Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-59-2012.pdf
PDF · 78.09 KB
Case nature
Subarea
7Er/59/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: I. V., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/X, XXX XX G., o vymoženie 1.504,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad, Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, trovy exekúcie vo výške 45,11 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.1.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19.1.2012, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 24.1.2012, a exekučných titulov - rozhodnutí vydaných oprávneným: č. 700-3110007009-GC04/09 zo 16.2.2009, právoplatné a vykonateľné dňom 25.3.2009, a č. 700-3110116507-GC04/07 z 23.10.2007, právoplatné a vykonateľné dňom 6.12.2007. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 1.2.2012 pod číslom 5710 024613 *.
2. Dňa 22.1.2015 doručil súdny exekútor súdu podanie, ktorým navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 75,30 eur. Na základe výzvy súdu zo dňa 11.10.2018 oprávnený uviedol, že ak súdny exekútor šetrením počas vykonávania exekúcie zistil, že povinný je nemajetný a sú zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, nemá výhrady voči postupu súdneho exekútora.
3. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
4. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Keďže na základe zistení súdneho exekútora povinný nedisponuje majetkom postačujúcim ani na úhradu trov exekúcie, pričom ani súdom neboli v tomto smere zistené odlišné skutočnosti, súd exekúciu zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ EP.
7. Podľa § 9a EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 275 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. V danom prípade už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
10. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Podľa § 203 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 12. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 14. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura. 15. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 45,11 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje: a) odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur, b) náhrada hotových výdavkov (poštovné - upovedomenie o začatí exekúcie povinnému 1,60 eur, žiadosť o poskytnutie súčinnosti, Daňový úrad Stará Ľubovňa 1,00 eur, podanie správy o stave exekučného konania 1,10 eur),
- poplatok za lustráciu v registri bánk á 0,70 eur, c) zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o 20 % DPH, t.j. o sumu 7,52 eur, pričom pri určovaní náhrady za doručovanie, teda poštovného, súd vychádzal z obsahu spisu súdneho exekútora (ktorý síce požadovanú náhradu poštovného uplatnil v celkovej sume 3,94 eur, ale bez špecifikovania jednotlivých písomností a konkrétnych nákladov s doručovaním tej - ktorej písomnosti), teda priznané bolo poštovné iba v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie je v spise exekútora dokladované riadnou doručenkou opatrenou pečiatkou Slovenskej pošty (doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou, preukazujúcimi súčasne skutočnú výšku nákladov s doručovaníém spojených. 16. Súd nepriznal požadovanú náhradu označenú exekútorom ako „kancelárske potreby “ (papier, spinky a farba) v požadovanej výške 3,32 eur (a s tým súvisiacu 20 % DPH), ktoré súdny exekútor čo do ich skutočnej výšky riadne nepreukázal. K takýmto výdavkom na založenie a vedenie spisu treba tiež uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, náklady na údržbu úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene
potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie bežných“ a nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne.
17. Súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách, kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v presne tej istej výške, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.
18. Súd ďalej nepriznal požadované poštovné označené súdnym exekútorom ako „ďalšie náklady na poštovné po zastavení v zmysle § 60 ods. 1 a ods. 2 EP vo výške 4,50 eur, ktoré súdny exekútor bližšie nešpecifikoval. Pri zastavení exekúcie pritom možno priznať iba hotové výdavky, ktoré do uvedeného momentu i skutočne vznikli. V danom prípade uvedené možné budúce výdavky totiž súvisia jednoznačne už iba s administratívnymi prácami po samotnom zastavení exekúcie, náhrada za ktoré je v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. - § 25 - zahrnutá už v samotnej priznanej odmene. Preto túto sumu súd nepriznal, kde sa nestotožnil z uvedených dôvodov s názorom exekútora opieraným o v zásade od všeobecnej rozhodovacej praxe odlišného rozhodnutia KS v Bratislave 1CoE/198/2006 z 30.5.2008. 19. Pokiaľ ide o požadovanú náhradu cestovného v zmysle predloženého vyúčtovania súdneho exekútora vo výške 13,80 eur a náhradu za stratu času vo výške 3,30 eur za cestu, ktorá podľa dokladov mala byť vykonaná dňa 30.4.2013 na trase z Bardejova do Podolínca a späť, súd tieto nepriznal, nakoľko nie je ani súdu predloženými dokladmi náležite preukázaný účel tejto cesty a jej výlučný súvis práve a iba s týmto konaním. V samotnom exekučnom spise chýba akýkoľvek úradný záznam o vykonanej ceste, o účele cesty, o zistených skutočnostiach a taktiež absentuje akákoľvek zmienka o výsledku cesty. Nič také sa v predloženom spise súdneho exekútora nenachádza a žiadne výsledky vo vzťahu k zisťovaniu majetku povinného priamo v mieste jeho bydliska súdny exekútor neuvádzal ani v správe adresovanej oprávnenému zo dňa 1.12.2014.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP). Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.