Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/12/2019

Uznesenie

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., D. XX, v konaní zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát so sídlom 949 01 Nitra, Bottova 34, proti žalovanej: E. D. F. G., A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., D. XX, v konaní zast.: JUDr. Beáta Hilvertová, advokátka so sídlom 934 01 Levice, Sládkovičova 1, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o zaplatenie peňažnej odplaty a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 6 795 eur, takto

rozhodol:

I. Súd v r a c i a žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., D. XX, zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 289,80 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. – prevádzkovateľ systému so sídlom 975 99 Banská Bystrica, Partizánska 9, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Konanie v časti o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam sa z a s t a v u j e .

III. Konanie v časti o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam sa z a s t a v u j e .

IV. Konanie v časti o zaplatenie peňažnej odplaty vo výške 10 585,73 eur sa z a s t a v u j e .

V. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

VI. Vzájomná žaloba žalovanej o zaplatenie 6 795 eur a nárok žalobcu o zaplatenie 11 398,86 eur na základe pripustenej zmeny žaloby Okresným súdom Levice zo dňa 21.12.2021 sp. zn. – 266 sa v y l u č u j ú na samostatné konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľným veciam, ktoré sú vedené Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D., Obec D., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, parc. reg. C č. 86/6, druh

pozemku záhrady o výmere 2 043 m2, parc. reg. C č. 86/7, druh pozemku ostatné plochy o výmere 714 m2, parc. reg. C č. 86/8, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. C č. 86/8, uvedené nehnuteľnosti prikázal žalobcovi do výlučného vlastníctva a uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej peňažnú odplatu vo výške 10 585,73 eur a žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 452,18 eur. Ďalej v podanej žalobe uviedol, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom pomere 1 k celku k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti sú založené v prospech H. I. J. K. L. M., L., A. N. I., E.: XX XXX XXX, M. M. O. X/X, I. XXX XX (ďalej len „financujúca banka“), pretože strany sporu financovali nadobudnutie a výstavbu nehnuteľností na základe úverovej zmluvy č. EZY-MRL-00248065-2013- BR02-IU, kde strany sporu sú dlžníkmi v rovnakom pomere. Zostatok poskytnutého úveru predstavuje k 31.12.2018 vo výške istiny 78 828,54 eur. Medzi stranami sporu prebiehali mimosúdne rokovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré neviedli k uzatvoreniu dohody. Strany sporu žili spolu ako manželia v spoločnej domácnosti v predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaná opustila spoločnú domácnosť dňa 23.12.2016. Od uvedeného dňa neprispieva na služby spojené s užívaním predmetných nehnuteľností a rovnako sa ani len z časti nepodieľa na úhrade mesačných splátok úveru poskytnutého financujúcou bankou. Žalobca uhradil za obdobie od decembra 2016 do januára 2019 vrátane, na mesačných splátkach úveru poskytnutého financujúcou bankou sumu vo výške 8 159,36 eur, za obdobie od decembra 2016 do januára 2019 vrátane, za poistenie predmetných nehnuteľností sumu vo výške 120 eur, poplatok za elektrickú energiu za obdobie od septembra 2018 do januára 2019 vrátane sumy vo výške 625 eur. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná bola povinná sa spolupodieľať na predmetných platbách v rozsahu 1, pretože v takomto pomere je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a tieto platby nerozlučne súvisia práve s vlastníctvom predmetných nehnuteľností. S ohľadom na vyššie uvedené má za to, že žalobca je oprávnený na podanie tejto žaloby za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pretože strany sporu nespája už ani manželstvo a ani iný vzájomný spoločný vzťah k predmetným nehnuteľnostiam. Naviac žalovaná sa nestará a o predmetné nehnuteľnosti a ani si neplní svoje povinnosti podielového spoluvlastníka k predmetným nehnuteľnostiam. Spoločné podielové spoluvlastníctvo naviac zaťažuje a obmedzuje strany sporu v užívaní a nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, pretože žalovaná nie je ochotná pristúpiť na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to ani formou vyplatenia, alebo prípadného predaja tretej osobe a rozdelenia výťažku po odpočítaní pasív a nákladov spojených s predmetnými nehnuteľnosťami. Takéto „nútené“ spoločné podielové spoluvlastníctvo znemožňuje žalobcovi si zabezpečiť iné vlastné bývanie a obmedzuje ho to aj v ďalšom živote a zariadení si svojho života, pretože tento obsolétny majetok nemôže užívať a zároveň predmetný úver mu rovnako znemožňuje požiadať o ďalší úver. Žalobca má záujem o nadobudnutie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva a preto za týmto účelom je pripravený uhradiť žalovanej primeranú odplatu určenú nasledovným spôsobom: hodnota predmetných nehnuteľností predstavuje sumu vo výške 100 000 eur. Od uvedenej hodnoty nehnuteľností je potrebné odpočítať zostatok úveru, ktorý ku dňu 31.12.2018 predstavuje sumu vo výške istiny 78 828,54 eur, pretože žalobca je pripravený prevziať povinnosť úhrady predmetného úveru, a zároveň a z výslednej sumy by žalobca uhradil formou odplaty žalovanej sumu rovnajúcu sa 1 výslednej sumy, čo zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Vyporiadací podiel pre žalovanú tak predstavuje ku koncu decembra 2018 sumu vo výške 10 585,73 eur. Nakoľko sa však výška vyrovnacieho podielu neustále mení s ohľadom na zmenu výšky zostatku úveru, vykoná žalobca úpravu výšky vyrovnacieho podielu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Pretože sa žalovaná odo dňa odchodu zo spoločnej domácnosti do dnešného dňa nepodieľala na úhrade nákladov, žiada žalobca od žalovanej úhradu 1 z týchto nákladov. Náklady, ktoré uhradil výlučne žalobca predstavujú ku koncu januára 2019 sumu vo výške 8 904,36 eur. Žalovaná je povinná z tejto sumy uhradiť 1, čo predstavuje ku koncu januára 2019 sumu vo výške 4 452,18 eur.

2. Okresný súd Levice (ďalej len „súd“) uznesením zo dňa 26.04.2019 pod sp. zn. – 50 podľa vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k podanej žalobe, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2019.

3. Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k podanej žalobe písomným podaním zo dňa 28.05.2019, pričom uviedla, že medzi stranami sporu, resp. medzi ich právnymi zástupcami prebiehali mnohé mimosúdne rokovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorých síce bola spísaná dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a to vo finálnej podobe dňa 28.03.2018, avšak k jej podpísaniu stranami sporu nedošlo. Dohôd bolo spísaných niekoľko s rôznymi podmienkami zo strany oboch právnych zástupcov, právni zástupcovia jednali aj

s pracovníčkou H. I. v záujme vyriešenia veci, avšak v závere dohoda zlyhala na tom, že uplynulo pár mesiacov a žalovaná nastúpila na materskú dovolenku a už jej refinancovanie úveru nemohla H. I. poskytnúť. Dohoda bola aj v H. I. prejednaná na Ústredí v Bratislave na právnom oddelení, avšak Ústredie H. I. malo výhrady voči bodom, ktoré žiadal žalobca k zavkladovaniu dohody. Ďalej uviedla, že je pravdou, že strany sporu žili ako manželia v spoločnej domácnosti a žalovaná spoločnú domácnosť opustila dňa 23.12.2016. Nie je pravdou, že žalovaná neprispievala na výdavky spojené s bývaním, všetko čo prišlo na jej meno uhradila (platby pre ZSVaK, platba Obec – daň, platby za elektrinu). Pravdou je, že na úhradách úverových splátok sa žalovaná nepodieľala. Žalovaná nehnuteľnosť nemohla užívať, bolo jej v tom bránené, keď bola jedenkrát v rodinnom dome, tak rodina žalobcu na ňu zavolala hliadku PZ. Keď však žalobca hliadke oznámil, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou a nie sú so žalobcom majetkovo vysporiadaní, hliadka PZ odišla. Ďalej uviedla, že ani žalovaná nemala vyriešenú bytovú otázku. Musela ísť bývať k svojim rodičom, kde býva aj jej sestra a stará matka. V rodinnom dome rodičov bývala žalovaná aj po narodení jej dieťaťa. Žalovaná poukázala na vložené investície rodičov žalovanej do spornej nehnuteľnosti, a to v sumách 5 245 eur a 1 550 eur a uviedla, že hodnota nehnuteľnosti je medzi stranami sporu sporná, preto žiada, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom ustálenia hodnoty nehnuteľnosti. Na záver žiadala, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 6 795 eur.

4. Súd uznesením zo dňa 10.06.2019 pod sp. zn. – 80 podľa vyzval žalobcu, aby sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril v lehote 10 dní, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2019.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.06.2019 uviedol, že žalobca so svojím právnym zástupcom vykonával pripomienky vecného a konštruktívneho charakteru rovnakým spôsobom, ako svoje predstavy o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zhmotnila žalovaná v ňou predloženom návrhu dohody. Preto sa v žiadnom ohľade nemôže stotožniť s poznámkou žalovanej, v zmysle ktorej boli pripomienky žalobcu dôvodom na neposkytnutie úveru žalovanej zo strany financujúcej banky. K dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva preto nedošlo práve z dôvodu, že žalovanej nebol poskytnutý úver. Žalobca deklaroval ochotu na vyporiadaní počas celej doby rokovania, avšak je jeho legitímnym a zákonným právom hájiť svoje záujmy a pripomienkovať právne úkony, ktoré by mal uzavrieť. Ochotu na mimosúdnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva okrem iného preukazuje aj e-mailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán sporu, ktorý inicioval právny zástupca žalobcu potom, ako žalovanej nebol poskytnutý úver. Žalobca preto navrhol vyporiadanie za podmienok, za akých sa domáha vyporiadania v tomto súdnom konaní a nepodmieňoval uzatvorenie dohody neprimeranými podmienkami. Práve naopak, čo sa týka výšky vyrovnacieho podielu, tak žalobca vychádzal z rovnakých podmienok a z rovnakej sumy, za akých chcela vyporiadať žalovaná podielové spoluvlastníctvo dohodou, ku ktorej uzatvoreniu nedošlo práve neposkytnutím úveru. Ako uvádza samotná žalovaná, od odchodu zo spoločnej domácnosti sa žalovaná nepodieľala na splácaní úveru a nákladoch za služby spojené s užívaním domu, s výnimkou platieb za vodné a stočné v celkovej sume 67,39 eur, daň z nehnuteľnosti v hodnote 14,60 eur za rok 2017 a v rokoch 2018 a 2019 uhrádzal daň z nehnuteľností žalobca. K platbám za elektrickú energiu považujeme za potrebné uviesť, že od 01.01.2017 paušálne preddavky za elektrickú energiu hradil každý mesiac v sume 150 eur žalobca. Koncom roka 2017 bolo vyúčtovanie za elektrickú energiu, kde vznikol preplatok v sume 497,57 eur, ktorý si prevzala žalovaná a ten žalobcovi nevrátila a to aj napriek tomu, že za rok 2017 sa nepodieľala žiadnou sumou na platbách za elektrickú energiu. Pretože žalovaná odmietla o tejto veci komunikovať a preplatok si ponechala, uhradil žalobca 2x mesačnú platbu len vo výške 50 eur. Za marec 2018 žalobca platbu neuhradil vôbec, pretože malo dôjsť k podpísaniu dohody a žalovaná sa mala do nehnuteľnosti nasťahovať. Následne boli žalovanej zo strany dodávateľa elektrickej energie doručované upomienky, o ktorých žalovaná žalobcu vôbec neinformovala a nehnuteľnosť bola od elektriny odpojená. Žalobca musel nanovo zabezpečiť na svoje náklady revíznu správu, na základe ktorej žalobca uzatvoril novú zmluvu na dodávku elektriny, pretože cez vykurovacie obdobie bolo potrebné nehnuteľnosť temperovať. Z uvedeného vyplýva, že celkové náklady žalovanej do nehnuteľnosti za 2,5 roka boli 81,99 eur, čo je niekoľkonásobne nižšie, ako náklady žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že nie je správne a ani pravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že jej bolo bránené v užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná mala k dispozícii a stále má kľúče od nehnuteľnosti a navštevuje ju vždy podľa svojho rozhodnutia a hlavne v čase, kedy žalobca sa nenachádzal v dome. Naviac z tejto nehnuteľnosti žalovaná odniesla hnuteľné veci a zariadenie podľa svojho výberu, ktoré sa nachádzali v predmetnej nehnuteľnosti a rovnako aj veci, ktoré boli nadobudnuté počas manželstva a boli kupované zo spoločných finančných prostriedkov. Nie je rovnako pravdou, že by policajná hliadka bola privolaná, aby zabránila žalovanej v prístupe do

nehnuteľnosti. Policajná hliadka bola privolaná žalobcom, pretože po príchode domov z práce si žalobca všimol, že v nehnuteľnosti niekto chodil a po krátkej obhliadke zistil, že v dome chýbajú určité veci. A keďže nebol poškodený zámok na vchodových dverách žalobca sa domnieval, že neželanou návštevou bola práve žalovaná. Policajná hliadka sa vyjadrila, že nemala právo brať veci z nehnuteľnosti po dobu, kým neprebehlo majetkovo-právne vysporiadanie. V čase privolania a príchodu policajnej hliadky sa žalovaná nenachádzala v dome a preto nemôže mať informáciu o tom, ako sa zachovala policajná hliadka.

6. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu je výrazný rozdiel v hodnote nehnuteľností, rovnako ako žalovaná aj žalobca žiadal, aby konajúci súd nariadil vo veci znaleckého dokazovanie za účelom určenia reálnej hodnoty nehnuteľností.

7. Súd uznesením zo dňa 25.06.2019 sp. zn. – 102 podľa vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.06.2019.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.07.2019 uviedla, že žalobca v nehnuteľnosti býval, preto považuje za irelevantné, aby mesačné poplatky za energiu hradila žalovaná. Aj napriek tomu žalovaná uhradila nedoplatok za elektrickú energiu, ktorý vznikol v sume 524,66 eur. Uviedla, že nie je pravdou, že žalovaná neinformovala žalobcu o upomienkach, dôkazom sú textové správy zo dňa 04.04.2018, kedy žalobca tvrdil, že splátky uhradí. Následne bola žalovanej doručená faktúra za spotrebu energie v hodnote 524,66 eur, ktorú emailom odoslala žalobcovi a informovala ho o tom aj textovou správou. Následne sa žalobca vyjadril, že ho to nezaujíma. Žalovaná faktúru uhradila, aj keď v nehnuteľnosti nebývala a musela si platiť vlastné bývanie. Uviedla, že je irelevantné porovnávať náklady žalovanej a žalobcu, pretože žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti nebývala a náklady na domácnosť musela hradiť niekde inde a teda si zabezpečiť náhradné bývanie. Potvrdila, že má kľúče od nehnuteľnosti, ale jej príchody do predmetnej nehnuteľnosti boli stále atakované žalobcom a jeho matkou, formou telefonátu alebo textovej správy. Žalobca jej bránil vstupu do nehnuteľnosti tým, že zamkol dvere v predsieni a tak sa žalovaná nevedela dostať k svojim osobným veciam pár týždňov po odchode zo spoločnej domácnosti. Uviedla, že nie je pravdou, že žalovaná z predmetnej nehnuteľnosti odniesla veci, ktoré boli nadobudnuté počas trvania manželstva, ale veci, ktoré boli nadobudnuté pred uzatvorením manželstva, resp. darom. Žalovaná má záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prihliadnutím na jej práva a záujmy a o to, aby si vedela zabezpečiť bytovú otázku, pretože predmetnú nehnuteľnosť využívať nemôže a v poskytnutí hypotekárneho úveru jej bráni existujúci hypotekárny úver. Žalobca pritom nemá problém s bytovou otázkou, preto nepovažuje za nevyhnutné prikázanie rodinného domu žalobcovi.

9. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 03.02.2020 upresnila petit vzájomnej žaloby v bode V. vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.05.2019, ktorým žiadala, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 6 795 eur titulom vzájomného vyporiadania, pozostávajúcu z výlučných finančných prostriedkov žalovanej, vložených do nehnuteľnosti v sume 5 245 eur a v sume 1 550 eur.

10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11.03.2021 súdu oznámil, že strany sporu rokujú o mimosúdnej pokonávke a zároveň prebiehajú rokovania s potencionálnym záujemcom o odkúpenie spornej nehnuteľnosti.

11. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 31.05.2021 súdu oznámila, že došlo k predaju nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, predmet sporu teda zanikol.

12. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.07.2021 súdu doručil čiastočné späťvzatie žaloby a zmenu žaloby. Žalobca vzal žalobu späť vo výrokoch I., II. a III. žalobného petitu s tým, že predmetom sporu ostal výrok č. IV žaloby, ktorým si žalobca uplatnil sumu 4 452,18 eur od žalovanej, pričom v elektronickom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.07.2021 rozšíril žalobu vo výroku IV. žaloby zo sumy 4 452,18 eur na sumu 11 398,86 eur.

13. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.08.2021 súdu oznámila, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, trvá však na uplatnení svojho protinávrhu, ktorý bol uvedený v jej vyjadrení zo dňa 28.05.2019 a spočíva v sume 6 795 eur, ktorá vychádza z preukázanej sumy podľa

príjmových pokladničných dokladov vo výške 5 245 eur a sumy 1 550 eur za projektovú dokumentáciu podľa príjmového pokladničného dokladu, pričom sú to finančné prostriedky vložené do nehnuteľnosti.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.09.2021 uviedol, že príjmové pokladničné doklady predložené žalovanou považuje za nedôveryhodné, pretože sa nejedná o riadne daňové doklady s riadnymi náležitosťami podľa príslušných daňových predpisov. Naviac z týchto dokladov nie je ani zrejmé, akých služieb alebo tovarov sa týkajú a či vôbec súvisia s predmetnými nehnuteľnosťami a či boli použité na predmetný rodinný dom.

15. Súd uznesením č. k. -226 zo dňa 21.12.2021 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu vo výške 11 398,86 eur.

16. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2024 žalobca uviedol, že trvá na nároku, ktorý si uplatnil žalobou vo výroku IV s tým, že po zmene žaloby, ktorú súd pripustil si žalobca voči žalovanej uplatňuje sumu 11 398,86 eur.

17. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2024 žalovaná uviedla, že so späťvzatím žaloby vo výrokoch I., II. a III. súhlasí.

18. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

19. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

21. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

23. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

24. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

26. Podľa , vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

27. Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

28. Podľa § 11 ods. 4 vyššie citovaného zákona okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

29. Podľa § 11 ods. 6 vyššie citovaného zákona orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 30. Podľa § 11 ods. 10 vyššie citovaného zákona v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

31. Podľa § 11 ods. 11 vyššie citovaného zákona poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa ods. 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

32. Čo sa týka predmetu sporu, vo výroku č. I., II. a III. došlo k späťvzatiu žaloby s poukazom na tú skutočnosť, že došlo k odpredaju domu – spornej nehnuteľnosti, o čom strany sporu predložili súdu listinu a ani jedna zo strán túto skutočnosť nerozporovala. Následne žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobu späť vo výrokoch I., II. a III. teda v časti o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam, v časti o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam a v časti o zaplatenie peňažnej odplaty vo výške 10 585,73. K späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním a s poukazom na tú skutočnosť, že uvádza, že súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, čo je daný prípad, súd zabezpečil aj súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby vo výrokoch I., II. a III. a preto súd konanie v tejto časti zastavil podľa a za súhlasu žalovanej.

33. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 296,50 eur. Vzhľadom k tomu, že došlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 289,80 eur po krátení o 6,70 eur podľa , ods. 4 a ods. 11 po zaokrúhlením na eurocenty nahor.

34. Čo sa týka nároku ako takého, ktorý si žalobca uplatnil v bode IV. žaloby pôvodne vo výške 4 452,18 eur a po pripustení zmeny žaloby vo výške 11 398,86 eur a v časti nároku vzájomnej žaloby žalovanej, ktorá si uplatnila sumu vo výške 6 795 eur, súd sa týmto nárokom zaoberal a dospel k tomu názoru, že tieto nároky nesúvisia s predmetom tohto súdneho konania a nemajú nič spoločné ani so širším vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Súdu pri týchto nárokoch absentoval právny titul žalobcu. Preto súd vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie 6 795 eur a nárok žalobcu o zaplatenie 11 398,86 eur na základe pripustenej zmeny žaloby Okresným súdom Levice zo dňa 21.12.2021 sp. zn. – 266 vylúčil na samostatné konanie.

35. Podľa , ak sa strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd vzal do úvahy a prihliadol na charakter sporu, keďže ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi veci. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (127 ods. 2 ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.