Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-347-2018.pdf
PDF · 100.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/347/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: E. M., O.. XX. XX. XXXX, V. Ď. XXX, o zaplatenie 1.025,16 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 10Csp/28/2018-32 zo dňa 26. júna 2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku pod č. II. o zamietnutí žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky.
M e n í rozsudok v prevyšujúcej časti výroku č. II. o zamietnutí žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 260,16 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 04. 10. 2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku .
M e n í rozsudok vo výroku pod č. III. o trovách konania tak, že p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 765 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 765 eur od 04.10.2015 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy tohto konania vo výške 49,24%.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 30. 04. 2015 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 810 eur, ktorý sa zaviazal splácať 42 v mesačných splátkach po 25,48 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,70 %, RPMN 25,61 % a priemernou RPMN vo výške 34,42 %. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť činila sumu 1.151,16 eur. Žalovaný sa s úhradou zameškaných splátok dostal do omeškania už pri splátke č. 2 až o tri mesiace, preto žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 13. 09. 2015. Pretože žalovaný uhradil sumu 45 eur, žalobca žiadal zaplatenie sumy 1.025,16 eur spolu s príslušenstvom a trovami tohto konania. Právny vzťah medzi stranami posúdil prvoinštančný súd podľa ust. § 52 - 54, § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Po preskúmaní uzavretej úverovej zmluvy dospel prvoinštančný súd k záveru, že nespĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverov, a to najmä čo sa do podmienky pod písmenom f. týka, a to ohľadom uvedenia
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedenie v zmluve, že ide o 42 mesiacov, je veľmi všeobecné a nedá sa presne definovať bez pracneho počítania a komplikovaného výpočtu s použitím kalendáru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ dostal presné, jasné a určite informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, aby sa vedel vopred rozhodnúť, či je ochotný vstúpiť do tohto vzťahu s veriteľom. V tomto konkrétom prípade tieto údaje sa nachádzajú až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 30. 04. 2015, ktoré boli dlžníkovi odovzdané až po podpise „žiadosti“ o úver. Podľa údajov vyplývajúcich zo zmluvy, deň splatnosti prvej splátky je ponechaný na jednostrannom určení zo strany veriteľa. Prvoinštančný súd preto uzavrel, že bola narušená rovnováha práv a povinnosti zmluvných strán. V zmluve sa nachádza nepresnosť v celkovej výške úveru, ktorá po súčine počtu splátok a výšky splátok činí sumu 1.070,16 eur. RPMN je napísané rukou, ako aj ostatné náležitosti zmluvy.
3. Prvoinštančný súd preto posúdil túto úverovú zmluvu podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročnú a bez poplatkov. Pretože žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 810 eur a žalovaný do dňa podania žalobného návrhu uhradil sumu 45 eur, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 765 eur.
4. Prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi ani náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 72,02 eura, ktoré žalobca žiadal priznať odôvodňujúc s tým, že žalovanému zaslal viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania, žalovaného opakovane vyzval formou zaslania krátkych textových SMS správ alebo telefonicky prípadne osobne, a tieto náklady sú evidované v tzv. karte klienta. Žalobca kartu klienta nepredložil, súdu predložil len oznámenie o zosplatnení a iné upomienky ani dôkaz o zaslaní SMS správ či telefonickom, alebo osobnom kontakte súdu nepreukázal. Výšku nákladov odôvodnil tým, že sa rovná jednému úkonu advokátskej tarify v zmysle advokátskej vyhlášky. Prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca nepreukázal túto výšku nákladov, navyše náklady na prípadné poštovné alebo SMS služby či telefonické rozhovory nemohli dosiahnuť takúto sumu pri zohľadnení známych cien poštových doručovateľov, resp. telekomunikačných operátorov. Pretože žalobca nedokladoval a teda nepreukázal, aké konkrétne náklady a v akej sume mu vznikli, zamietol prvoinštančný súd aj žalobu v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 72,02 eur.
5. Znenie zmluvnej pokuty, uverejnené v bodoch 8.1 - 8.4 zmluvy o revolvingovom úvere nepovažoval za dostatočne zrozumiteľnú. Podľa znenia daných úverových podmienok, žalobca má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 14,60 % ročne z dlžnej sumy, plus úrok z omeškania z dlžnej sumy „napasovaný“ na daný prípad tak, aby spolu neprekročili priemernú RPMN naposledy zverejnený pre vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov a súčasne neprevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády 87/1995 Zb., a pokiaľ táto sankcia prevýši výšku poskytnutého úveru, žalobca bude požadovať iba zákonný úrok z omeškania. Podľa prvoinštančného súdu žalobca zmluvnú pokutu spolu s úrokmi z omeškania skrýva pod sankcie za omeškanie a v podstate navyšuje úrok z omeškania na trojnásobok zákonného úroku z omeškania t.j. 15,15% ročne, pričom zákonný úrok z omeškania činil v tomto prípade 5,05 %. Prvoinštančný súd preto aj v tejto časti žalobu zamietol. Výrok o povinnosti žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania 5,05 % ročne z prisúdenej istiny 765 eur od 04. 10. 2015, kedy sa žalovaný s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania odôvodnil ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP vychádzajúc z pomerného úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 49,24%.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní napadol rozsudok vo výroku pod č. II. a súvisiaci výrok III. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže k povinnosti k náhrade trov konania žalobcovi v celom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že otázka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola síce donedávna posudzovaná rôzne, avšak k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky prispelo konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-42/15.
8. Žalobca poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie vo výroku 4 predmetného konania vyslovil pre toto konanie podstatnú vec, že „ Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide teda o pravidlo výkladu, ktoré treba rešpektovať a skúmať, či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola uvedená, čo pre prípad zmluvného vzťahu sporových strán žalobca popiera) ešte neznamená, že úver je bezúročný. Bezúročný môže byt' len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to: určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4. 5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, spôsobom vyplývajúcim zo Splátkového kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný Súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II. rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti" je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalobcu splnené - žalovaný mal objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok a obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru a Splátkového kalendára). Zmluva o revolvingovom úvere posudzovaná v tomto spore podľa žalobcu požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Z dôvodu právnej opatrnosti žalobca poukázal na to, že pojem „listina" je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu, ktorý v jednotlivom prípade môže pozostávať aj z niekoľkých strán. V tomto prípade je nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy revolvingovom úvere a prílohy, na ktoré odkazujú, tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Informácia o charaktere zmluvných dojednaní sa pritom nachádzala v samotnom obsahu zmluvy o revolvingovom úvere (bod 13, obsiahnutý hneď nad podpisovou doložkou). Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať (ustanovenie § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
9. Žalobca tiež poukázal na to, že závery vyššie označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zohľadnil zákonodarca aj v novele Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá bola Národnou radou SR schválená dňa 12. 10. 2017. Zákonom, ktorý sa mení a dopĺňa Zákon o bankách a ďalšie právne predpisy (medzi nimi aj Zákon o spotrebiteľských úveroch) bolo schválené okrem iného aj to, že (bod 32) „V § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová" a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". Dôvodom prijatia úpravy bolo zosúladenie zákona so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti" je požiadavkou nad rámec smernice (v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, bod 58: Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice) a s jej uvádzaním či neuvádzaním ani nie Je možné spájať následok v podobe bezúročného charakteru poskytnutého úveru. Údaj o výške RPMN je v zmluve uvedený vo výške 25,61 %. Je jasne vyznačený, čitateľný, pričom jeho hodnota je identicky vymedzená aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru.
10. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojich právnych záveroch uvádza, že zmluvy o zmluvných sankciách pre spotrebiteľa sú komplikované, neprehľadné, bližšie neuvádza, v čom majú takéto ustanovenia poškodzovať práva spotrebiteľa. Znenie predmetného článku obsahuje 4 body, ktoré stručne, prehľadne a zrozumiteľnou formou vymedzuje rozsah dojednania o zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, ich výške a podmienkach ich uplatnenia. Prečítanie uvedených ustanovení nepredstavuje pre priemerný spotrebiteľský subjekt vyvodenie nejakých komplikovaných záverov, rovnako tak nemožno priznať relevanciu tvrdeniam o „napasovaní" úroku z omeškania ku zmluvnej pokute, nakoľko, ako vyplýva
z článku 8.3, takýto postup rešpektuje maximálnu výšku zmluvných sankcií, ktorú zákonodarca pre obdobný druh spotrebiteľských úverov v danom období pripúšťal. Konanie žalobcu nenapĺňa predpoklady žiadnej nekalej obchodnej praktiky, nakoľko kumuláciu zmluvnej pokuty a úroku z omeškania zákonodarca v danom období pripúšťal (a naďalej pripúšťa). Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa právnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia zmluvy (§ 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Pri zohľadnení výšky zmluvnej pokuty nedošlo k údajnému navýšeniu úroku z omeškania, pretože žalobca uplatnil iba zákonnú časť úroku z omeškania vo výške 0,55 %.
11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
13. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok v II. a III. výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. 12. 2019 o 09.25 hod. v poj. miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 04. 12. 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP. a § 378 ods. 1 CSP.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je vymedzený procesnými vadami konania.
16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie sú nesprávne.
17. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že žalovaný nepreukázal výšku uplatnenej náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,02 eur, ako aj s právnym záverom prvoinštančného súdu, že dohoda o zmluvnej pokute nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná.
19. Odvolací súd preto rozsudok v časti výroku pod č. II. o zamietnutí žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Odvolací súd však dospel k záveru, že prvoinštančný súd nesprávne uzavrel, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu absencie náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. ohľadom uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže tieto údaje sa nachádzajú až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
21. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, že zákonná požiadavka uvedenia k termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to ako určením podľa dátumu splatnosti v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, tak aj spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom v konečnej splatnosti a spôsobom vyplývajúcim zo splátkového kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere.
22. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti výroku II. o zamietnutí žaloby zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 260,16 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 04. 10. 2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
23. V dôsledku zmeny rozsudku odvolací súd v súlade s ust. § 396 CSP rozhodol o trovách celého konania, vrátane náhrady trov konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania, nerozhodol správne, keďže žalobca bol úspešnou stranou sporu okrem zamietnutia žaloby ohľadom príslušenstva pohľadávky, t.j. zaplatenia zmluvnej pokuty a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky.
24. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).