Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/14/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Beethovenova 26, 917 08 Trnava, pr. zast. 09 UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava 821, IČO: 36 662 291, proti povinnému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX V., občan SR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Holík, so sídlom Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, pod sp. zn. EX 128/12, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.550,04 s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -62 zo dňa 26.03.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie povinného proti I. a II. výroku napadnutého uznesenia, ktorými súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii a predbežným trovám exekúcie zamietol o d m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie v časti o zaplatenie sumy 4.671,30 Eur p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd odvolanie povinného proti IV. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v zastavenej časti v rozsahu 100 % proti povinnému o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom zamietol námietky povinného proti exekúcií, II. výrokom zamietol námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie, III. výrokom zastavil exekúciu v časti o zaplatenie sumy 4.671,30 Eur a IV. výrokom priznal súdnemu exekútorovi a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v zastavenej časti voči povinnému v rozsahu 100%.

2. Vecne argumentoval tým, že exekučný titul spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti vykonateľnosti a teda oprávnený mal plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Taktiež je potrebné uviesť, že oprávnený nemá zákonnom ustanovenú povinnosť vyzvať povinného na splnenie si jeho povinnosti. Povinný bol povinný plniť v zásade hneď ako mu bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu, pričom keď neplnil vystavil sa riziku, že oprávnený bude vymáhať sumu exekučne, čo sa v konečnom dôsledku aj stalo. Oprávnený nemal povinnosť vyzývať povinného na plnenie, ale tento mal plniť sám dobrovoľne v lehote stanovenej v súdnom rozhodnutí, ak tak nekonal, uvedené je jeho zodpovednosťou. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že prebiehajúce dovolacie konanie, uvádzané v námietkach povinného, nemá vplyv na povinnosť povinného splniť jeho povinnosť zaplatiť dlžnú sumu uloženú mu právoplatným rozsudkom. Povinný nepredložil a ani nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce neprípustnosť exekúcie, a z tohto dôvodu súd nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvej inštancie má za to, že pôvodné rozhodnutie o námietkach proti exekúcii zo dňa 27.04.2015 vydaného vyššou súdnou úradníčkou bolo vecne správne. Súd nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu jej začatia exekúcia neprípustná. Povinný vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosti, ktoré

nastali pred vydaním exekučného titulu, t.j. povinný má za to, že v súdnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, bola vec nespravodlivo rozhodnutá a prieči sa dobrým mravom najmä z toho dôvodu, že vo veci neboli akceptované všetky jeho právne a obranné skutočnosti, a tak bol povinný potrestaný neprimerane vysokým 17,5 % ročným úrokom z omeškania z istiny 1.550,04 EUR, čo ku dňu zaplatenia činilo 3.190,50 EUR plus príslušné súdne trovy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v exekučnom konaní sa nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu, pretože nie je odvolacou inštanciou. Preskúmava iba to, či bol exekučný titul vydaný na to oprávnenou osobou, či je právoplatný a vykonateľný (formálne i materiálne), a či po vzniku tohto rozhodnutia nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, nakoľko táto úloha pripadá príslušnému súdu v základom (súdnom) konaní. Súd prvej inštancie zároveň uvádza, že povinný na účet oprávneného uhradil po doručení upovedomenia dňa 26.03.2013 sumu 4.671,30 EUR. Túto sumu povinný uhradil až po začatí exekučného konania (exekučné konanie sa začalo dňa 25.10.2012, t.j. doručením návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi) a po doručení upovedomenia. Súd je toho názoru, že povinný môže urobiť v zásade dve veci: 1) podať námietky proti exekúcii, 2) uhradiť pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie. Oba úkony sa principiálne vylučujú, tj. ak povinný uhradil, nemôže podať námietky.

3. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že v upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor vymáhanú pohľadávku špecifikoval na sumu 5.154,30 eur a predbežné trovy exekúcie na sumu 668,28 eur. V príkaze na začatie exekúcie bola celková vymáhanú suma špecifikovaná na sumu 6.492,36 eur. Z obsahu podaní povinného aj oprávneného plynie, že povinný zaplatil sumu 4.671,30 EUR dňa 26.03.2013 na účet oprávneného. Celková suma pohľadávky oprávneného bez trov exekúcie ku dňu 26.03.2013 (keďže toho dňa bola uhradená istina) predstavuje sumu 4.945,58 eur (istina 1.550,04 eur a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 3.395,54 eur), z ktorej už 4671,30 eur povinný uhradil, t.j. povinný má ešte povinnosť uhradiť sumu 274,28 eur, predstavujúci zostávajúci nezaplatený úrok z omeškania. Súd vzhľadom na úhradu časti vymáhanej sumy exekúcie v uhradenej časti z dôvodu istoty účastníkov exekúcie v danej časti zastavil, pričom predmetom exekúcie bude už len suma 274,28 eur a trovy exekúcie.

4. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že o trovách exekúcie rozhodoval v dvoch smeroch, prvým sú námietky voči exekúcii, čo do trov a druhým sú trovy exekúcie a exekučného konania v zastavenej časti. Nakoľko námietky povinného voči exekúcii neboli dôvodné a zastavenie konania bolo spôsobené úhradou pohľadávky povinným oprávnenému po doručení upovedomenia, rozhodol súd prvej inštancie o trovách exekúcie v zastavenej časti tak, že súdny exekútora oprávnený majú nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému v rozsahu 100% (výrok IV.). Súd prvej inštancie súčasne skúmal aj prípadné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov. Na tomto mieste konštatoval, že takéto dôvody v konaní neboli zistené, pričom za takéto nemožno považovať tie, ktoré uvádzal povinný vo svojej obrane voči exekúcii (že mal byť vyzvaný na zaplatenie, resp. námietky proti predchádzajúcemu konaniu), pričom iné tvrdené ani zistené neboli. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Čo do námietok povinného voči trovám exekúcie súd prvej inštancie uvádza, že povinný v podstate namietal predbežné trovy exekúcie z toho dôvodu, že považoval vedenie predmetnej exekúcie za neprípustné, a teda by nemal platiť predbežné trovy exekúcie a žiadal súd, aby ho oslobodil od platenia týchto trov a navrhol, aby predbežné trovy exekúcie uhradil oprávnený. Súd už konštatoval vyššie, že predmetná exekúcia bola prípustná na základe riadneho exekučného titulu, z tohto dôvodu by nebolo možné vyhovieť námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie, a preto tak ako bola exekúcia prípustná, musí znášať aj jej trovy povinný, a preto súd námietky povinného voči predbežným trovám exekúcie zamietol (výrok II).

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie povinný. V odvolaní uviedol, že sa pridržiava svojho odôvodnenia v podanom odvolaní zo dňa 26.06.2015. Poukazuje na to, že upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 22.03.2013, pričom úhradu prostredníctvom Slovenskej sporiteľne uskutočnil dňa 26.03.2013, teda skôr ako mu uplynula 14 dňová lehota od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ďalej poukazuje na to, že námietky proti exekúcií a námietky proti trovám exekúcie podal dňa 25.03.2013, t. j. pred uplynutím 14 dňovej lehoty na podanie námietok od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Listom zo dňa 29.03.2013 upovedomil exekútora, že dňa 26.03.2013 zaplatil oprávnenému sumu 4.671,30 na základe rozsudku OS v Trnave č. k. . Týmto považuje povinný vec za skončenú. Listom zo dňa 05.04.2013 podal žiadosť

o zastavenie exekúcie. Uvádza, že súdny exekútor vo veci náležite nekonal, nezabezpečil zatavenie exekúcie tak, ako ho povinný žiadal z dôvodu, aby si mohol uplatňovať čo najvyššiu odmenu. Súdny exekútor nepreukázal súdu jeho vzniknuté náklady ani vo vyjadrení súdu zo dňa 28.10.2013 príslušnou špecifikáciou, a tak uplatnené trovy exekúcie sú súdom nepreskúmateľné. Poznamenáva, že predbežné trovy exekúcie ani nemali ako vzniknúť najmä z dôvodu, že listom zo dňa 29.03.2013 oznámil, že pohľadávku oprávnenému zaplatil, pričom poukázal na poučenie exekútora zo dňa 28.02.2013, že ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekúcie skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok má exekútor nárok na náhradu odmeny súdneho exekútora vo výške 50%. N základe týchto skutočností má povinný za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a preto výnimočne by súd nemal priznať náhradu trov konania.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len „“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší (ďalej len „“), pričom podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( (ďalej len „“)), postupujúc podľa , zisťoval, či odvolania boli podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa ( a ods. 5 Exekučného poriadku), či podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie v časti o zaplatenie sumy 4.671,30 Eur je vecne správne a súčasne, že odvolanie povinného proti výrokom I., II., a IV. je potrebné odmietnuť.

8. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

10. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom námietky povinného proti exekúcii zamietol a II. výrokom zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie. Tieto výroky napadol povinný vo svojom odvolaní, avšak v zmysle vyššie citovaných ustanovení odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok nie je prípustné, preto odvolací súd odvolanie povinného proti I. a II. výroku napadnutého uznesenia v

súlade s citovaným ust. odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj samotnými dôvodmi odvolania.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

15. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

16. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) po preskúmaní napadnutého uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie v časti o zaplatenie sumy 4.671,30 Eur a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje.

18. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že povinný zaplatil sumu 4.671,30 EUR dňa 26.03.2013 na účet oprávneného. Celková suma pohľadávky oprávneného bez trov exekúcie ku dňu 26.03.2013 (keďže toho dňa bola uhradená istina) predstavuje sumu 4.945,58 eur (istina 1.550,04 eur a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 3.395,54 eur), z ktorej už 4671,30 eur povinný uhradil, t.j. povinný má ešte povinnosť uhradiť sumu 274,28 eur, predstavujúci zostávajúci nezaplatený úrok z omeškania.

19. Nakoľko v čiastočnej uhradenej sume vo výške 4.671,30 Eur uskutočnenej dobrovoľnou platbou zo strany povinného počas tejto exekúcie zanikla pohľadávka oprávneného bolo potrebné exekúciu čiastočne zastaviť, a to v sume 4.671,30 Eur. Súdny exekútor po zohľadnení tejto skutočnosti bude pokračovať vo vymáhaní príslušenstva pohľadávky oprávneného v jej zostatkovej časti - príslušných úrokov z omeškania a trov exekúcie.

20. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu v časti o zaplatenie sumy 4.671,30 Eur zastavil s poukazom na čiastočné uspokojenie pohľadávky oprávneného. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

21. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

22. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

23. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

24. V zmysle Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

25. V zmysle (ďalej len ) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

26. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

27. Čo sa týka časti odvolania povinného smerujúce proti IV. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov exekúcie v zastavenej časti, novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. ) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané 26.03.2018, nebolo proti rozhodnutiu a trovách exekúcie možné podať odvolanie. Vzhľadom na túto skutočnosť, odvolací súd odvolanie povinného proti IV. výroku napadnutého uznesenia odmietol v zmysle bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

28. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).