Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16U/1/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v konaní o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, na návrh zložiteľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd postupuje vec notárovi: JUDr. Eva Imrišová, so sídlom Junácka 3216/1, Bratislava.

III. Súd zložiteľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy zo dňa 25.04.2019 sa zložiteľ domáhal, aby súd v súlade s (ďalej len „“) oznámil zložiteľovi číslo depozitného účtu súdu, na ktorý je možné zložiť náhradu za vyvlastnenie v sume X XXX,XX eura a po zložení náhrady za vyvlastnenie uvoľnil finančnú náhradu za vyvlastnenie za účelom uspokojenia nároku právom evidovaným na liste vlastníctva.

2. Zložiteľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím o vyvlastnení č. C.-X.-C.-XXXX/XXXX/GRJ zo dňa 24.05.2019, právoplatným dňa 13.06.2019, Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodol v zmysle o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a o vyvlastnení pozemkov vo verejnom záujme v prospech zložiteľa, konkrétne išlo o pozemky zapísané na LV č. XXXX, a to:

- parcela registra „E“ č. XXXX, orná pôda o výmere 2 166 m2, diel č. 60 o výmere 97 m2, diel č. 61 o výmere 2 m2 a diel č. 92 o výmere 111 m2;

- parcela registra „E“ č. XXXX, orná pôda o výmere 303 m2, diel č. 520 o výmere 142 m2 a diel č. 530 o výmere 117 m2. vo vlastníctve H.X. P., B.. XX.XX.XXXX.

3. Okresný úrad Bratislava v predmetom rozhodnutí zároveň rozhodol o tom, že priznanú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva vlastníka v sume 3 021,52 eura, je zložiteľ povinný zložiť do úschovy na Okresnom súde Bratislava III a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd s odkazom na , však nepovažuje postup Okresného úradu Bratislava III za správny z nižšie uvedených dôvodov.

4. Podľa náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.

5. Podľa , podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

6. Podľa vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „“) na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu. Podľa vyhlášky č. súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.

7. Podľa § 65 ods. 1 Notárskeho poriadku v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy a) závet, b) inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len "listina"), c) peniaze, d) hnuteľnú vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku. Podľa § 3 písm. d) Notárskeho poriadku notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal na účely splnenia záväzku. Podľa § 68a ods. 1 Notárskeho poriadku notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.

8. Nadobudnutím účinnosti a došlo k rekodifikácii civilného súdneho konania a jeho rozčleneniu na sporové a mimosporové súdne konania. Ustanovenie zakotvuje výlučnú právomoc súdov v mimosporovej agende, ktorá je definovaná taxatívnym výpočtom konaní a vecí, v ktorých je daná právomoc súdov na prejednanie a rozhodnutie. Na základe toho sa ustanovenia môžu aplikovať len na tie konania, na ktoré to umožňuje. Uvedený výklad aplikácie podporuje aj legislatívny zámer k rekodifikácii civilného práva procesného z dielne Ministerstva spravodlivosti z roku 2013, podľa ktorého základné ustanovenia majú obsahovať vymedzenie jeho vecnej pôsobnosti, teda upravenie právomoci súdov a iných orgánov (napr. notárov) oprávnených konať a rozhodovať v právnych veciach, o ktorých to ustanoví , pričom vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových vecí sa pristúpilo k taxatívnemu výpočtu týchto mimosporových vecí, na ktoré sa aplikuje. Okrem toho legislatívny zámer počítal s tým, že právomoc vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku sa prenesie zo súdov na notárov.

9. S účinnosťou od 01.07.2016 a v zmysle vyššie uvedeného legislatívneho zámeru došlo k zásadnej zmene vo veciach solučných úschov, teda vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku, spočívajúcej v prechode kompetencií zo súdov na notárov. Podľa novej právnej úpravy sa agenda doterajších súdnych úschov nahradila notárskymi úschovami, ktorých právna úprava sa presunula do Notárskeho poriadku, pričom právomoc súdu vo veci úschov ostala daná len v prípade konania: a) o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku ( až 344 ), ktoré nadväzuje na tzv. solučné úschovy pred notárom Notárskeho poriadku; b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy ( až 351 ), ktoré zase nadväzuje na notárske úschovy prijaté v prípade dobrovoľných dražieb; c) o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu ( až 358 ) a d) o iných úschovách ( ).

10. Prípady iných úschov podľa (písm. d) v odseku 9. uznesenia), konkretizuje , ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom konaní, ktoré súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle , alebo 50 ods. 2 . To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných úschov zahŕňa (okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých potreba vyplynula z

civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní podľa osobitného predpisu, upravujúceho civilné alebo trestné konanie a nie úschovy zložené na účely splnenia záväzku (tzv. solučná úschova).

11. Ak je účelom úschovy splnenie záväzku, ide o solučnú úschovu, pričom takéto splnenie dlhu umožňuje, resp. predpokladá viacero právnych predpisov. Napríklad a umožňuje dlžníkovi splniť dlh svoj dlh voči veriteľovi uložením jeho predmetu do „notárskej úschovy na účely splnenia dlhu“ v prípade, ak je veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná ( ). Aj využíva inštitút solučných úschov vo viacerých prípadoch. Napríklad podľa je likvidátor povinný zložiť likvidačný zostatok do „úschovy podľa osobitného predpisu“ za účelom zabezpečenia plynulého priebehu likvidácie a splnenia povinnosti vyplatenia likvidačného zostatku spoločníkom. Za solučnú úschovu sa považuje aj úschova upravená v , v rámci ktorej dochádza k uspokojeniu nárokov medzi zamestnávateľom a zamestnancom „zložením do úradnej úschovy“.

12. Z uvedeného vyplýva, že viaceré hmotnoprávne predpisy riešia využitie inštitútu solučných úschov, aj keď nie rovnakým názvoslovím, keďže narába so slovným spojením „úschova na účely splnenia dlhu“, zase s „úschovou podľa osobitného predpisu“ a s „úradnou úschovou“, avšak účel týchto úschov je v každom z menovaných prípadov rovnaký, a to splnenie záväzku, v prípade ak záväzok nemožno splniť primárnym spôsobom, resp. z dôvodov špecifikovaných v tom ktorom konkrétnom hmotnoprávnom predpise.

13. upravujúci zákonné podmienky vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva priznáva podľa tohto zákona vyvlastňovanému (t.j. tomu, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovanej veci alebo má právo zodpovedajúce vecnému bremenu) za vyvlastnenie primeranú náhradu, ktorú mu podľa tohto zákona poskytne jednorázovo a spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení samotný vyvlastniteľ. To znamená, že momentom vyvlastnenia vznikne vyvlastniteľovi voči vyvlastňovanému záväzok, dlh, resp. povinnosť na peňažné plnenie. zároveň v rieši situáciu splnenia tohto záväzku vyvlastniteľom formou úschovy, a to v prípade, ak do momentu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení nebolo skončené dedičské konanie alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia (všetko týkajúce sa vylastňovanej nehnuteľnosti). Aj napriek tomu, že účel úschovy vyplývajúcej z ustanovenia je nepochybný, teda že ide o solučnú úschovu, pri ktorej je s odkazom na Notárskeho poriadku daná právomoc notára na prijatie takejto úschovy, zákonodarca použil v súvislosti s touto solučnou úschovou slovné spojenie „do úschovy na súde“.

14. V rámci zhrnutia vyššie uvedeného je teda potrebné konštatovať, že v prípade tzv. solučných úschov, je právomoc súdu daná len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy zloženej u notára. Tzn. akákoľvek iná úschova, ktorej účel spočíva v splnení záväzku, (tzn. nie úschova podľa ), musí byť podľa Notárskeho poriadku zložená u notára a len notár má v zmysle Notárskeho poriadku a , právomoc na prijatie takejto (solučnej) úschovy.

15. Ako súd už konštatoval, z uvedených dôvodov právomoc súdu v prípade tzv. solučných úschov nie je daná. Súdu patrí právomoc len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy prijatej notárom, o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu a iných úschovách.

16. V danej veci návrh o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, v zmysle , nemožno predmetnú úschovu subsumovať pod tzv. iné úschovy podľa , ktorými sú výlučne úschovy prijaté súdom v rámci civilného alebo trestného konania, nakoľko úschova podľa , je vyvolaná správnym konaní a nie trestným alebo civilným konaním a zároveň jej účel spočíva v splnení záväzku vyvlastniteľa voči vyvlastňovanému (solúcia).

17. Ide teda o zjavný rozpor hmotného práva () s procesným právom (Notárskym poriadkom a ), ako aj s podzákonnou procesnou úpravou (vyhláškou

č. ) spočívajúci v nesprávnom pomenovaní orgánu hmotným právom () oprávneným na prijatie solučnej úschovy vyplývajúcej z tohto zákona. To znamená, že hmotnoprávna úprava nenadväzuje na procesnoprávnu úpravu danej veci, a to i napriek tomu, že problematika úschov ako takých je procesnými predpismi (Notárskym poriadkom a ) riešená komplexne. Ak by súd „podľahol“ doslovnému zneniu ustanovenia a prijal by svoju právomoc, konal by v rozpore s ustanovením , keďže by prejednal a rozhodol vec, ktorá v nie je ustanovená, čím by „zobral“ právomoc notárovi ako zákonom oprávnenému orgánu na prijatie solučnej úschovy a poprel by tým komplexný mechanizmus konania o úschovách upravený v Notárskom poriadku, ako aj . V danom prípade nemožno právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie solučných úschov založiť ani s odkazom na , keďže samotný počíta s tým, že solučné úschovy prejedná a rozhodne notár a úloha súdu nastúpi až vtedy, keď vznikne spor o vydanie predmetu solučnej úschovy a notár predloží tento spor (námietky) na rozhodnutie súdu. Súd by takým postupom protirečil zneniu a konal by v rozpore so základným princípom uvedeným v tohto zákona.

18. Právna norma sa musí vždy vykladať tak, aby zodpovedala konkrétnym spoločenským potrebám v konkrétnych spoločensko-právnych situáciách, pričom doslovný (gramatický) výklad k takémuto výsledku nevedie, keďže popiera kompletnú a komplexnú procesno- právnu úpravu solučných úschov. Preto je nutné, aby výklad ustanovenia nadväzoval na vyššie uvedenú komplexnú procesno-právnu úpravu, čo predstavuje jediný spôsobom naplnenia účelu solučných úschov a zároveň zodpovedá aj spoločensko-právnym potrebám. vôbec nezdôvodnil, prečo v tohto zákona má vyvlastniteľ zložiť úschovu na súde, a preto nie je možné vyčítať či mal vôbec zákonodarca úmysel delegovať právomoc na prijatie solučnej úschovy z notára na súd, keďže zákonodarca akoby vôbec neriešil nezhodu tohto zákonného ustanovenia s procesnými predpismi, resp. tento rozpor prehliadol.

19. Ide teda o zjavný rozpor hmotného a procesného práva spočívajúci v tom, že hmotné právo nesprávne pomenuváva orgán majúci v právomoci prijatie tzv. solučnej úschovy, resp. oprávňuje na prijatie úschovy orgán, ktorý na to podľa procesného práva nie je oprávnený. Zmyslom procesného práva je uvádzať hmotné právo do života, pričom procesné právo prostredníctvom Notárskeho poriadku a rieši problematiku solučných úschov komplexným spôsobom.

20. Preto podľa názoru súdu, nie je v prípade solučných úschov v zmysle v nadväznosti na a , daná právomoc súdu na prijatie takejto úschovy a vec patrí do právomoci notárov. Táto okolnosť podľa predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie o prijatie solučnej úschovy podľa v spojení s , zastavil a zároveň s podľa rozhodol o postúpení veci príslušnému notárovi, do právomoci ktorého vec patrí. Právne účinky spojené s podaním návrhu na prijatie solučnej úschovy ostali zachované.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zavinenia zastavenia konania podľa tak, že zložiteľovi, ktorý zavinil, že sa toto súdne konanie zastavilo z dôvodu podania návrhu na zloženie solúčnej úschovy na orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.