Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/1190/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 838 209, so sídlom Fedinova 4, 851 01 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., T. XX Z.. X/X, XXXX C. an der W., F., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.716,37 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 48,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14,14 Eur od 07.08.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 34,52 Eur od 02.07.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 94,32 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.716,37 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodil tým, že žalobca je v zmysle správcom bytov a nebytových priestorov. Žalovaný v tom čase bol podnikateľom živnostníkom. Dňa 29.10.2009 došlo k uzavretiu zmluvy o výkone správy č. 04/10/2009 medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na N. č. XX,XX v N.. Žalobca sa touto zmluvou zaviazal pre vlastníkov vykonávať správu domu v dohodnutom rozsahu, zabezpečovať prevádzku a údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva domu a pozemku prislúchajúceho k domu, zabezpečovať plnenia spojené s užívaním spoločných častí a spoločných zariadení a ďalších dojednaných služieb. Na základe zmluvy o výkone správy č. XX/ XX/XXXX vykonáva počnúc januárom 2010 správu bytového domu na N. XX,XX v N., čím došlo k zmene správcu predmetného bytového domu. Na základe tejto skutočnosti došlo k prechodu práva z predchádzajúceho správcu, t.j. A. A. - PAMA na žalobcu. Žalovaný na základe zmluvy o nájme spoločných priestorov zo dňa 14.04.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2010 bol nájomcom spoločného priestoru, ktorého pôvodný projektový účel bol vymedzený ako baterkáreň - akumulátorovňa, a ktorý sa nachádza v bytovom dome na N. ul.č. XX. V zmysle čl. IV zmluvy o nájme je výška nájmu stanovená dohodou na sumu 591,96 Eur ročne. V zmysle čl. VI. zmluvy o nájme si zmluvné strany upravili poukazovanie úhrad spojených s nájmom tak, že žalovaný je povinný platiť mesačný predpis do fondu opráv a do fondu služieb za služby spojené s užívaním spoločného priestoru vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci na účet prenajímateľa. Zmluvné strany si v čl. VII zmluvy dohodli, že žalobca vyúčtuje skutočné náklady, ktoré vznikli užívaním priestoru v priebehu zúčtovacieho obdobia, t.j. od 01.01. do

31.12. bežného roka do 31. mája nasledujúceho roka. Zároveň má žalovaný zaplatiť vyúčtovaním zistený nedoplatok do 30. dní odo dňa jeho doručenia. Vyúčtovanie za služby za rok 2009 bolo žalovanému doručené dňa 06.07.2010, za rok 2010 dňa 27.05.2011, za rok 2011 dňa 01.06.2012 a za rok 2012 dňa 31.05.2013. Žalovaný bol povinný od mesiaca 01/2010 uhrádzať mesačné platby do fondu opráv vo výške 49,33 Eur a do fondu služieb vo výške 5,15 Eur, od mesiaca 09/2010 sa zmenila výška do fondu služieb na sumu 15,75 Eur a od 09/2013 na sumu 14,46 Eur. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti riadne a včas tým, že do fondu služieb neuhradil časť platieb v mesiacoch 09/2012 až 08/2013 vo výške 10,60 Eur mesačne, t.j. 127,20 Eur, časť platieb v mesiacoch 09/2012 až 02/2014 vo výške 9,31 Eur mesačne, t.j. 55,86 Eur. Ďalej žalobca neuhradil nedoplatok na vyúčtovaní za služby za rok 2009 vo výške 1.320,84 Eur, za rok 2010 vo výške 53,02 Eur, za rok 2011 vo výške 115,05 Eur a za rok 2012 vo výške 44,44 Eur. Celkový dlh žalovaného teda predstavuje sumu 1.716,37 Eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa nar. vl. č. z jednotlivých omeškaných mesačných platieb.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom nedoplatkov na vyúčtovaniach za služby sú nepravdivé. Výška nedoplatku za rok 2009 predstavuje sumu 1.320,84 Eur, avšak z obsahu vyúčtovania za rok 2009 vyplýva, že suma nedoplatkov za služby za rok 2009 je 423,93 Eur a zvyšná suma vo výške 896,91 Eur je nedoplatok za rok 2008. Vo vzťahu k sume 896,91 Eur vzniesol žalovaný námietku premlčania, keďže splatnosť nastala v roku 2009 a žalobca si žalobou uplatnil tento nárok dňa 25.04.2014, teda po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby podľa 397 . Ďalej žalovaný uviedol, že nedoplatky za roky 2009, 2010, 2011 a 2012 mali vzniknúť na dodávkach tepla a kúrení, avšak teplo a kúrenie v predmete nájmu nebolo a ani nemohlo byť. Žalovanému nebolo reálne dodávané. Žalovaný taktiež spochybnil povinnosť uhrádzať platby do fondu služieb vo výške 15,75 Eur a následne vo výške 14,46 Eur. Zmluva o nájme neobsahuje také dojednanie, ktoré by platby v uvedených výškach odôvodňovalo.

3. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že čo sa týka dodávok tepla funguje to tak, že dodávateľ tepla fakturuje za určité obdobie určitú sumu, kde je uvedené, aký objem tepla dodal, do akých priestorov. Vlastníci bytov nebytových priestorov sa rozhodnú, akým spôsobom bude táto spotreba rozúčtovaná. V tomto konkrétnom prípade sa spotreba delí na základnú zložku 30% a spotrebnú zložku 70%. Žalobca tvrdil, že žalovaný bol povinný platiť minimálne 30% základnú zložku a to podľa plochy nebytového priestoru. Ohľadom chýbajúceho dojednania povinnosti platieb do fondu služieb ku dňu, kedy bolo robené vyúčtovanie, žalobca uviedol, že ku dňu vyúčtovania boli už vyčíslené aj reálne náklady na vynaložené služby, ktoré bol žalovaný povinný platiť na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa ktorej je žalovaný povinný platiť zálohové platby a následne v prípade nedoplatku, je povinný tento nedoplatok uhradiť.

4. Žalovaný k tomuto uviedol, že podľa čl. V. zmluvy o nájme spoločných priestorov sa so žalobcom dohodol okrem iného, na platbe ročných preddavkov za dodávku tepla v sume 1.200,-Sk. Podľa čl. VII zmluvy bol žalovaný ďalej povinný platiť len skutočné náklady, ktoré mu vznikli užívaním priestoru v zúčtovacom období. Žalovaný má za to, že žalobca resp. jeho právny predchodca vykonal vyúčtovanie tepla v rozpore so zmluvou, keďže do vyúčtovania rok 2009 zahrnuli náklady za teplo, ktoré žalovaný nemohol spotrebovať z dôvodu, že do predmetu nájmu teplo dodávané nebolo. Žalobca postupoval pri vyúčtovaní nákladov za tepla v rozpore so zmluvou aj v tom, že žalovanému za roky 2010-2012 zúčtoval tzv. základnú zložku, (na ktorú odkazuje žalobca vo svojom vyjadrení), predstavujúcu náklady za uchované teplo rozpočítané za plochu nebytového priestoru, čo si však strany v zmluve nedohodli. Žalovaný konštatoval, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa svojvoľne nemôžu dohodnúť, ako budú žalovanému účtovať teplo, pokiaľ nie je zmluva, resp. pokiaľ nie je k zmluve vyhotovený dodatok. Vyúčtovanie v zmysle vyhl. 630/2006 prichádza do úvahy len v prípade vzájomných právnych vzťahov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Žalovaný má za to, že ani prípadné uznesenie schôdze vlastníkov nie je právne spôsobilé meniť zmluvu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v zmysle zmluvy dohodnuté preddavky za dodávané teplo uhradil, skutočné náklady za teplo mu nevznikli a preto nároky z titulu tzv. základnej zložky za teplo nie sú dôvodné. Pokiaľ ide o platby do fondu služieb, žalovaný tvrdil, že platby v týchto výškach neboli zmluvnými stranami v zmluve dohodnuté. Podľa žalovaného, žalobca nemá právo jednostranne na základe zálohových predpisov určovať výšku platieb do fondu služieb.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listom vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F., kúpnou zmluvou, zmluvou o výkone správy, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.12.2013 do

30.09.2014, výpočtom úroku z omeškania, predžalobnou upomienkou zo dňa 03.09.2014, odpočtom stavu vodomerov ku dňu 30.06.2013 a ku dňu 31.12.2013, žiadosťou žalovaného 1.) zo dňa 11.07.2014, odpoveďou na žiadosť zo dňa 14.07.2014, protokolom zo skúšky meradla, vyúčtovaním nákladov za užívanie byt a služieb za rok 2013, oznámením o preskúšaní vodomeru zo dňa 21.10.2014 a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Zo zmluvy o výkone správy č. 04/10/2009 zo dňa 29.10.2009 súd zistil, že bola uzavretá medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na N. č. XX,XX v N. a žalobcom ako správcom. Podľa čl. IV. Ods. 2 a zabezpečenie riadneho výkonu správy domu sú vlastníci povinný platiť tieto mesačné poplatky: a) poplatok do fondu prevádzky vo výške určenej správcom v rozpise zálohových platieb, ktorý je splatný do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, b) poplatok do fondu údržby a opráv v zmysle čl. VIII ods. 1 písm. a), ktorý je splatný do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, c) odmenu správcovi vo výške dohodnutej v zmysle čl. V., ktorá je splatná do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Podľa čl. III ods. 4 správca je oprávnený zmeniť výšku mesačných poplatkov uvedených v čl. IV ods. 2 písm. a) a b), ak je na to dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych predpisov, alebo na základe rozhodnutia cenových orgánov, alebo ak nastane zmena v rozsahu poskytovaných služieb, alebo ak sa na tom dohodnú vlastníci, alebo ak náklady účtované v predchádzajúcom období prevýšili výšku poplatkov v zmysle čl. IV bodu 2. písm. a) a b) boli nižšie ako tieto poplatky o viac ako 10 %.

7. Zo zmluvy o nájme spoločných priestorov zo dňa 14.08.2008 uzatvorenej medzi prenajímateľom vlastníkmi bytov N. ul. č. XX-XX v zastúpení správcu A. A. - PAMA a nájomcom žalovaným súd zistil, že žalovanému bolo prenajaté spoločné zariadenie bytového domu o celkovej úžitkovej ploche 39 m2 s pôvodným účelom baterkáreň - akumulátorovňa. Podľa čl. II. prenajímateľ prenajal žalovanému spoločné priestory na účel: sklad liehovín a elektroinštalačného materiálu a gastrozariadenia. V čl. IV si zmluvné strany dohodli nájomné vo výške 15.600,- Sk ročne (517,83 Eur). Ďalej sa zmluvné strany v čl. V dohodli na výške ročných preddavkov za plnenie spojené s užívaním a prevádzkou spoločného zariadenia bytového domu tak, že do fondu údržby a opráv bude nájomca platiť ročne 15.600,- Sk, čo je 1.300,- Sk mesačne (43,15 Eur), na teplo a ÚK sumu 1.200,- Sk ročne, za odmenu za správu sumu 1.200,- Sk ročne a za zrážkovú vodu 660,- Sk ročne. Spolu tieto platby predstavovali sumu 18.660,- Sk ročne, pričom mesačná platba d fondu údržby a opráva bola vo výške 1.300,- Sk (43,15 Eur) a za teplo, odmena za správu a zrážkovú vodu v sume 255,- Sk (8,46 Eur). V čl. VII si zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ vyúčtuje skutočné náklady, ktoré vznikli užívaním priestoru v priebehu zúčtovacieho obdobia, t.j. od 01.01. do 31.12. bežného roka do 31.05. nasledujúceho roka.

8. Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme spoločných priestorov došlo k zmene zástupcu na strane vlastníkov bytov N. XX-XX na nového správcu - žalobcu. Ďalej došlo k zvýšeniu nájomného na sumu 591,96 Eur ročne (dodatok k čl. IV pôvodnej zmluvy) a k zmene výšky mesačnej platby do fondu služieb na sumu 5,15 Eur mesačne a do fondu opráv na sumu 49,33 Eur mesačne.

9. Z mesačného zálohového predpisu k 01.01.2010 vyplýva, že mesačný preddavok na služby je vo výške 5,15 Eur a do fondu opráv a údržby vo výške 49,33 Eur. Z mesačného zálohového predpisu k 01.09.2012 vyplýva, že mesačný preddavok na služby je vo výške 15,75 Eur a do fondu opráv a údržby vo výške 49,33 Eur. Z mesačného zálohového predpisu k 01.09.2013 vyplýva, že mesačný preddavok na služby je vo výške 14,46 Eur a do fondu opráv a údržby vo výške 49,33 Eur.

10. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2010 do 23.04.2014 vyplýva, že žalovaný uhrádzal preddavok do fondu opráv a údržby v predpísanej výške 49,33 Eur. Zo sumárnej analýzy služieb vyplýva, že žalovaný uhrádzal preddavok na služby vo výške 5,15 Eur počas žalovaného obdobia 2009 až 2012.

11. Z vyúčtovania nákladov za priestor žalovaného v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 vyplýva, že žalovanému bol žalobcom vyúčtovaný nedoplatok vo výške 423,93 Eur ako rozdiel medzi nákladmi a platbami. Podľa predpisu mal žalovaný uhradiť sumu 824,80 Eur a uhradil sumu 567,78 Eur. Suma 896,91 Eur je uvedená ako zostatok z vyúčtovania za predchádzajúci rok 2008. Vo vyúčtovaní je uvedený rozdiel medzi predpisom a skutočnými nákladmi v sume 11,94 Eur na zrážkovej vode, v sume 2,20 Eur na havarijnej službe a v sume 176,65 Eur na kúrení. Celková suma nedoplatku na vyúčtovaní je uvedená vo výške 1.320,84 Eur.

12. Z vyúčtovania za rok 2010 vyplýva nedoplatok vo výške 53,02 Eur. Vo vyúčtovaní je uvedený rozdiel medzi predpisom a skutočnými nákladmi v sume 19,13 Eur (preplatok) na dažďovej vode, v sume 3,13 Eur na bankových poplatkoch a v sume 69,02 Eur na kúrení.

13. Z vyúčtovania za rok 2011 vyplýva nedoplatok vo výške 115,05 Eur. Vo vyúčtovaní je uvedený rozdiel medzi predpisom a skutočnými nákladmi v sume 5,74 Eur na havarijnej službe, v sume 38,33 Eur na odmene zástupcom vlastníkov, v sume 18,79 Eur (preplatok) na dažďovej vode, v sume 9,24 Eur na bankových poplatkoch a v sume 80,52 Eur na kúrení.

14. Z vyúčtovania za rok 2012 vyplýva nedoplatok vo výške 44,44 Eur. Vo vyúčtovaní je uvedený rozdiel medzi predpisom a skutočnými nákladmi v sume 15,76 Eur (preplatok) na dažďovej vode, v sume 1,92 Eur (preplatok) na havarijnej službe, v sume 0,51 Eur na bankových poplatkoch, v sume 25,59 Eur na kúrení, v sume 6,38 Eur na rozúčtovaní tepla a v sume 29,65 Eur na odmene zástupcom vlastníkov bytov.

15. Z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2009 vyplýva, že náklad kúrenia k prenajatému priestoru žalovaným sa vypočítal z obstavaného objemu priestoru v m3. Z príloh k vyúčtovaniam za roky 2010, 2011 a 2012 vyplýva, že náklad kúrenia na priestor žalovaného bol počítaný zo základnej zložky podľa plochy priestoru, pričom spotrebná zložka je vždy uvedená nulová hodnota.

16. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu N. XX,XX zo dňa 23.09.2010 vyplýva, že vlastníci odsúhlasujú úpravu mesačnej tvorby fondu opráv k termínu od 01.12.2010 na výšku 1 m2 podlahovej plochy.

17. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa o nájme nebytových priestorov tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.

20. Podľa prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

21. Podľa nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

22. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

23. Podľa č. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste (ďalej len „“), pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla Na účely tejto sa rozumie spoločnými priestormi objektu rozpočítavania miestnosti alebo súbor miestností objektu, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a sú určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi, najmä práčovne, sušiarne, kočikárne, chodby, schodištia a podobne.

24. Podľa ak v objekte rozpočítavania nie sú zapojené pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov podľa osobitného predpisu, náklady na dodané teplo na vykurovanie sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu,

nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa vzorca

25. Podľa ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa .

26. Podľa náklady na dodané teplo do spoločných priestorov sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom podľa spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch podľa odseku 1.

27. Podľa ustanovenie odseku 3 sa neuplatňuje, ak sa spoločné priestory využívajú inak ako na účel, na ktorý sa zriadili, a nevyužívajú sa v prospech všetkých konečných spotrebiteľov. V takom prípade sa náklady na dodané teplo do spoločných priestorov rozpočítavajú podľa podlahovej plochy bytu a nebytových priestorov tým konečným spotrebiteľom, ktorí spoločné priestory využívajú len na osobnú potrebu na základe dohody s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.

28. Podľa účinného od 15.01.2009 do 31.01.2013 veta prvá a druhá, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

30. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa nariadenia vlády SR č. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný mal prenajatý priestor v bytovom dome na N. ul.č. XX- XX. Podľa zmluvy o nájme spoločných priestorov išlo o spoločné zariadenie bytového domu s pôvodným projektovým účelom baterkáreň - akumulátorovňa. Uvedený priestor bol prenajatý na účel skladu liehovín elektroinštalačného materiálu a gastrozariadenia. Výšku nájomného mali zmluvné strany dohodnutú v nájomnej zmluve a následne aj v dodatku. Nájomné žalovaný riadne platil. Ďalej mali zmluvné strany dohodnutý predpis ročných preddavkov na plnenia spojené s užívaním spoločného priestoru v zmluve aj v dodatku. Žalovaný tieto preddavky ako boli uvedené v dodatku riadne platil ako vyplýva zo sumárnej analýzy za obdobie od 2010-2013.

33. Medzi stranami bolo sporné, či bol žalovaný povinný platiť vlastníkmi bytov a nebytových priestorov odsúhlasené zvýšené preddavky do fondu služieb a či bol žalovaný povinný platiť v rámci vyúčtovania nákladov náklady za dodávku tepla.

34. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme spoločných priestorov, pričom žalovaný uzatvoril túto zmluvu v tom čase ako fyzická osoba živnostník. Zmluva bola uzatvorená platne a žiadna zo sporových strán túto skutočnosť

nenamietala. Na tento právny vzťah sa vzťahuje o nájme nebytových priestorov a .

35. V zmluve o nájme (čl. V.) právny predchodca žalobcu a následne jeho právny nástupca v dodatku č. 1 k zmluve o nájme si dohodli výšku preddavkových platieb. Konkrétne výška preddavkovej platby do fondu služieb bola dohodnutá dodatkom v sume 5,15 Eur (pozostávajúca z položiek dažďová voda a teplo). Následne žalobca jednostranne vystaveným mesačným zálohovým predpisom stanovil tento preddavok na sumu 15,75 Eur od 10/2010 a na sumu 14,46 Eur od 09/2013 (navýšením pôvodných položiek a pridaním nových položiek odmeny zástupcom vlastníkom bytov, havarijná služba, deratizácia a bankové poplatky). Uvedené zvýšenie žalobca odôvodňoval odsúhlasením tohto zvýšenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Z doloženej zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplynulo, že na schôdzi bolo dohodnuté zvýšenie tvorby fondu opráv na výšku 1Euro/m2/mesiac. Uvedené však nemá nič spoločné s jednostranným zvýšením preddavku do fondu služieb. Navýšená suma z pôvodnej dohodnutej sumy 5,15 Eur na sumu 15,75 Eur predstavuje navýšenie o bankové poplatky, havarijnú službu a o odmenu zástupcom vlastníkov bytov ako aj navýšenie pôvodných položiek (dohodnutých v zmluve o nájme) a to teplo a dažďová voda. Súd má za to, že ak chcel žalobca uvedené preddavkové platby navýšiť, mal si uvedené dohodnúť so žalovaným formou dodatku tak, ako to urobil dodatkom č. 1 zo dňa 25.02.2010. Ide o zmluvný vzťah medzi žalobcom ako správcom bytového domu a žalovaným ako podnikateľom, nie je možné jednostranným úkonom žalobcu (vystavením mesačného zálohového predpisu) požadovať od žalovaného zmenenú platbu. Tu sa súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobcom požadované zvýšené mesačné platby neboli medzi sporovým stranami dohodnuté, poukazujúc pritom na . Preto súd žalobu v časti sumy 183,86 Eur spolu s úrokmi z omeškania požadovaných z jednotlivých mesačných platieb zamietol.

36. Ďalším nárokom žalobcu boli požadované neuhradené sumy z vyúčtovaní za roky 2009 až 2012. Súd mal preukázané, že žalobca vystavil vyúčtovanie za rok 2009 (vo vyúčtovaní pravdepodobne chybne uvedený dátum dňa 13.07.2010) a ktoré doručil žalovanému dňa 06.07.2010 (doručenka čl. 23), v ktorom bola uvedená suma nedoplatku 1.320,84 Eur. Z tejto sumy predstavoval zostatok z vyúčtovania za predchádzajúci rok sumu 896,91 Eur. Z mechanizmu vyhotovovania ročných vyúčtovaní je zrejmé, že je vyhotovované do 31.05. nasledujúceho roka (uvedené je dohodnuté aj v čl. VIII zmluvy o nájme). Následne je každé vyúčtovanie doručované tak, ako to bolo ak v prípade žalovaného. Suma nedoplatkov za rok 2008 tak musela byť splatná v mesiaci jún 2009 po vyhotovení ku dňu 31.05.2009, to znamená, že štvorročná premlčacia doba na uplatnenie nároku z vyúčtovania za rok 2008 uplynula v júni 2013. Žalobca doručil žalobu súdu dňa 25.04.2014, to znamená po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Okrem toho žalobca v tejto časti sumy 896,91 Eur svoj nárok nepreukázal. Uvedená suma je súčasťou vyúčtovania za rok 2009 bez bližšej špecifikácie, z čoho pozostáva. Na základe uvedeného ako aj vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania k tejto časti nároku, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 896,91 Eur zamietol.

37. Súd ďalej posudzoval, či má žalobca nárok na jednotlivé položky, ktoré žalovanému účtoval vo vyúčtovaniach za roky 2009 v sume 423,93 Eur, za rok 2010 v sume 53,02 Eur, za rok 2011 v sume 115,05 Eur a za rok 2012 v sume 44,44 Eur.

38. Zo zmluvy o nájme z čl. VII mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli, že prenajímateľ vyúčtuje skutočné náklady, ktoré vznikli s užívaním priestoru v priebehu zúčtovacieho obdobia a vzniknutý nedoplatok uhradí do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Ďalej mal súd preukázané, že predmetom prenájmu bolo spoločné zariadenie bytového domu a to baterkáreň

- akumulátorovňa, teda priestor zadefinovaný v Ustanovenie až 4 upravuje rozpočítavanie množstva dodaného tepla do priestorov, kde nie sú zapojené pomerové merače rozdelovače tepla ani meradlá tepla. Medzi stranami nebolo sporné, že v priestore žalovaného neboli namontované merače tepla. Rozúčtovanie tepla na vykurovanie bolo robené v pomere 30% podielom plochy a 70% podľa nameraných hodnôt, čo mali vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasené vo vzťahu k svojim bytom a nebytovým priestorom. V prípade žalovaného nejde o bytový ani nebytový priestor, jedná sa o spoločný priestor (tak ako je zadefinované v zmluve o nájme) a upravuje rozpočítavanie dodaného tepla aj do spoločných priestorov, ktoré užíva konkrétny konečný spotrebiteľ ( a ), čo je v danom prípade žalovaný. Náklady na teplo sa rozpočítavajú do takéhoto spoločného priestoru len na základe dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V danom prípade bolo medzi sporovými stranami (žalobca ako správca za vlastníkov bytov

a nebytových priestorov) dohodnuté (zmluvou a následne dodatkom), že v sume 5,15 Eur na fond služieb je položka teplo, ktorá podľa mesačného zálohového predpisu bola v sume 3,32 Eur zo sumy 5,15 Eur. Uvedené bolo medzi stranami dohodnuté a nebolo sporné. Rozpočítavanie 30 % základnej zložky (podielu plochy) nebolo medzi sporovými stranami dohodnuté. Dohodnuté bolo iba vyúčtovanie skutočných nákladov, ktoré vznikli s užívaním spoločného priestoru. Z príloh k vyúčtovaniam za roky 2009 až 2012 má súd preukázané, že nákladom v položke teplo na kúrenie je vždy iba základná zložka, pre rok 2009 suma 412,62 Eur, pre rok 2010 suma 108,86 Eur, pre rok 2011 suma 120,36 Eur a pre rok 2012 suma 96,27 Eur, pričom spotrebná zložka je nulová. Medzi stranami nebolo platenie takýchto vyúčtovaných rozpočítaných nákladov, teda nie skutočných nákladov, dohodnuté.

39. Súd teda priznal žalobcovi z vyúčtovania za rok 2009 sumu 14,14 Eur, ktorá predstavuje vyúčtované skutočné náklady za zrážkovú vodu v sume 11,94 Eur a za havarijnú službu v sume 2,20 Eur. V roku 2010 mal žalovaný preplatok na službe dažďová voda vo výške 19,13 Eur a nedoplatok na bankových poplatkoch v sume 3,13 Eur, čo v konečnom dôsledku predstavuje 16,- Eur v prospech žalovaného. Z tohto vyúčtovania súd nepriznal žalobcovi žiadnu sumu. Vo vyúčtovaní za rok 2011 mal žalovaný nedoplatok na odmene zástupcom vlastníkov bytov vo výške 38,33 Eur. Ide o službu, ktorá bola žalobcom jednostranne v rámci mesačného zálohového predpisu (navýšeného od 09/2012 o sumu 3,19 Eur ako odmena zástupcom vlastníkov bytov) žalovanému účtovaná a keďže žalovaný túto zvýšenú platbu neuhrádzal vznikol nedoplatok v rámci vyúčtovania skutočných nákladov v sume 38,33 Eur. Ďalej mal v tomto vyúčtovaný žalovaný preplatok na dažďovej vode v sume 18,79 Eur, nedoplatok na havarijnej službe vo výške 5,74 Eur a nedoplatok na bankových poplatkoch vo výške 9,24 Eur. Spolu suma nedoplatkov a preplatkov v rámci tohto vyúčtovania predstavuje nedoplatok pre žalovaného v sume 34,52 Eur (-5,74 Eur -38,33 Eur + 18,79 Eur - 9,24 Eur). Túto sumu súd žalobcovi priznal. V poslednom vyúčtovaní za rok 2012 mal žalovaný preplatok na dažďovej vode 15,76 Eur, preplatok na havarijnej službe 1,92 Eur, nedoplatok na bankových službách 0,51 Eur. Celkovo mal žalovaný preplatok v sume 17,17 Eur. Celkovo súd priznal žalobcovi sumu 48,66 Eur, ktorá predstavuje nedoplatky na skutočne poskytnutých službách z vyúčtovaní za rok 2009 v sume 14,14 Eur a za rok 2011 v sume 34,52 Eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

40. Súd ďalej priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 14,14 Eur od 07.08.2010 (30 dní po doručení vyúčtovania za rok 2009) do zaplatenia a zo sumy 34,52 Eur od 02.07.2012 (30 dní po doručení vyúčtovania za rok 2011) do zaplatenia a to vo výške požadovanej žalobcom 9 % ročne, nakoľko takto uplatnený úrok je v súlade s

41. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.716, Eur, úspešný bol v časti 48, Eur, čo z celkovej uplatnenej sumy predstavuje 2,84 %. Žalovaný mal úspech 97,16 %. Úspech žalovaného je neúspechom žalobcu. Celkovo bol žalovaný úspešný v pomernej časti 94,32 % (97,16 - 2,84). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).