Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-2132-2006.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-12Er/2132/2006
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti povinnému : A. E. R., nar. XX.XX.XXXX, P. XX XXX XXX, J.Z. XXXX/XX, XXX XX R. o vymoženie 1.022,21 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu Československej armády 1, 036 01 Martin náhradník súdneho exekútora JUDr. Dušan Mrenica pod EX 436/2006, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá povinnému : A. E. R., nar. XX.XX.XXXX, P. XX XXX XXX, J.Z. XXXX/XX, XXX XX R. povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu Československej armády 1, 036 01 Martin náhradník súdneho exekútora JUDr. Dušan Mrenica trovy exekúcie v sume 35,94 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany poverením zo dňa 27.04.2006 č.k. 12Er/2132/2006 - 11 č. 5406 006754 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, č.k. 700-1510215605-GC04/05 zo dňa 16.12.2005.
2. Súd zistil, že v uvedenom prípade už uplynula prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len“ Exekučný poriadok“) účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
7. Rozhodnutie, ktoré je v danom konaní exekučným titulom, sa stalo vykonateľným dňa 23.02.2006, preto je jednoznačne zrejmé, že v uvedenom prípade už uplynula dňom 23.02.2016 10-ročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať a nakoľko sa predmetné rozhodnutie po uplynutí prekluzívnej lehoty stalo neúčinným, je naplnený dôvod pre ktorý súd musí exekúciu zastaviť, a to práve s ohľadom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
8. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. 12Er/2132/2006, ako aj z predložených dôkazov mal za preukázané, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie je dôvodný. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bolo vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, číslo konania č. 700-1510215605-GC04/05 zo dňa 16.12.2005, ktoré doposiaľ vykonané nebolo.
9. Keďže súd ex offo skúma či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie, zaoberal sa aj tým. Preklúzia ako taká spočíva na dvoch právnych skutočnostiach a to na uplynutí stanovenej prekluzívnej doby a na neuplatnení práva.
10. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1 až3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení).
11. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo 04.11.2002 (Snj 84/02)vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy.
12. V danom prípade lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 23.02.2016, čím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným. Preto súd exekúciu s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
19. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
20. Podľa § 15 ods. 1) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
21. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie pozostávajúce z časovej odmeny § 14 ods. l písm. a), úkonovej odmeny podľa § 14 ods. l písm. b) a podľa § 15 ods. l a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky MS SR Č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 v sume 71,28 eur.
22. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.4.2008 nepriznal súd súdnemu exekútorovi ním uplatnenú časovú odmenu podľa § 14 ods. l písm. a) Vyhlášky, nakoľko mu za túto činnosti priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm .b) a § 15 vyhlášky a išlo by o duplicitné priznanie odmeny.
23. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú odmenu vo výške 6,64 EUR s príslušnou DPH v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony a. prevzatie návrhu na začatie exekúcie, jeho konrola, vytvorenie spisu, zapísanie návrhu do registra. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len za úkon vykonávaný v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie, b. zaevidovanie doručeného rozhodnutia súdu v exekučnom konaní, spisové a poplatkové preverenie po skončení exekúcie, nakoľko mal za to, že uvedené úkony sú administratívnym úkonom a tie sú podľa. § 25 Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. zahrnuté v odmene exekútora. Uvedené činnosti exekútora nemožno považovať za výkon exekučnej činnosti účelne vynaložený na exekúciu, teda za úkony, ktoré boli urobené s cieľom vykonávania núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (exekučnej činnosti - § 2 ods. 1 EP), t.j. smerujúce k vymoženiu dlžnej sumy v prospech oprávneného.
24. Úkony exekútora ako zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, zaevidovanie, vrátenie poverenia, archivácia nie sú v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR úkonmi samotnej exekučnej činnosti, to znamená, že nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je ich možné preto osobitne odmeňovať. . (uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008).
25. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za 1 hod. á 6,64 eur vo výške 6,64 eur.
26. Pokiaľ bola súdnym exekútorom uplatnená aj paušálna odmenu za ďalšie doručenie príkazu na začatie exekúcie, túto mu súd nepriznal, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie príkazu na začatie exekúcie ako jeden úkon a nie každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a podľa § 15 ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie exekučného príkazu ako jeden úkon a nie každé doručenie exekučného príkazu. Odmeňovanie paušálnou sumou za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti sa líši v prípade úkonov uvedených v písm. a) až f) § 15 ods. 1 od úkonov uvedených pod písm. g) až j). Kým v prípade písm. a) až f) sa priznáva paušálna suma za zrealizovanie tam uvedeného úkonu exekučnej činnosti, v prípade písm. g) až j) sa priznáva takáto paušálna suma za každé zisťovanie skutočností (zisťovanie údajov o povinnom) uvedených v týchto ustanoveniach. Preto sa odmena paušálnou sumou za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu priznáva len raz, napriek tomu, že takýto príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa doručujú viacerým subjektom. Pokiaľ by chcel zákonodarca priznávať paušálnu odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a každé doručenie exekučného príkazu, vyjadril by to výslovne, tak ako to urobil pri iných úkonoch exekučnej činnosti, napr. každé zisťovanie majetku povinného. Výdaje, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi tým, že úkon exekučnej činnosti uvedený v písm. a) až f) je fakticky doručovaný viacerým účastníkom, sa hradia v rámci náhrady podľa § 22 cit. vyhlášky a preto skutočnosť, že súdny exekútor doručil písomnosť viacerým osobám, súd zohľadnil pri náhrade hotových výdavkov poštovného.
27. Podľa § 14 ods. 3 a § 15 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za 6 úkonov á 3,32 eur účelne vynaložených na vykonanie exekúcie t.j, 1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 0x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 0x každé zisťovanie bydliska povinného, 1x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 0x každé zisťovanie účtu povinného, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného t.j. 6 x á 3,32 eur, spolu v sume 19,92 eur.
28. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 3,39 eur. Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
30. Súd ďalej uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pričom ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by tak v rozpore s platnou právnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
31. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov „ náhrada za administratívny materiál, telekomunikačné poplatky, archivovanie spisu“, nakoľko ich súd nemohol považovať za preukázané. K náhrade nákladov na administratívny materiál, telekomunikačné poplatky, archivovanie spisu súd dodáva, že ich účelné vynaloženie a odôvodnenosť ich výšky musí súdny exekútor preukázať. Náhrada hotových výdavkov nemôže mať charakter akejsi paušálnej sumy, požadovanej v každom exekučnom konaní. Hotové výdavky musia byť účelné, vzniknuté v danom exekučnom konaní a ich výška musí byť preukázaná.
32. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 35,94 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa
§ 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 26,56 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 3,39 eur a 20 % DPH zo sumy 29,95 eur vo výške 5,99 eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.