Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-115-2019.pdf
PDF · 250.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/115/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň JUDr. Sone Vackovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcov v rade: IV. C.. U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X/A, O. K., v rade: XIII. R. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, O. K., v rade: XIV. U.. C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X/B, O. K., v rade: XXII. K. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X/B, O. K., v rade: XXIII. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X/B, O. K., v rade: XXXVII. L.. D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X/D, O. K., zastúpení JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, proti žalovanému: PROSPECT, spol. s r. o., so sídlom J. Simora 5, Nové Zámky, IČO: 34 107 100, zastúpený Advokátska kancelária TIMORANSKÁ & ŠTOFKOVÁ, s. r. o., so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o bezplatnom odstránení vád diela, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. novembra 2018 č. k. 7C/90/2003-2233 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku (I.) m e n í takto:
Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť vady na bytovom dome nachádzajúcom sa v O. K., na R. ulici 9, ktorý žalovaný ako stavebník zhotovil na základe Zmluvy o výstavbe domu zo dňa 03. 08. 1998, a to odstrániť vadu - netesnenie strešného systému BRAMAC, zatekanie strechy, zaistiť škridle proti pohybu, uložiť pod strešnú krytinu poistnú hydroizolačnú fóliu, prispôsobiť rímsy streche budovy, a to v lehote 200 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnom vyhovujúcom výroku (I.) sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .
V napadnutých vyhovujúcich výrokoch týkajúcich sa žalobcov v IV. rade (II.), v XIV. rade (III.), v XXII. rade a v XXIII. rade (IV.) a v XXXVII. rade (V.) sa rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .
V napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania (VIII.) sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť vady a nedostatky na diele a uviesť do súladu s platnou projektovou dokumentáciou, ako aj so zmluvami o výstavbe v spojení so zmluvami o dielo uzavretými medzi stranami sporu na zhotovenie diela - bytov v nasledovných bytových domoch, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Nové Zámky, odbore katastra, zhodne pre okres, obec a katastrálne územie O. K. ako parcely reg. „C", a to na liste vlastníctva číslo XXXXX ako pozemok s parcelným číslom: 1918/158 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 221 m2 so stavbou bytového domu so súpisným číslom XXXX, na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok s parcelným číslom: 1918/51 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 524 m2 so stavbou bytového domu so súpisným číslom XXXX, na liste vlastníctva číslo XXXXX ako pozemok s parcelným číslom: 1918/157 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 352 m2 so stavbou bytového domu so súpisným číslom XXXX, po jeho sprístupnení zo strany dotknutých žalobcov a to priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a to v lehote 200 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia odborne previesť opravu tesnosti, zatekania strešného systému „BRAMAC" a zaistiť škridle proti pohybu, uložiť pod strešnú krytinu poistnú hydroizolačnú fóliu Bramac 210, prispôsobiť rímsy streche budovy, opraviť prasklinu v stene vo vchode „A" na 4. posch., opraviť všetky sokle na schodoch a v medziposchodí - opraviť soklovú dlažbu, odborne previesť opravu prasklín vonkajšej fasády vo všetkých vyššie uvedených bytových domoch, aj v spoji medzi vchodom „B" a vchodom „C".
1.2. Žalovanému uložil povinnosť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na vlastné náklady odstrániť vady a nedostatky na diele a uviesť do súladu so Zmluvou o dielo číslo 1-309/98 uzavretou podľa § 536 a nasl. Obch. zák. o dodávke stavby, uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 17. 06. 1998 po jeho sprístupnení zo strany žalobcu, a to v byte č. XXX na 2. poschodí vo vchode č. 9A bytového domu v O. K. so súp. č. XXXX, žalobcu v rade: IV. C.. U. V. a to dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách, odstrániť praskliny v stenách miestnosti označenej ako detská izba.
1.3. Žalovanému uložil povinnosť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na vlastné náklady odstrániť vady a nedostatky na diele a uviesť do súladu so Zmluvou o dielo číslo 1-307/98 uzavretou podľa § 536 a nasl. Obch. zák. o dodávke stavby, uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 17. 06. 1998 po jeho sprístupnení zo strany žalobcu, a to v byte č. XXX na 2. poschodí vo vchode č. 9B bytového domu v O. K. so súp. č. XXXX, žalobcu v rade: XIV. U.. C. U. a to dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách.
1.4. Žalovanému uložil povinnosť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na vlastné náklady odstrániť vady a nedostatky na diele a uviesť do súladu so Zmluvou o dielo číslo 1-204/99 uzavretou podľa § 536 a nasl. Obch. zák. o dodávke stavby, uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 30. 06. 1999 po jeho sprístupnení zo strany žalobcov, a to v byte č. XXX na 1. poschodí vo vchode č. 9C bytového domu v O. K. so súp. č. XXXX, žalobcov v rade: XXII. K. U. a v rade: XXIII. Y. U., a to dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách.
1.5. Žalovanému uložil povinnosť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na vlastné náklady odstrániť vady a nedostatky na diele a uviesť do súladu so Zmluvou o dielo číslo 1-301/98 uzavretou podľa § 536 a nasl. Obch. zák. o dodávke stavby, uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 17. 06. 1998 po jeho sprístupnení zo strany žalobkyne, a to v byte č. XXX na 2. poschodí vo vchode č. 9D bytového domu v O. K. so súp. č. XXXX, žalobkyne v rade: XXXVII. L.. D. P., a to dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách.
1.6. Súd žalobu žalobcu v rade: III. C.. E. T. na odstránenie vád bytu č. XXX na 1. poschodí vo vchode č. 9A bytového domu v O. K. so súp. č. XXXX zamietol. Súd žalobu žalobcov vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
1.7. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 21 ods. 1 až 3, § 22 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1 až 3, § 538, § 541, § 542 ods. 2, 546 ods. 1 a 2, § 548 ods. 1, § 550, § 553 ods. 1, § 554 ods. 1 až 4, § 555 ods. 2 až 4, § 560 ods. 1 až 4, § 562 ods. 1 až 3, § 563 ods. 1, § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že uzatvorené zmluvy o výstavbe posúdil podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Zb. zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení ku dňu uzatvorenia citovaných zmlúv a uzatvorené zmluvy o dielo posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. zák. v aktuálnom znení ku dňu uzatvorenia citovaných zmlúv.
1.8. Súd vo veci konal a rozhodol na základe uplatneného nároku aktívne legitimovaných strán sporu, a to žalobcov, ktorí sú vlastníkmi bytov v obytných domoch, ako aj podielovými spoluvlastníkmi priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu obytného domu so súp. č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, a to v IV. rade C.. U. V., vchod X/A je podielovým spoluvlastníkom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a to v pomere 894220/8099590 k celku, v III. rade C.. E.
T., vchod 9/A je podielovým spoluvlastníkom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a to v pomere 865560/8099590 k celku, podieloví spoluvlastníci priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu obytného domu so súp. č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX a to v XIII. rade R. X. vchod 9/B je podielovou spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a to v pomere 1056570/19144930 k celku, v XIV. rade U.. C. U., vchod 9/B je podielovým spoluvlastníkom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a to v pomere 1056630/19144930 k celku, v XXII. rade K. U. a v XXIII. rade Y. U., X/C sú podielovými spoluvlastníkmi priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a to v pomere 878690/19144930 k celku a žalobkyne, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu obytného domu so súp. č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX a to v XXXVII. rade L.. D. P., vchod X/D je podielovou spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a to v pomere 923580/1227584 k celku. Súd svojim rozhodnutím uložil žalovanej spoločnosti povinnosť na vlastné náklady odstrániť vady a nedostatky na diele a uviesť do súladu s platnou projektovou dokumentáciou, ako aj so zmluvami o výstavbe v spojení so zmluvami o dielo uzavretými medzi stranami sporu na zhotovenie diela - bytov v nasledovných bytových domoch, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Nové Zámky, odbore katastra, zhodne pre okres, obec a katastrálne územie O. K. ako parcely reg. „C", a to na LV č. XXXXX ako pozemok s parcelným číslom 1918/158 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2 so stavbou bytového domu so súp. č. XXXX, na LV č. XXXX ako pozemok s parcelným číslom 1918/51 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 524 m2 so stavbou bytového domu so súp. č. XXXX, na LV č. XXXXX ako pozemok s parcelným číslom 1918/157 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 352 m2 so stavbou bytového domu so súp. č. XXXX, po jeho sprístupnení zo strany dotknutých žalobcov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a to v lehote 200 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia odborne previesť opravu tesnosti, zatekania strešného systému BRAMAC a zaistiť škridle proti pohybu, uložiť pod strešnú krytinu poistnú hydroizolačnú fóliu Bramac 210, prispôsobiť rímsy streche budovy, opraviť prasklinu v stene vo vchode A na 4. posch., opraviť všetky sokle na schodoch a v medziposchodí - opraviť soklovú dlažbu, odborne previesť opravu prasklín vonkajšej fasády vo všetkých vyššie uvedených bytových domoch, aj v spoji medzi vchodom B a vchodom C, osadiť dlažbu namiesto existujúceho PVC v spoločných priestoroch vo všetkých vchodoch.
1.9. Súd uviedol, že v konaní bol viazaný obsahom žaloby a navrhnutý petit predstavuje rámec pre rozhodnutie, ale na to, aby vyhlásený petit rozhodnutia mohol byť materiálne vykonateľný, je prípustné, aby súd v rozhodnutí upravil petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom núteného výkonu rozhodnutia. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu zahŕňa, okrem iného, potrebu jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a lehoty na plnenie, preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný nielen jasne, určito a presne, ale aj výstižne a zrozumiteľne, pritom však, podľa možnosti, stručne a zároveň vylúčiť možnosť vnútorných rozporov. Na základe uvedeného súd upravil v minimálnom rozsahu petit rozhodnutia oproti uplatnenému petitu v podanej žalobe, vo vzťahu k lehote uloženej na plnenie povinnosti za účelom jej zreálnenia, vzhľadom k rozsahu požadovaného a uloženého plnenia. Uvedenému plneniu má podľa spracovateľa Odborného posudku s odborným stanoviskom k vykonávaným stavebnomontážnym prácam č. 3/2018 z 25. 05. 2018 predchádzať v záujme čo najefektívnejšej realizácie odstránenia vád aj spracovanie sanačného projektu, teda postupu prác vo vzájomnej súčinnosti strán sporu, čo vyžaduje určitú dobu.
1.10. Strany sporu boli v právnom vzťahu na základe uzatvorených zmlúv o výstavbe podľa § 21 ods. 1 zák. č. 182/93 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a to s identickým obsahom ako je zrejmé z č. l. 107 a nasl., 274 a nasl., 460 a nasl. Predmetom citovaných právnych úkonov v spojení so zmluvou o dielo bolo dojednanie záväzku obstarávateľa stavby v procesnom postavení žalovanej spoločnosti v prospech žalobcov vyhotoviť dielo, a to byt v bytovom dome, a to v súlade § 536 a súvis. ustanovení Obchodného zákonníka. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že po uzatvorení zmlúv o výstavbe a nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a zápisom do katastra nehnuteľností, mali žalobcovia nadobudnúť vlastníctvo k bytu. Z uvedenej zmluvy mal súd ustálené, že s každým zo žalobcov bola uzatvorená zmluva o výstavbe, z ktorej je nepochybné a zrejmé, že stavba obytného domu s bytovými jednotkami bola postavená na pozemku, ktorý bol v čase podpisu zmluvy vo vlastníctve Mesta Nové Zámky a žalovaná spoločnosť podľa čl. IV ho mala v nájme počas výstavby domu. Výstavba jednotlivých obytných domov s bytmi vo vyššie uvedených bytových domoch bola realizovaná na základe vydaného stavebného povolenia OÚ Nové Zámky, odboru životného prostredia č. 01-1674/1991-S1 zo dňa 08. 09. 1997, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. 09. 1997. Strany sporu boli v právnom vzťahu na základe uzatvorených zmlúv s identickým obsahom a to zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka o dodávke stavby a na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V prejednávanom prípade súd z obsahu spisového materiálu, a to z jednotlivých uzatvorených zmlúv o dielo ustálil, že strany sporu sa v nej dohodli na tom, že dielom bola dohodnutá činnosť, a to výstavba bytového domu v Nových Zámkoch a predmetom diela bola novovytvorená vec bytový dom. Súd mal z obsahu zmluvy ustálené, že písomne vyhotovená zmluva o dielo je platná, nakoľko v nej došlo k dohode o všetkých podstatných náležitostiach diela s jednoznačným označením strán sporu, predmetu diela, termínu skončenia diela, ako aj celkovej ceny diela s podmienkami splatnosti ceny diela.
1.11. Strany sporu sa v písomne uzatvorenej Zmluve o dielo zo dňa 14. 07. 1998 dohodli a to podľa ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka na tom, že záväzkový vzťah z vyhotoveného diela bude upravený Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb., ktorá skutočnosť vyplýva zo záhlavia citovanej zmluvy, ako aj z obsahu zmluvy. Podľa ustanovenia § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že pri právach z vád veci plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou.
1.12. Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že pri vyhotovení diela žalovaná spoločnosť v zmysle Obch. zák. v uzatvorených zmluvách o dielo a to v čl. VII označenom ako záručná doba - zodpovednosť za vady v bode 7.4. poskytla záruku v trvaní 18 mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa odovzdania diela objednávateľovi a to v znení: „Zhotoviteľ zodpovedá za to, že predmet tejto zmluvy je zhotovený podľa podmienok zmluvy a že počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v tejto zmluve." Podľa súdu je zrejmé, že podľa Obch. zák. zhotoviteľ diela v procesnom postavení žalovanej spoločnosti nebol povinný poskytnúť záruku, avšak vzhľadom k tomu, že túto záruku poskytol v rozsahu 18 mesiacov odo dňa odovzdania diela, sa však nemôže zbaviť zodpovednosti za vady podľa § 560 a súvis. ustanovení Obch. zák., ktoré sa prejavia v čase po 18. mesiaci odo dňa odovzdania diela (zo záruky v zmluve) do 5 rokov podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obch. zák. ako zodpovednosti za vady diela. Na základe uvedeného je zrejmé, že uzatvorením zmluvy o dielo a poskytnutím záruky (podľa čl. VII), ktorá je vo svojej podstate zárukou za akosť diela bez vymedzenia akosti v zmluve podľa súdu, vyplýva z obsahu zmluvy, a to účelu, ku ktorému má byť dielo použité a podľa toho sa dá určiť určitý základný štandard vlastností, ktoré sú potrebné k dosiahnutiu účelu diela po kolaudácii domu a to užívania bytu. Podstata záruky spočíva v tom, že predmet diela aj po odovzdaní má zachovávať vlastnosti kryté zárukou po určitú dobu. Podľa súdu, predmet diela, a to obytný dom zhotovený zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo, a to s dôrazom na strešnú konštrukciu z titulu zodpovednosti zo záruky, ako aj zodpovednosti za vady diela podľa § 560 a súvis. ust. Obch. zák. nemôže spĺňať ani minimálne štandardy dohodnutého účelu, pre ktoré bolo dielo vyhotovené a to bezpečného bývania a nemôže ohrozovať ako objednávateľov diela z titulu zatekania, tak ani bezpečie ďalších osôb a ich majetku z titulu popadanej strešnej krytiny, ako tomu bolo už v predchádzajúcich niekoľkých prípadoch.
1.13. Súd sa nemohol stotožniť s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého uplatnené reklamácie zo strany žalobcov boli oneskorené podľa Obch. zák. § 562 ods. 2 písm. c) poslednej vety, podľa ktorého platí, že pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Podľa súdu je nepochybné a zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy o dielo, aj keď zhotoviteľ diela poskytol objednávateľovi podľa čl. VII záruku, v čase pred faktickou existenciou diela, poskytnutím záruky sa objednávatelia v procesnom postavení žalobcov, nemohli vzdať svojho zákonného práva zo zodpovednosti za vady diela a takto vlastne objednávatelia mali právo vzniknuté vady si uplatniť do 18 mesiacov odo dňa zhotovenia diela jednak zo záruky a po tomto termíne z titulu zodpovednosti za vady podľa § 560 a súvis. ustanovení Obch. zák., kedy podľa súdu obe zodpovednosti môžu existovať vedľa seba. Pokiaľ zmluvná záručná zodpovednosť je bez obmedzenia zodpovednosti zo zákona, možno predpokladať, že tieto budú existovať vedľa seba, nakoľko podľa § 428 ods. 1 písm. c) Obch. zák. tomuto chápaniu neodporuje. Záručná zodpovednosť teda pridáva k zodpovednosti zákonnej ešte zodpovednosť za vady, pokiaľ by sa zo záručnej zodpovednosti vyvodzovala neexistencia zákonnej zodpovednosti, takéto dojednanie by mohlo mať povahu vzdania sa práva v čase podpisu zmluvy, a to v r. 1998 pred jej vznikom, t. j. zhotovením diela a takéto dojednanie by bolo podľa všeobecnej úpravy absolútne neplatné podľa § 574 ods. 2 Obč. zákonníka. Podľa súdu poskytnutá záruka zo strany
žalovanej spoločnosti v zmluvách o dielo zmysle Obch. zák. v čl. VII., ktorý bol označený ako záručná doba - zodpovednosť za vady, kedy sa mali strany dohodnúť v bode 7.4. na tom, že zhotoviteľ diela poskytne záruku počas záručnej doby 18 mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa odovzdania diela objednávateľovi a to v znení: „Zhotoviteľ zodpovedá za to, že predmet tejto zmluvy je zhotovený podľa podmienok zmluvy a že počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v tejto zmluve.". Takto poskytnutá záruka podľa súdu je natoľko všeobecná a neurčitá, že je neplatná podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., nakoľko nie je možné z nej odvodiť, k čomu sa vzťahuje, preto si žalobcovia mohli uplatniť nárok odstránenie vád zo zákonnej zodpovednosti za vady, ako je tomu napr. podľa § 560 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého sa vzťahuje na akosť.
1.14. Rovnako súd nemohol prihliadať k námietke uplynutia nároku na bezplatné odstránenie vád z dôvodu uplynutia záruky, a to s poukazom na § 560 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého žalovaná spoločnosť ako zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase podľa § 560 ods. 2 Obch. zák., ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Súd mal za to, že žalovaná strana vedela ešte v čase pred odovzdaním diela o porušení povinností vo vzťahu k strešnej konštrukcii, ktorú skutočnosť súd považoval za preukázanú, a to zo xerox-kópie stavebného denníka z obdobia vyhotovovania diela, a to zo dňa 27. 05. 1999 na č. l. 620-621 súdneho spisu, kde osoba označená ako TD technický dozor poukázala na nedostatky pri vyhotovení strešnej konštrukcie v spojení s č. l. 538, a to z xerox- kópie vykonávacieho projektu Obytného bloku C1 časť B/ Súhrnné riešenie je o. i. zrejmé, že mal byť použitý systém BRAMAC, a preto k námietke premlčania uplatneného nároku na odstránenie vád z titulu oneskoreného uplatnenia súd neprihliadol. V prípade, že zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť o vadách diela, ako je tomu v prejednávanom prípade, nemôže namietať ani prípadné nesplnenie oznamovacej povinnosti objednávateľa bez zbytočného odkladu, a to zistených vád s odkazom na § 562 ods. 3 a § 428 ods. 2, 3 Obch. zák. Podľa súdu, nemôže záručná zodpovednosť znamenať zúženie zodpovednosti za vady diela z časového hľadiska, ktoré sa prejavia po jej zhotovení, a to napr. vo vzťahu k tzv. skrytým vadám, ktoré pri stavbách sa musia zistiť a uplatniť do 5 rokov odo dňa odovzdania diela, ako si to žalobcovia uplatnili v tomto konaní. Na základe uvedeného súd mal za to, že vo vzťahu k vadám, ktorých odstránenie žalovanej spoločnosti uložil, ide o prípady skrytých vád, napr. vo vzťahu k strešnej konštrukcii, zatekania strešného systému BRAMAC a zaistenia škridiel proti pohybu, uloženia poistnej hydroizolačnej fólie Bramac 210, prispôsobenia rímsy streche budovy, opraviť prasklinu v stene vo vchode „A" na 4. posch., opraviť všetky sokle na schodoch a v medziposchodí - opraviť soklovú dlažbu, odborne previesť opravu prasklín vonkajšej fasády vo všetkých vyššie uvedených bytových domoch aj v spoji medzi vchodom „B" a vchodom „C". Podľa súdu je všeobecne známe, že odovzdaniu novostavieb ako je tomu v prejednávam prípade, a to bytového domu postaveného na základe stavebného povolenia, predchádzalo kolaudačné konanie, ktorého predpokladom boli najprv úspešné vykonania a zadokumentovanie jednotlivých revíznych skúšok (voda, elektrina, plyn, zdravotechnika atď.). Žalobcovia v tomto všeobecnom vedomí preberali uvedené byty a za takéhoto predpokladu prevzatia bytov možno mať za to, že došlo k prevzatiu a k podpísaniu dielčích zápisníc o odovzdaní a prevzatí zo strany žalobcov z č. l. 782, 785, 787, 791 a na č. l. 798 súdneho spisu s dostatočnou odbornosťou, nakoľko vady, ktoré sa týmito odbornými kontrolami neodhalili, možno považovať za skryté vady tak, ako to aj spracovateľ odborného posudku sám uviedol, že tieto vady sú skryté vady, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že sa prejavili až neskôr, a to opakovane 3x za sebou, a to v dňoch 28. 10. 2002, 14. 08. 2010 a vo februári 2012. Stavebno-technické prvky strešnej konštrukcie od odovzdania diela zo strany žalobcov neboli menené, vyhotovené dielo a jej oprava, ktorá mala byť vykonaná zo strany žalovanej spoločnosti dňa 29. 10. 2002, a to ešte v 5-ročnej zákonnej lehote zodpovednosti za vady vyhotoveného diela obytných domov v zmysle § 562 ods. 2 písm. c) Obch. zák. neboli odstránené. V príčinnej súvislosti s vyhotoveným dielom a vykonanou opravou zo strany žalovanej spoločnosti dňa 29. 10. 2002 došlo k opakovanému poškodeniu strešnej konštrukcie dňa 14. 08. 2010 a vo februári 2012, z čoho je zrejmé, že ani vykonaná oprava zo strany žalovanej spoločnosti nedokázala zabrániť ďalšej identickej vade, a to poškodeniu strešnej konštrukcie vplyvom vetra. Na základe uvedeného mal súd za to, že reklamovaná vada strešnej konštrukcie vyhotoveného diela opakovane na č. l. 618 zo dňa 04. 10. 2001, ako aj z č. l. 625 zo dňa 03. 12. 2001 súdneho spisu, a to ešte pred doručením žaloby súdu dňa 07. 07. 2003, ktorá sa prejavila dňa 28. 10. 2002, nebola odstránená. Ako je zrejmé aj z odborného posudku č. 3/2018, či už z hľadiska zatekania vody cez strešnú konštrukciu, neodborného vyhotovenia konštrukcie krovu podľa tesárskych pravidiel čapovaním podľa STN 731701 atď., tu boli vždy, len sa tieto skutočnosti prejavili neskôr, na základe toho však nemožno žalobu zamietnuť, a to aj s prihliadnutím na reálnu hrozbu pre svoje okolie, a to takto vyhotovenej strešnej konštrukcie popadaním škridiel. Aj podľa súdu za danej situácie nebolo možné od žalobcov žiadať, ktorí prevzali novostavbu bytového domu so
svojimi bytmi, že ako laici z hľadiska stavebno-technického nepostupovali s dostatočnou odbornosťou vo vzťahu k vadám strešnej konštrukcie, ak nezistili porušenie rozporov s projektovou dokumentáciou, bez zbytočného odkladu.
1.15. Súd vo veci rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené, pretože po odovzdaní diela, ktorú skutočnosť vo vzťahu k výroku I. petitu rozhodnutia si súd ustálil z toho, že ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov bytov tieto vady uplatnil, najprv u žalovanej spoločnosti a následne na súde. V prejednávanom prípade je zrejmé z predložených listín: dielčie zápisnice o odovzdaní a prevzatí zo strany žalobcov je na č. l. 782, 785, 787, 791 a na č. l. 798 súdneho spisu a k odovzdaniu bytov dochádzalo postupne od 13. 03. 2000 do 08. 06. 2000 s tým, že v citovaných zápisniciach neboli uvedené vady, ktoré sú predmetom tohto konania o odstránenie vád. Poskytnutá záruka v trvaní 18 mesiacov odo dňa odovzdania týchto bytov a aj vo vzťahu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytov začala plynúť od 09. 06. 2000 a skončila ku dňu 08. 12. 2001. Súd počas konania ustálil vzniknuté vady diela, a to jednak podľa záverov Odborného posudku č. 3/2018 z dňa 25. 05. 2018 na č. l. 2036-2060 súdneho spisu s dôrazom na stranu 6 posudku, č. l. 2042 súdneho spisu v spojení s vlastnými zisteniami pri tvaro-miestnej obhliadke, a to zo zápisníc z ohliadky dňa 19. 10. 2017 na č. l. 1800-1873 a zo dňa 22. 11. 2017 na č. l. 1901-1908 súdneho spisu. Napokon, súd uvedené vady mal preukázané aj z obsahu spisového materiálu, a to, že tieto vady nie sú len nepodstatné vady, ktoré sa často krát označujú ako vady kozmetického charakteru, ale sú to vady, ktoré možno odstrániť, že nejde o neodstrániteľné vady a ich odstránením by poskytnuté plnenie zo zmluvy o dielo sa stalo bezvadným.
1.16. Súd uplatnený nárok v zmysle podanej žaloby a návrhu petitu rozhodnutia z č. l. 57-58 súdneho spisu na odstránenie vád v priestore spoločných častí a zariadení domu žalobcom priznal v I. výroku rozhodnutia po čiastočnom späťvzatí žaloby v plnom rozsahu, nakoľko súd mal počas konania preukázané, že žalobcovia si v podanej žalobe uplatnili nárok na odstránenie vád v časti priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytových domov, a to po čiastočnom späťvzatí žaloby, o ktorom súd rozhodol svojím uznesením zo dňa 18. 01. 2018 pod č. k. 7C/90/2003-1932 a uvedené rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 03. 2018. Žalobcovia po kolaudácii domu, ale ešte pred doručením žaloby súdu dňa 07. 07. 2003 si riadne uplatnili u žalovanej spoločnosti odstránenie týchto vád podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obch. zák. bez zbytočného odkladu v lehote, a to ešte do 5 rokov od odovzdania predmetu diela, ako je zrejmé z obsahu spisovného materiálu, a to predloženej reklamácie vo vzťahu k strešnej konštrukcii na č. l. 618 a to zo dňa 04. 10. 2001, ako aj z č. l. 625 zo dňa 03. 12. 2001 v spojení s uplatnením námietky zo strany technického dozoru už v čase zhotovenia diela, ako je zrejmé z rukopisu stavebného denníka z obdobia vyhotovovania diela, a to zo dňa 27. 05. 1999 na č. l. 620-621 súdneho spisu, z ktorého je zrejmé, že osoba označená ako technický dozor poukazuje na nedostatky strešnej konštrukcie, keď z obsahu spisového materiálu a to z č. l. 538, xerox-kópie vykonávacieho projektu Obytného bloku C1 časť B/ Súhrnné riešenie je o. i. zrejmé, že mal byť použitý systém BRAMAC. Žalovaná spoločnosť nespochybnila predmetné reklamácie vo vzťahu k vadám, ktoré vznikli v nočných hodinách dňa 28. 10. 2002, kedy došlo k zhodeniu betónových škridiel. Žalovaná spoločnosť, ako je zrejmé z odpovede na č. l. 655, vo svojej odpovedi uviedla, že opravu vykonali dňa 29. 10. 2002 tak, aby sa daný stav neopakoval a ešte dodali, že ďalšie úpravy strešnej krytiny odstránia v priebehu 47. kal. týždňa. Všetky uvedené skutočnosti mal súd jednoznačne preukázané z fotodokumentácie založenej na č. l. 651 o tom, že dňa 28. 10. 2002 strešný systém a to časť A nevydržal nápor. Súd mal preukázané rovnako z ďalšej fotodokumentácie založenej na č. l. 1610-1611, 1615 to, že opakovane dňa 14. 08. 2010 strešný systém nevydržal nápor, a napokon aj v r. 2012 došlo k poškodeniu strešného systému, ktoré skutočnosti podľa súdu nepochybne preukazujú, že vo vzťahu k predmetu diela, ktoré bolo vyhotovené žalovanou spoločnosťou, došlo v troch prípadoch k poškodeniu strešnej konštrukcie, ktoré vyžadovali opravu, a teda faktické vyhotovenie diela a jej oprava zo strany žalovanej spoločnosti s poukazom na č. l. 655 o oprave vykonanej dňa 29. 10. 2002, zrejme nie je v súlade s projektovou dokumentáciou, nakoľko sa tento stav, poškodenie strechy, zopakoval.
1.17. Žalovaná strana nespochybnila autentickosť predloženej fotodokumentácie a to, či už pravosť týchto fotiek, tak ani udalosti, ktoré sú na nich zachytené po skutkovej stránke z hľadiska rozsahu, atď., len vo vzťahu k niektorým žalobcom a nimi uplatneným vadám poukázala na to, že tieto mali byť už v minulosti odstránené, ďalej žalovaná spoločnosť namietla, že k reklamácii došlo po poskytnutej záručnej dobe 18 mesiacov odo dňa odovzdania diela.
1.18. V otázkach posúdenia časti diela, a to strešnej konštrukcie, strešnej krytiny, mal súd za to, že je potrebné sa s týmito otázkami vysporiadať s odbornou znalosťou. Zákonná úprava podľa CSP primárne zavádza možnosť posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti formou odborného vyjadrenia odborne spôsobilej osoby. Podľa zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Na základe uvedeného súd považoval Odborný posudok s odborným stanoviskom k vykonávaným stavebnomontážnym prácam na stavbe „Obytný súbor Západ I - obytný blok C1" s Por. č. 3/2018 zo dňa 25. 05. 2018 na č. l. 2036-2060 súdneho spisu, spracovateľom posudku bol SKSR Stavebnou komorou Slovenskej republiky, za odborne spôsobilú osobu na podanie vyjadrenia. Žalovanej spoločnosti bol dňa 25. 05. 2018 doručený citovaný odborný posudok č. 3/2018. K uvedenému posudku nedoručila svoje stanovisko, námietky, až pred pojednávaním doručila svoje vyjadrenie na č. l. 2185-2188, ktoré bolo doručené súdu dňa 25. 10. 2018. Následne súd vytýčil termín pojednávania, a to na deň 26. 10. 2018, na ktoré strany sporu predvolal, ako aj štatutárneho zástupcu žalovanej strany za účelom poskytnutia možnosti po oboznámení sa s už uvedeným odborným posudkom č. 3/2018 o zistenie relevantných skutočností pre žalovanú spoločnosť v konaní, nakoľko súd vo veci predvolal aj štat. zástupcu, spracovateľa posudku, a to SK SR, p. C. P., prezidenta komory. Žalovaná spoločnosť prevzala odborný posudok, vyjadrila sa na č. l. 2185-2188, nežiadala kontrolný posudok, na termín pojednávania bola riadne predvolaná, ako aj splnomoc. práv. zást. žalovanej spoločnosti, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila a doručila svoje vyjadrenie na záver. Na základe uvedeného je zrejmé, že aj keď v minulosti došlo k odstráneniu vád diela, a to po prvej búrke dňa 28. 10. 2002, kedy mala strešná krytina popadať zo strechy predmetného obytného domu a žalovaná spoločnosť mala odstrániť vzniknuté vady. Podľa odborného posudku a vyjadrenia zástupcu spracovateľa uvedeného posudku, tieto vady nemohli byť odstránené s absolútnou odbornou presnosťou, nakoľko sa zopakovali v r. 2010 a v r. 2012. Táto skutočnosť bola preukázaná z predloženej fotodokumentácie v spojení so vzájomnou písomnou korešpondenciou medzi žalobcami a žalovanou spoločnosťou, ako aj z odborného posudku č. 3/2018, a to z č. l. 2042-2047 súdneho spisu, kde spracovateľ posudku Stavebná komora SR, zastúpená štatutárnym zástupcom C. P., prezidentom komory, v tomto posudku poukázala na rozdiely zvislého rezu v stavebnej časti konštrukcie strechy skutočného prevedenia oproti výkresu, a teda projektovej dokumentácie. V citovanom posudku bolo preukázané, že strešná konštrukcia obsahuje nesystémový spoj v hrebeni, rovnako poukázala na rozpad, ako aj nesúdržnosť styčníkových spojov, nesúdržnosť drevenej konštrukcie spájanej stavebnými klincami, poukázala na nefunkčný klincovaný spoj, rovnako poukázala na nebezpečné osadenie bleskozvodu priamo na drevenú konštrukciu, ďalej bolo preukázané vo vzťahu k strešnej konštrukcii, že latovania nemajú dodržanú maximálnu vzdialenosť pre daný sklon, zhotoviteľ vynechal montáž kontralát a nepoužil v projekte určenú poistnú hydroizolačnú fóliu BRAMAC 210, keď aj podľa xerox-kópie vykonávacieho projektu Obytného bloku C1 časť B/ Súhrnné riešenie je o. i. zrejmé, že mal byť použitý systém BRAMAC. Súčasťou uvedeného systému je aj poistná hydroizolačná fólia BRAMAC 210, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú aj z č. l. 620-621 súdneho spisu, kedy dohodnutá osoba, technický dozor, p. L. F. podľa bodu 8.16. poukázal v stavebnom denníku na absenciu hydroizolačnej poistnej fólie s kontralatovaním. Ďalej poukázal na to, že chýba odvetranie strešného plášťa cez odvetrávacie škridle, mnohé styčníkové kovové spoje sú uvoľnené, nefunkčné, všetky klincové spoje tesárskych konštrukcií sú spájané stavebnými klincami namiesto tesárskych klincov, resp. tesárskych vrutov. Rovnako neboli spoje v konštrukcii krovu vyhotovené podľa tesárskych pravidiel čapovaním podľa STN 731701. Spracovateľ Odborného posudku s odborným stanoviskom k vykonávaným stavebnomontážnym prácam na stavbe „Obytný súbor Západ I - obytný blok C1" s por. č. 3/2018 zo dňa 25. 05. 2018 na č. l. 2036-2060 navrhol v záujme čo najefektívnejšej realizácie odstránenia vád spracovať sanačný projekt na postup prác vo vzájomnej súčinnosti strán sporu. Do súčasnosti došlo v 3 prípadoch a to dňa 28. 10. 2002, dňa 14. 08. 2010 a vo februári 2012 k poškodeniu strešnej konštrukcie s ohrozením okolia obytného domu padajúcimi betónovými škridlami zo strechy vyhotoveného predmetu diela domu s bytovými jednotkami vo vlastníctve žalobcov. Súd nevykonával dokazovanie k ustáleniu miery týchto škodových udalostí s dôrazom na ich rozsah, avšak je zrejmé, že ku škode na streche domu došlo. Súd sa v tomto prípade stotožnil s prezentovaným názorom na pojednávaní dňa 26. 10. 2018 prezidenta Stavebnej komory SR v tom, že v záujme už uvádzaných negatívnych skúseností z minulosti je nevyhnutné, aby strany sporu vo vzájomnej súčinnosti spolupracovali pri odstránení vád strechy obytného domu a to z dôvodu, že požadovaná povinnosť na odstránenie vady stavby je len do zosúladenia strešnej konštrukcie s projektovou dokumentáciou vypracovanou projektantom PROfis projektovou a inžinierskou firmou Ing. K. F. z O. K.. Z citovaného Odborného posudku s odborným stanoviskom k vykonávaným stavebnomontážnym prácam na stavbe „Obytný súbor Západ I - obytný blok C1" s por. č. 3/2018, ako aj z
vyjadrenia svedka p. P. na pojednávaní je zrejmé, že došlo k porušeniu dohodnutých ustanovení zmluvy o dielo, že nebolo zhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou v časti strechy, preto súd vo svojom rozhodnutí rozhodol tak, že uložil odstránenie vád strechy v súlade s projektovou dokumentáciou, avšak v súlade s vyjadrením spracovateľa posudku na pojednávaní dňa 26. 10. 2018 je nevyhnutné spracovať sanačný projekt. Už uvedený sanačný projekt podľa svedka p. P., by mal byť spracovaný vo vzájomnej súčinnosti strán sporu, ktorý by v sebe zahrňoval jednak optimálne riešenie postupu prác s možnosťou využitia aj t. č. zapracovaných materiálov a ich doplnenia vo vzťahu k strešnej konštrukcii. V prípade dohody strán sporu by zrejme bolo optimálne vyhotovené dielo zabezpečiť aj nad rozsah projektovej dokumentácie, zabezpečením materiálov a úhrady prác zo strany žalobcov (zakúpenie materiálu napr. na tzv. zadebnenie podkrovia, atď.), čím by nepochybne došlo k stabilizácii strešnej konštrukcie, k zvýšeniu izolačných vlastností stavby, čo by nepochybne v konečnom dôsledku malo vplyv nielen na zvýšenie kvality stavby a bývania v nej, ale aj na zhodnotenia majetku žalobcov.
1. 19. Súd žalobu zamietol a to vo vzťahu k osadeniu dlažby namiesto existujúceho PVC v spoločných priestoroch vo všetkých vchodoch na tom základe, že takéto finálne prevedenie spoločných priestorov bolo známe už pri prevzatí bytov a v tomto prípade je dôvodná námietka žalovanej spoločnosti vo vzťahu k tomu, že podľa Obch. zák. § 562 nedošlo k uplatneniu reklamácie bez zbytočného odkladu, nakoľko rozdiel v úprave podláh v spoločných častiach, kedy namiesto dlažby bolo osadené PVC, je aj z vizuálneho pozorovania okamžite zrejmá a z dôvodu, že žalobcovia tak nepostupovali, súd žalobu v tejto časti zamietol.
1.20. Súd z uplatneného nároku žalobcu v IV. rade C.. U. V. vyhovel len v časti, v ktorej uložil žalovanej spoločnosti dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách, a zároveň nastaviť tesnosť okien, odstrániť praskliny v stenách miestnosti označenej ako detská izba a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Strany sporu uzatvorili Zmluvu o výstavbe domu dňa 17. 06. 1998, ako je zrejmé z č. l. 107 a nasl. súdneho spisu, ktorá bola uzatvorená podľa § 21 a súvis. ust. zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zároveň strany sporu dňa 18. 06. 1998 uzatvorili Zmluvu o dielo č. 1-309/98 uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka o dodávke stavby na č. l. 98 a nasl. súdneho spisu, táto zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. zák., podľa ktorého platí, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k predmetu diela v súlade s ustanoveniami § 542 a súvis. ustanovení Obch. zák., ako je zrejmé nielen zo záhlavia zmluvy o dielo, že bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (s číselným rozlíšením podľa jednotlivých objednávateľov), ale aj z celého obsahu zmluvy. Na základe uvedeného je zrejmé, že k faktickému odovzdaniu diela žalobcovi došlo dňa 31. 03. 2000 (č. l. 791 súdneho spisu). Žalobcovia si uplatnili nárok na odstránenie vád vyhotoveného diela najprv u žalovanej spoločnosti a súd žalobe vyhovel z titulu zákonnej zodpovednosti za vady podľa § 560 ods. ods. 2 Obch. zák. Podľa súdu nemôže záručná zodpovednosť znamenať zúženie zodpovednosti za vady diela z časového hľadiska, ktoré sa prejavia po jej zhotovení, a to napr. vo vzťahu ku tzv. skrytým vadám, ktoré pri stavbách sa musia zistiť a uplatniť do 5 rokov odo dňa odovzdania diela, ako si to žalobcovia uplatnili v tomto konaní. Na základe uvedeného, súd mal za to, že vo vzťahu k vadám, ktorých odstránenie žalovanej spoločnosti uložil, ide o prípady skrytých vád. Žalobca opakovane dňa 23. 01. 2001, 12. 12. 2001, 15. 10. 2002, a napokon dňa 15. 01. 2002, pred doručením žaloby súdu, reklamoval vady, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, tieto vady mali byť, a to vo vzťahu k vymaľovaniu miestností v byte žalobcu odstránené, avšak súd napriek tomu zaviazal žalovanú spoločnosť na odstránenie vád diela, nakoľko ustálil aj pri tvaro-miestnej ohliadke, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to zo Zápisnice z ohliadky dňa 19. 10. 2017 na č. l. 1804 a nasl. súdneho spisu, že vady diela uvedené vo výroku rozhodnutia súdu nie sú estetického, resp. inak zanedbateľného charakteru, ale bránia v riadnom užívaní predmetu diela a možno ich odstrániť a tým poskytnuté plnenie zo zmluvy o dielo by bolo bez vád. Z uvedeného dôvodu uložil žalovanej spoločnosti dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách, odstrániť praskliny v stenách miestnosti označenej ako detská izba. Konateľ C.. R. X. a splnomoc. zástupca JUDr. Tatiana Timoranská, ospravedlnili svoju ďalšiu neúčasť na ohliadke. Súd žalobu žalobcu v IV. rade C.. U. V. na odstránenie vád v byte č. XXX v častiach zamietol, aj keď podľa súdu je zrejmé zo Zápisnice z tvaro-miestnej ohliadky zo dňa 19. 10. 2017 z č. l. 1804 a nasl., že vo vzťahu k niektorým vadám žalobca sám uviedol, že tieto vady sú už odstránené, čoho logickým dôsledkom je, že nie je možné odstrániť už odstránené vady. Žalobca však zároveň súdu neuviedol, že svoju žalobu v tejto časti berie späť, preto súd žalobu aj v týchto častiach musel zamietnuť, a to vo vzťahu k nasledovným vadám - dodať nový plynový prietokový kotol v súlade s projektom stavby, uzatváranie šachtových dvierok, plesnivenie stien v spálni v rohu pri balkóne, v styku
s balkónom, oduté parapety, oprava popraskanej sanačnej omietky v spálni a vypuklá stena obložená obkladačkami v kúpeľni. Súd uplatnený nárok na odstránenie vád, a to dodať sklá do plastových okien v súlade s certifikátom č. 04-5297, zamietol na tom základe, že ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to na č. l. 764 a nasl. súdneho spisu, spoločnosť Inteco spol. s r. o. v Komárne uviedla, že okná pre bytový dom boli dodané v r. 1998, v predpísanej kvalite a platila norma STN 730540. Ďalej uviedli, že nimi dodané okná na stavbu mali predpísané parametre, o čom predložili na č. l. 765 xerox- kópiu certifikátu č. P 0301/113/97, ktorý bol vydaný Štátnou skúšobňou SKTC - 113 dňa 16. 09. 1997 na dobu od 03. 10. 1997 do 03. 10. 2000. Na základe uvedeného súd mal za to, že žalovaná spoločnosť preukázala požadovanú kvalitu dodaných okien. Rovnako súd uplatnený nárok vo vzťahu k nadmernému roseniu okien zamietol na tom základe, že jednak pri tvaro-miestnej ohliadke dňa 19. 10. 2017 nebolo zistené zarosenie okien, ako aj s poukazom na obsah spisového materiálu, a to z č. l. 758 - 763 súdneho spisu, z ktorého mal súd preukázané, že Technický skúšobný ústav stavebný n. o., pobočka Nitra v auguste 2004 spracovala správu č. 40040419 o posúdení plastových okien z teplotechnického hľadiska stavby 39 bj. Sídlisko Západ I v Nových Zámkoch s dôrazom na č. l. 763 súdneho spisu, kde ústav o. i. skonštatoval, že hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, ktoré majú uvedené okná a zasklenie v nich sú v súlade s projektovou dokumentáciou. Z hľadiska kondenzácie vodnej pary okná spĺňajú najvyššiu prípustnú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla.
1.21. Súd z uplatneného nároku žalobcu v XIV. rade U.. C. U. vyhovel len v časti, v ktorej uložil žalovanej spoločnosti dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Strany sporu uzatvorili dňa 17. 06. 1998 Zmluvu o dielo č. 1-307/98, uzavretú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka o dodávke stavby na č. l. 206 a nasl. súdneho spisu, táto zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. zák., podľa ktorého platí, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k predmetu diela v súlade s ustanoveniami § 542 a súvis. ustanovení Obch. zák., ako je zrejmé nielen zo záhlavia zmluvy o dielo, že bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (s číselným rozlíšením podľa jednotlivých objednávateľov), ale aj z celého obsahu zmluvy. Na základe uvedených je zrejmé, že k faktickému odovzdaniu diela žalobcovi došlo dňa 25. 05. 2000 (č. l. 787 súdneho spisu). Vo vzťahu k vadám, ktorých odstránenie žalovanej spoločnosti uložil, ide o prípady skrytých vád. Žalobca dňa 15. 03. 2003 reklamoval vady, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, tieto vady mali byť, a to vo vzťahu k netesnosti okien, súd však napriek tomu zaviazal žalovanú spoločnosť na odstránenie vád diela, nakoľko ustálil aj pri tvaro-miestnej ohliadke, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to zo Zápisnice z ohliadky dňa 19. 10. 2017 na č. l. 1813 a nasl. súdneho spisu, že vada diela uvedená vo výroku rozhodnutia súdu nie je estetického, resp. inak zanedbateľného charakteru, ale bráni v riadnom užívaní predmetu diela a možno ju odstrániť a tým poskytnuté plnenie zo zmluvy o dielo by bolo bez vád. Z uvedeného dôvodu uložil žalovanej spoločnosti dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách. Konateľ C.. R. X. a splnomoc. zástupca JUDr. Tatiana Timoranská ospravedlnili svoju ďalšiu neúčasť na ohliadke. Súd žalobu žalobcu v XIV. rade U.. C. U. na odstránenie vád v byte č. XXX zamietol v nasledovných častiach, aj keď podľa súdu je zrejmé zo Zápisnice z tvaro-miestnej ohliadky zo dňa 19. 10. 2017 z č. l. 1813 a nasl., že vo vzťahu k niektorým vadám žalobca sám uviedol, že tieto vady sú už odstránené, čoho logickým dôsledkom je, že nie je možné odstrániť už odstránené vady. Žalobca však zároveň súdu neuviedol, že svoju žalobu v tejto časti berie späť, preto súd žalobu aj v týchto častiach musel zamietnuť, a to vo vzťahu k nasledovným vadám - dodať nový plynový prietokový kotol v súlade s projektom stavby. Súd uplatnený nárok na odstránenie vád, a to dodať sklá do plastových okien v súlade s certifikátom č. 04-5297, zamietol na tom základe, že ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to na č. l. 764 a nasl. súdneho spisu, spoločnosť Inteco spol. s r. o. v Komárne uviedla, že okná pre bytový dom boli dodané v r. 1998, v predpísanej kvalite a platila norma STN 730540. Ďalej uviedli, že nimi dodané okná na stavbu mali predpísané parametre, o čom predložili na č. l. 765 xerox- kópiu certifikátu č. P 0301/113/97, ktorý bol vydaný Štátnou skúšobňou SKTC - 113, dňa 16. 09. 1997 na dobu od 03. 10. 1997 do 03. 10. 2000. Na základe uvedeného súd mal za to, že žalovaná spoločnosť preukázala požadovanú kvalitu dodaných okien. Rovnako súd uplatnený nárok vo vzťahu k nadmernému roseniu okien zamietol na tom základe, že jednak pri tvaro-miestnej ohliadke dňa 19. 10. 2017 nebolo zistené zarosenie okien, ako aj s poukazom na obsah spisového materiálu, a to z č. l. 758 - 763 súdneho spisu, z ktorého mal súd preukázané, že Technický skúšobný ústav stavebný n. o., pobočka Nitra v auguste 2004 spracovala správu č. 40040419 o posúdení plastových okien z teplotechnického hľadiska stavby 39 bj. Sídlisko Západ I v Nových Zámkoch s dôrazom na č. l. 763 súdneho spisu, kde ústav o. i. skonštatoval, že hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, ktoré majú uvedené okná a zasklenie v nich
sú v súlade s projektovou dokumentáciou. Z hľadiska kondenzácie vodnej pary okná spĺňajú najvyššiu prípustnú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla.
1.22. Súd z uplatneného nároku žalobcov v XXII. rade K. U. a v XXIII. rade Y. U. vyhovel len v časti, v ktorej uložil žalovanej spoločnosti dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Strany sporu uzatvorili Zmluvu o výstavbe domu dňa 30. 06. 1999, ako je zrejmé z č. l. 274 a nasl. súdneho spisu, ktorá bola uzatvorená podľa § 21 a súvis. ust. zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zároveň strany sporu dňa 30. 06. 1999 uzatvorili Zmluvu o dielo č. 1-204/99, uzavretú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka o dodávke stavby na č. l. 266 a nasl. súdneho spisu, táto zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. zák. (ďalej len Obch. zák.), podľa ktorého platí, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k predmetu diela v súlade s ustanoveniami § 542 a súvis. ustanovení Obch. zák., ako je zrejmé nielen zo záhlavia zmluvy o dielo, že bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (s číselným rozlíšením podľa jednotlivých objednávateľov), ale aj z celého obsahu zmluvy. Na základe uvedených je zrejmé, že k faktickému odovzdaniu diela žalobcom došlo dňa 27. 04. 2000 (č. l. 782 súdneho spisu). Súd vo veci rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené na tom skutkovom základe, že žalobcovia si uplatnili nárok na odstránenie vád vyhotoveného diela najprv u žalovanej spoločnosti a súd žalobe vyhovel z titulu zákonnej zodpovednosti za vady podľa § 560 ods. ods. 2 Obch. zák. Na základe uvedeného súd mal za to, že vo vzťahu k vadám, ktorých odstránenie žalovanej spoločnosti uložil, ide o prípady skrytých vád. Žalobcovia si opakovane uplatnili reklamácie, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to č. 261-262 súdneho spisu, tieto vady mali byť odstránené, ako je zrejmé z č. l. 772 dňa 18. 10. 2003, avšak súd napriek tomu zaviazal žalovanú spoločnosť na odstránenie vád diela, nakoľko ustálil aj pri tvaro-miestnej ohliadke, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to zo Zápisnice z ohliadky dňa 19. 10. 2017 na č. l. 1817 a nasl. súdneho spisu, že vady diela uvedené vo výroku rozhodnutia súdu nie sú estetického, resp. inak zanedbateľného charakteru, ale bránia v riadnom užívaní predmetu diela a možno ich odstrániť, a tým poskytnuté plnenie zo zmluvy o dielo by bolo bez vád. Z uvedeného dôvodu uložil žalovanej spoločnosti dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách. Konateľ Ing. R. X. a splnomoc. zástupca JUDr. Tatiana Timoranská sa zúčastnili ohliadky predmetného bytu bez zásadného vyjadrenia sa k reklamovaným vadám. Súd žalobu žalobcov v XXII. rade K. U. a v XXIII. rade Y. U. na odstránenie vád v byte č. XXX zamietol v nasledovných častiach, aj keď podľa súdu je zrejmé zo Zápisnice z tvaro-miestnej ohliadky zo dňa 19. 10. 2017 z č. l. 1817 a nasl., že vo vzťahu k niektorým vadám žalobca sám uviedol, že tieto vady sú už odstránené, čoho logickým dôsledkom je, že nie je možné odstrániť už odstránené vady. Žalobca však zároveň súdu neuviedol, že svoju žalobu v tejto časti berie späť, preto súd žalobu aj v týchto častiach musel zamietnuť, a to vo vzťahu k nasledovným vadám - odstrániť nadutie obkladačiek v kúpeľni. Súd uplatnený nárok na odstránenie vád, a to dodať sklá do plastových okien v súlade s certifikátom č. 04-5297, zamietol na tom základe, že ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to na č. l. 764 a nasl. súdneho spisu, spoločnosť Inteco spol. s r. o. v Komárne uviedla, že okná pre bytový dom boli dodané v r. 1998, v predpísanej kvalite a platila norma STN 730540. Ďalej uviedli, že nimi dodané okná na stavbu mali predpísané parametre, o čom predložili na č. l. 765 xerox-kópiu certifikátu č. P 0301/113/97, ktorý bol vydaný Štátnou skúšobňou SKTC - 113, dňa 16. 09. 1997 na dobu od 03. 10. 1997 do 03. 10. 2000. Na základe uvedeného súd mal za to, že žalovaná spoločnosť preukázala požadovanú kvalitu dodaných okien. Rovnako súd uplatnený nárok vo vzťahu k nadmernému roseniu okien zamietol na tom základe, že jednak pri tvaro-miestnej ohliadke dňa 19. 10. 2017 nebolo zistené zarosenie okien, ako aj s poukazom na obsah spisového materiálu, a to z č. l. 758 - 763 súdneho spisu, z ktorého mal súd preukázané, že Technický skúšobný ústav stavebný n. o., pobočka Nitra v auguste 2004 spracovala správu č. 40040419 o posúdení plastových okien z teplotechnického hľadiska stavby 39 bj. Sídlisko Západ I v Nových Zámkoch s dôrazom na č. l. 763 súdneho spisu, kde ústav o. i. skonštatoval, že hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, ktoré majú uvedené okná a zasklenie v nich sú v súlade s projektovou dokumentáciou. Z hľadiska kondenzácie vodnej pary okná spĺňajú najvyššiu prípustnú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla. Súd uplatnený nárok na dodanie nového prietokového plynového kotla zamietol, a to jednak v zmysle písomného podania Ing. M. K., dodávateľa kotlov z č. l. 599 súdneho spisu: „Vyjadrenie k reklamácii" zo dňa 28. 04. 2003, ktorý poukázal na to, že v záručnej dobe odstránil tzv. skryté vady na kotloch, a to vadný plynový ventil a manostat vzduchu, ako aj s poukazom na stanovisko konateľa žalobcu C.. X., že uplatnená reklamácia nemôže byť dôvodná, nakoľko uvedený kotol bez zmeny v čase ohliadky bytu tento vykuruje už 17. vykurovacie obdobie. Podľa súdu, žalobcovia nepreukázali, vo vzťahu k uplatnenému nároku na výmenu kotla, či nimi vykonávané opravy boli len bežného charakteru, pravidelnej sezónnej údržby alebo nad tento rozsah, a
preto súd v súlade s vyjadrením C.. M. K. a konateľa žalovanej spoločnosti C.. X. mal za to, že uplatnený nárok nie je dôvodný a žalobu v tejto časti vo vzťahu k dodaniu kotla zamietol.
1.23. Súd z uplatneného nároku žalobkyne v XXXVII. rade L.. D. P. vyhovel len v časti, v ktorej uložil žalovanej spoločnosti dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Strany sporu uzatvorili Zmluvu o výstavbe domu dňa 17. 06. 1998, ako je zrejmé z č. l. 460 a nasl. súdneho spisu, ktorá bola uzatvorená podľa § 21 a súvis. ust. zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zároveň strany sporu dňa 17. 06. 1998 uzatvorili Zmluvu o dielo č. 1-301/98 uzavretú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka o dodávke stavby na č. l. 266 a nasl. súdneho spisu, táto zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. zák., podľa ktorého platí, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetu diela v súlade s ustanoveniami § 542 a súvis. ustanovení Obch. zák., ako je zrejmé nielen zo záhlavia zmluvy o dielo, že bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (s číselným rozlíšením podľa jednotlivých objednávateľov), ale aj z celého obsahu zmluvy. Na základe uvedených je zrejmé, že k faktickému odovzdaniu diela žalobkyni došlo dňa 12. 05. 2000 (č. l. 785 súdneho spisu). Súd vo veci rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené na tom skutkovom základe, že žalobcovia si uplatnili nárok na odstránenie vád vyhotoveného diela najprv u žalovanej spoločnosti a súd žalobe vyhovel z titulu zákonnej zodpovednosti za vady podľa § 560 ods. ods. 2 Obch. zák. Na základe uvedeného, súd mal za to, že vo vzťahu k vadám, ktorých odstránenie žalovanej spoločnosti uložil, ide o prípady skrytých vád. Žalobkyňa si opakovane uplatnila reklamácie dňa 14. 06. 2002 a 15. 03. 2003, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to č. l. 446-447 súdneho spisu, tieto vady mali byť odstránené dňa 18. 11. 2002, avšak súd napriek tomu zaviazal žalovanú spoločnosť na odstránenie vád diela, nakoľko ustálil aj pri tvaro-miestnej ohliadke, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to zo K. z ohliadky dňa 19. 10. 2017 na č. l. 1824 a nasl. súdneho spisu, že vady diela uvedené vo výroku rozhodnutia súdu nie sú estetického, resp. inak zanedbateľného charakteru, ale bránia v riadnom užívaní predmetu diela a možno ich odstrániť, a tým poskytnuté plnenie zo zmluvy o dielo by bolo bez vád. Z uvedeného dôvodu uložil žalovanej spoločnosti dodať a vymeniť všetky tesnenia na oknách. Konateľ C.. R. X. a splnomoc. zástupca JUDr. Tatiana Timoranská, ospravedlnili svoju ďalšiu neúčasť na ohliadke. Súd žalobu žalobkyne v XXXVII. rade L.. D. P. na odstránenie vád v byte č. XXX zamietol v nasledovných častiach, aj keď podľa súdu je zrejmé zo K. z tvaro-miestnej ohliadky zo dňa 19. 10. 2017 z č. l. 1824 a nasl., že vo vzťahu k niektorým vadám žalobca sám uviedol, že tieto vady sú už odstránené, čoho logickým dôsledkom je, že nie je možné odstrániť už odstránené vady. Žalobkyňa však zároveň súdu neuviedla, že svoju žalobu v tejto časti berie späť, preto súd žalobu aj v týchto častiach musel zamietnuť, a to vo vzťahu k nasledovným vadám - dodať nový plynový prietokový kotol v súlade s projektom stavby, odpadávanie keramických obkladačiek v kuchyni, odpadávanie dlažbových soklov. Súd uplatnený nárok na odstránenie vád, a to dodať sklá do plastových okien v súlade s certifikátom č. 04-5297, zamietol na tom základe, že ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to na č. l. 764 a nasl. súdneho spisu, spoločnosť Inteco spol. s r. o. v Komárne uviedla, že okná pre bytový dom boli dodané v r. 1998, v predpísanej kvalite a platila norma STN 730540. Ďalej uviedli, že nimi dodané okná na stavbu mali predpísané parametre, o čom predložili na č. l. 765 xerox-kópiu certifikátu č. P 0301/113/97, ktorý bol vydaný Štátnou skúšobňou SKTC - 113, dňa 16. 09. 1997 na dobu od 03. 10. 1997 do 03. 10. 2000. Na základe uvedeného súd mal za to, že žalovaná spoločnosť preukázala požadovanú kvalitu dodaných okien. Rovnako súd uplatnený nárok vo vzťahu k nadmernému roseniu okien zamietol na tom základe, že jednak pri tvaro-miestnej ohliadke dňa 19. 10. 2017 nebolo zistené zarosenie okien, ako aj s poukazom na obsah spisového materiálu, a to z č. l. 758 - 763 súdneho spisu, z ktorého mal súd preukázané, že Technický skúšobný ústav stavebný n. o., pobočka Nitra v auguste 2004 spracovala správu č. 40040419 o posúdení plastových okien z teplotechnického hľadiska stavby 39 bj. Sídlisko Západ I v N. Zámkoch s dôrazom na č. l. 763 súdneho spisu, kde ústav o. i. skonštatoval, že hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, ktoré majú uvedené okná a zasklenie v nich sú v súlade s projektovou dokumentáciou. Z hľadiska kondenzácie vodnej pary okná spĺňajú najvyššiu prípustnú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla.
1.24. Súd žalobu žalobcu v III. rade C.. E. T. zamietol na tom základe, že strany sporu uzatvorili dňa 16. 06. 1998 Zmluvu o dielo č. 1-210/98 uzavretú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka o dodávke stavby na č. l. 74 a nasl. súdneho spisu, táto zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. zák., podľa ktorého platí, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetu diela v súlade s ustanoveniami § 542 a súvis. ustanovení Obch. zák., ako je zrejmé nielen zo záhlavia
zmluvy o dielo, že bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (s číselným rozlíšením podľa jednotlivých objednávateľov), ale aj z celého obsahu zmluvy. Na základe uvedených je zrejmé, že k faktickému odovzdaniu diela žalobcovi došlo dňa 31. 03. 2000, ako je zrejmé z č. l. 798 súdneho spisu. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to Zápisníc z ohliadky dňa 19. 10. 2017 na č. l. 1800-1873 a zo dňa 22. 11. 2017 na č. l. 1901-1908 súdneho spisu, súd opakovane nariadil tvaro-miestnu ohliadku, o ktorej skutočnosti bol žalobca v časovom predstihu riadne informovaný, a to dňa 27. 09. 2017 (termín ohliadky 19. 10. 2017), ako je zrejmé z č. l. 1734 a dňa 07. 011. 2017 (termín ohliadky 22. 11. 2017), ako je zrejmé z č. l. 1875, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nenavrhol iný termín ohliadky, preto súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o existencii uplatnených vád v čase rozhodnutia súdu s poukazom na § 215 ods. 1 CSP v spojení s § 217 ods. 1 CSP. Súd poznamenal, že uplatnený nárok na odstránenie vád na výmenu skiel a vo vzťahu k roseniu okien u všetkých žalobcov zamietol, na tom základe, že, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, a to na č. l. 764 a nasl. súdneho spisu, spoločnosť Inteco spol. s r. o. v Komárne uviedla, že okná pre bytový dom boli dodané v r. 1998, v predpísanej kvalite a platila norma STN 730540. Ďalej uviedli, že nimi dodané okná na stavbu mali predpísané parametre, o čom predložili na č. l. 765 xerox-kópiu certifikátu č. P 0301/113/97, ktorý bol vydaný Štátnou skúšobňou SKTC - 113, dňa 16. 09. 1997 na dobu od 03. 10. 1997 do 03. 10. 2000. Na základe uvedeného súd mal za to, že žalovaná spoločnosť preukázala požadovanú kvalitu dodaných okien. Rovnako súd uplatnený nárok vo vzťahu k nadmernému roseniu okien zamietol na tom základe, že jednak pri tvaro-miestnej ohliadke dňa 19. 10. 2017 nebolo zistené zarosenie okien, ako aj s poukazom na obsah spisového materiálu, a to z č. l. 758 - 763 súdneho spisu, z ktorého mal súd preukázané, že Technický skúšobný ústav stavebný n. o., pobočka Nitra v auguste 2004 spracovala správu č. 40040419 o posúdení plastových okien z teplotechnického hľadiska stavby 39 bj. Sídlisko Západ I v N. Zámkoch s dôrazom na č. l. 763 súdneho spisu, kde ústav o. i. skonštatoval, že hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, ktoré majú uvedené okná a zasklenie v nich sú v súlade s projektovou dokumentáciou. Z hľadiska kondenzácie vodnej pary okná spĺňajú najvyššiu prípustnú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla. Vzhľadom k tomu, že ako bolo uvedené vyššie, žalobca svojím prístupom k opakovaným ohliadkam, ktoré boli určené zo strany súdu, a to na deň 19. 10. 2017 a 22. 11. 2017 znemožnil súdu verifikáciu skutkovej okolnosti, a to existencie kotla s dôrazom na to, či je ešte namontovaný identický kotol. Pre ten prípad súd uplatnený nárok na dodanie nového prietokového plynového kotla zamietol, a to jednak v zmysle písomného podania Ing. M. K., dodávateľa kotlov z č. l. 599 súdneho spisu: „Vyjadrenie k reklamácii" z dňa 28. 04. 2003, ktorý poukázal na to, že v záručnej dobe odstránil tzv. skryté vady na kotloch, a to vadný plynový ventil a manostat vzduchu, ako aj s poukazom na stanovisko konateľa žalobcu Ing. X., že uplatnená reklamácia nemôže byť dôvodná, nakoľko uvedený kotol bez zmeny v čase ohliadky bytu tento vykuruje už 17. vykurovacie obdobie. Podľa súdu, žalobcovia nepreukázali, vo vzťahu k uplatnenému nároku na výmenu kotla, či nimi vykonávané opravy boli len bežného charakteru, pravidelnej sezónnej údržby alebo nad tento rozsah, a preto súd v súlade s vyjadrením C.. M. K. a konateľa žalovanej spoločnosti Ing. X. mal za to, že uplatnený nárok nie je dôvodný a žalobu v tejto časti vo vzťahu k dodaniu kotla zamietol.
1.25. Súd sa nestotožnil s uplatnenými námietkami zo strany žalovanej spoločnosti, námietkami premlčania uplatnených nárokov a to vo vzťahu k námietke premlčania s poukazom na poskytnutú záruku zo strany žalovanej spoločnosti v rozsahu 18 mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa odovzdania diela objednávateľovi a to podľa žalovanej spoločnosti od 08. 06. 2000 a mala uplynúť dňa 08. 12. 2001 a nakoľko k reklamácií vád malo dôjsť len až dňa 15. 03. 2003, preto podľa žalovanej spoločnosti táto reklamácia bola oneskorená podľa § 562 ods. 2 písm. c) poslednej vety platí, že pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Súd však, ako je uvedené aj vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, sa nestotožnil s plynutím premlčacej lehoty a to na tom základe, že vada diela, ktorá bola reklamovaná zo strany žalobcov opakovane na č. l. 618 zo dňa 04. 10. 2001, ako aj z č. l. 625 zo dňa 03. 12. 2001, súdneho spisu a to ešte pred doručením žaloby súdu dňa 07. 07. 2003, ktorá sa prejavila dňa 28. 10. 2002 nebola odstránená, a teda ide o identickú skrytú vadu. Vo vzťahu k námietke práv. zástupcu, podľa ktorej žalobcovia si nesplnili svoju povinnosť zo zodpovednosti za vady bez zbytočného odkladu oznámiť vady diela, súd k tejto námietke s poukazom na § 560 ods. 3 Obch. zák. nemohol prihliadať. Súd mal za to, že žalovaná strana vedela ešte v čase pred odovzdaním diela o porušení povinností vo vzťahu k strešnej konštrukcii, ktorú skutočnosť súd považoval za preukázanú a to zo xerox-kópie stavebného denníka z obdobia vyhotovovania diela a to zo dňa 27. 05. 1999 na č. l. 620-621 súdneho spisu, kde osoba označená ako TD technický dozor poukazuje na nedostatky pri vyhotovení strešnej konštrukcie v spojení s č. l. 538 a to z xerox-kópie vykonávacieho projektu Obytného bloku C1 časť B/ Súhrnné riešenie je o. i. zrejmé, že mal byť použitý systém BRAMAC, a napokon to aj
svedok zástupca spracovateľa odborného posudku p. P. vo svojom posudku, ako aj na pojednávaní dňa 26. 10. 2018 uviedol. Na základe uvedeného preto podľa súdu ide o tzv. skryté vady, ktoré bolo možné uplatniť podľa Obch. zák. § 562 ods. 2 písm. c) v 5-ročnej lehote, a preto súd žalobe vyhovel tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
1.26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 257, § 262 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na odstránenie vád diela. Súd v tomto konaní žalobcom priznal len časť uplatneného nároku. V súdnom konaní strany sporu si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili. V súlade s požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia a z charakteru rozhodnutia a to o trovách konania je daná potreba zistenia a osvojenia si relevantných skutočností pre takéto rozhodnutie a na základe uvedených skutočností súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého platí, že dôvod hodný osobitného zreteľa je generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra súdov medzi dôvody hodné osobitného zreteľa zahrňuje o. i. neprimeranú tvrdosť, podiel strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, atď. V prejednávanom konaní priznanie náhrady trov konania za danej skutkovej a právnej situácie, ktorémukoľvek zo strán sporu by sa podľa súdu javilo ako neprimerane tvrdé rozhodnutie, a preto podľa § 257 CSP súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 základných princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp. rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP, a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa § 257 CSP.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedol, že v priebehu konania sa bránil predovšetkým tým, že všetky vady, ktoré žalobcovia reklamovali, odstránil, a to napriek tomu, že mal za to, že boli reklamované po uplynutí záručnej doby. K tomu žalovaný predkladal po doručení žaloby podrobné písomné vyjadrenie, na ktoré poukazoval v priebehu konania pre rozsiahlosť žaloby a na toto poukazuje a odvoláva sa na jeho obsah aj v rámci tohto odvolania. Žalovaný poskytol žalobcovi záruku v dĺžke 18 mesiacov, ktorá uplynula ku koncu roka 2001, v rozlíšení podľa konkrétneho dátumu odovzdaní diela objednávateľovi. Reklamácie, doručené žalobcovi v roku 2003 preto žalovaný považoval za oneskorené uplatnenie vád diela. Toto oneskorenie namietal aj v súvislosti s tým, že prevažná väčšina reklamovaných vád bola zrejmá a vady takto zrejmé mohol žalobca namietať bezodkladne po tom, čo ich zistil alebo mohol zistiť, inak sa na ne neprihliada. V priebehu konania sa zistilo, že väčšina vád, ktoré reklamovali žalobcovia, bola aj odstránená, a to buď samotnými žalobcami alebo žalovaným. V súčasnosti žalobcovia, ktorí ostali účastníkmi konania, zotrvali na svojich vyjadreniach a žiadali vady odstrániť. Vzhľadom na skutočnosť, že od podania žaloby uplynulo ku dňu rozhodnutia súdu 15 rokov, za ktorú dobu sa v podstate až do zmeny zákonného sudcu nevykonávalo žiadne dokazovanie, žalovaný sa začal brániť aj tým, že objektívne nie je možné preukázať, že reklamované vady, ako ich žalobcovia požadovali odstrániť, resp. ako sú uvedené aj vo výroku rozhodnutia súdu, tu boli aj v čase odovzdania a zhotovenia diela. Navyše, je toho názoru, že žalobcovia vo svojej žalobe ani nežiadali odstránenie vád diela tak, ako napokon súd žalovaného na odstránenie vád zaviazal. So žalobcami bolo dohodnuté, že právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o dielo sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a na tieto poukázal aj súd prvej inštancie. V súlade s tým žalovaný poukázal na § 560 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania a po tomto čase len za vady, ktoré boli spôsobené porušením jeho povinností. Odo dňa zhotovenia diela a jeho odovzdania žalobcom bolo na streche domu robených množstvo zásahov, umiestňovali sa na strechu rôzne zariadenia, do strechy sa zasahovalo bez možnosti žalovaného tieto zásahy ovplyvniť, pričom nebol prítomný ani pri ohliadke, ktorá predchádzala vyhotoveniu odborného posudku zo dňa 25. 05. 2018, a preto nemôže byť vyhodnotený ako objektívny dôkaz o vadách diela, ktoré tu boli v čase zhotovenia diela, pričom k tejto otázke posudok ani nesmeroval. Podľa ust. § 562 objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí alebo bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1 alebo bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto žalovaný toho názoru, že vady diela boli reklamované po uplynutí záručnej doby. Okrem toho namietal, že žalobca nepreukázal, že ním reklamované vady tu boli v čase zhotovenia diela a že teda za ne zodpovedá žalovaný a v konečnom dôsledku je žalovaný toho názoru, že všetky tie vady, ktoré ostali predmetom konania, boli zistiteľné už pri ohliadke, z ktorého dôvodu súd žalobcom nároky z vád z dôvodu namietania zmeškania lehoty nemal priznať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému prizná náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.
3. Žalobca v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné skutočnosti na svoju obranu, ktoré by už nebol uviedol počas pojednávania. Žalovaný sa počas celého súdneho procesu a po vynesení rozsudku neustále odvolával na záručnú lehotu 18 mesiacov uvedenú v zmluve o dielo. Záručná lehota 18 mesiacov bola už v čase podpísania zmluvy v rozpore s § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Ak je zákonom stanovená záručná lehota na stavby 5 rokov, ale v zmluve o dielo je uvedená lehota 18 mesiacov, tak plati lehota uvedená v zákone. Okrem toho uplatnenie záručnej lehoty pre stavby bolo dostatočne vysvetlené aj v rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná v roku 2003, čiže 3 roky od odovzdania stavby, tzn. bola podaná počas zákonom stanovenej minimálnej záručnej lehoty, je bezpredmetné preukazovať, kedy ktorá závada bola nahlásená. K podaniu žaloby došlo až po tom, ako žalovaný odmietal odstraňovať nahlásené závady. Čo sa týka jeho bytu a závad na odstránenie uvedených v rozsudku, sú len veľmi malým zlomkom skutočných závad, ktoré sa prejavili, či už v 18 mesačnej alebo zákonom stanovenej 5-ročnej lehote. Keďže väčšina z nich už bola ním odstránená na vlastné náklady, nebolo možné v rámci žaloby požadovať ich odstránenie. Niektoré závady, napr. praskajúce steny z dôsledku narušenej statiky budovy, ktorá sa môže stať čoskoro neobývateľnou, sa jednoducho odstrániť nedajú. Žalobca v tomto smere ťažil z 15 rokov trvajúceho súdneho sporu, pretože sa spoliehal na to, že si tie závady nakoniec odstránime sami. Rozsudok, hoci súd zaviazal žalovaného odstrániť niektoré závady, je vlastne víťazstvom žalovaného, pretože tých závad na odstránenie bolo podstatne viac. Žalovaný vo svojom odvolaní spomína zásahy do strechy. Je pravdou, že z ich strany, najmä vo vchode A boli vykonané. Za tie by sa im mal žalovaný poďakovať, pretože ak by ich neboli vykonali, tak by boli ohrozené životy okoloidúcich padajúcou strešnou krytinou a žaloba by sa z odstránenia závad mohla zmeniť na trestný čin všeobecného ohrozenia. On ako predseda SVB si to nechcel vziať na zodpovednosť, keďže ani vtedy sa so žalovaným dohodnúť nedalo. Odborný posudok jednoznačne preukázal, že závady na strešnej konštrukcii nevznikli vtedy, keď vykonali opravu strešnej krytiny, ale už pri výstavbe, keďže konštrukcia strešného krovu a strešná krytina neboli zhotovené podľa projektu. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že mu nebola umožnená obhliadka závad diela. Nielen počas reklamácií bol niekoľko krát vyzvaný, aby sa prišiel pozrieť ako pri nižšej teplote tesnia okná a ako steká voda z okien. Dokonca na obhliadke vykonávanej súdom, na ktorú bol pozvaný sa po obhliadnutí prvého bytu otočil a so slovami, že nebudem riešiť po 17 rokoch prasknuté steny, odišiel. Nepodal žiadne námietky voči odbornému posudku, pretože jednoducho nemal aké, keďže posudok bol vyhotovený pravdivo podľa skutočného stavu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. Ak by si aj všetky závady uvedené v rozsudku odstránili, hrozí naďalej, že ich obytný dom sa stane čoskoro neobývateľný, pretože aj samotný odborný posudok naznačil mnohé iné závady a nedodržanie projektovej dokumentácie, ktoré ani len netušili, takže neboli predmetom žaloby, ale ktoré vychádzajú z nedodržania projektovej dokumentácie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v 4. rade uviedol, že v režime obchodnoprávnych vzťahov platí záručná doba, ktorá bola dohodnutá v zmluve. Lehota 5 rokov je lehotou na uplatnenie nárokov z vád diela, avšak poukázal na rozdiel medzi nárokmi vyplývajúcimi zo zodpovednosti za vady a nárokmi vyplývajúcimi z poskytnutej záruky. Kým v jednom prípade hovoríme o vadách, ktoré tu boli v čase zhotovenia diela, v druhom o vadách, ktoré sa vyskytli v záručnej dobe bez ohľadu na skutočnosť, či dielo malo vady v čase jeho zhotovenia. Zotrval na názore, že pokiaľ bola dohodnutá záručná doba, platí takto dohodnutá záručná doba za podmienky, že sa právny vzťah spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
5. Žalobca v 4. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, čo sa týka závad v jeho byte č. XXX, resp. iba jedinej (tesnenia na oknách), ktorú z celkového nespočetného množstva si zatiaľ na vlastné náklady odstránil iba čiastočne výmenou okenných skiel, a ktorá podľa vyjadrenia spadá pod obchodnoprávne vzťahy, tzn. pod záručnú lehotu uvedenú v zmluve (18 mesiacov), je toho názoru, že závady týkajúce
sa jeho bytu boli nahlásené v záručnej lehote 18 mesiacov. Všetko bolo podrobne opísané v jeho liste zo dňa 19. 09. 2016. Keďže okná namontované v jeho byte sú „no name" a počas súdneho sporu sa žalovanému nepodarilo preukázať ich pôvod, mal za to, že pochádzajú z nejakej poľskej garáže, a preto nie je možné poskytnúť na ne akúkoľvek záruku. Ak by poznali skutočného dodávateľa okien, tak by to riešil priamo s ním. Všetky vyjadrenia o dodávateľovi od žalovaného boli len doklady a certifikáty stiahnuté z internetu. Rozhodnutie necháva na súde, ak však bude chcieť ďalej v byte žiť, musí pristúpiť k výmene okien, čo mnohí zo susedov už urobili. Čo sa týka závad na spoločných priestoroch, najmä strechy, na ktorú upozorňuje žalovaný, že jej havarijný stav spôsobili ich zásahmi, a nie on pri výstavbe, si myslí, že je podrobne opísané v odbornom posudku, že stav strechy spôsobilo nedodržanie projektu, a nie zásahy vykonávané nami smerujúce k odvráteniu katastrofy. Je jednoznačne preukázané, že sa jedná o vady diela, na ktoré sa vzťahujú § 560 - § 565 Obchodného zákonníka, a teda aj 5-ročná záruka. Jediné, o čo žalovanému teraz ide, je získavanie času, pretože veľmi dobre vie, že na časti A a D už došlo k rekonštrukcii strešnej krytiny a časť B a C k tomu zrejme bude musieť taktiež čoskoro pristúpiť. Bohužiaľ nevedeli, že okrem nedodržania projektu pri pokládke strešnej krytiny urobil žalovaný aj „úsporné opatrenia" na konštrukcii strešného krovu a hrozí úplné zrútenie strechy. K 18-mesačnej záruke uviedol, že proces objednávky výstavby bytu začal podpisom zmluvy zo dňa 06. 08. 1997. Cena ich bytu bola stanovaná na 1.127.531,- Sk. V čl. IV (6) bola uvedená zmluvná pokuta v prípade odstúpenia od zmluvy vo výške 5%, t. j. 56.376,- Sk. Neskôr, po rôznych zásahoch a úpravách projektu s cieľom optimalizácie zisku žalovaného sa cena vyšplhala na 1.352.463,- Sk. Až v zmluve o dielo č. 1-309/98 zo dňa 18. 06. 1998 sa v bode 7.4 po prvýkrát spomína 18-mesačná záručná lehota. Keďže kúpu bytu považoval za celoživotnú investíciu, nie na 18 mesiacov, mal voči tomu námietky, že to nie je v súlade s Obchodným zákonníkom. Bolo mu oznámené, že môže odstúpiť od zmluvy iba za podmienok uvedených v predchádzajúcej zmluve, čiže po uhradení zmluvnej pokuty. Taktiež sa začal vyhrážať, že vyhlási krach svojej s. r. o., príde síce o 200.000,- Sk, ale tých niekoľko miliónov mu zostane a založí si novú s. r. o. Šanca na krok späť teda bola mizivá a to žalovaný využil na ustanovenie 18-mesačnej záručnej lehoty.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.), ako aj napadnutých vyhovujúcich výrokoch týkajúcich sa žalobcu v IV. rade (II.), v XIV. rade (III.), v XXII. rade a XXIII. rade (IV.) a v XXXVII. rade (V.) podľa § 388 CSP zmenil a v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania (VIII.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď vychádzal zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, ktorý žalovaným nebol napadnutý, pričom žiadna zo strán návrhy na doplnenie dokazovania pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, ani v odvolacom konaní, nemala. Dôvodom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu bolo odlišné právne posúdenie veci odvolacím súdom.
7. Predmetom konania bola pôvodne žaloba 47 žalobcov o odstránenie vád v ich bytoch, pričom v žalobe bolo špecifikované, aké vady sa majú odstrániť v byte žalobcov v 1. a 2. rade, žalobcu v 3. rade, žalobcov v 4. a 5. rade, žalobcov v 6. a 7. rade, žalobcu v 8. rade, žalobcov v 9. a 10. rade, žalobcov v 11. a 12. rade, žalobcov v 14. a 15. rade, žalobcov v 16. a 17. rade, žalobcov v 20. a 21. rade, žalobcov v 22. a 23. rade, žalobcov v 24. a 25. rade, žalobcu v 26. rade, žalobcov v 27. a 28. rade, žalobcov v 29. a 30. rade, žalobcov v 31. a 32. rade, žalobcu v 33. rade, žalobcov v 34. a 35. rade, žalobcu v 36. rade, žalobcu v 37. rade, žalobcov v 40. a 41. rade, žalobcov v 44. a 45. rade (teda bez odstránenia konkrétnych vád vo vzťahu k žalobcom v 13., 18., 19., 38., 39., 42., 43., 46. a 47. rade). Zároveň sa žalobcovia domáhali odstránenia vád v spoločných priestoroch, okrem iných vád aj odstránenia netesnenia strešného systému BRAMAC, zatekanie strechy, zaistenie škridiel voči pohybu, uloženia poistnej hydroizolačnej fólie pod strešnú krytinu, prispôsobenie rímsy k streche budovy, opravy prasknutej steny nad plastovým oknom vo vchode A na 4. poschodí, opravy všetkých soklov na schodoch a v medziposchodí, odborného prevedenia opravy vonkajšej fasády - opravy prasklín, vrátane praskania fasády obytného domu v spoji medzi vchodom C, t. j. lekárňou a vchodom D, pod oknami pána Z. medzi tretím a druhým poschodím, pod oknami pána W. medzi prvým poschodím a prízemím, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania došlo postupne k späťvzatiu žaloby žalobcami v 1. a 2. rade, žalobcami v 5. až 12. rade, žalobcami v 15. až 21. rade, žalobcami v 24. až 36. rade a žalobcami v 38. až 47. rade, ako aj k späťvzatiu žaloby v časti vo vzťahu k spoločným priestorom, pričom v týchto častiach došlo postupne v priebehu konania k zastaveniu konania. Napadnutým rozsudkom
súd prvej inštancie rozhodol už len vo vzťahu k žalobcom v 3., 4., 13., 14., 22., 23. a 37. rade, pričom žalobu žalobcu v 3. rade zamietol v celom rozsahu, a keďže žalobca v 3. rade odvolanie nepodal, tento výrok napadnutého rozsudku je už právoplatný. Žalobe žalobcov v 4., 13., 14., 22., 23. a 37. rade bolo vyhovené čiastočne. Keďže voči zamietajúcemu výroku odvolanie nepodali, aj v tomto výroku je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a v dôsledku odvolania podaného žalovaným sú predmetom preskúmania odvolacím súdom len vyhovujúce výroky napadnutého rozsudku a od nich závislý výrok o trovách konania.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
11. Podľa § 21 ods. 1 účinného od 01. 06. 1998 do 30. 06. 2004 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v čase uzavretia zmlúv o výstavbe) vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu stavebníkmi.
12. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu si vymedzia stavebníci (vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome) písomnou zmluvou.
13. Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na účinnosť zmluvy je potrebný zápis do katastra nehnuteľností.
14. Základom právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným sú zmluvy o výstavbe a zmluvy o dielo v znení dodatkov, uzavreté medzi jednotlivými žalobcami a žalovaným v rokoch 1998 a 1999.
15. Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe alebo nadstavbe domu uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Predmetom zmluvy o výstavbe podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je úprava vzťahov (práv a povinností) medzi stavebníkmi (budúcimi vlastníkmi), a to v rozsahu určenom v ustanovení § 21 a nasl. tohto zákona. Predmetom úpravy týchto vzťahov je určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome, vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva, vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na príslušenstve a pozemku, úprava práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikácia pozemku a jeho výmera, spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov (§ 22 bytového zákona). Z uvedených ustanovení bytového zákona teda vyplýva, že predmetom úpravy vzťahov pri výstavbe domu nie sú vzťahy, ktoré sú predmetom zmluvy o zhotovení diela. Zmluva o výstavbe domu upravuje vzťahy medzi stavebníkmi domu navzájom a zmluva o dielo sama upravuje vzťahy medzi stavebníkom (budúcim vlastníkom) na jednej strane a zhotoviteľom diela na strane druhej. Pri každej z týchto zmlúv ide teda o odlišný okruh zmluvných strán. Uzavretie zmluvy o výstavbe a zmluvy o zhotovení diela sa vzájomne nevylučuje a ani si neodporuje. Zmluva o výstavbe a zmluva o zhotovení diela majú rôzny obsah riešenia vzťahov zmluvných strán; zmluva o výstavbe domu neupravuje vzťahy, ktoré treba nevyhnutne upraviť v zmluve o zhotovení diela, a naopak (3 Cdo 170/2004).
16. Aj keď daná vec nespadá pod záväzkové vzťahy v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka, na ktoré je potrebné aplikovať Obchodný zákonník, v danej veci si strany sporu dohodli v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka aplikáciu Obchodného zákonníka na ich právny vzťah, keď všetky zmluvy o dielo uzavreté medzi žalobcami a žalovaným boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť strany v konaní ani nerozporovali a žalobcovia aplikáciu Obchodného zákonníka nenamietali ani odvolaním. Spornou otázkou medzi stranami však zostalo právne posúdenie otázky, či sa má na vady diela uplatniť lehota piatich rokov od odovzdania predmetu diela podľa § 562 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, alebo 18-mesačná záručná doba v zmysle zmlúv o dielo uzatvorených medzi stranami podľa § 562 ods. 1 písm. c) poslednej vety.
17. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
19. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
20. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
21. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
22. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
23. Podľa § 541 Obchodného zákonníka ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie predávajúceho, pokiaľ z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo nevyplýva niečo iné. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela.
24. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
25. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
26. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. 27. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
28. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až § 422 a § 426.
29. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
30. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
31. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
32. Podľa § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.
33. Podľa § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až § 431.
34. Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný, pričom odvolanie podal len žalovaný a ten vo svojom odvolaní namietol len právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď mal za to, že žalovaný poskytol žalobcovi záruku v dĺžke 18 mesiacov, ktorá uplynula ku koncu roka 2001 (v rozlíšení podľa konkrétneho dátumu odovzdaní diela objednávateľovi), preto reklamácie doručené žalobcovi v roku 2003 považoval žalovaný za oneskorené uplatnenie vád diela, preto sa odvolací súd zaoberal touto otázkou. Namietal tiež to, že prevažná väčšina reklamovaných vád bola zrejmá a vady takto zrejmé mohol žalobca namietať bezodkladne po tom, čo ich zistil alebo mohol zistiť, inak sa na neprihliada. Z uvedených dôvodov odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním namietaný, a teda z nepopretých tvrdení niektorej zo strán, zhodných tvrdení strán a preukázaných tvrdení niektorej zo strán a preskúmaval právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a to vo vzťahu k tomu, či vady uplatňované žalobcami boli uplatnené včas.
35. Povinnosť prehliadnuť zhotovené dielo je ustanovená zákonom v záujme včasného zistenia vád diela. Skutočnosť, či je dielo vadné, sa zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného diela s vlastnosťami, ktoré boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. Ak predmet diela odkazuje na vlastnosti uvedené v projekte, porovnáva sa výsledok diela s vlastnosťami uvedenými v projekte. V prípade, ak zmluva neobsahuje odkaz na vlastnosti diela, dielo musí mať aspoň obvyklé vlastnosti, ktoré má porovnateľné dielo podľa účelu zmluvy. Ak tieto vlastnosti nedosahuje, tak dielo vykazuje vady. Zodpovednosť za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, je objektívna. Vykonanie prehliadky je nepriamo ustanovené ako začiatok lehoty na oznámenie vád tovaru. Záručná lehota začína plynúť najskôr dňom odovzdania predmetu diela (§ 560 ods. 2), ak v zmluve nie je určené inak. Pri osobnom odovzdávaní predmetu diela (§ 554) sa vady, ktoré sa odhalia obhliadkou, garančnými skúškami, môžu kvalifikovať ako vady, ktoré bránia odovzdaniu riadne vykonaného diela, v dôsledku čoho dielo nie je odovzdané a záväzok nie je splnený. Pri vadách, ktoré sa zhotoviteľom kvalifikujú ako vady, ktoré nebránia riadnemu užívaniu diela, sa uvedú v zápisnici, zhotoviteľ tým uplatní svoje práva zo zodpovednosti za zrejmé vady a zároveň dochádza k odovzdaniu a prevzatiu predmetu diela. Napriek obhliadke vykonanej pri odovzdaní má zhotoviteľ zákonom ustanovenú povinnosť prehliadnuť dielo s odbornou starostlivosťou bez zbytočného odkladu po prevzatí. Zistené vady diela je povinný bez zbytočného odkladu reklamovať, sú to vady zrejmé, ktoré dielo má v čase prehliadky a zároveň sú to vady, ktoré existovali v čase odovzdania a prevzatia diela. Dôkazné bremeno o existencii týchto vád ťaží objednávateľa, zhotoviteľ sa môže brániť len námietkou premlčania spočívajúcu v tom, že vady neboli reklamované bez zbytočného odkladu od ich zistenia. Ak objednávateľ nevykonal prehliadku s odbornou starostlivosťou pri vadách, ktoré reklamuje (zrejmé aj skryté) po tom, ako ich počas užívania predmetu zistil, stratí svoje nároky zo zodpovednosti zhotoviteľa za vadné plnenie, ak zhotoviteľ vznesie námietku premlčania podľa § 562 ods. 2 písm. b), v dôsledku čoho súd neprizná objednávateľovi nárok z vád tovaru, ak zmluva neurčuje inak. Objednávateľ je povinný bez zbytočného odkladu reklamovať u zhotoviteľa vady, ktoré mohol zistiť pri užívaní diela s odbornou starostlivosťou (skryté vady). Zákonná reklamačná lehota je ustanovená dispozitívnou úpravou v trvaní dvoch rokov, pri stavbách v trvaní piatich rokov. Pri poskytnutí zmluvnej záruky sa uplatnia lehoty podľa záručného vyhlásenia, resp. dohody, a to aj v prípade kratšej záručnej lehoty v porovnaní s lehotou zákonnou.
36. Zhotoviteľ je povinný postupovať pri činnostiach, ktorými vykonával dielo a zhotovoval predmet diela s odbornou starostlivosťou a v súlade s požiadavkami právnych predpisov, ktoré sa na predmet diela a vykonávanú činnosť vzťahujú. Pri porušení týchto povinností je zhotoviteľ zodpovedný aj za vady, ktoré predmet diela nemal v čase odovzdania, príp. prechodu nebezpečenstva škody, ale ktoré sa objavili neskôr. Objednávateľ môže uplatniť svoje nároky zo zodpovednosti za vady voči zhotoviteľovi, ak unesie dôkazné bremeno o porušení povinnosti zhotoviteľom.
37. Lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty, tzn. súd na jej uplynutie bude prihliadať, pokiaľ túto skutočnosť namietne zhotoviteľ diela (§ 428 ods. 2). V oznámení o vadách nie je potrebné uviesť aj konkrétne nároky vyplývajúce z vád, keďže Obchodný zákonník v ustanovení § 562 ods. 2 výslovne uvádza len oznámenie vád, nie aj uplatnenie zodpovednostného nároku. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva. V prípade, keď zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť o vadách diela, nemôže namietať nesplnenie oznamovacej povinnosti objednávateľa (§ 428 ods. 3). Dôkazné bremeno o vedomosti subjektívnej (zhotoviteľ vedel) alebo vedomosti objektivizovanej (zhotoviteľ musel vedieť) zaťažuje objednávateľa.
38. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že u pôvodných žalobcov, ale aj u všetkých žalobcov, ktorých nároky sú predmetom preskúmania odvolacím súdom, bolo v zmluvách o dielo, uzavretých podľa Obchodného zákonníka, v bode 7.4. dohodnuté, že záručná doba je 18 mesiacov a začína plynúť odo dňa odovzdania diela objednávateľa. U vecí a zariadení, ktorých výrobca udáva záručnú lehotu, platí táto záručná doba. V bode 7.5. bolo dohodnuté, že zmluvné strany sa dohodli pre prípad vady diela, že počas záručnej doby má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť vady. Podľa bodu 7.6. sa zhotoviteľ zaviazal začať s odstraňovaním prípadných vád predmetu plnenia v zmysle bodu 7.4. a 7.5. do 10 dní od uplatnenia oprávnenej reklamácie objednávateľa a vady odstrániť v čo najkratšom technicky možnom čase. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, že na vady diela v danej veci je potrebné aplikovať 5-ročnú lehotu podľa Obchodného zákonníka, nie je správny, a odvolanie žalovaného v tejto časti je dôvodné. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že v zmysle bodu 7.4. zmlúv o dielo došlo medzi stranami k dohode o poskytnutí zmluvnej záruky podľa § 562 ods. 2 písm. c) poslednej vety Obchodného zákonníka, preto je potrebné uplatniť lehotu podľa záručného vyhlásenia, teda lehotu 18 mesiacov, a to aj keď takouto dohodou došlo k poskytnutiu kratšej záručnej lehoty ako je lehota zákonná. Záver súdu prvej inštancie, že poskytnutím záruky v rozsahu 18 mesiacov sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti za vady, ktoré sa prejavia v čase po 18. mesiaci odo dňa odovzdania diela do 5 rokov, nie je správny. Odvolací súd sa nestotožňuje s tým, že objednávatelia (žalobcovia) sa nemohli vzdať svojho zákonného práva zo zodpovednosti za vady diela, keď práve voľbou Obchodného zákonníka na ich právne vzťahy takúto možnosť úpravy ich právnych vzťahov umožnili, pričom pri aplikácii Obchodného zákonníka platí vo väčšom rozsahu zmluvná voľnosť, ktorá bola aj v danej veci uplatnená. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie v tom, že dohoda o záručnej dobe 18 mesiacov v predmetných zmluvách o dielo je neplatná pre jej neurčitosť. Ak v nej nie je presne špecifikované, na čo konkrétne sa vzťahuje záruka, je potrebné vychádzať z toho, že sa vzťahuje na celý predmet zmluvy o dielo, pričom ohľadne vlastností, ktoré má predmet diela mať, je potrebné vychádzať z toho, čo bolo uvedené v projektovej dokumentácii, teda výsledok diela sa porovnáva s vlastnosťami uvedenými v projekte. Z uvedených dôvodov odvolací súd vychádzal z dohody o záručnej dobe 18 mesiacov a následne sa zaoberal tým, či vady, ktoré zostali predmetom odvolacieho konania boli uplatnené včas, teda v 18-mesačnej lehote odo dňa odovzdania diela.
39. Čo sa týka odstránenia vád a nedostatkov v spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a to opravy tesnosti, zatekania strešného systému BRAMAC, zaistenia škridiel proti pohybu, uloženia poistenej hydroizolačnej fólie pod strešnú krytinu a prispôsobenia rímsy streche budovy, z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, z reklamácie zo dňa 04. 10. 2001 (č. l. 618), zo dňa 03. 12. 2001 (č. l. 625), ako aj zo dňa 09. 03. 2001 (č. l. 605) vyplýva, že tieto vady boli reklamované bezodkladne po tom, čo boli zistené a v záručnej dobe 18 mesiacov, keď podľa tvrdenia žalovaného, z ktorého aj súd prvej inštancie vychádzal, došlo k odovzdaniu bytov žalobcom postupne od 13. 03. 2000 do 08. 06. 2000 (záručná doba teda uplynula 08. 12. 2001), pričom aj u žalobcov, ktorí ešte zostali stranami sporu, došlo k uplatneniu týchto vád v záručnej dobe, preto sa na ne vzťahuje záruka. Z vykonaného dokazovania, opakovaných písomných podaní žalobcov a odpovedí žalovaného na ne, zo záznamu technického dozoru pri realizácii diela v stavebnom denníku zo dňa 27. 05. 1999 (č. l. 620), ako aj z
odborného posudku s odborným stanoviskom Stavebnej komory SR k vykonaným stavebnomontážnym prácam na stavbe „Obytný súbor Západ I - obytný blok C1" č. 3/2018 (č. l. 2063-2083) vyplýva existencia týchto vád, pričom z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie tiež vyplýva, že napriek opakovaným reklamáciám žalobcov doposiaľ neboli odstránené, a opak tvrdený žalovaným, žalovaný v konaní nepreukázal. Z uvedených dôkazov tiež vyplýva, že strecha na obytnom dome nebola zhotovená kvalitne, čo vyplýva z tohto odborného posudku, v ktorom sú zistené nedostatky podrobne opísané. Na streche sa opakovane vyskytli vady, zatekanie, padanie škridiel, čo v konaní bolo preukázané, pričom aj z vyjadrení žalovaného vyplýva, že v roku 2002, po tom, ako prvýkrát popadali na zem škridle zo strechy, sa snažil aj sám (podľa jeho tvrdenia už po záručnej dobe) nedostatky na streche opraviť. Neskoršie tvrdenie žalovaného, že po odovzdaní diela došlo k množstvu zásahov a na strechu sa umiestňovali rôzne zariadenia, toto skutkové tvrdenie zostalo zo strany žalovaného nepreukázané, avšak z celého vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto vady sa vyskytovali hneď po odovzdaní diela a v záručnej dobe. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že v tomto rozsahu je žaloba dôvodná, pričom k zmene tohto výroku (I.) podľa § 388 CSP došlo len z dôvodu jeho preformulovania súdom prvej inštancie, čo žalovaný v podanom odvolaní namietal.
40. Ohľadne vady - uloženia poistenej hydroizolačnej fólie pod strešnú krytinu treba okrem uvedeného tiež dodať, že ohľadom tejto vady je tak zo záznamu technického dozoru pri realizácii diela v stavebnom denníku zo dňa 27. 05. 1999 (č. l. 620), ako aj z odborného posudku s odborným stanoviskom Stavebnej komory SR k vykonaným stavebnomontážnym prácam na stavbe „Obytný súbor Západ I - obytný blok C1" č. 3/2018 (č. l. 2063-2083) zrejmé, že vykonané dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zo stavebného denníka vyplýva, že už v čase zhotovovania diela, teda ešte pred jeho odovzdaním žalobcom, stavebný dozor konštatoval nedodržanie technologického postupu podľa výkresu, keďže sa neosádza fólia Bramac 210, na čo žalovaný v tom čase aj reagoval v odpovedi na záznam stavebného dozoru. V odbornom posudku bolo konštatované, že vynechanie zabudovanie poistnej fólie Bramac 210 je jednoznačnou chybou realizácie stranou zhotoviteľa a jednou z hlavných príčin zatekania (č. l. 2076). Ohľadne tejto vady je teda nepochybné, že tu bola aj v čase odovzdania diela, pričom ide o vadu spôsobenú porušením povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, preto za ňu zodpovedá aj po čase uvedenom v § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo dôvodnosť žaloby v tejto časti len potvrdzuje.
41. Čo sa týka odstránenia ostatných vád a nedostatkov v spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a to prasklín v stene vo vchode „A" na 4. poschodí, opravy všetkých soklov na schodoch a v medziposchodí - opravy soklovej dlažby, odborného prevedenia opravy prasklín vonkajšej fasády vo všetkých bytových domoch (špecifikovaných vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie), aj v spoji medzi vchodom „B" a vchodom „C", v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že aj keď aj tieto vady boli žalobcami reklamované a uplatnené u žalovaného, z dokladov založených v spise uplatnenie týchto vád v záručnej dobe 18 mesiacov nevyplýva, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.
42. K formulácii petitu súdom prvej inštancie, ktoré bolo žalovaným veľmi všeobecne namietané v odvolaní, keď uviedol, že žalobcovia vo svojej žalobe ani nežiadali odstránenie vád diela tak, ako napokon súd žalovaného na odstránenie vád zaviazal, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že keďže žalovaný, čo do tohto odvolacieho dôvodu neuviedol žiadne konkrétne dôvody, odvolací súd sa zameral len na posúdenie porovnania petitu žaloby s petitom súdu prvej inštancie, pričom zohľadnil tiež to, aby bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie vykonateľný, čím zmenu petitu odôvodňoval aj súd prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu z výroku rozsudku súdu prvej inštancie vypustil to, že žalovaný má na vlastné náklady uviesť dielo (nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku) do súladu s platnou projektovou dokumentáciou, ako aj so zmluvami o výstavbe v spojení so zmluvami o dielo uzavretými medzi stranami sporu na zhotovenie diela - bytov, ako aj špecifikáciu poistenej hydroizolačnej fólie BRAMAC 210, keď v petite žaloby žalobcov sa žalobcovia dania diela do súladu s platnou projektovou dokumentáciou ani nedomáhali. Rovnako tak v petite žaloby nebola špecifikovaná poistná hydroizolačná fólia BRAMAC 210, preto toto označenie odvolací súd vypustil. Vypustil tiež označenie nehnuteľností údajmi z katastra, keď samotné uvedenie adresy predmetného bytového domu je na špecifikáciu nehnuteľnosti, o ktorú ide, dostatočne určité. Z dôvodu preformulovania vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie došlo podľa § 388 CSP k zmene tohto výroku.
43. Čo sa týka uplatnenia vád v bytoch žalobcu v 4. rade, žalobcu v 14. rade, žalobcov v 22. a 23. rade a žalobkyne v 37. rade, pri posúdení včasnosti uplatnenia vád v záručnej lehote, odvolací súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, a teda z toho, že žalobca v 4. rade prevzal byt dňa 31. 03. 2000 (č. l. 791), žalobca v 14. rade prevzal byt dňa 25. 05. 2000 (č. l. 787), žalobcovia v 22. a 23. rade prevzali byt dňa 27. 04. 2000 (č. l. 782) a žalobkyňa v 37. rade prevzala byt dňa 12. 05. 2000 (č. l. 785).
44. Z dokladov predložených v spise tiež vyplýva, že žalobca v 4. rade si vady u žalovaného uplatnil podaním zo dňa 15. 03. 2003 (č. l. 90), podaním zo dňa 15. 10. 2002 (č. l. 93), podaním zo dňa 12. 12. 2001 (č. l. 94) a podaním zo dňa 23. 01. 2001, čo vyplýva z toho, že dňa 26. 01. 2001 mu žalovaný na túto jeho reklamáciu odpovedal (č. l. 95). 18- mesačná lehota od prevzatia bytu žalobcu v 4. rade uplynula dňa 30. 09. 2001, teda všetky reklamácie, okrem reklamácie zo dňa 23. 01. 2001, sú po záručnej lehote, a preto na ne odvolací súd neprihliadol. Čo sa týka reklamácie zo dňa 23. 01. 2001, z odpovede žalovaného vyplýva, že sa týkala pliesne stien v spálni v styku s balkónom, uzatvárania šachtových dvierok a praskliny stien. Z toho potom vyplýva, že ohľadne praskliny v stene (ktorá je predmetom odvolacieho konania) bola táto vada uplatnená včas. Odvolací súd však prihliadol aj na ďalšie dôkazy a vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného (č. l. 755) a z potvrdenia o odstránení vád a nedorobkov zo dňa 20. 02. 2003 (č. l. 808), kde za byt žalobcu v 4. rade toto potvrdenie podpísala jeho manželka, pôvodná žalobkyňa v 5. rade, v ktorom potvrdila odstránenie vád a to mikroprasklín omietok, dospel odvolací súd k záveru, že z uvedených dôvodov je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalobcovi v 4. rade (II.) podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť.
45. Čo sa týka žalobcu v 14. rade, tento si vady u žalovaného uplatnil podaním zo dňa 15. 03. 2003 (č. l. 204), pričom 18-mesačná lehota od prevzatia bytu žalobcu v 14. rade uplynula dňa 25. 11. 2001. Žalobcovia v 22. a 23. rade si vady u žalovaného uplatnili podaním zo dňa 26. 03. 2003 (č. l. 261) a zo dňa 15. 03. 2003 (č. l. 262), pričom 18-mesačná lehota od prevzatia bytu žalobcami v 22. a 23. rade uplynula dňa 27. 10. 2001 a žalobkyňa v 37. rade si vady u žalovaného uplatnila podaním zo dňa 15. 03. 2003 (č. l. 446) a 24. 06. 2002 (č. l. 447), pričom 18-mesačná lehota od prevzatia bytu žalobkyňou v 37. rade uplynula dňa 12. 11. 2001. U všetkých týchto žalobcov (v 14. rade, v 22. a 23. rade a 37. rade) preto možno konštatovať, že nimi uplatnené vady boli uplatnené po záručnej lehote, preto na ne odvolací súd nemohol prihliadnuť, čo bolo potom dôvodom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalobcovi v 14. rade (III.), k žalobcom v 22. a 23. rade (IV.) a žalobkyni v 37. rade (V.) a zamietnutie žaloby v týchto častiach. Iné skutočnosti z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplývali.
46. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol aj výrok o trovách konania v napadnutom rozsudku, keďže je od výrokov napadnutých odvolaním žalovaného závislý. Odvolací súd v tomto výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov. Odvolací súd nevidel v danej veci dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, pričom aplikácia tohto ustanovenia súdom prvej inštancie nebola ani riadne odôvodnená, avšak z dôvodu, že strany sporu mali v konaní čiastočný úspech, odvolací súd považoval výrok súdu prvej inštancie, keď žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov konania právo, za správny, v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.
47. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom k veľmi všeobecnej formulácii odvolania žalovaného v určitých častiach a dôvodom odvolania žalovaného sa odvolací súd ďalšími, parciálnymi a pre vec podstatnými okolnosťami už nezaoberal.
48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, a keďže všetky strany mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).