Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_24S-155-2018.pdf
PDF · 196.61 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/155/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: LI MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45962715, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom, AK so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00166405 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č: PO/BEZ/2018/3455, O-461/2018 zo dňa 18. septembra 2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. PO/BEZ/2018/3455, O-461/2018 zo dňa 18. septembra 2018 a Rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 314/17-1.0/pok/r./I.-2, IPBB_UPS/KON/2017/2741 zo dňa 10. júla 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „inšpektorát práce") vyhotovil dňa 26. júla 2017 Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3, písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. 24S/155/2018 - 2 -
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.") č: IBB-13-27-2.2/P-J02-2017/334, ZPU č. 023/2016 (ďalej len „Protokol"). Z protokolu vyplýva, že inšpektorát práce vyšetroval v čase od 1. februára 2017 do 26. júla 2017 príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorý utrpel N. V., nar. X. R. XXXX, bytom D., F. C. XXX/X (ďalej len „poškodený") ako zamestnanec zamestnávateľa Z. V., bytom F. O. XXX/X, D. (ďalej len „zamestnávateľ poškodeného") dňa 26. mája 2016 o 16.00 hod. pádom z výšky na stavbe - objekt „R. W. - V. V." súp. č. XXXX (D.) D. D. (ďalej len „predmetná stavba"), ktorú realizoval žalobca. 2. Úrazový dej je v Protokole popísaný tak, že „Dňa 26. mája 2016 o 7.00 hod. nastúpili do práce poškodený N. V. s ostatnými spolupracovníkmi Z. V. (zamestnávateľ) a T. J., S. V. a W. D.. Ich úlohou bolo pokračovať vo vykonávaní stavebných zatepľovacích prác na severnej štítovej strane bytového domu „R. W. - V. V." súp. č. XXXX (D.) D. D.. V tomto dni bolo na prednej strane stavby postavené pracovné sedem podlažné lešenie, ktoré nebolo zhotovené k obom stranám do steny osadeného pevného výstupného požiarneho rebríka. Aby bolo možné sa do týchto miest dostať, bola z jedného lešenia na druhé ako pracovná podlaha položená cez pevný rebrík drevená foršta s nedostatočnou šírkou (dĺžka cca 4m, šírka cca 0,25m, hrúbka cca 0,05m) a bez akéhokoľvek zabezpečenia proti pádu z výšky ochrannou konštrukciou. V čase okolo 16.00 hod. poškodený stál na drevenej foršte vo výške cca
14m a vŕtal otvory do steny pre kotvenie zatepľovacieho systému. Pri vŕtaní stratil stabilitu a rovnováhu a vzhľadom na chýbajúcu ochrannú konštrukciu došlo k pádu z výšky na ubitý pevný povrch terénu. Počas pádu nohami rovno dole sa snažil rukami zachytiť buď rebríka alebo lešenia, po páde zostal ležať na ľavom boku, pričom bol pri vedomí. Po príchode sanitky bol ošetrený a prevezený do nemocnice F.D. Roosevelta D. D., kde sa podrobil operácii a ostal tam hospitalizovaný". Úraz poškodeného bol Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta dňa 12. júna 2017 klasifikovaný ako závažný s ťažkou ujmou na zdraví a to: s vykĺbením ramena vľavo a členkovej kosti vpravo, so zlomeninou rebier, zlomeninou panvy, s otvorenou zlomeninou ľavého predkolenia a s trieštivou zlomeninou pravého predkolenia. Príčiny vzniku pracovného úrazu boli určené zo skutkových zistení vyplývajúcich z podania informácií uvedených v Zápisoch o podaní informácie fyzickou osobou Z. V. (dňa 9. februára 2017), N. V. (dňa 9. februára 2017 a 7. júna 2017), X. N. (dňa 9. júna 2017) a J. J. (dňa 13. júna 2017), z obhliadky miesta pracovného úrazu zo dňa 2. júna 2017 a z fotodokumentácie miesta úrazu zhotovenej dňa 26. mája 2016 políciou. V príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu boli zistené nedostatky na strane zamestnávateľa poškodeného aj na strane kontrolovaného subjektu, kde došlo k vzniku pracovného úrazu (žalobcu) a boli prijaté opatrenia na ich odstránenie. Protokol bol dňa 26. júla 2017 prerokovaný so zamestnávateľom poškodeného. Žalobca sa prerokovania Protokolu nezúčastnil napriek tomu, že výzva na jeho prerokovanie mu bola doručená 14. júla 2017. Protokol bol žalobcovi doručený 31. júla 2017 s možnosťou vyjadriť sa k jeho obsahu do piatich dní, ktorú nevyužil. Dňa 6. novembra 2017 bolo 24S/155/2018 - 3 -
žalobcovi doručené Oznámenie o začatí správneho konania o správnom delikte s výzvou na vyjadrenie a predloženie, resp. označenie dôkazov na objasnenie skutkového stavu do ôsmich dní, na ktorú žalobca nereagoval. Po zrušení skôr vydaného rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy č. k.: 314/17-1.0/pok/r.-2, IPBB_UPS/KON/2017/2741 zo 4. januára 2018 Rozhodnutím Národného inšpektorátu práce č. : PO/BEZ/2018/3455, O-133/2018 z 27. marca 2018 inšpektorát práce dňa 15. mája 2018 žalobcovi doručil Oznámenie o pokračovaní správneho konania o správnom delikte s označením dokladov preukazujúcich porušenie povinností a s výzvou na vyjadrenie a predloženie dôkazov v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") v lehote ôsmich dní, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním z 23. mája 2018. Prvostupňové rozhodnutie 3. Inšpektorát práce vydal dňa 10. júla 2018 Rozhodnutie č. k.: 314/17-1.0/pok/r./I.-2, IPBB_UPS/ KON/2017/2741, ktorým uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu vo výške 45 000,- EUR splatnú do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z., a to za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.") v nadväznosti na § 14 ods. 3, príloha č. 6, čl. 1.1 písm. a) vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacimi a podrobnosti odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 147/2013 Z.z.") spočívajúce v tom, že „účastník konania ako kontrolovaný subjekt - zamestnávateľ nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia v rámci stavby R. W. - V. V. súp. č. XXXX (D.) D. D. na jeho severnej štítovej stene pre vykonávanie stavebných zatepľovacích prác, následkom čoho 26. mája 2016 poškodený N. V., nar. X. R. XXXX, bytom D., F. C. XXX/X spadol z nedostatočne širokej pracovnej podlahy (drevená foršta o rozmeroch cca dĺžka 4 m, šírka 0,25 m a hrúbka 0,05 m) bez akéhokoľvek kolektívneho zabezpečenia - ochranného zábradlia z výšky cca 14 m na pevný hlinený terén (pádom utrpel poškodený závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví)", s tým, že správny delikt je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu N. V., nar. X. R. XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 31. decembra 2015, zamestnanca zamestnávateľa - Z. V., F. O. XXX/X, D., XXX XX, ktorý sa stal dňa 26. mája 2016 v čase o 16,00 hod. na pracovisku účastníka konania - stavba - objekt R. W. - V. V. súp. č. XXXX (D.) D. D.. Poškodený následkom tohto závažného pracovného úrazu utrpel podľa klasifikácie lekára (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) - K.. K. T. zo dňa 12. júna 2017 ťažkú ujmu na zdraví - strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie" alebo „rozhodnutie inšpektorátu práce"). 24S/155/2018 - 4 -
4. V odôvodnení rozhodnutia bol podrobne zopakovaný priebeh administratívneho konania, obsah jednotlivých dôkazov a skutkové zistenia, ktoré z nich prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil, priebeh úrazového deja, klasifikácia závažnosti pracovného úrazu poškodeného, označenie právnych povinností žalobcu, ktorých následkom došlo k vzniku pracovného úrazu a ich právna kvalifikácia s
citáciou relevantných zákonných ustanovení a vyjadrenie inšpektorátu práce k námietkam žalobcu, ktoré boli žalobcom prvýkrát prednesené v jeho odvolaní voči skôr vydanému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 4. januára 2018. 5. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca bol zhotoviteľom predmetnej stavby na základe Zmluvy o dielo z 31. decembra 2015 uzavretej s objednávateľom BETA
- CAR s.r.o., Pezinok. Podľa čl. IV. bod 2 uzavretej Zmluvy o dielo zhotoviteľ (žalobca) v plnom rozsahu zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkých osôb, ktoré sú oprávnené zdržiavať sa v priestore staveniska a vybaví ich ochrannými pracovnými pomôckami. Na základe písomnej Objednávky č. 2016005 z 13. apríla 2016 mal dodávateľ Z. V. pre objednávateľa LI MANAGEMENT, s.r.o. vykonať „stavebné práce - zateplenie fasády stavby určenej objednávateľom v termíne podľa potrieb stavby". Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že objednávateľ si u dodávateľa objednal práce na predmetnej stavbe, ktoré dodávateľ aj realizoval, hoci v objednávke nebol predmet plnenia konkrétne uvedený. Dňa 15. mája 2016 bol odovzdávajúcim - montážnou organizáciou 4 ESTATES, s.r.o. Banská Bystrica a preberajúcim LI MANAGEMENT, s.r.o. Banská Bystrica vyhotovený Protokol o odovzdaní a prevzatí fasádneho dielcového lešenia typu „HM MERLYN BUSHING" (systémové rámové lešenie s 1,00 m šírkou pri rozstupe polí 1,8 m a výškou 2,00 m podľa STN 738116 zaradené medzi ľahké stavebné lešenia) postavené na predmetnej stavbe v celkovej výmere 610 m2 . V Protokole bolo konštatované, že lešenie bolo dokončené, vybavené a vystrojené v súlade s platnými STN. Preberajúci (žalobca) nevzniesol voči postavenému lešeniu žiadne požiadavky, resp. námietky a výhrady. Dňa 26. mája 2016 vykonával poškodený v čase od 7,00 do 16,00 hod. s ostatnými spolupracovníkmi stavebné zatepľovacie práce na severnej štítovej strane predmetnej stavby, na ktorej bolo postavené sedem podlažné lešenie, ktoré nebolo zhotovené k obom stranám do steny osadeného pevného výstupného požiarneho rebríka. Aby bolo možné sa do týchto miest dostať, bola z jedného lešenia na druhé ako pracovná podlaha položená cez pevný rebrík drevená foršta s nedostatočnou šírkou (dĺžka cca 4 m, šírka 0,25 m, hrúbka cca 0,05 m) bez akéhokoľvek zabezpečenia proti pádu z výšky ochrannou konštrukciou. V čase okolo 16,00 hod. dňa 26. mája 2016 poškodený stál na drevenej foršte vo výške cca 14 m a vŕtal otvory do steny pre kotvenie zatepľovacieho systému. Pri vŕtaní stratil stabilitu a rovnováhu a vzhľadom na chýbajúcu ochrannú konštrukciu došlo k jeho pádu z výšky na ubitý pevný povrch terénu. Po úraze poškodeného (dňa 26. mája 2016) bola príslušníkmi polície vyhotovená fotodokumentácia lešenia s dôrazom na detail miesta práce a miesta dopadu poškodeného na terén. Fotodokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu obsahuje päť fotografií - s pohľadom na štítovú stranu predmetnej stavby, sedem podlažné lešenie s podlahou z foršty bez ochranného 24S/155/2018 - 5 -
zábradlia a pohľad na hornú časť lešenia s detailom na miesto, z ktorého poškodený spadol - drevená foršta medzi lešeniami. Do zápisnice o podaní informácie zo dňa 9. februára 2017 poškodený N. V. uviedol, že bol zamestnancom Z. V.. V deň úrazu od spodnej časti štítovej strany predmetnej stavby vŕtal do steny otvory pre kotvy a následne ich osádzal. Práce vykonával z lešenia, na ktorom nerobil na žiadne zásahy. V čase okolo 15.30 - 16.00 hod. bol na 7. podlaží lešenia, kde dokončoval kotvenie polystyrénu. Lešenie, kde mal položený materiál a náradie bolo kompletné. Z ľavej podlahy bola na priľahlé lešenie voľne položená drevená foršta o šírke cca 30 cm, ktorú poškodený na lešenie nezaložil. Preklenutý priestor, v ktorom bol možný voľný pád z výšky, bol v dĺžke cca 2 m. Nevedel si spomenúť, či spadol z jedného alebo druhého konca drevenej foršty. Poškodený uviedol, že im nikto nepovedal, že na lešení nemajú pracovať z dôvodu, že nie je dokončené. Buď prechádzali pri práci cez pevný požiarny rebrík, alebo mali drevenú forštu, po ktorej sa pohybovali. Do zápisnice o podaní informácie zo dňa 7. júna 2017 poškodený uviedol, že lešenári im na dotaz, aké lešenie bude postavené po oboch stranách pevného oceľového rebríka odpovedali, že pre nedostatok materiálu lešenie dokončia o týždeň. Preto sa poškodený stavbyvedúceho X. N. pýtal, či sa bude čakať, kým bude lešenie kompletné, na čo mal on odpovedať, že stenu treba začať robiť, že doplnia pracovné podlahy medzi lešeniami. Poškodený uviedol, že do lešenia on ani jeho spolupracovníci žiadnym spôsobom nezasahovali. Pred začatím prác bol poškodený stavbyvedúcim X. N. ústne vyškolený pre prácu vo výškach. Do zápisnice zo dňa dňa 9. februára 2017 zamestnávateľ poškodeného uviedol, že lešenie na predmetnej stavbe postavila lešenárska firma, do lešenia nijakým spôsobom nezasahovali. V deň vzniku úrazu poškodený vŕtal otvory do steny a osádzal kotvy na pravej strane štítovej steny. Zamestnávateľ poškodeného za ním lepidlom kotvy zatieral. Pád poškodeného nezbadal. Uviedol, že objednané práce mohli v miestach okolo pevného požiarneho rebríka robiť len vtedy, keď mali medzi dvoma lešeniami cez pevný rebrík položenú drevenú forštu, priestor okolo foršty a rebríka nebol chránený žiadnym ochranným zábradlím. Lešenie mu zápisom nebolo odovzdané. X. N. do zápisnice o podaní informácie spísanej 9. júna 2017 uviedol, že ako živnostník vykonáva rôzne stavebné práce. Pre žalobcu vykonával na stavbe - blok A
obkladačské práce, neskôr vykonával obkladačské práce aj na bloku B a C, kde došlo k pracovnému úrazu. Cca v marci 2016 ho konateľ žalobcu J. J. oslovil s tým, aby dozeral na vykonávanie stavebných prác na bloku B a C. Koncom apríla 2016 prišla na stavbu partia Z. V., ktorá mala dokončiť zatepľovacie práce na bloku C. X. N. uviedol, že v mieste úrazu bolo lešenie postavené spôsobom ako je uvedené vyššie, pričom prepojenie dvoch lešení si urobila partia okolo Z. V.. X. N. od nikoho nedostal požiadavku na doplnenie lešenia v mieste osadeného pevného rebríka. Spomenul si, že partia okolo Z. V. si od neho pýtala drevené foršty, pričom dôvod svojej žiadosti neuviedli. X. N. nikoho zo zamestnancov Z. V. nevidel zakladať foršty medzi dve časti lešenia. Uviedol, že majiteľa lešenárskej firmy p. K. sa pýtal, prečo nie je okolo požiarneho rebríka lešenie postavené, na čo dostal odpoveď, že by si to vyžadovalo demontáž celého požiarneho rebríka. Preto sa pýtal partie okolo Z. V., či im stačí lešenie v takomto stave, s čím mali súhlasiť, a preto považoval X. N. uvedenú záležitosť za ukončenú. Uviedol, že na vedenie stavby, ani na stavby lešenia nemá odbornú spôsobilosť, 24S/155/2018 - 6 -
nezúčastnil sa žiadneho školenia o tom, ako má byť lešenie správne zhotovené, o čom vedel aj konateľ žalobcu. Má odbornú spôsobilosť len na obkladačské práce. Ďalej uviedol, že svojím podpisom v Protokole o odovzdaní a prevzatí lešenia podpísal len vyhotovené m2 lešenia. Uviedol tiež, že foršty neboli položené v každom jednom podlaží, zrejme si ich „V." prekladali podľa potreby. J. J., konateľ žalobcu do zápisnice o podaní informácie zo dňa 13. júna 2017 uviedol, že všetky stavebné práce na predmetnej stavbe boli vykonávané subdodávateľsky prostredníctvom právnických osôb a živnostníkov. Na stavbe nebol žiadny stavbyvedúci, pri riadení stavby mu vypomáhal X. N.. Lešenie zhotovila firma 4 ESTATES s.r.o. Jej konateľ N. K. sa po oznámení pracovného úrazu vyjadril tak, že postavené lešenie je z hľadiska bezpečnosti v poriadku. 6. Z uvedených skutkových zistení vyvodil prvostupňový orgán verejnej správy vyššie opísaný skutkový dej pracovného úrazu s tým, že žalobca ako kontrolovaný subjekt nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia, následkom čoho utrpel poškodený pádom z výšky závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, ktorú inšpektorát práce kvalifikoval ako porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 14 ods. 3, príloha č. 6 čl. 1. 1 písm. a) vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Zdôraznil, že žalobca (ako zamestnávateľský subjekt) nesie absolútnu objektívnu zodpovednosť za uvedený správny delikt už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo, bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o jeho alebo inými subjektami zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. 7. K námietke žalobcu, že vo vzťahu k poškodenému nemá postavenie zamestnávateľa prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca nebol v správnom konaní posudzovaný ako „zamestnávateľ poškodeného", ale ako spoločnosť, ktorá zamestnáva zamestnancov, a teda má vo všeobecnosti postavenie zamestnávateľa. Pokiaľ žalobca popieral, že k vzniku pracovného úrazu poškodeného došlo v dôsledku porušenia jeho zákonných povinností prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v zmysle § 6 ods. 7 zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. Žalobca sa v zmysle čl. IV. Zmluvy o dielo z 31. decembra 2015 zaviazal, že v plnom rozsahu zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkých osôb, ktoré sú oprávnené zdržiavať sa v priestore staveniska a vybaví ich ochrannými pracovnými prostriedkami, a preto mal náležite dbať na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u všetkých fyzických osôb, ktoré sa na predmetnej stavbe nachádzali, bez ohľadu na to, či tieto osoby boli alebo neboli jeho priamymi zamestnancami. K námietke žalobcu, že mu nemožno klásť za vinu vznik pracovného úrazu, pokiaľ dodávateľom Z. Oláhom nebola vznesená požiadavka na prebudovanie, resp. úpravu lešenia a nemožno voči žalobcovi vyvodzovať zodpovednosť ani za konštrukciou lešenia, pretože ju nezhotovoval, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca lešenie, ktoré bolo postavené z jeho podnetu prevzal bez akýchkoľvek námietok, výhrad, či požiadaviek na jeho dobudovanie. Uviedol, že žalobca bol v postavení zodpovednej osoby podľa vyhlášky č. 147/2013 Z. z., 24S/155/2018 - 7 -
v zmysle ktorej „zodpovednou osobou je osoba určená zhotoviteľom na odborné riadenie osôb vykonávajúcich stavebné práce na zverenom úseku s právomocou samostatne rozhodovať, najmä stavbyvedúci, majster a vedúci pracovnej skupiny". Pokiaľ konateľ žalobcu ako aj p. N. akceptovali nevyhovujúci stav lešenia a nevykonali žiadnu nápravu, akceptovali tým výkon prác na nedokončenom a nebezpečnom lešení. Keďže o nevyhovujúcom stave lešenia vedeli, mali na predmetnom stavenisku prerušiť práce na lešení a zabezpečiť, aby na lešenie nevstupovali žiadne osoby, čo vyplýva z § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Prvostupňový orgán verejnej správy vyjadril názor, že za stav lešenia po jeho odovzdaní v plnej miere zodpovedá zhotoviteľ stavby, t. j. žalobca, ktorý mal zabezpečiť
doplnenie predmetného lešenia tak, aby bolo možné vykonať zateplenie fasády aj v priestore okolo, resp. za požiarnym rebríkom a žalobca, resp. osoba ním poverená riadením stavby nemala dovoliť, aby sa na nebezpečnom lešení vykonávali pracovné činnosti. Argument žalobcu, že bezpečné lešenie mal zabezpečiť dodávateľ zatepľovacích prác Z. V. označil prvostupňový orgán verejnej správy za bezdôvodný, pretože medzi Z. V. a spoločnosťou 4 ESTATES s.r.o. neexistoval žiadny zmluvný vzťah. Prvostupňový orgán verejnej správy nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že u zamestnávateľa poškodeného neboli zistené žiadne porušenia právnych predpisov, pretože obsahom Protokolu o výsledku inšpekcie práce bol v časti písm. G) pod písm. b) v bode č. 1 vymedzený nedostatok zistený na strane zamestnávateľa poškodeného, ktorý bol vyhodnotený ako správny delikt, pre ktorý je vedené samostatné správne konanie. Tvrdenie žalobcu, že forštu si na neúplné lešenie osadil sám poškodený nebolo podložené žiadnym dôkazom a nebolo potvrdené ani p. N.. Prvostupňový orgán verejnej správy poprel tvrdenie žalobcu, že by pri ukladaní výšky pokuty prihliadal na skutočnosť, že žalobca sa náležitému prerokovaniu Protokolu vyhýbal. 8. V závere rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil výšku uloženej peňažnej pokuty. Rozhodnutie žalovaného 9. O podanom odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy rozhodol žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. tak, že podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") odvolanie žalobcu zamietol a Rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 314/17-1.0/pok/r./I.-2, IPBB_UPS/KON/2017/2741 zo dňa 10. júla 2018 potvrdil. 10. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu a po zhodnotení skutkového a právneho stavu veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca porušil svoje povinnosti spôsobom, ktorý bol vo výroku rozhodnutia popísaný. Z vykonaných dôkazov bolo jednoznačne zistené, že žalobca bol zhotoviteľom predmetnej stavby, od objednávateľa BETA - CAR s.r.o., Pezinok prevzal stavenisko a tiež zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci za všetky 24S/155/2018 - 8 -
osoby, ktoré sa s jeho vedomím na stavenisku nachádzali. Z objednávky žalobcu adresovanej Z. V. vyplynulo, že žalobca Z. V. poučil o BOZP a PO na pracovisku a o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a pod., neodovzdal mu však pracovisko, ani lešenie, ktoré mu bolo fakticky určené na používanie pri výkone dohodnutých zatepľovacích prác a osobitne sa s ním nedohodol na zodpovednosti za zabezpečenie pracoviska. Konateľ žalobcu prevzal zhotovené lešenie bez námietok, aj keď nebolo kompletné na severnej štítovej stene po oboch stranách pevného kovového požiarneho rebríka. Aj z vyjadrenia X. N. vyplynulo, že o neúplnom lešení vedel, a napriek tomu so zamestnancami Z. V. dohodol výkon prác z tohto neúplného lešenia. Vyjadrenia žalobcu, X. N. ako aj Z. V. a poškodeného sa zhodujú v tom, že lešenie nebolo úplné a na vykonanie zatepľovacích prác bolo nevyhnutné jeho doplnenie. Tiež sa ich vyjadrenia zhodujú v tom, že sa dohodli na pokračovaní prác. X. N. jednoznačne uviedol, že nikoho z „V." nevidel inštalovať foršty, ktoré slúžili na doplnenie lešenia v chýbajúcej časti, a preto námietku žalobcu, že lešenie doplnila práve firma Z. V., označil za nepreukázanú. Z vyjadrenia N. V. jednoznačne vyplynulo, že na neúplné lešenie upozornil, ako aj to, že pred začatím zatepľovania severnej strany predmetnej stavby bolo lešenie doplnené forštami, ktoré tam on sám nedoplnil, ale pri nástupe na pracovisko už boli na mieste. Vyjadrenia žalobcu, X. N. a Z. V., či N. V. sa rozchádzali v tvrdení o tom, kým bolo lešenie doplnené. Prvostupňový orgán verejnej správy sa priklonil k vyjadreniu poškodeného, ktoré považoval za konkrétne, a nie vyhýbavé. Naviac, predmetné stavenisko patrilo žalobcovi a v konaní nebolo preukázané, odkiaľ a ako by si „V." zabezpečili foršty, ktoré boli na doplnenie lešenia použité. Zodpovednosť za doplnenie lešenia zo strany žalobcu žalovaný vyvodil aj z toho, že išlo o lešenie žalobcu, ktoré prevzal, a teda za jeho vyhotovenie, úplnosť a bezpečenosť zodpovedá. K poškodeniu zdravia poškodeného došlo pádom z tej časti doplneného lešenia, ktoré nebolo vybavené kolektívnymi opatreniami na zabránenie pádu z výšky. Vzhľadom na uvedené žalovaný uzavrel, že lešenie bolo doplnené žalobcom. Žalovaný tiež uviedol, že v konaní bolo jednoznačne zistené a preukázané, že porušenie povinností zo strany žalobcu nebolo jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu poškodeného. Porušenie povinností bolo zistené aj na strane zamestnávateľa poškodeného, ktorý bol živnostníkom. Zamestnávateľ poškodeného nesplnil svoje povinnosti, pretože určil prácu svojmu zamestnancovi na lešení, ktoré nebolo zabezpečené proti pádu z výšky a jeho bezpečnosť nezabezpečil kolektívnymi alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Napriek tomu sa žalobca ako zhotoviteľ stavby, ktorý predmetné lešenie prevzal, nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za stav lešenia v doplnenej časti na jeho severnej strane, keďže jeho konateľ ako aj osoba poverená vedením stavby - X. N. vedeli o nevyhovujúcom stave lešenia, ako aj o tom, že lešenie bolo doplnené bez zabezpečenia proti pádu
z výšky. Tiež bolo preukázané, že mali vedomosť o vykonávaní prác zamestnancami Z. V. v tej časti lešenia, ktoré nebolo zabezpečené proti pádu z výšky a napriek tomu nevykonali žiadne opatrenia na zaistenie bezpečnosti tohto pracoviska. Inšpektorát práce popísal príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalobcu a následkom ich porušenia, teda poškodením zdravia poškodeného s ťažkou ujmou na zdraví, ku ktorému došlo v dôsledku pádu z výšky približne 14 m tak, že 24S/155/2018 - 9 -
pracovisko vo výške nebolo bezpečné pre výkon práce, pretože nebolo vybavené akýmkoľvek kolektívnym zabezpečením, za čo zodpovedá žalobca. 11. Žalovaný konštatoval, že záver prvostupňového orgánu verejnej správy o porušení povinností žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia vychádza vzhľadom na zabezpečené dôkazy zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom na preukázanie ťažkej ujmy na zdraví a príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalobcom a poškodením zdravia poškodeného je preukázaný správny delikt, ktorý bol predmetom konania. 12. Odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že lešenie bolo zhotovené profesionálnou lešenárskou firmou, ktorá v odovzdávajúcom protokole uviedla, že lešenie bolo vyhotovené v súlade so všetkými normami STN, že žalobca nie je zamestnávateľom poškodeného, že žalobca poškodenému nedal pokyn na výkon prác takým spôsobom, ako ich poškodený vykonával, poukazoval na protichodnosť tvrdení vypočutých osôb ohľadom toho, kto umiestnil drevenú forštu medzi konštrukciu lešenia, tiež namietal správnosť záverov prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý zodpovednosť žalobcu za BOZP všetkých osôb, ktoré sú oprávnené zdržiavať sa v priestoroch staveniska odvodil zo Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou BETA - CAR s.r.o., pretože pre ostatné subjekty pracujúce na danej zákazke, ktoré neboli účastníkmi tejto zmluvy nemá žiadnu právnu účinnosť, či nedostatočné odôvodnenie uloženia pokuty vo vyššej výške ako je minimálna výška a tiež, že sa prvostupňový orgán verejnej správy nevysporiadal s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukázal, nie je podľa žalovaného spôsobilé zmeniť záver o protiprávnom konaní žalobcu. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán nenamietal v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu nedostatky v tej časti lešenia, ktoré zhotovila a odovzdala lešenárska firma žalobcovi, ale v tej časti, v ktorej bolo lešenie doplnené a žalobca nezabezpečil, aby bolo používané lešenie bezpečné a vybavené ochranou proti pádu z výšky, pričom uvedené porušenie povinností zo strany žalobcu bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy jednoznačne popísané a podriadené zodpovedajúcim právnym predpisom na zaistenie BOZP. Preto námietku žalobcu, že nedostatky lešenia neboli uvedené a neboli vytknuté ani konkrétne porušenia právnych predpisov označil za nepreukázanú. Zdôraznil, že zodpovednosť žalobcu za zaistenie BOZP na stavenisku vyplynula z jeho zmluvy s objednávateľom BETA - CAR s.r.o. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by zodpovednosť za zaistenie BOZP preniesol na dodávateľa zatepľovacích prác, t. j. Z. V. alebo iného svojho zmluvného partnera. Z objednávky žalobcu adresovanej Z. V. vyplynulo, že žalobca Z. V. o BOZP a PO na pracovisku poučil a zároveň vyžadoval, aby určené pokyny plnili aj osoby, ktoré budú pre Z. V. vykonávať činnosť, ale nedohodli sa na tom, že Z. V. zodpovedá za zaistenie BOZP na tomto pracovisku. Žalobca Z. V. pracovisko, ani lešenie, ktoré mu bolo fakticky určené na používanie pri výkone dohodnutých zatepľovacích prác neodovzdal. Poukázal na § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné 24S/155/2018 - 10 -
a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Keďže k osobitnej dohode o zabezpečení a vybavení pracoviska medzi žalobcom a Z. V. nedošlo, v súlade so zmluvou žalobcu so spoločnosťou BETA - CAR s.r.o. za zabezpečenie a vybavenie pracoviska zodpovedá žalobca. Preto bol prvostupňový orgán verejnej správy na preukázanie zisteného skutkového stavu veci oprávnený použiť aj Zmluvu o dielo, ktorú žalobca uzatvoril so spoločnosťou BETA - CAR s.r.o. zo dňa 31. decembra 2015. Pokiaľ žalobca namietal, že poškodený N. V. nebol jeho zamestnancom žalovaný uviedol, že uvedená skutočnosť nebola prvostupňovým orgánom verejnej správy ani tvrdená. Poškodený bol zamestnancom živnostníka Z. V., čo v konaní nebolo sporné. Inšpektorát práce rozhodoval o správnom delikte, pri ktorom zákonodarca pre konštatovanie zodpovednosti za porušenie povinností nestanovil ako podstatnú náležitosť existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom, ktorý porušil svoje povinnosti a poškodeným zamestnancom, ktorý utrpel v dôsledku pracovného úrazu ťažkú ujmu na zdraví. Pre určenie zodpovednosti je podstatné len to, aby išlo o zamestnávateľa, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca bol v čase vzniku pracovného úrazu zamestnávateľom a skutočnosť, že nebol priamym zamestnávateľom poškodeného zamestnanca nie je relevantná. Prvostupňový orgán verejnej správy sa podľa žalovaného vysporiadal aj s návrhmi žalobcu na vypočutie svedkov a vykonanie ďalších dôkazov
a svoj postup primeraným spôsobom odôvodnil. K námietke, že sa prvostupňový orgán verejnej správy nevysporiadal so žalobcom poukazovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4SŽo/2019/2015 z 8. novembra 2016 vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že Inšpektorát práce sa s uvedenou námietkou vysporiadal, keď konštatoval, že poukazované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR skutkovo s prejednávaným správnym deliktom nesúvisí. Žalovaný zdôraznil, že hoci za ujmu na zdraví poškodeného zodpovedá aj jeho priamy zamestnávateľ Z. V., nezbavuje to žalobcu zodpovednosti za stav lešenia. Žalovaný zároveň uviedol, že vo vzťahu k výške uloženej pokuty prvostupňový orgán verejnej správy zohľadnil všetky zákonné kritériá a uložená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu. Výška sankcie bola náležite odôvodnená s prihliadnutím na všetky zákonné kritériá upravené v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. a úvaha, ktorú prvostupňový orgán verejnej správy uplatnil sa neprieči obsahu spisu, ani zásadám logického myslenia. Žaloba 13. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie, vrátil vec na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu veci, z ktorého vychádza je nedostatočné na riadne posúdenie veci a je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, resp. v ňom nemá oporu. 24S/155/2018 - 11 -
14. Žalobca namietal, že v administratívnom konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným správnym deliktom a konaním žalobcu, resp. opomenutím jeho konania, a ani zodpovednosť žalobcu. Poškodený sa v čase úrazu nenachádzal na lešení, ktoré zhotovila profesionálna spoločnosť podľa STN, ale mimo neho. V čase úrazu bol poškodený zamestnancom svojho otca Z. V.. Poškodený sa napriek preškoleniu o BOZP v čase úrazu svojvoľne pohyboval mimo lešenia, t. j. mimo svojho pracoviska a nepoužil žiadne prostriedky individuálneho zaistenia. Profesionálna spoločnosť, ktorá lešenie zhotovila deklarovala, že spĺňa všetky požiadavky STN a zásahy do lešenia mohla vykonať len táto spoločnosť. Žalovaný neuviedol, a ani nepreukázal žiadne konkrétne nedostatky zhotoveného lešenia. K úrazu poškodeného malo dôjsť pádom z foršty umiestnenej medzi dvoma koncami lešenia, avšak žalovaný nezistil a vierohodne nepreukázal, kto forštu na lešenie umiestnil. Z. V. bol ako dodávateľ zateplenia predmetnej stavby poučený o zásadách BOZP a zaviazal sa zabezpečiť, aby jeho zamestnanci, prípadne ďalší podzhotovitelia, ktorí budú pre neho vykonávať žalobcom objednanú činnosť, boli o BOZP a PO poučení. Zodpovednosť žalobcu za BOZP jeho ďalších zmluvných partnerov nemožno vyvodiť zo Zmluvy o dielo, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou BETA - CAR s.r.o., ktorou prevzal zodpovednosť za BOZP všetkých osôb, ktoré sú oprávnené zdržiavať sa v priestoroch stanoviska, pretože táto zmluva má právnu účinnosť len na jej účastníkov. Žalobca tiež namietal výšku uloženej pokuty ako pre žalobcu likvidačnú a nezodpovedajúcu skutkovým okolnostiam a rozhodovacej praxi. Poukázal pritom na rozhodnutie z 11. júla 2016 č. OPS/BZ/2015/4218, O-307/2016. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 15. Žalovaný zotrval na stanovisku, že správne orgány oboch stupňov postupovali v administratívnom konaní v súlade so Správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali práva žalobcu, vysporiadali sa s námietkami žalobcu a k jeho vyjadreniam zaujali relevantné stanovisko. Žalobca v podanej správnej žalobe len zopakoval svoje námietky z administratívneho konania. Na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne nové dôkazy. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 16. K žalobným námietkam uviedol, že v rozhodnutí žalovaného a v prvostupňovom rozhodnutí bola popísaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalobcom a následkami tohto porušenia, t. j. poškodením zdravia N. V.. Bolo preukázané, že k poškodeniu zdravia N. V. došlo v dôsledku jeho pádu z výšky cca 14 m preto, že pracovisko nebolo bezpečné, pretože nebolo vybavené akýmkoľvek kolektívnym zabezpečením proti pádu z výšky, za čo zodpovedá žalobca. Lešenie zhotovené oprávnenou firmou žalobca prevzal bez námietok, hoci mal vedomosť, že lešenie nebolo úplné a napriek tomu sa s Z. V. a jeho zamestnancami dohodol na výkone práce z tohto neúplného lešenia, čo vyplynulo aj z vyjadrenia X. N.. Keďže išlo o lešenie žalobcu, bol zodpovedný za jeho doplnenie/vyhotovenie tak, aby bolo úplné a bezpečné pre výkon práce, inak mal vykonávanie práce z neúplného lešenia zakázať. Žalobcovi neboli vytýkané 24S/155/2018 - 12 -
nedostatky zhotoveného lešenia, ale nedostatky v jeho doplnenej časti, z ktorej došlo k pádu poškodeného, pretože doplnená časť lešenia nebola zabezpečená kolektívnym opatrením na zabránenie pádu z výšky. Žalovaný zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že lešenie
doplnil žalobca. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že poškodený bol poučený o BOZP, čo ale podľa názoru žalovaného neznamená, že žalobca splnil všetky svoje povinnosti na zaistenie BOZP na stavenisku, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o dielo z 31. decembra 2015 uzavretej so spoločnosťou BETA - CAR s.r.o. Z. V. a jeho zamestnanci boli oprávnení zdržiavať sa na stavenisku, a preto žalobca zodpovedal za ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a za ich vybavenie ochrannými pracovnými pomôckami. Žalobca nepreukázal, že by zodpovednosť za BOZP preniesol na Z. V. alebo na iného svojho zmluvného partnera. Žalobca Z. V. pracovisko, ani lešenie, ktoré mu bolo určené na používanie pri výkone dohodnutých zatepľovacích prác neodovzdal, a preto žalobca zodpovedá za BOZP aj Z. V. a jeho zamestnancov, ktorí sa na stavenisku nachádzali oprávnene a s vedomím žalobcu. Žalovaný tiež uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy (aj žalovaný) sa s výškou uloženej pokuty vysporiadali. Pokuta bola uložená blízko minimálnej výšky, pričom boli zohľadnené priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti danej veci, zásady správneho trestania aj požiadavky súdnej praxe. Replika žalobcu 17. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobcovi bola uložená sankcia, ktorú je podľa zákona č. 125/2006 Z. z. v nadväznosti na zákon č. 124/2006 Z. z. a vyhlášku č. 147/2013 Z. z. možné uložiť len zamestnávateľovi poškodeného (t. j. Z. V.), pretože on je subjektom, ktorý mal zabezpečiť dodržiavanie zákonných ustanovení, ktorých nedodržanie orgány verejnej správy nesprávne pričítali v neprospech žalobcu, ktorý zamestnávateľom poškodeného nebol. Ani jeden z označených právnych predpisov nedefinuje obsah pojmu „zamestnávateľ", a preto je podľa žalobcu potrebné analogicky použiť definíciu obsiahnutú v Zákonníku práce, podľa ktorého „zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch", pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že zamestnávateľom poškodeného bol žalobca. Žalobca bol v obchodnoprávnom vzťahu so samostatne zárobkovo činnou osobou - Z. V., ktorý bol zamestnávateľom poškodeného N. V.. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ho nemožno sankcionovať za porušenie v rozhodnutí citovaných zákonných ustanovení, na ktorých dodržiavanie mal povinnosť dohliadať Z. V. ako zamestnávateľ poškodeného, a to ani s ohľadom na tvrdenie žalovaného, že žalobca prevzal od spoločnosti 4 ESTATES s.r.o. lešenie, ktoré nebolo kompletné. Keďže lešenie bolo zhotovené profesionálnou spoločnosťou, jeho „nebezpečnosť" mohla vzniknúť len dôsledkom nevhodných pracovných postupov alebo nevhodnej svojpomocnej úpravy lešenia. Žalobca spochybnil skutkový záver žalovaného, že „lešenie doplnil žalobca", pretože z jeho rozhodnutia nevyplýva, na základe akých dôkazov tento jednoznačný skutkový záver vyvodil. V čase ohliadky miesta pracovného úrazu sa tam lešenie už nenachádzalo, a preto bolo možné vychádzať len zo 24S/155/2018 - 13 -
zápisníc o podaní informácie Z. V., N. V., či X. N., ktoré boli rozporné v otázke označenia subjektu, ktorý mal profesionálne zhotovené lešenie doplniť voľným umiestnením foršty medzi dva konce lešenia cez požiarny rebrík. Žalobca v tejto súvislosti namietal vyhodnotenie dôkazov a označenie výpovede N. V. za „konkrétnu a nevyhýbavú", s poukazom na to, že N. V. uviedol: „Na druhý deň sme prišli ráno na stavbu, medzi dvoma lešeniami bola v každom podlaží cez ochranný kôš pevného oceľového rebríka položená drevená foršta..." a X. N. uviedol: ...„prepojenie dvoch lešení si podľa mňa urobila partia okolo Z. V. spolu aj s poškodeným N. V."... „spomínam si, že odo mňa len pýtali drevené foršty, nepovedali na čo ich chcú"... „ja osobne som im už neurčoval, čo a kde majú robiť"... Podľa žalobcu tieto výpovede smerujú k skutkovému záveru, že úpravu lešenia vykonala „partia okolo Z. V.", ktorá požiadala X. N. o vydanie drevených foršt, ktoré nie sú nástrojom potrebným na zatepľovanie fasád budov. Žalobca zvlášť zdôraznil, že z uvedených výpovedí nevyplynulo, že by ktokoľvek poverený žalobcom lešenie upravil, alebo že by bol požiadal o dostavanie lešenia. Žalobca tvrdil, že ak aj bol stav lešenia pred jeho dostavaním nevyhovujúci, čo zároveň popieral, bolo povinnosťou zamestnávateľa poškodeného, aby svojim zamestnancom zabezpečil bezpečné pracovné podmienky pre riadne plnenie pracovných úloh a v prípade nedostatkov v pracovných podmienkach mal urobiť opatrenia na ich odstránenie, čo žalobca podporil poukazom na ust. § 177 Zákonníka práce. Nesprávne/nedostatočne zistený skutkový stav veci o tom, kto lešenie doplnil, nemôže byť podľa žalobcu podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie. N. Z. V. ako obchodný partner žalobcu, prípadne iná osoba lešenie neodborne doplnila o forštu, z ktorej mal podľa orgánov verejnej správy poškodený spadnúť a utrpieť poškodenie zdravia, konal bez vedomia a príkazu žalobcu, a preto žalobca v zmysle § 744 Občianskeho zákonníka za vzniknutú škodu nezodpovedá. Žalobca namietal aj priebeh úrazového deja ako bol opísaný v administratívnom konaní. Skutkový záver, že poškodený spadol z doplnenej foršty označil za predčasný a nezodpovedajúci obsahu vykonaných dôkazov, pretože táto skutočnosť z výpovedí
poškodeného, ani ostatných vypočutých osôb jednoznačne nevyplynula. Samotný pád poškodeného, ani jeho pozíciu, ktorá pádu predchádzala, žiadna z osôb prítomných na stavenisku nevidela. Navrhol vykonať výsluch poškodeného. Žalobca tiež uviedol, že fotodokumentácia vyhotovená po úraze s ohľadom na zaznamenané miesto dopadu poškodeného a možnú os pádu nepreukazuje, že pád poškodeného začal v mieste forštou doplneného lešenia. Žalobca opakovane tvrdil, že neporušil žiadne svoje povinnosti, a preto nemohla byť preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením jeho povinností a úrazom poškodeného. Duplika žalovaného 18. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že priamo v § 3 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. je definovaný pojem zamestnávateľ ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vťahu..." a žalobca túto definíciu v čase porušenia vytýkanej povinnosti spĺňal. Povinnosti a opatrenia stanovené zákonom č. 124/2006 Z. z. sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzťahujú aj na fyzické osoby, ktoré sa s vedomím 24S/155/2018 - 14 -
zamestnávateľa nachádzajú na jeho pracovisku alebo v jeho priestore (§ 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 124/2006 Z. z.) s tým, že Z. V. spolu so svojimi zamestnancami vykonával s vedomím žalobcu na jeho pracovisku objednané práce. Žalovaný zdôraznil, že definícia správneho deliktu upravená v ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. nevyžaduje, aby zamestnávateľ, ktorému bola uložená pokuta, bol zamestnávateľom poškodeného zamestnanca. Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného a jeho ďalšie podania 19. Žalobca uviedol, že definíciu zamestnávateľa, na ktorú žalovaný poukázal možno použiť len na účely zákona č. 124/2006 Z. z., nie však na účely zákona č. 125/2006 Z. z. a jeho ust. § 19 ods. 1 písm. a), za použitia ktorého mu bola uložená sankcia, čo vyplýva z textu ust. § 3 ods. 1 písm. a) - „na účely tohto zákona" aj z dôvodovej správy k nemu. Žalovaný teda nesprávnym extenzívnym výkladom vzťahoval zákonné povinnosti, týkajúce sa zamestnávateľa poškodeného zamestnanca na žalobcu, hoci zamestnávateľom poškodeného nebol. Zodpovednosť žalobcu nemožno vyvodiť ani z § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 124/2006 Z. z., pretože nebolo preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, že poškodený zamestnanec sa v čase jeho úrazu nachádzal v priestore staveniska. Nie je účelné, spravodlivé, nevyhnutné, a ani právne správne, aby s odkazom na citované ustanovenie bol za svojvoľnú úpravu lešenia sankcionovaný žalobca len preto, že mohol vedieť, že zamestnanec obchodného partnera Z. V. sa nachádza na jeho pracovisku. Žalobca ďalej tvrdil, že nemohol porušiť ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., za ktorého porušenie mu bola uložená sankcia, pretože nároky zamestnancov na bezpečné pracovné podmienky v ňom uvedené sa týkajú konkrétnych zamestnancov, ktorí prácu vykonávajú, a nemožno ich vzťahovať na zamestnancov iných subjektov, napr. subdodávateľov. Keďže žiadni zamestnanci žalobcu nevykonávali práce na upravenom lešení, nemohol žalobca porušiť povinnosti vyplývajúce z citovaného zákonného ustanovenia. Jeho porušenia sa žalobca nemohol dopustiť aj preto, že žalovaný zodpovednosť žalobcu vyvodzoval z čl. 1.1 písm. a) prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. a z § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, z ktorej vyplýva, že „pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sa na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy", pričom podľa § 2 tejto vyhlášky je „osobou vykonávajúcou stavebné práce fyzická osoba, ktorá osobne vykonáva stavebné práce", a uvedenej definícii žalobca nezodpovedá. Žalobca označil výklad § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. žalovaným za nelogický a nesprávny, pretože by viedol k absurdným dôsledkom, a síce možnosti orgánov verejnej správy uložiť pokutu za označené porušenie právnych predpisov akémukoľvek zamestnávateľovi bez ohľadu na konkrétne podmienky prípadu. Zdôraznil, že výklad pojmu „zamestnávateľ", ktorý použil žalovaný pri aplikácii § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. možno použiť len na účely zákona č. 124/2006 Z. z., a preto sankcia voči žalobcovi bola vyvodená nesprávne, na základe nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávny výklad právnych predpisov. Trval na tom, že neporušil svoje povinnosti a v konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi jeho údajným porušením povinností a úrazom poškodeného. Žalobca ďalším podaním navrhol, aby správny súd obstaral dôkaz, a to vyšetrovací spis Okresného oddelenia 24S/155/2018 - 15 -
Policajného zboru v Banskej Bystrici vedeného pod sp.zn. ČVS: ORP-492/OZ-BB/2016 za účelom preukázania skutkového deja pracovného úrazu. Ďalším podaním žalobca do spisu doložil fotodokumentáciu z miesta pracovného úrazu, ktorá bola súčasťou vyššie označeného vyšetrovacieho spisu, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného spísanú Obvodným oddelením Policajného zboru Banská Bystrica - západ dňa 15. júna 2016 a Uznesenie o zastavení trestného stíhania z 25. júla 2016,
ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči doposiaľ nezistenému páchateľovi v súvislosti s pádom poškodeného z lešenia dňa 26. mája 2016, pretože skutok nie je trestným činom. Uvedeným žalobca preukazoval svoje tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočne/nesprávne zistenom skutkovom stave veci s tým, že z predložených dôkazov vyplýva, že poškodený zamestnanec pred pádom nestál na doplnenej časti lešenia, ako to tvrdili orgány verejnej správy, ale na lešení a pád si spôsobil vlastnou nepozornosťou. Preto neexistuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením zákonných povinností žalobcom a vznikom predmetného pracovného úrazu. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k jeho duplike 20. Tvrdenie žalobcu, že vyhláška č. 147/2013 Z. z. (nesprávne uvedené 147/2006 Z. z.) sa na žalobcu nevzťahuje, označil žalovaný za nepreukázané, pretože v § 1 ods. 1 tejto vyhlášky sú ustanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a pri prácach s nimi súvisiacich. V danom prípade išlo o výkon stavebných prác, ktoré zabezpečoval žalobca, pričom išlo o jeho pracovisko, pretože pracovisko svojmu zmluvnému partnerovi, t. j. zamestnávateľovi poškodeného neodovzdal. Poukázal tiež na prílohu č. 6 tejto vyhlášky, podľa ktorej sa osoba vykonávajúca stavebné práce pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou na všetkých pracoviskách a komunikáciách zabezpečuje proti pádu kolektívnym zabezpečením alebo ochranným pracovným prostriedkom proti pádu. Osobou vykonávajúcou stavebné práce vo výške nad 1,5 m bol poškodený zamestnanec dodávateľa žalobcu, avšak ním vykonávané práce boli realizované na pracovisku žalobcu, a to na lešení, ktorého postavenie zabezpečil žalobca a prevzal ho napriek vedomosti o jeho neúplnosti. Lešenie nebolo v mieste výkonu práce poškodeného v čase jeho pracovného úrazu zabezpečené kolektívnym zabezpečením proti pádu z výšky, z čoho žalovaný vyvodil, že žalobca nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť bezpečné pracovisko. 21. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd o jeho návrhu rozhodol Uznesením č. k. 24S/155/2018-75 zo dňa 7. februára 2019 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. marca 2019. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na 24S/155/2018 - 16 -
nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, na ktorom žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch a žiadal, aby správny súd rozhodol v zmysle petitu správnej žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a podľa ods. 3 písm. a) citovaného ustanovenia vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 23. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom na toto konanie tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce 24. Podľa § 2 ods.1 písm. a) bod 3, písm. b) a ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, 2) Inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb 25. Podľa § 7 ods.3 písm. b), písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce b) vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov, i) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 26. Podľa § 13 ods.2 zákona č. 125/2006 Z.z. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 27. Podľa § 14 ods.1, 4 zákona č. 125/2006 Z.z. (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov 24S/155/2018 - 17 -
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. 28. Podľa § 19 ods.1 písm. a), ods. 4, 6 zákona č. 125/2006 Z.z. (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, (4) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 29. Podľa § 21 ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 30. Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení účinnom na toto konanie tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 31. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. e) zákona č. 124/2006 Z.z. (1) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. 24S/155/2018 - 18 -
(2) Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj e) na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore. 32. Podľa § 3 písm. a) bod 1, písm. b) bod 1, písm. e), k) zákona č. 124/2006 Z.z. na účely tohto zákona
a) zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá 1. zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu b) zamestnanec je 1. fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu, e) nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca, k) bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 33. Podľa § 6 ods. 1 písm. d), ods. 7 zákona č. 124/2006 Z.z. (1)Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, (7) Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. 34. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. v znení účinnom na toto konanie Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri montážnych prácach sú uvedené v prílohe č. 6. 35. Podľa prílohy č. 6 bod 1.1 písm. a) vyhlášky č. 147/2013 Z.z. Pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sa na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s § 5 ods. 2 písm. d) zákona kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu od výšky 1,5 m. 36. Podľa § 2 ods. 1 SSP V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 24S/155/2018 - 19 -
38. Podľa § 195 SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 39. Podľa § 196 SSP Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 40. Podľa § 197 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 41. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov 42. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
43. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 44. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24S/155/2018 - 20 -
45. Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť napadnutého rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. uložená pokuta za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil porušením svojich povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov týkajúcich sa BOZP. Išlo teda o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorého predmetom bol správny delikt právnickej osoby. Od ostatných správnych deliktov sa tento delikt odlišuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, a teda nie jednotliví zamestnanci, členovia a pod., prostredníctvom ktorých právnická osoba koná. Nevyžaduje sa preukázať zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať, čo znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Jej zodpovednosť je tzv. absolútnou objektívnou zodpovednosťou, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie právnickej osoby. Jej predpokladom je len preukázanie porušenia právnej povinnosti, t. j. protiprávneho konania alebo protiprávneho stavu. 46. Pokuta za správny delikt bola žalobcovi uložená podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie vo výroku rozhodnutia označených právnych predpisov na zaistenie BOZP, ktorých sa mal žalobca dopustiť tým, že nezabezpečil zhotovenie bezpečnostného pracovného lešenia na predmetnej stavbe. 47. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca bol na základe Zmluvy o dielo uzavretej s BETA-CAR, s.r.o. Pezinok, zhotoviteľom/dodávateľom stavebných prác na objekte R. W. - V. V. súp. č. XXXX, XXXX, XXXX., ktorej obsahom bolo aj dojednanie, že zhotoviteľ (žalobca) v plnom rozsahu zodpovedá za BOZP všetkých osôb, ktoré sú oprávnené zdržiavať sa v priestore staveniska a vybaví ich ochrannými pracovnými pomôckami. Z. V. vykonával ako subdodávateľ na základe objednávky žalobcu časť stavebných prác, a to zateplenie fasády predmetnej stavby. Prijatím objednávky na vykonanie prác Z. V. potvrdil, že bol žalobcom poučený o BOZP a boli mu odovzdané všetky pokyny a informácie na zaistenie BOZP a PO a Z. V. sa zároveň zaviazal svojich zamestnancov poučiť a poskytnúť im informácie a pokyny týkajúce sa BOZP. Na predmetnej stavbe utrpel N. V., ktorý bol zamestnancom Z. V. pracovný úraz pádom z výšky, a to z lešenia, ktorého vyhotovenie zabezpečil žalobca a ktorý ho od dodávateľa, t. j. od spoločnosti 4 ESTATES, s.r.o. bez výhrad prevzal napriek tomu, že nebolo zhotovené okolo pevne zabudovaného požiarneho rebríka. 48. Sporný medzi účastníkmi bol priebeh úrazového deja, existencia príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením právnych povinností žalobcu a vzniknutým pracovným úrazom a zodpovednosť žalobcu. 49. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) pre nesprávne právne posúdenie veci, pretože pokutu v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. možno uložiť len zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca s tým, že žalobca v pozícii zamestnávateľa nebol, pretože poškodeného N. V. nezamestnával. Všetky zákonné povinnosti, ktorých porušenie/opomenutie mu bolo kladené za vinu, sa vzťahujú na zamestnávateľa poškodeného, t. j. na Z. V., a preto žalobca tvrdil, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením/opomenutím jeho právnych povinností a vzniknutým pracovným úrazom s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Jeho zodpovednosť za BOZP zamestnancov Z. 24S/155/2018 - 21 -
V. nemožno vyvodiť zo Zmluvy o dielo uzavretej s BETA- CAR s.r.o., pretože jej dojednania sa na iné subjekty nevzťahujú. Žalobca zároveň zdôraznil, že Z. V. poučil o BOZP, odovzdal mu všetky súvisiace informácie a pokyny s tým, že poučenie vlastných zamestnancov a sprístupnenie pokynov a
informácií týkajúcich sa BOZP zabezpečí Z. V.. Žalobca tiež tvrdil, že lešenie spĺňalo požiadavky STN, zo strany orgánu verejnej správy mu neboli vytknuté žiadne jeho nedostatky, poškodený sa v čase úrazu pohyboval mimo lešenia a nepoužil žiadne prostriedky individuálneho zaistenia proti pádu z výšky. Žalovaný zodpovednosť žalobcu za vzniknutý pracovný úraz odôvodnil tak, že § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. nevyžaduje existenciu pracovno-právneho vzťahu medzi „zamestnávateľom" a „poškodeným zamestnancom" s tým, že na žalobcu sa citované zákonné ustanovenie nevzťahuje preto, že je subjektom, ktorý vo všeobecnosti zamestnáva fyzické osoby v pracovno-právnom alebo v obdobnom vzťahu. Žalobca bol zhotoviteľom predmetnej stavby a prevzal zodpovednosť za BOZP všetkých osôb, ktoré sú oprávnené sa v priestore staveniska zdržiavať, pričom táto povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa vyplýva aj z § 6 ods. 7 zákona č. 124/2006 Z.z. Žalobca zodpovednosť za BOZP nepreniesol na Z. V. (dohoda medzi žalobcom a Z. V. podľa § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. nebola uzavretá), keďže podľa obsahu objednávky o dodaní zateplenia fasády predmetnej stavby žalobca Z. V. len poučil o BOZP a vyžadoval, aby Z. V. zabezpečil poučenie vlastných zamestnancov. Žalobca Z. V. lešenie neodovzdal. Od spoločnosti 4 ESTATES s.r.o. ho prevzal napriek tomu, že bolo neúplné, bez akýchkoľvek výhrad. S Z. V. dohodol výkon prác z neúplného lešenia, ktoré doplnil forštou bez kolektívneho zabezpečenia proti pádu. Napriek vedomosti, že poškodený N. V. vykonáva práce na nebezpečnom - o forštu doplnenom lešení, výkonu jeho práce nezabránil. Príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností žalobcu označených vo výroku rozhodnutia považoval za preukázanú tým, že žalobca bol zhotoviteľom predmetnej stavby ako celku a nezabezpečil zhotovenie bezpečného lešenia. Pádom z jeho o forštu doplnenej časti utrpel poškodený pracovný úraz. 50. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nesprávne zistený skutkový stav veci žalobca namietal v súvislosti so skutkovými závermi žalovaného, že poškodený spadol z foršty umiestnenej medzi dve časti lešenia, a že forštu na lešenie doplnil žalobca s tým, že tieto skutkové závery nebolo možné vyvodiť z rozporných tvrdení vypočutých osôb Z. V., N. V. a X. N., ani z fotodokumentácie, ktorá bola súčasťou administratívneho spisu. Zdôraznil, že obhliadka na mieste bola vykonaná v čase, keď už miesto úrazu nebolo zachované v pôvodnom stave. Argumentácia žalovaného k obsahu tejto námietky bola zhrnutá v bode 10/ tohto rozsudku. Na takto tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného predložil žalobca v priebehu preskúmavacieho konania správneho súdu dôkazy, uvedené v bode 19/ tohto rozsudku, s tým, že podľa obsahu predložených dôkazov sa poškodený v čase pracovného úrazu nachádzal na lešení (a nie na foršte medzi dvoma časťami lešenia), na ktorom sa šmykol, stratil rovnováhu, a preto z neho spadol. Hoci žalobca predloženými dôkazmi spochybňoval správnosť zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutí v administratívnom konaní, nebol dôvod pre postup v zmysle § 196 Správneho poriadku, pretože námietka nezákonnosti spočívajúca v nesprávnych skutkových zisteniach bola obsahom podanej správnej žaloby. 51. Vo vzťahu k skutkovým záverom a právnemu posúdeniu veci žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. 24S/155/2018 - 22 -
52. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, teda nejasnosť alebo protirečivosť alebo pre nedostatok odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci alebo, ak rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o také vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. 53. Správny súd považoval za dôvodnú námietku nezákonnosti spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, týkajúcich sa právneho posúdenia veci. Po vyhodnotení obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) správny súd zistil, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje potrebnú právnu argumentáciu. Z § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z., ktorý je právnym predpisom na zaistenie BOZP v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácie práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Podrobnosti na zaistenie BOZP pri stavebných prácach upravuje vyhláška MPSVaR SR č. 147/2013 Z.z. s tým, že na účely tejto vyhlášky sa zhotoviteľom rozumie zamestnávateľ vykonávajúci stavebné práce alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúca stavebné práce (§ 2 písm. p) a osobou vykonávajúcou stavebné práce je fyzická osoba, ktorá osobne vykonáva stavebné práce (§ 2 písm. e). Stavebník, t. j. osoba z ktorej podnetu sa stavba uskutočňuje (BETA - CAR s.r.o.) nemusí byť
totožný so zhotoviteľom stavby, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. Žalobca bol zhotoviteľom celej stavby na základe Zmluvy o dielo uzavretej s BETA - CAR s.r.o., hoci stavebné práce nevykonával osobne ale prostredníctvom subdodávateľov. Súčasťou staveniska bolo viac pracovísk, na ktorých vykonávali stavebné alebo obdobné práce pre zhotoviteľa viacerí dodávatelia (ďalej len „zhotovitelia"). Z. V. bol ako subdodávateľ žalobcu zhotoviteľom objednaných stavebných prác, a to zateplenia fasády predmetnej stavby. Odovzdanie a prevzatie staveniska alebo pracoviska na stavenisku je upravené v § 5 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. Žalovaný nevysvetlil, prečo považoval žalobcu za zamestnávateľa majúceho povinnosť zabezpečovať bezpečné pracovisko (§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z.), t. j. za zamestnávateľa, ktorému možno v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložiť pokutu, t. j. dôvody, pre ktoré je zodpovedný za správny delikt, ktorý mu bol kladený za vinu. To znamená, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám na jeho obsah normovaný v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože v ňom absentuje správna úvaha, ktorú správny orgán použil pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých žalovaný (prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodoval. Pre rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo podstatné zistenie, čo na stavenisku tvorilo pracovisko žalobcu a prípadne, čo tvorilo pracovisko Z. V. ako zhotoviteľa časti stavebných prác. Konkrétne, či lešenie, ktorého zhotovenie bolo zabezpečené žalobcom za účelom vykonania zatepľovacích prác bolo pracoviskom žalobcu alebo pracoviskom Z. V.. Hoci žalovaný tvrdil, že išlo o pracovisko žalobcu, pretože žalobca lešenie Z. V. neodovzdal, svoje tvrdenie nepodložil žiadnou právnou úvahou. Neuviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého pracovisko, na ktorom nevykonávali práce žiadni zamestnanci žalobcu, ale len zamestnanci iného zamestnávateľa, je potrebné považovať za pracovisko žalobcu. Najmä, keď podľa § 5 ods. 5 vyhlášky č. 24S/155/2018 - 23 -
147/2013 Z. z. ak pracovisko nie je odovzdané ďalšiemu zhotoviteľovi, tento ďalší zhotoviteľ je zhotoviteľom vykonávajúcim pracovnú činnosť na pracovisku iného zhotoviteľa a správny orgán nevykonal na túto rozhodnú skutočnosť žiadne dokazovanie. Správne súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd preto nie je oprávnený vyhľadávať a dopĺňať skutkovú, či právnu argumentáciu orgánov verejnej správy, ktorá mala byť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku obsahom ich rozhodnutí. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo žalobcom uplatnených žalobných dôvodov na základe tej skutkovej a právnej argumentácie, na základe ktorej bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Pre uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného namietal žalobca jeho nezákonnosť oprávnene. 54. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobcu bola dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného trpí nezákonnosťou spočívajúcou v jeho nepreskúmateľnosti. V dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné posúdiť dôvodnosť ostatných žalobcom uplatnených námietok nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože závery správneho súdu by boli predčasné. 55. Hoci skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vychádzal, a to, že poškodený spadol z o forštu doplnenej časti lešenia, ktoré nebolo opatrené kolektívnym zabezpečením proti pádu z výšky, a že forštu na lešenie umiestnil žalobca, boli spochybnené žalobcom predloženými dôkazmi (dôkazy z vyšetrovacieho spisu uvedené v texte rozhodnutia) nemohol sa správny súd k dôvodnosti žalobcom namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne zistený skutkový stav veci vyjadriť, pretože právna relevancia uvedených skutkových tvrdení závisí od zistenia, či lešenie bolo pracoviskom žalobcu alebo pracoviskom Z. V.. V prípade, že poškodený spadol z lešenia, ktoré bolo pracoviskom žalobcu, potom má žalobca objektívnu zodpovednosť za vzniknutý pracovný úraz, ktorej sa nemôže zbaviť, a preto ním namietaná neexistencia príčinnej súvislosti medzi jeho konaním/opomenutím právnych povinností a vzniknutým pracovným úrazom nemá právny význam. 56. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy zaoberať sa vyššie nastolenými skutkovými a právnymi otázkami predovšetkým z toho hľadiska, či lešenie, pádom z ktorého poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví, bolo pracoviskom žalobcu alebo pracoviskom Z. V., z čoho bude vyplývať jeho ďalší postup. 57. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd na námietky nezákonnosti, ktoré neboli uplatnené v žalobe, resp. boli dopĺňané už nemohol prihliadnuť z dôvodu, že boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bol žalobca v konaní úspešný, a preto mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.