Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-164-2019.pdf
PDF · 83.1 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/164/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa B. a manželky E., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému N., bytom u rodičov, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa B. a manželky E. uzavreté dňa XX. XX. XXXX v C. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. vo zväzku X ročník XXXX na strane XXX pod por. č. X rozvádza.
II. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému N. v tomto znení:
Maloletý N. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého N. výživným vo výške 120 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa neupravuje.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 18. 07. 2019 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že je vážne narušené, trvalo rozvrátené, a tým pádom nemôže plniť ani svoj účel, ani svoju funkciu. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil psychickými a fyzickými problémami manželky, ktorá navštevuje psychológa a toho času sa momentálne lieči ambulantne u psychiatra. U manželky sa prejavujú sebapoškodzujúce stavy, sklony a jej psychická labilita s podozrením na rodovú identitu jej osoby.
2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04. 09. 2019 s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Poprela však tvrdenia navrhovateľa ohľadom jej psychických problémov, pretože posledné sedenie u psychologičky bolo vo februári 2019 a u sexuológa 15. 03. 2019 o čom súdu predložila potvrdenia. Ďalej uviedla, že navrhovateľ je nezodpovedný, nespoľahlivý, nevedomý, že má problém s alkoholom a hazardom, uprednostňuje kamarátov a krčmu o čom svedčí aj fakt, že sa u navrhovateľa jedná o jeho druhý rozvod.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci hospodárskej. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo neusporiadané. V partnerskom vzťahu manželov chýba akákoľvek dôvera, rešpekt, úcta, vzájomná citová náklonnosť, na čom je založený každý partnerský vzťah. Manželia napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti minimálne po dobu pol roka spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny, domácnosti, nepomáhajú si, netrávia spolu čas, spoločne zabezpečujú výchovu, výživu maloletého. Po dobu 1 roka intímne spolu nežijú. Partnerský vzťah manželov neupevnilo ani narodenie ich maloletého dieťaťa. Navrhovateľ aj po narodení ich maloletého syna sa venoval svojmu koníčku, ochotníckemu divadlu, uprednostňoval kamarátov, návštevu pohostinstiev, denné stávky v sume 0,50 Eur až 1 Eur v dôsledku čoho medzi manželmi dochádzalo k nezhodám, hádkam. K upevneniu partnerského vzťahu neprispel ani problém manželky navrhovateľa s rodovou identitou. Súd mal tak preukázanú takú intenzitu narušenia manželstva, že od účastníkov konania už nemôže ďalej očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa § 23 Zákona o rodine. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje zotrvanie navrhovateľa v spôsobe života ako slobodného a problémom manželky navrhovateľa s rodovou identitou.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.
6. Opatrovník doporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletého, neodporuje zákonu. Ďalej uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky, matka pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky. V čase pohovoru s rodičmi bolo prítomné na ich úrade aj maloleté dieťa a bolo možné vidieť, že obaja rodičia sa maloletému počas pohovoru venovali. Maloletý prechováva citové väzby k obidvom rodičom.
7. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti napriek tomu osobnú starostlivosť o maloletého vo väčšej miere zabezpečuje matka, ktorá maloletému varí, perie, chodí s ním k pediatrovi, v prípade ochorenia maloletého je s ním na OČR. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletého tým, že ho vyzdvihuje z materskej škôlky z dôvodu, že v tom čase ešte matka si plní svoje pracovné povinnosti a do príchodu matky z práce na maloletého dohliada, chodí s ním k psychológovi, logopédovi. Otec však s maloletým netrávi voľný čas, nemá s maloletým počas víkendov spoločný program. Otec vo vzťahu k starostlivosti matky o maloletého nevzniesol takú podstatnú výhradu, ktorá by bránila zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky (počas prechádzky s maloletým si matka zapáli cigaretu). Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Zo zhodného vyjadrenia rodičov, ako aj vyjadrenia opatrovníka vyplynulo, že maloletý má citovú väzbu k obom rodičom. Súd vzhľadom na mieru zabezpečovania osobnej starostlivosti zo strany matky, ktorá dáva súdu záruku riadnej starostlivosti o maloletého aj do budúcna, uprednostňovanie svojho koníčku (ochotníckeho divadla), kamarátov otcom pred starostlivosťou o maloletého mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky je plne v záujme maloletého, neodporuje zákonu, a preto ju schválil.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možnosti, schopnosti, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 4 roky, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádza stravné v rozpätí od 20 do 29 Eur, mesačný poplatok 15 Eur. Polročne sa uhrádza poplatok ZRŠ, výšku ktorého rodičia nevedeli uviesť. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedený v psychologickej a logopedickej ambulancii, s návštevou ktorej zvýšené výdavky nie sú. Rodičia maloletého sú riadne zamestnaný, podľa potvrdenia ich zamestnávateľov otec dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 884,7 Eur a matka vo výške 593,79 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 120 Eur zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
12. Pri neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti, a preto otec má možnosť denného kontaktu s maloletým.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.