Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/68/2019

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore navrhovateľky: I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 42 350 026, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, podľa ktorého odporca je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená ako súčasť Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo dňa 18.6.2014 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Osram, a.s., mzdová učtáreň, Komárňanská cesta 7, Nové Zámky, 940 93, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

II. Súd p o u č u j e odporcu, že na Okresný súd Nové Zámky môže podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo dňa 18.6.2014.

III. Súd p r i z n á v a navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči odporcovi.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 08.11.2019, prostredníctvom právneho zástupcu domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ktorého súd uloží odporcovi povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorený ako súčasť Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo dňa 18.06.2014 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky Osram so sídlom Nové Zámky, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy a zároveň navrhla, aby ďalším výrokom súd poučil odporcu, že na Okresný súd Nové Zámky môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo dňa 18.06.2014. V návrhu uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. dňa 29.04.2019 sa odporca stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla porušením platobnej disciplíny navrhovateľky na základe Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo dňa 18.06.2014. Navrhovateľka a právny predchodca odporcu uzavreli dňa 18.06.2014 Zmluvu o úvere č. 4406069807 na základe ktorej právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľke úver vo výške 2.600 eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach po 52 eur. Súčasťou zmluvy o úvere je aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy, ktoré navrhovateľka považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedla, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. V spodnej časti zmluvy uviedla, že bolo malým, ťažšie čitateľným písmom uvedená neprijateľná zmluvná podmienka týkajúca sa uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré ustanovenie nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Navrhovateľka návrh odôvodnila aj tým, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť

dôležitý prvok uníjného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Poukázala na čl. 4 Smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ s.r.o., čl. 6 Smernice Rady 93/13 /EHS zo dňa 05.04.1993. Navrhovateľka poukázala na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR, zo dňa 21.01.2011 pod číslom 8636/2010 - 110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku a o formulárový typ dohody, ktorý navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť, lebo dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Podľa názoru navrhovateľky potom takáto dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a . Okrem týchto dôvodov poukázala navrhovateľka na to, že vykonávanie zrážok zo mzdy je v rozpore so o spotrebiteľskom úvere v platnom znení podľa písmeno d) z dôvodu, že zmluva neobsahuje jednoznačný údaj o termíne konečnej splatnosti, na základe čoho nebolo objektívne možné zistiť rozsah záväzku odporcu podľa písmeno f) namieta, že termín lkonečnej splatnosti v úverovej zmluve je uvedený v bode 52 nasledovne: „ 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15-teho dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve nie je uvedené, kedy bude úver poskytnutý. Pokiaľ ide o prvú splátku, jej splatnosť je podľa zmluvy dohodnutá: „ po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“. S poukazom na vyššie uvedené mala za to, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a odporca si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním . Odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 11.10.2019, ktorým vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľke sú vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 38,64 eur na dôkaz čoho navrhovateľka predložila výplatnú pásku a potvrdenie od zamestnávateľa.

2. Navrhovateľka sa ďalej podaným návrhom domáha aj rozhodnutia podľa druhého petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ustanoveniami § 336 odsek 1 a § 337 odsek 1 C.S.P. z dôvodu, že súd podľa jej názoru nemusí uložiť odporcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a odporcovi ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí.

3. Navrhovateľka pripojila k návrhu Oznámenie odporcu zo dňa 11.10.2019, ktorým odporca oznámil zamestnávateľovi navrhovateľky, že začína realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu podľa ustanovenia , úverovú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a. s., so sídlom Piešťany a navrhovateľkou zo dňa 18.06.2014, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1,2 C.S.P. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, odsek 2, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 a 2 písmeno d) C.S.P., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, odsek 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 C.S.P., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.S.P., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 C.S.P., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C.S.P., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C.S.P., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ustanovenia § 330 odsek 1 C.S.P., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Podľa ustanovenia § 333 C.S.P., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

13. Podľa ustanovenia § 334 C.S.P., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

14. Podľa ustanovenia § 336 odsek 1 C.S.P., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 337 odsek 1 C.S.P., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 odsek 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

17. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.S.P. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na ž neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

18. Tretia hlava tretej časti predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa , podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas ( ). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené ( ). Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ), na rozdiel od úpravy podľa , pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj doterajšia judikatúra.

19. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

20. V zmysle SR je zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana účastníkovi konania/navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní

sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv odporcu alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

21. Z hľadiska rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné zohľadniť zákonné možnosti a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúce z ustanovení až 342 C.S.P. v ustanovení umožňuje neodkladným opatrením uložiť strane sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu procesná norma upravuje určité práva a povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu. Za daného zákonného znenia, pokiaľ , na rozdiel od , ktorý vo svojom ustanovení výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe, nielen vo vzťahu k účastníkom konania, výslovne umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie výlučne len vo vzťahu k stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že už neumožňuje nariadiť formou neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu. pokiaľ vo svojom ustanovení expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričom ide len a výlučne o navrhovateľa a odporcu, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité procesné možnosti, práva a povinnosti na iný subjekt, pokiaľ to zákonná úprava výslovne nepredpokladá. Vychádzajúc dôsledne zo znenia ustanovenia C.S.P. súd je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie, len ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia C.S.P., a teda len vo vzťahu k stranám sporu - navrhovateľke a odporcovi. Prípadný iný - extenzívny výklad jednoznačného znenia ustanovenia v spojení s ustanovením C.S.P., by tak široko presahoval zákonnú dikciu a nemal by tak oporu v zákone.

22. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle možno vo všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ). Dohoda okrem onačenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku (). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi stranami sporu existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Medzi hlavným záväzkovým vzťahom a dohodou o zrážkach zo mzdy musí byť vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak niet platného záväzkového vzťahu (v tomto prípade úverová zmluva či následná zmenka), takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je postihnutá absolútnou neplatnosťou a následne niet ani zabezpečovacieho prostriedku v podobe dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených navrhovateľkou a k nemu priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Navrhovateľka uviedla skutkové okolnosti, z ktorých odôvodňovala svoj návrh. Preukázala, že ukázala s právnym predchodcom odporcu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4406069807 dňa 18.6.2014, teda Zmluvu o úvere s tým, že súčasťou Zmluvy bola aj klauzula dohody o zrážkach zo mzdy. Preukázala, že odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy v súvislosti s touto Zmluvou o úvere, a to na základe listu zo dňa 11.10.2019 označený ako „Oznámenie“, že odporca pristupuje k realizácii zrážok zo mzdy alebo iného príjmu zamestnanca I. J.. Navrhovateľka tiež preukázala, že v súčasnej dobe jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy vo výške 38,64 eur, čo je zrejmé z priloženej výplatnej pásky a potvrdenia od zamestnávateľa. Súd sa stotožnil s jej závermi na ochranu práv spotrebiteľa, keď neodkladným opatrením môže zabrániť ďalšiemu výkonu zrážok zo mzdy a následne exekúcie, keď hrozí obava, že by zrážky zo mzdy ohrozovali jej majetok na základe uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere súd odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013, sp. zn. a Krajského súdu v Prešove, a to rozsudku zo dňa 21.8.2018, sp. zn. .

S poukazom na predložené listinné dôkazy navrhovateľkou dostatočným spôsobom osvedčila svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery. Odôvodnila a preukázala nebezpečenstvo hroziacej ujmy, ktorá je osvedčená tým, že odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom však platnosť dohody zrážok zo mzdy, a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok bola navrhovateľkou spochybňovaná a namietaná. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech odporcu na úkor navrhovateľky, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť v nariadení neodkladného opatrenia a odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže odporcovi nevykonávaním týchto zrážok ohroziť jeho podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru. V dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne ujma povinnej osobe, ktorá by bola neprimeraná výhode, ktorú získa druhá strana. Prípadné práva veriteľa žiadnym spôsobom nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia za spotrebiteľskú zmluvu. Odporcovi nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.

24. Nariadením neodkladného opatrenia tak, ako súd prvej inštancie rozhodol v prvom svojom výroku tohto uznesenia, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy na základe špecifikovaných dohôd. Súd preto podľa názoru navrhovateľky nemusí uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. S dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stavov vo vzťahu k stranám sporu a odporcovi ako oprávnenej osobe z danej zmluvy, nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, a preto súd prvej inštancie vo svojom druhom výroku uznesenia poučil odporcu, že môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 4406069807 zo dňa 18.6.2014. Takúto možnosť pripúšťa nový procesný kódex, a to .

25. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v celom rozsahu, pričom súd sa zároveň stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto podľa § 325 odsek 2 písmeno d) C.S.P. ďalšie dôvody neuvádza v odôvodnení svojho uznesenia.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich navrhovateľke v rozsahu 100 % voči odporcovi, nakoľko bola v konaní úspešná podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.