Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_24Co-8-2024.pdf
PDF · 110.69 KB
Case nature
Subarea
24Co/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D., E. XXX/XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Andrea Šupáková, so sídlom Bratislava, Miletičova 21, proti odporkyni: F. G., nar. X.X.XXXX, adresa D., H. XXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom Trnava, Halenárska 18, IČO: 53 309 936, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 11C/100/2023-37 zo dňa 23.11.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu a) k nehnuteľnostiam:
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/8 - záhrada o výmere 413 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/79 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/96 - záhrada o výmere 58 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/112 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/113 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/114 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
- stavba súp.č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/79, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. D., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 39/60 k celku; b) k nehnuteľnostiam:
- stavba súp.č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/114,
- stavba bez súp.č. - garáž s prístreškom postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/112,
- stavba bez súp.č. - záhradný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/113, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/1 k celku; a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom. II. Súd u k l a d á žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovanej v postavení žalovanej zaplatenia sumy 25.000,- eur s príslušenstvom.
2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 185 ods. 2, § 324 ods. 1 a 3, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1 až 3, § 344, ako i čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP), tiež § 147 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1 veta prvá, § 451 ods. 1 a 2 a § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len OZ).
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, vrátane aktuálnych výpisov z LV č. XXX I. XXXX pre k.ú. D. (zabezpečené v súlade s § 185 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Predovšetkým žalobca (navrhovateľ) osvedčil danosť práva na sumu 25.000,- eur od žalovanej (odporkyne). Súd mal za osvedčené uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, a to z Čestného vyhlásenia zo dňa 02.08.2023, v ktorom žalovaná potvrdzuje prevzatie sumy 20.000,- eur ako pôžičky za účelom obchodnej spolupráce s jej vrátením do 15.09.2023, pričom podpis žalovanej je úradne osvedčený. Pokiaľ ide o sumu 5.000,- eur, požičanie aj tejto sumy žalovanej bolo možné mať za osvedčené zo skutočnosti, že uvedená suma bola žalobcom dňa 04.08.2023 zaslaná na účet, ktorý je, vychádzajúc z elektronickej komunikácie zo dňa 02.08.2023, účtom žalovanej. Vzhľadom na poznámku v čestnom vyhlásení o obchodnej spolupráci je možné mať za osvedčené, a teda nie je to vylúčené, že suma 5.000,- eur poskytnutá žalobcom žalovanej bola poskytnutá tiež titulom pôžičky. Ak by aj v prípade sumy 5.000,- eur o pôžičku nešlo, išlo by o bezdôvodné obohatenie žalovanej, na vrátenie ktorého má žalobca rovnako nárok. Hoci sa žalobca zatiaľ svojho nároku nedomáha žalobou vo veci samej, bolo by zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca mieni uplatňovať vo veci samej vo výške 25.000 eur s príslušenstvom, je očividne vylúčený. Súd bol preto názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, ktorý si chce uplatniť v konaní vo veci samej, je daný.
4. Žalobca zároveň osvedčil, že žalovaná je evidovaná ako podielový resp. bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Z lustrácie žalovanej v rozsahu celého územia SR (dôkaz vykonaný v súlade s § 185 ods. 2 CSP) zároveň vyplýva, že žalovaná okrem nehnuteľností uvedených vo výroku tohto uznesenia iný nehnuteľný majetok v dostatočnej hodnote nevlastní. Žalovaná je okrem predmetných nehnuteľností (na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k.ú. D.) bezpodielovým spoluvlastníkom pozemkov parc. č. 1057/17 o výmere 628 m2 - záhrada a parc.č. 1057/149 o výmere 16 m2 - zastavaná plocha a nádvorie (LV č. XXX pre k.ú. B. J.), čo nemožno považovať za dostatočný majetok vzhľadom na pohľadávku žalobcu voči žalovanej vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom. Vzhľadom na skutočnosť, že z elektronickej komunikácie zo dňa 05.10.2023 vyplýva, že žalovaná chce pôžičku žalobcovi vrátiť, avšak doteraz tak neurobila, možno konštatovať, že žalovaná nemá dostatok finančných prostriedkov, z ktorých by bolo možné pohľadávku žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo strany žalovanej uspokojiť. Okrem toho súd poukázal na skutočnosť, že z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že na Okresnom súde Trnava prebiehajú ďalšie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho je možno usudzovať, že žalovaná má aj ďalšie dlhy.
5. Osvedčená bola zároveň hrozba zbavovania sa majetku, keď na LV č. XXX a LV č. XXXX je vyznačená plomba na základe V-6125/2023 (Kúpna zmluva), z čoho je zrejmé, že prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, čo poukazuje na možnú snahu žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči žalobcovi.
6. Z vyššie uvedeného mal prvoinštančný súd za osvedčené, že okrem nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k.ú. D., žalovaná nevlastní žiaden hodnotný majetok, pričom je pravdepodobné, že má viacero veriteľov. Žalobca tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcovho nároku.
7. Z uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku žalovanej v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovanej a ďalšie dlhy žalovanej, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči žalovanej sa javí, že žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej uplatňuje svoj nárok súdnou cestou.
8. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančný súd prihliadol na uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 25.000,- eur s príslušenstvom a tiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Keďže žalobca nie je očividne jediným veriteľom žalovanej, pričom je tu veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach žalovanej budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, mohlo by dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcu iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Ak by súd obmedzil zriadenie záložného práva iba na niektoré z nehnuteľností, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov žalovanej a viacerých potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam.
9. Súd prvej inštancie tak mal za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Súd tiež poukázal na to, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom. Zároveň platí, že žalovaná má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia.
10. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX bol predmetom zabezpečenia iba žalovanej patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39/60 k celku a v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX bol predmetom zabezpečenia žalovanej patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, pričom tu súd vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv manžela žalovanej poukázal na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s aplikáciou čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP ako základných princípov, na ktorých Civilný sporový poriadok spočíva.
11. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd prvej inštancie návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vyhovel v plnom rozsahu vo výroku I. Keďže žalobca podal iba návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda žalobu vo veci samej nepodal, pričom súd mal za to, že týmto zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 344 CSP, vo výroku II. uznesenia uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovanej v postavení žalovanej zaplatenia sumy 25.000,- eur s príslušenstvom. V prípade že žaloba vo veci samej žalobcom v lehote podaná nebude, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší.
12. O náhrade trov konania prvoinštančný súd nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. O náhrade trov tohto konania tak bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (ak žalobca podá žalobu vo veci samej) alebo v uznesení, ktorým sa uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší (ak žalobca žalobu v lehote nepodá).
13. Proti tomuto uzneseniu podľa obsahu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie odporkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zmenil tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, pričom si zároveň uplatnila náhradu trov konania.
14. Ako prvé odvolateľka s poukazom na § 343 ods. 1 CSP namietala, že jej manžel ani v návrhu, ani v uznesení súdu nie je uvedený, pričom súd sa rozhodol majetok manžela patriaci do BSM záložným
právom zaťažiť. Ust. § 343 ods. 1 CSP ani žiadne iné neumožňuje zriadiť záložné právo na majetku inej osoby, ako osoby dlžníka, teda ani na majetku manžela žalovanej dlžníčky. Vzhľadom na to odvolateľka má za to, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, ktorý patrí do BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov, pretože tomu bráni samotné ust. § 343 ods. 1 CSP.
15. V ďalšej časti odvolania odporkyňa namietala, že dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľa neboli osvedčené. Tvrdila, že navrhovateľ s odporkyňou spolupracovali predovšetkým tak, že navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičky na financovanie jej podnikateľských aktivít v stavebníctve; odporkyňa je vlastníčkou stavebnín a zároveň realizuje vlastnú stavebnú činnosť, z ktorej mu pôžičky uhrádzala. Odporkyňa si nie je vedomá akéhokoľvek záväzku voči navrhovateľovi, ktorému uhradila svoje záväzky. Navrhovateľ prostredníctvom obchodnej spoločnosti DM, s.r.o. Voderady odoberal stavebný materiál na výkon svojej stavebnej činnosti, pričom za dodanie tovaru doteraz neuhradil odporkyni pripojenú faktúru č. FV 230186 na sumu 3.863,42 eur (splatnú 7.12.2023). Táto pohľadávka odporkyne zanikla po dohode strán započítaním na nárok navrhovateľa na zaplatenie daných pôžičiek. Zvyšné pohľadávky uhradila odporkyňa navrhovateľovi v hotovosti, čo preukáže v ďalšom súdnom konaní výsluchmi svedkov. Na základe uvedeného podľa odvolateľky zanikli všetky pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni. K odvolaniu odporkyňa pripojila tiež výpis z Obchodného registra SR na spoločnosť DM, s.r.o.
16. Navrhovateľ odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu odporkyne predložil prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň, aby mu priznal voči odporkyni 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V podaní navrhovateľ uviedol, že v plnom rozsahu trvá na všetkých vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. K tvrdeniu odvolateľky, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetku, ktorý patrí do BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov uviedol, že takéto obmedzenie nevyplýva z CSP, ani z iného všeobecne záväzného predpisu. Nadväzne poukázal na znenie ust. § 343 ods. 1 CSP, § 151d ods. 1 a 3, § 143, § 147 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na komentár k ust. § 151d Občianskeho zákonníka v publikácii „Veľké komentáre – Občiansky zákonník I, nakladatelství C.H.Beck“, podľa ktorého spôsobilým predmetom záložného práva je aj spoluvlastnícky podiel na veci, na založenie spoluvlastníckeho podielu sa súhlas ostatných spoluvlastníkov nevyžaduje. Podľa neho spoluvlastnícky podiel, či už sa jedná o podielové alebo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je spôsobilým predmetom záložného práva a preto je možné na majetok v spoluvlastníctve zriadiť záložné právo, teda aj zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Aj majetok odporkyne patriaci do BSM je spôsobilým predmetom záložného práva. Odporkyňa je aj v prípade majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vlastníčkou uvedeného majetku v to v podiele 1/1. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov platí, že tu osobitné podiely jednotlivých spoluvlastníkov neexistujú a obaja manželia vlastnia celú vec spoločne. Na majetok patriaci do BSM môže byť zriadené záložné právo a teda nariadené aj zabezpečovacie opatrenie napriek tomu, že ide o pohľadávku len voči jednému z manželov – odporkyni, ktorá ale vznikla za trvania manželstva. Právo veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do BSM vyplýva priamo zo zákona a teda nie je potrebné, aby povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na to navrhovateľ uzavrel, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok odporkyne, ktorý je v BSM, nie je v rozpore s ust. § 343 ods. 1 CSP tak, ako to tvrdí odvolateľka.
18. K námietke, že súd zriadil záložné právo na majetku manžela odporkyne, čím porušil jeho vlastnícke právo, pričom ho ale o tejto skutočnosti neinformoval a nepriznal mu právo účastníka konania uviedol, že toto tvrdenie je účelové a zavádzajúce. V zmysle § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, t.j. pasívnu vecnú legitimáciu v konaní má výlučne dlžník, ktorým je žalovaná, nie však jej manžel.
19. Navrhovateľ pokračoval, že dôvodnosť a trvanie nároku bola z jeho strany hodnoverne osvedčená, rovnako ako obava z ohrozenia exekúcie, keď na LV č. XXX a LV č. XXXX bola vyznačená plomba V 6125/2023 (kúpna zmluva), t.j. prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve odporkyne, ktorá sa snaží previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím exekúcia na majetok odporkyne je ohrozená a táto hrozba hrozí bezprostredne.
20. K tvrdeniu odporkyne v odvolaní, že s navrhovateľom dlhodobo spolupracovali spôsobom, že jej poskytoval pôžičky, navrhovateľ uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé a ničím nepreukázané. Nikdy predtým žiadnu pôžičku odporkyni neposkytol, toto bolo jediný krát. Tvrdeniu odporkyne, že jej neuhradil označenú faktúru, je takisto nepravdivé. Uvedená faktúra je podľa navrhovateľa fiktívna, účelovo vytvorená pre toto konanie. Tovar uvedený vo faktúre si u odporkyne nikdy neobjednal, ani mu nebol nikdy dodaný a táto faktúra mu nebola nikdy doručená. Odporkyňa oprávnenosť faktúry a dodanie tovaru nepreukázala ani objednávkou, ani dodacím listom.
21. K tvrdeniu odporkyne, že pohľadávky navrhovateľa boli po vzájomnej dohode započítané a zvyšné uhradila v hotovosti, takisto označil za nepravdivé. S odporkyňou sa nedohodli ani nemohli dohodnúť na žiadnom vzájomnom započítaní z dôvodu, že odporkyňa voči nemu nemá ani nemala žiadne pohľadávky. Odporkyňa mu taktiež žiadne peniaze v hotovosti neuhradila. Z ich WhatsApp-ovej komunikácie vyplýva, že ešte v októbri 2023 odporkyňa potvrdila, že pôžička stále nebola vrátená a neskôr sa už prestala úplne ozývať a nereagovala. Vrátenie pôžičky v hotovosti ani bezhotovostne odporkyňa nemôže v ďalšom konaní preukázať, pretože do dnešného dňa navrhovateľovi pôžičku neuhradila a to ani čiastočne. Odporkyňa pritom neuviedla kedy mala pôžičku vrátiť, ani neoznačila svedkov.
22. V závere podania navrhovateľ informoval, že dňa 18.12.2023 na Okresnom súde Banská Bystrica podal návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom proti odporkyni tak, ako bol zaviazaný súdom, vec je vedená pod sp. zn. 37Up/1979/2023. K podaniu navrhovateľ pripojil predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu a potvrdenie o prijatí návrhu z Okresného súdu Banská Bystrica.
23. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
25. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zohľadnený skutkový stav, pokiaľ ide o osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil ani namietané vady konania a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľky dopĺňa iba nasledovné:
26. Pri riešení otázky, či je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, ktorý patrí do BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov, prvoinštančný súd správne analogicky odkázal na ust. § 147 ods. 1 OZ, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Vychádzajúc z ust. § 136 OZ pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov osobitné podiely jednotlivých spoluvlastníkov neexistujú a obaja manželia vlastnia celú vec spoločne (v podiele 1/1). Pritom platí, že spôsobilým predmetom záložného práva (§ 151d OZ) je aj spoluvlastnícky podiel na veci a na založenie veci sa nevyžaduje súhlas ostatných spoluvlastníkov (či už podielových alebo bezpodielových). Pokiaľ
teda prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva sčasti aj na nehnuteľnostiach patriacich do BSM odporkyne a jej manžela, došlo tým k zriadeniu záložného práva na nehnuteľných veciach odporkyne ako dlžníčky v súlade s ust. § 343 ods. 1 CSP. Pasívne legitimovaná je odporkyňa ako dlžníčka, nie jej manžel. Právo veriteľa jedného z manželov, ktorý je dlžníkom, uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do BSM vyplýva priamo z § 147 ods. 1 OZ, teda nie je potrebné, aby povinnosť strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Osobitné rozhodnutie voči druhému manželovi sa nevyžaduje.
27. Pokiaľ odporkyňa v ďalšej časti odvolania tvrdí, že navrhovateľ jej neuhradil pripojenú faktúru na sumu 3.863,42 eur a táto suma bola po dohode strán započítaná na nárok žalobcu na úhradu predmetných pôžičiek, pričom navrhovateľ toto výslovne poprel a faktúru označil za fiktívnu, je nutné zohľadniť, že žalovaná na preukázanie v tejto súvislosti ňou tvrdených skutočností nepredložila objednávku tovaru podľa faktúry, ani dodací list, ani žiaden dôkaz o dohode o započítaní, v dôsledku čoho neuniesla svoje dôkazné bremeno, resp. aspoň neosvedčila svoje tvrdenia. Odvolateľka tiež tvrdí, že zvyšné pohľadávky uhradila navrhovateľovi v hotovosti (čo navrhovateľ jednoznačne poprel), čo preukáže v ďalšom súdnom konaní, pričom opätovne na toto svoje tvrdenie nepredložila, ani nenavrhla žiaden dôkaz, ani neuviedla, kedy, kde a za prítomnosti akých svedkov, akú sumu v hotovosti navrhovateľovi uhradila. Odporkyňa teda ani toto svoje tvrdenie, navrhovateľom popreté, ničím neosvedčila. Samotné ničím neosvedčené tvrdenie odvolateľky o splatení predmetnej pôžičky bez akejkoľvek bližšej špecifikácie a dôkazov je nepostačujúce na prijatie záveru o tom, že navrhovateľova pohľadávka zanikla splnením.
28. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie odporkyne, po skonštatovaní, že žiaden z ňou uplatnených odvolacích dôvodov nebol daný, s poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej inštancie, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie, ako vo výrokoch vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 2 CSP, potvrdil.
29. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ a preto odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie o nariadení predmetného zabezpečovacieho opatrenia končí, s použitím ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP v odvolacom konaní v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej odporkyni. Následne o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil.
30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).