Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-26-2019.pdf
PDF · 76.91 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Pribinova 28, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. F. XXXX/XX, XXX XX F., t. č. V. XXX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 1.841,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu F. č. k. 14Csp/340/2XX7-48 zo dňa 03.09.2XX8 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.152,10 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 07.06.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,16 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 261 ods. 6 písm. d), § 497 a § 499 Obchodného zákonníka. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že prihliadol na pomer úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 62,58 % a neúspechu vo výške 37,42 %. Podľa pomeru úspechu tak žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,16 %.
2. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca uzatvoril dňa 19.12.2014 so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, no tento bol v skutočnosti krátený o sumu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur a reálne bol úver poskytnutý len vo výške 1.350 eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 47,43 eura, celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala výšku 2.142,06 eura, RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) podľa zmluvy bola 25,52 % a úroková sadzba bola vo výške 18,08 %. Túto zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú a podrobil ju prieskumu podstatných náležitostí, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Skonštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru a RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože namiesto správneho výpočtu RPMN 26,17 % je uvedená v nižšej výške 25,52 %. Preto prijal záver, že žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie rozdielu medzi sumou
poskytnutého úveru 1.350 eur a sumou, ktorú žalovaná uhradila v sume 197,90 eura, a vo zvyšku žalobu zamietol.
3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zároveň mu priznať plnú náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Nesúhlasil so záverom súdu o nesprávnom výpočte RPMN, pretože podľa neho súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie a z odôvodnenia rozsudku súdu nie je zrejmé, ako dospel k výpočtu RPMN vo výške 26,17 %.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v zamietajúcom výroku napadnutom odvolaním žalobcu vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto výroku potvrdil. Rozsudok v prvom výroku, ktorým súd čiastočne žalobe vyhovel, nadobudol z dôvodu absencie odvolania žalovanej právoplatnosť.
6. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie prijal záver, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dvoch dôvodov pre neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve a aj pre uvedenie nesprávnej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa. Už samotná absencia jednej zákonnej podmienky zmluvy o úvere - termínu konečnej splatnosti úveru (§ 9 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch) - spôsobuje jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ záver súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, v odvolaní vôbec nenamietal; namietal výlučne len nesprávne právne posúdenie absencie RPMN, resp. jej výšky v neprospech spotrebiteľa, uvedenej v zmluve o úvere. Odvolací súd je zo zákona viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že posudzuje dôvodnosť odvolania len podľa opísaných dôvodov odvolania odvolateľom, s výnimkou vád, ktoré by sa týkali procesných podmienok, pretože na takéto vady by odvolací súd musel prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. V danom prípade sa teda odvolací súd zaoberal len námietkou týkajúcou sa súdom prvej inštancie posúdenej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že žalobca do odvolacích dôvodov nepojal aj námietku vo vzťahu k záveru o neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru, už len táto skutočnosť mala za následok, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru musel odvolací súd posúdiť ako vecne správny, a to bez ohľadu na to, či samotná výška RPMN bola alebo nebola uvedená v neprospech spotrebiteľa. Žalobca tým, že nenamietal záver o neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o úvere, v podstate uznal tento záver za správny.
7. K opodstatnenosti samotnej námietky žalobcu v podanom odvolaní odvolací súd navyše dodáva nasledovné: Podľa obsahu spisu strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur. Celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ podľa zmluvy zaplatiť predstavovala 2.142,06 eura a bola tvorená súčtom poskytnutého úveru 1.500 eur, úrokov za celú dobu čerpania úveru 492,24 eura (42 mesiacov krát 11,72 eura) a poplatku za poskytnutie úveru 150 eur. V skutočnosti bol žalovanej poskytnutý úver len vo výške 1.350 eur, lebo suma 150 eur bola použitá na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. To znamená, že v zmysle zmluvy žalovaná mala v rámci celkovej čiastky uhradiť sumu 150 eur fakticky dvakrát, a to jednak ako časť úveru, ktorá jej mala byť podľa zmluvy poskytnutá, avšak v skutočnosti nebola (1.500 eur - 150 eur = 1.350 eur), a jednak ako poplatok za poskytnutie úveru. Tieto skutočnosti mali samozrejme vplyv aj na výpočet RPMN. Pokiaľ žalobca pri výpočte RPMN vychádzal z údaja poskytnutého úveru uvedeného v zmluve (1.500 eur) a z celkovej čiastky (2.142,06 eura), ktorú mala žalovaná zaplatiť, dá sa s určitosťou prijať záver, že RPMN bola v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože v skutočnosti mal žalobca pri výpočte RPMN vychádzať zo sumy reálne poskytnutého úveru 1.350 eur, lebo v opačnom prípade by žalovaná hradila v rámci celkovej čiastky 2.142,06 eura (správne podľa prepočtu odvolacieho súdu malo byť 2.142,24 eura) sumu 150 eur dvakrát (1.500 eur - úver, aj keď bolo poskytnutých len 1.350 eur + 492,24 eura
- úroky za celú dobu čerpania úveru + 150 eur - poplatok za poskytnutie úveru). Keďže RPMN bola v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, bolo možné konštatovať, že úver je skutočne bezúročný a
bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Takýto záver odvolaciemu súdu vyplynul aj napriek tomu, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie skutočne nie je zrejmé, ako k danému výpočtu RPMN dospel. Odvolací súd posudzujúc túto okolnosť vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, pričom podstatné pre prijatie záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN, uvedenej z zmluve v neprospech žalovanej, bolo to, že žalobca nezohľadnil celkové náklady spotrebiteľky spojené so spotrebiteľským úverom, keď vychádzal z nesprávneho údaja o výške poskytnutého úveru tak, ako je uvedené vyššie.
8. S ohľadom na uvedené dôvody odvolací súd považoval námietky žalobcu, ktorými spochybnil záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, za neopodstatnené. Na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má úspešná žalovaná nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).