Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/8/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D., E. XXX/XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Andrea Šupáková, so sídlom Bratislava, Miletičova 21, proti odporkyni: F. G., nar. X.X.XXXX, adresa D., H. XXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom Trnava, Halenárska 18, IČO: 53 309 936, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -37 zo dňa 23.11.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu a) k nehnuteľnostiam:

- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/8 - záhrada o výmere 413 m2,

- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,

- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/79 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,

- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/96 - záhrada o výmere 58 m2,

- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/112 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,

- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/113 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,

- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/114 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,

- stavba súp.č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/79, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. D., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 39/60 k celku; b) k nehnuteľnostiam:

- stavba súp.č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/114,

- stavba bez súp.č. - garáž s prístreškom postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/112,

- stavba bez súp.č. - záhradný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/113, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/1 k celku; a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom. II. Súd u k l a d á žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovanej v postavení žalovanej zaplatenia sumy 25.000,- eur s príslušenstvom.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. , a , a , a , a , až 3, , ako i a (ďalej aj len ), tiež , , veta prvá, a a (ďalej aj len ).

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, vrátane aktuálnych výpisov z LV č. XXX I. XXXX pre k.ú. D. (zabezpečené v súlade s ) dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Predovšetkým žalobca (navrhovateľ) osvedčil danosť práva na sumu 25.000,- eur od žalovanej (odporkyne). Súd mal za osvedčené uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, a to z Čestného vyhlásenia zo dňa 02.08.2023, v ktorom žalovaná potvrdzuje prevzatie sumy 20.000,- eur ako pôžičky za účelom obchodnej spolupráce s jej vrátením do 15.09.2023, pričom podpis žalovanej je úradne osvedčený. Pokiaľ ide o sumu 5.000,- eur, požičanie aj tejto sumy žalovanej bolo možné mať za osvedčené zo skutočnosti, že uvedená suma bola žalobcom dňa 04.08.2023 zaslaná na účet, ktorý je, vychádzajúc z elektronickej komunikácie zo dňa 02.08.2023, účtom žalovanej. Vzhľadom na poznámku v čestnom vyhlásení o obchodnej spolupráci je možné mať za osvedčené, a teda nie je to vylúčené, že suma 5.000,- eur poskytnutá žalobcom žalovanej bola poskytnutá tiež titulom pôžičky. Ak by aj v prípade sumy 5.000,- eur o pôžičku nešlo, išlo by o bezdôvodné obohatenie žalovanej, na vrátenie ktorého má žalobca rovnako nárok. Hoci sa žalobca zatiaľ svojho nároku nedomáha žalobou vo veci samej, bolo by zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca mieni uplatňovať vo veci samej vo výške 25.000 eur s príslušenstvom, je očividne vylúčený. Súd bol preto názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, ktorý si chce uplatniť v konaní vo veci samej, je daný.

4. Žalobca zároveň osvedčil, že žalovaná je evidovaná ako podielový resp. bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Z lustrácie žalovanej v rozsahu celého územia SR (dôkaz vykonaný v súlade s ) zároveň vyplýva, že žalovaná okrem nehnuteľností uvedených vo výroku tohto uznesenia iný nehnuteľný majetok v dostatočnej hodnote nevlastní. Žalovaná je okrem predmetných nehnuteľností (na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k.ú. D.) bezpodielovým spoluvlastníkom pozemkov parc. č. 1057/17 o výmere 628 m2 - záhrada a parc.č. 1057/149 o výmere 16 m2 - zastavaná plocha a nádvorie (LV č. XXX pre k.ú. B. J.), čo nemožno považovať za dostatočný majetok vzhľadom na pohľadávku žalobcu voči žalovanej vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom. Vzhľadom na skutočnosť, že z elektronickej komunikácie zo dňa 05.10.2023 vyplýva, že žalovaná chce pôžičku žalobcovi vrátiť, avšak doteraz tak neurobila, možno konštatovať, že žalovaná nemá dostatok finančných prostriedkov, z ktorých by bolo možné pohľadávku žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo strany žalovanej uspokojiť. Okrem toho súd poukázal na skutočnosť, že z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že na Okresnom súde Trnava prebiehajú ďalšie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho je možno usudzovať, že žalovaná má aj ďalšie dlhy.

5. Osvedčená bola zároveň hrozba zbavovania sa majetku, keď na LV č. XXX a LV č. XXXX je vyznačená plomba na základe V-6125/2023 (Kúpna zmluva), z čoho je zrejmé, že prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, čo poukazuje na možnú snahu žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči žalobcovi.

6. Z vyššie uvedeného mal prvoinštančný súd za osvedčené, že okrem nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k.ú. D., žalovaná nevlastní žiaden hodnotný majetok, pričom je pravdepodobné, že má viacero veriteľov. Žalobca tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcovho nároku.

7. Z uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku žalovanej v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovanej a ďalšie dlhy žalovanej, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči žalovanej sa javí, že žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej uplatňuje svoj nárok súdnou cestou.

8. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančný súd prihliadol na uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 25.000,- eur s príslušenstvom a tiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Keďže žalobca nie je očividne jediným veriteľom žalovanej, pričom je tu veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach žalovanej budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, mohlo by dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcu iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Ak by súd obmedzil zriadenie záložného práva iba na niektoré z nehnuteľností, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov žalovanej a viacerých potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam.

9. Súd prvej inštancie tak mal za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Súd tiež poukázal na to, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom. Zároveň platí, že žalovaná má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia.

10. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX bol predmetom zabezpečenia iba žalovanej patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39/60 k celku a v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX bol predmetom zabezpečenia žalovanej patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, pričom tu súd vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv manžela žalovanej poukázal na ustanovenie v spojení s aplikáciou a ako základných princípov, na ktorých spočíva.

11. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd prvej inštancie návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vyhovel v plnom rozsahu vo výroku I. Keďže žalobca podal iba návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda žalobu vo veci samej nepodal, pričom súd mal za to, že týmto zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením , vo výroku II. uznesenia uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovanej v postavení žalovanej zaplatenia sumy 25.000,- eur s príslušenstvom. V prípade že žaloba vo veci samej žalobcom v lehote podaná nebude, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší.

12. O náhrade trov konania prvoinštančný súd nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle . O náhrade trov tohto konania tak bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (ak žalobca podá žalobu vo veci samej) alebo v uznesení, ktorým sa uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší (ak žalobca žalobu v lehote nepodá).

13. Proti tomuto uzneseniu podľa obsahu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie odporkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zmenil tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, pričom si zároveň uplatnila náhradu trov konania.

14. Ako prvé odvolateľka s poukazom na namietala, že jej manžel ani v návrhu, ani v uznesení súdu nie je uvedený, pričom súd sa rozhodol majetok manžela patriaci do BSM záložným

právom zaťažiť. Ust. ani žiadne iné neumožňuje zriadiť záložné právo na majetku inej osoby, ako osoby dlžníka, teda ani na majetku manžela žalovanej dlžníčky. Vzhľadom na to odvolateľka má za to, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, ktorý patrí do BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov, pretože tomu bráni samotné ust. .

15. V ďalšej časti odvolania odporkyňa namietala, že dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľa neboli osvedčené. Tvrdila, že navrhovateľ s odporkyňou spolupracovali predovšetkým tak, že navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičky na financovanie jej podnikateľských aktivít v stavebníctve; odporkyňa je vlastníčkou stavebnín a zároveň realizuje vlastnú stavebnú činnosť, z ktorej mu pôžičky uhrádzala. Odporkyňa si nie je vedomá akéhokoľvek záväzku voči navrhovateľovi, ktorému uhradila svoje záväzky. Navrhovateľ prostredníctvom obchodnej spoločnosti DM, s.r.o. Voderady odoberal stavebný materiál na výkon svojej stavebnej činnosti, pričom za dodanie tovaru doteraz neuhradil odporkyni pripojenú faktúru č. FV 230186 na sumu 3.863,42 eur (splatnú 7.12.2023). Táto pohľadávka odporkyne zanikla po dohode strán započítaním na nárok navrhovateľa na zaplatenie daných pôžičiek. Zvyšné pohľadávky uhradila odporkyňa navrhovateľovi v hotovosti, čo preukáže v ďalšom súdnom konaní výsluchmi svedkov. Na základe uvedeného podľa odvolateľky zanikli všetky pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni. K odvolaniu odporkyňa pripojila tiež výpis z Obchodného registra SR na spoločnosť DM, s.r.o.

16. Navrhovateľ odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu odporkyne predložil prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s potvrdil a zároveň, aby mu priznal voči odporkyni 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V podaní navrhovateľ uviedol, že v plnom rozsahu trvá na všetkých vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

17. K tvrdeniu odvolateľky, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetku, ktorý patrí do BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov uviedol, že takéto obmedzenie nevyplýva z , ani z iného všeobecne záväzného predpisu. Nadväzne poukázal na znenie ust. , a , , . Poukázal tiež na komentár k ust. v publikácii „Veľké komentáre – I, nakladatelství C.H.Beck“, podľa ktorého spôsobilým predmetom záložného práva je aj spoluvlastnícky podiel na veci, na založenie spoluvlastníckeho podielu sa súhlas ostatných spoluvlastníkov nevyžaduje. Podľa neho spoluvlastnícky podiel, či už sa jedná o podielové alebo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je spôsobilým predmetom záložného práva a preto je možné na majetok v spoluvlastníctve zriadiť záložné právo, teda aj zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Aj majetok odporkyne patriaci do BSM je spôsobilým predmetom záložného práva. Odporkyňa je aj v prípade majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vlastníčkou uvedeného majetku v to v podiele 1/1. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov platí, že tu osobitné podiely jednotlivých spoluvlastníkov neexistujú a obaja manželia vlastnia celú vec spoločne. Na majetok patriaci do BSM môže byť zriadené záložné právo a teda nariadené aj zabezpečovacie opatrenie napriek tomu, že ide o pohľadávku len voči jednému z manželov – odporkyni, ktorá ale vznikla za trvania manželstva. Právo veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do BSM vyplýva priamo zo zákona a teda nie je potrebné, aby povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na to navrhovateľ uzavrel, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok odporkyne, ktorý je v BSM, nie je v rozpore s ust. tak, ako to tvrdí odvolateľka.

18. K námietke, že súd zriadil záložné právo na majetku manžela odporkyne, čím porušil jeho vlastnícke právo, pričom ho ale o tejto skutočnosti neinformoval a nepriznal mu právo účastníka konania uviedol, že toto tvrdenie je účelové a zavádzajúce. V zmysle zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, t.j. pasívnu vecnú legitimáciu v konaní má výlučne dlžník, ktorým je žalovaná, nie však jej manžel.

19. Navrhovateľ pokračoval, že dôvodnosť a trvanie nároku bola z jeho strany hodnoverne osvedčená, rovnako ako obava z ohrozenia exekúcie, keď na LV č. XXX a LV č. XXXX bola vyznačená plomba V 6125/2023 (kúpna zmluva), t.j. prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve odporkyne, ktorá sa snaží previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím exekúcia na majetok odporkyne je ohrozená a táto hrozba hrozí bezprostredne.

20. K tvrdeniu odporkyne v odvolaní, že s navrhovateľom dlhodobo spolupracovali spôsobom, že jej poskytoval pôžičky, navrhovateľ uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé a ničím nepreukázané. Nikdy predtým žiadnu pôžičku odporkyni neposkytol, toto bolo jediný krát. Tvrdeniu odporkyne, že jej neuhradil označenú faktúru, je takisto nepravdivé. Uvedená faktúra je podľa navrhovateľa fiktívna, účelovo vytvorená pre toto konanie. Tovar uvedený vo faktúre si u odporkyne nikdy neobjednal, ani mu nebol nikdy dodaný a táto faktúra mu nebola nikdy doručená. Odporkyňa oprávnenosť faktúry a dodanie tovaru nepreukázala ani objednávkou, ani dodacím listom.

21. K tvrdeniu odporkyne, že pohľadávky navrhovateľa boli po vzájomnej dohode započítané a zvyšné uhradila v hotovosti, takisto označil za nepravdivé. S odporkyňou sa nedohodli ani nemohli dohodnúť na žiadnom vzájomnom započítaní z dôvodu, že odporkyňa voči nemu nemá ani nemala žiadne pohľadávky. Odporkyňa mu taktiež žiadne peniaze v hotovosti neuhradila. Z ich WhatsApp-ovej komunikácie vyplýva, že ešte v októbri 2023 odporkyňa potvrdila, že pôžička stále nebola vrátená a neskôr sa už prestala úplne ývať a nereagovala. Vrátenie pôžičky v hotovosti ani bezhotovostne odporkyňa nemôže v ďalšom konaní preukázať, pretože do dnešného dňa navrhovateľovi pôžičku neuhradila a to ani čiastočne. Odporkyňa pritom neuviedla kedy mala pôžičku vrátiť, ani neoznačila svedkov.

22. V závere podania navrhovateľ informoval, že dňa 18.12.2023 na Okresnom súde Banská Bystrica podal návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom proti odporkyni tak, ako bol zaviazaný súdom, vec je vedená pod sp. zn. . K podaniu navrhovateľ pripojil predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu a potvrdenie o prijatí návrhu z Okresného súdu Banská Bystrica.

23. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

25. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zohľadnený skutkový stav, pokiaľ ide o osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil ani namietané vady konania a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľky dopĺňa iba nasledovné:

26. Pri riešení otázky, či je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, ktorý patrí do BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov, prvoinštančný súd správne analogicky odkázal na ust. , podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Vychádzajúc z ust. pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov osobitné podiely jednotlivých spoluvlastníkov neexistujú a obaja manželia vlastnia celú vec spoločne (v podiele 1/1). Pritom platí, že spôsobilým predmetom záložného práva ( ) je aj spoluvlastnícky podiel na veci a na založenie veci sa nevyžaduje súhlas ostatných spoluvlastníkov (či už podielových alebo bezpodielových). Pokiaľ

teda prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva sčasti aj na nehnuteľnostiach patriacich do BSM odporkyne a jej manžela, došlo tým k zriadeniu záložného práva na nehnuteľných veciach odporkyne ako dlžníčky v súlade s ust. . Pasívne legitimovaná je odporkyňa ako dlžníčka, nie jej manžel. Právo veriteľa jedného z manželov, ktorý je dlžníkom, uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do BSM vyplýva priamo z , teda nie je potrebné, aby povinnosť strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Osobitné rozhodnutie voči druhému manželovi sa nevyžaduje.

27. Pokiaľ odporkyňa v ďalšej časti odvolania tvrdí, že navrhovateľ jej neuhradil pripojenú faktúru na sumu 3.863,42 eur a táto suma bola po dohode strán započítaná na nárok žalobcu na úhradu predmetných pôžičiek, pričom navrhovateľ toto výslovne poprel a faktúru označil za fiktívnu, je nutné zohľadniť, že žalovaná na preukázanie v tejto súvislosti ňou tvrdených skutočností nepredložila objednávku tovaru podľa faktúry, ani dodací list, ani žiaden dôkaz o dohode o započítaní, v dôsledku čoho neuniesla svoje dôkazné bremeno, resp. aspoň neosvedčila svoje tvrdenia. Odvolateľka tiež tvrdí, že zvyšné pohľadávky uhradila navrhovateľovi v hotovosti (čo navrhovateľ jednoznačne poprel), čo preukáže v ďalšom súdnom konaní, pričom opätovne na toto svoje tvrdenie nepredložila, ani nenavrhla žiaden dôkaz, ani neuviedla, kedy, kde a za prítomnosti akých svedkov, akú sumu v hotovosti navrhovateľovi uhradila. Odporkyňa teda ani toto svoje tvrdenie, navrhovateľom popreté, ničím neosvedčila. Samotné ničím neosvedčené tvrdenie odvolateľky o splatení predmetnej pôžičky bez akejkoľvek bližšej špecifikácie a dôkazov je nepostačujúce na prijatie záveru o tom, že navrhovateľova pohľadávka zanikla splnením.

28. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie odporkyne, po skonštatovaní, že žiaden z ňou uplatnených odvolacích dôvodov nebol daný, s poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej inštancie, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie, ako vo výrokoch vecne správne, s použitím ust. , potvrdil.

29. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ a preto odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie o nariadení predmetného zabezpečovacieho opatrenia končí, s použitím ust. a a v odvolacom konaní v spojení s ust. , úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej odporkyni. Následne o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).