Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/30/2018

Opravné uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcov: 1/ MUDr. P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/XX, J. - D. C., 2/ PhDr. X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XX, L. - X., 3/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L. Y. XX/X, L. - K., všetci žalobcovia zastúpení advokátskou kanceláriou: AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, Nitra, IČO: 36 859 061, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, odboru opravných prostriedkov, pozemkový referát, číslo OU-NR-OOP6-2018/022516-2 zo dňa 11.06.2018, o vydaní opravného uznesenia, takto

rozhodol:

Správny súd o p r a v u j e druhý výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. - 137 z 13. júna 2019 tak, že v ňom uvedené slovo „žalobcovi“ n a h r á d z a slovom „žalobcom 1/ až 3/“.

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. - 137 z 13. júna 2019 nezmenený.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd ( - ďalej len „“ alebo „SSP“) prvým výrokom rozsudku č. k. - 137 z 13. júna 2019 rozhodnutie žalovaného, označené v záhlaví, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR- PLO-2018/000185-1195/04-R-III. zo dňa 08.03.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V druhom výroku rozsudku uviedol, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Správny súd po vydaní rozsudku č. k. - 137 z 13. júna 2019 vlastnou činnosťou zistil, že v druhom výroku rozsudku je uvedená iná zrejmá nesprávnosť v zmysle , keď z bodu 31. odôvodnenia rozsudku explicitne vyplýva, že správny súd o trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcom, tvoriacim nerozlučné spoločenstvo, priznal nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom v rozsahu 100 %, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného, no v druhom výroku rozsudku použil na ich označenie nesprávne slovo v jednotnom čísle („žalobcovi“) namiesto správneho množného čísla („žalobcom“), resp. namiesto správneho výslovného označenia každého zo žalobcov (teda napr. „žalobcovi 1/ až 3/“).

3. Podľa , správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v .

4. Doktrína správneho súdneho procesu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s., komentár k ) definuje súdne rozhodovanie ako proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne rozhodnutie. Pri takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených

na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia. Preto, ak sa v rozsudku vyskytne chyba v písaní alebo počítaní, alebo ak rozhodnutie obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, je povinnosťou správneho súdu tieto pochybenia napraviť. Uvedená doktrína výslovne uvádza, že predmetom opravy podľa môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní alebo sa prejavujú inou zrejmou nesprávnosťou. Právny pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné vykladať ho tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktoré sú úplne zjavné. Tieto pochybenia sa môžu zreteľne prejaviť napríklad v rozpore výroku rozsudku a jeho odôvodnenia, v rozpore vyhláseného znenia výroku rozhodnutia zachyteného v zápisnici a výroku v jeho písomnom vyhotovení alebo viditeľných chýb spôsobených mechanickou činnosťou (napríklad preklepom). Opraviť je možné ktorúkoľvek časť písomného vyhotovenia rozsudku, teda číslo konania, záhlavie, výrok, odôvodnenie, poučenie alebo miesto a čas vyhlásenia. Oprava sa môže vykonať kedykoľvek, teda aj po právoplatnosti rozsudku, v ktorom je potrebné opraviť chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. Oprava prichádza za rovnakých podmienok do úvahy aj v odvolacom a dovolacom konaní. V prípade, ak sú dané dôvody na vykonanie opravy, súd bez nariadenia pojednávania vydá opravné uznesenie. Opravu chyby môže súd vykonať aj z úradnej moci, a to kedykoľvek, keď ju zistí.

5. Ako správny súd uviedol už v bode 2. odôvodnenia, zistil, že II. výrok rozsudku správneho súdu č. k. - 137 z 13. júna 2019 obsahuje zrejmú nesprávnosť (opísanú v bode 2. odôvodnenia tohto opravného uznesenia) a táto je vzhľadom na výklad pojmu „iná zrejmá nesprávnosť“ v zmysle ustanovenia , uvedený v predchádzajúcom bode, inou zrejmou nesprávnosťou v zmysle , keďže pri vyhlásení rozsudku došlo k už popísanému očividnému pochybeniu. Tu správny súd zdôrazňuje, že aj z uvedeného doktrinálneho výkladu ustanovenia vyplýva, že je možné opravným uznesením opraviť aj vyhlásený výrok rozsudku, avšak len za splnenia ďalšej podmienky, ktorou je, že nejde o opravu vyhláseného rozsudku, ktorou by správny súd de facto menil už vyhlásený rozsudok z toho dôvodu, že si správny súd neskôr uvedomí jeho nesprávnosť. Táto podmienka je v prejednávanej veci splnená.

6. Správny súd preto podľa opravil II. výrok uvedeného rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto opravného uznesenia. V ostatnej časti zostáva rozsudok správneho súdu č. k. - 137 z 13. júna 2019 nezmenený.

7. Správny súd záverom k procesnej stránke tohto rozhodnutia uvádza, že o vydaní opravného uznesenia rozhodol podľa a s odkazom na veta prvá v zložení senátu. Napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo prijaté senátom, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia podpisuje iba predseda senátu, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.07.2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 ako judikát R 65/2016, podľa ktorého, ak v správnom súdnictve rozhoduje správny súd a nejde o uznesenie, ktorým sa rozhoduje vo veci samej, podpisovanie rozhodnutia - uznesenia všetkými členmi senátu za tejto procesnej situácie neprichádza do úvahy, pretože zákonodarca neustanovil pri tejto forme senátneho rozhodovania inú povinnosť, a preto sa na nemeritórne uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku iba primerane (a to vrátane ustanovenia a ). V takomto prípade členovia senátu podpisujú spoločne iba zápisnicu o porade a hlasovaní senátu a nemeritórne uznesenie podpisuje iba predseda senátu.

8. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia

krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, plynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti proti opravovanému rozsudku v rozsahu vykonanej opravy znovu od doručenia opravného uznesenia ( veta druhá ).