Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Co-87-2019.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/87/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu C. X. G., s.r.o., so sídlom C. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. S. XXX/XX, XXX XX F. nad R., v konaní o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Csp/236/2017-45, zo dňa 19.12.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) potvrdzuje.
II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.268,01 € s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o revolvingovom č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej žalobca úver vo výške 1.500,- € uzavretej dňa 26.11.2014 (ďalej v texte „zmluva o úvere“), a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aplikujúc ustanovenia § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 43c ods. 2 a § 44 Občianskeho zákonníka v spojení s § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka konštatoval, že zmluva o úvere ako zmluva spotrebiteľská nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 prvej vety zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z. z.“), nakoľko žalobca oproti návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy uviedol v bode 6. zmluvy zmenené údaje, a to ohľadne podstatných zákonných náležitostí zmluvy ako je hodnota RPMN za úver, hodnota priemernej RPMN za úver a hodnota predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí úveru a dopísal aj nový údaj, a to údaj o ročnej úrokovej sadzbe, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Takýmto postupom žalobcu v tomto smere došlo k zmene pôvodného návrhu ohľadne jeho obsahovej náležitosti, ktorý nový návrh podliehal písomnému schváleniu zo strany žalovanej, t.j. mal aj tento nový návrh opätovne podliehať zákonnému postupu pri uzatváraní písomnej zmluvy, k čomu však podľa okresného súdu nedošlo. Keďže zmluva o úvere medzi stranami sporu nevznikla z dôvodu nedodržania zákonom stanoveného postupu, ktorý je upravený zákonom pri uzatváraní písomnej zmluvy, teda zmluvy, ktorá musí mať písomnú formu v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., okresný súd doplnil, že nemohla vzniknúť ani dohoda o poskytnutí služby, ktorá bola jej súčasťou.
3. Následne preto okresný súd dospel k záveru, že na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že získal od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by mohol odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Zo strany žalobcu bolo žalovanému reálne poskytnuté plnenie vo výške 1.350,- € z dôvodu odpočítania poplatku za poskytnutie úveru 150,- €. Ak následne žalovaný z poskytnutej sumy už uhradil čiastku 81,99 €, čo nebolo sporné, potom dlžná istina predstavuje sumu 1.268,01 €, na ktorú sumu súd žalovanú zaviazal a v tomto rozsahu žalobu považoval za dôvodnú, naopak, v prevyšujúcej časti vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol.
4. Okresný súd zároveň žalobcovi priznal i úrok z omeškania aplikujúc ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z..
5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „C.s.p.“) v spojení s § 262 C.s.p..
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti jeho žaloba zamietnutá (výrok II.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok III.).
7. Namietal, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, ak uzavrel, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere z dôvodu, že medzi nimi nebola dohodnutá RPMN a tiež ani priemerná RPMN. Záver okresného súdu o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN je podľa neho v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Zdôraznil, že podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy, pretože ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy, potom by zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nemalo žiadny právny význam. Okresný súd ani len nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. V tejto súvislosti poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to podľa neho znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Ak by teda neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN, potom by porušil zákon. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru však žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Má za to, že okresný súd nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalované nároky v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá.
8. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) včas podané odvolanie žalobcu prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
10. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.268,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.268,01 € od 28.05.2015 až do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 15,- € vždy do 30. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh (výrok I.), zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako i konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe čoho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva náležitý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
12. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Dôsledkom je to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..
13. Úvodom odvolací súd poukazuje na svoju viazanosť v odvolacom konaní uvedenými dôvodmi a rozsahom odvolania. Žalobca namietal, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN. Uvedená odvolacia námietka však nie je dôvodná. Okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN a ani na tých skutkových zisteniach, či si účastníci zmluvy môžu alebo nie legálne dohodnúť výšku RPMN. Okresný súd netvrdil, že údaj o RPMN nebol obsahom dohody resp. zmluvy medzi stranami, okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal súdu, že nový návrh zmluvy o revolvingovom úvere bol písomne prijatý žalovaným, teda, že bola dodržaná písomná forma zmluvy.
14. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že náležitosti zmluvy vrátane údaja o RPMN musia byť už na „žiadosti“ o úver, ak má ísť o ofertu. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na ust. § 4 ods. 2 a 6 ako aj ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré skutočnosti odvolací súd uvádza len na doplnenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých je veriteľ teda žalobca povinný poskytnúť spotrebiteľovi prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere aj zrozumiteľnú, stručnú a zreteľnú informáciu o RPMN podľa ods. 1 písm. g) a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v samostatnom dokumente v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi spolu s formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa prvej vety. Všetky dodatočné informácie iné, ako sú uvedené v prvej a druhej vete poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v ďalšom samostatnom dokumente. Zákon č. 129/2010 Z. z. totiž v § 9 výslovne konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu). Nepostačuje preto, aby údaj o RPMN bol uvedený len v časti 6 žiadosti, a teda v čase, kedy spotrebiteľ vypĺňal žiadosť, mu táto nebola známa, ak tým došlo i k porušeniu informačnej povinnosti dodávateľa v zmysle § 4 ods. 2 a 6 zákona č. 129/2010 Z. z.. Prijatím tohto návrhu ( časť 6 ) nie je možné považovať oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ak ide o jednostranný právny úkon - oznámenie o schválení dodatočne po tom, ako došlo k uzavretiu zmluvy. Okresný súd dospel k správnemu záveru o tom, že údaje o požadovanom spotrebiteľskom revolvingovom úvere v bode 5 sú odlišné od údajov o schválenom spotrebiteľskom revolvingovom úvere v bode 6.
15. Odvolací súd uznáva, že hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť, určiť si ju len na základe dohody a svojvoľne. Spôsob výpočtu RPMN určuje zákon č. 129/2010 Z. z.. Napriek tomu je RPMN obligatórnou náležitosťou tejto zmluvy, a preto v čase uzavretia zmluvy v nej musí byť uvedená. V prejednávanom prípade tomu tak nebolo. Spotrebiteľovi v čase uzavretia zmluvy resp. v čase podpisu žiadosti nebola známa výška RPMN a jej uvedenie až dodatočne v časti 6 resp. v oznámení o schválení úveru nie je možné považovať za splnenie podmienok §-u 9 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 a 6 zákona č. 129/2010 Z. z.. Všetky náležitosti, a to obligatórne náležitosti zmluvy predpokladané v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. tak musia byť v zmluve už v čase oferty, ak ju robí spotrebiteľ, inak nejde o riadny návrh, inak by sa nestretla oferta s akceptom. Právny záver okresného súdu preto odvolací súd považuje za správny, k uzavretiu zmluvy medzi stranami sporu nedošlo v písomnej forme tak, ako ju predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktoré dôvodne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto záver okresného súdu o tom, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., je vecne správny a okresný súd dôvodne vo zvyšku žalobu zamietol.
16. Vzhľadom na predmet konania je taktiež potrebné doplniť, že zmluva vo všeobecnosti je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Pre posúdenie okamihu vzniku zmluvy resp. vôbec jej uzavretia je podstatný právny úkon prijatia návrhu zmluvy tzv. akceptácia. Prijatím návrhu sa rozumie včas urobený prejav vôle zmluvnej strany, ktorej bol návrh určený, že s návrhom zmluvy súhlasí bez výhrad, dodatkov, obmedzení alebo iných zmien. Úkon prijatia návrhu je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom zmluvy dôjde navrhovateľovi s tým, že tento okamih je zároveň momentom uzavretia zmluvy. Z uvedeného preto vyplýva, že je potrebné aktívne konanie subjektu, pričom je dôležité, aby akceptant, ktorý návrh zmluvy prijíma, neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo iné výhrady, pretože takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu a zároveň by išlo o nový návrh resp. protinávrh. V takom prípade dochádza k zámene postavenia navrhovateľa a akceptanta a k uzavretiu zmluvy by mohlo dôjsť len za okolnosti, že pôvodný navrhovateľ teraz ako akceptant príjme nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant, teraz navrhovateľ, pri zachovaní podmienky úplného súhlasu oboch strán po obsahovej stránke.
17. Na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné, a nakoľko zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z.) tak návrh na jej uzavretie ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, keď z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenými údajmi.
18. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že RPMN sa medzi stranami nedojednáva, a preto sa na tejto náležitosti zmluvy dohodnúť ani nemohli, odvolací súd dodáva, že pri RPMN je síce spôsob výpočtu presne daný a skutočne tak nemôže byť predmetom dohody, avšak treba dbať na to, že ide o obligatórnu náležitosť v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá nemôže byť v zmluve uvedená v rôznej výške.
19. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené argumenty konštatuje správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že ak žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.350,- €, z ktorého žalovaný uhradil sumu 982,86 €, potom má žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky (rozdiel medzi uvedenými sumami, t. j. na sumu 367,14 €) titulom vydania bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku okresný súd správne žalobu zamietol ako nedôvodnú.
20. Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania, ak aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na pomer úspechu v spore na strane žalobcu a žalovaného ako aj na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto aj v tomto rozsahu považuje odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Plne úspešný bol v odvolacom konaní žalovaný, ktorému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).