Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3Co-331-2018.pdf
PDF · 114.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/331/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: TRIDIAM s.r.o., so sídlom v Košiciach, Slanecká 1, IČO: 36 177 547, zastúpeného advokátom JUDr. Emanuelom Olšavským, LLM, advokátom so sídlom v Košiciach, Trnková 390/9, proti žalovanému: Q. E., Y.. X. XX. XXXX, L. E. R., Č. X, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, o 572,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17Csp/51/2017-77 zo dňa 20. júna 2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III.
N e p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 572,40 Eur s 5,15 % ročným úrokom z omeškania, od 9.9.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu z a m i e t a. III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 10. 03. 2014 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla patriaceho žalovanému zn. N. W., H.: R.H.-XXXHG. Po nehode toto vozidlo bolo odtiahnuté odťahovou službou do servisu patriacemu žalobcovi. Po dohode medzi žalobcom a žalovaným nebolo toto auto prijaté na zákazku, teda na opravu, keďže bolo obom stranám sporu jasné, že ide o totálnu škodu a čakali na výsledok šetrenia poisťovne. Po oznámení poisťovne KOOPERATIVA a.s. Vienna Insurance Group, a.s. Bratislava, ktorá oznámila, že ide o totálnu škodu vyhotovil žalobca zákazkový list, ktorým prijal auto do úschovy. Tento zákazkový list bol vyhotovený dňa 02. 04. 2014. vozidlo bolo skladované v servise žalobcu do 25. 08. 2014, kedy toto vozidlo, žalovaný prevzal a zároveň prevzal od žalobcu faktúru č. XXXXXXXX, ktorou mu žalobca fakturoval cenu za uskladnenie vozidla v dňoch 19. 03. - 25. 08. 2014 v sume 572,40 eur. Doba splatnosti tejto faktúry bola žalobcom uvedená na deň 08. 09. 2014. Daný právny vzťah medzi stranami sporu prvoinštančný súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko z predmetu činnosti žalobcu vyplýva, že do predmetu činnosti patrí aj oprava motorových vozidiel, s čím súvisí aj uskladnenie týchto vozidiel počas opravy. V danom prípade došlo medzi stranami sporu podľa názoru súdu k ústnemu uzavretiu zmluvy o úschove, kde predmet úschovy bol daný do servisu žalobcu ako uschovávateľa a žalovaný toto auto odovzdal ako zložiteľ. Cena za uskladnenie tohto vozidla vyplývala zo všeobecných obchodných podmienok, kde
bolo uvedené, že za skladovanie vozidla po oprave si bude žalobca účtovať 5 eur na deň, pričom v danom prípade žalobca poskytol žalovanému zľavu z tejto ceny vo výške 3 eur na deň. Súd dospel k záveru, že táto odmena zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa a aj zvyklostiam, keďže je všeobecne známou skutočnosťou, že pri väčších opravách motorových vozidiel objednávatelia opravy platia aj za uskladnenie týchto vozidiel počas opravy v opravovni vozidiel, tieto opravovne zodpovedajú za bezpečnosť a vytvárajú podmienky pre ochranu týchto vozidiel v ich objektoch.
3. Po právnom posúdení veci aj podľa ust. § 747 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel prvoinštančný súd k záveru, že v danom prípade je cena úschovy 3 eur na deň primeraná zvyklostiam, a preto súd priznal žalobcovi sumu 572,40 eur ako cenu úschovy za uschovanie motorového vozidla žalovaného v dňoch od 19. 03. do 25. 08. 2014.
4. Vznesenú námietku premlčania žalovaným nepovažoval za dôvodnú, lebo žalobca si voči žalovanému svoje právo na zaplatenie úschovy vozidla uplatnil dňa 25. 08. 2014, teda v 6 - mesačnej prekluzívnej lehote v zmysle ust. § 753 Občianskeho zákonníka a uplatnením tohto svojho práva dňa 25. 08. 2014 začala mu plynúť nová všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá by skončila dňa 25. 08. 2017. Žalobca žalobu podal na súde dňa 21. 03. 2017, teda v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Prvoinštančný súd navyše dodal, že v prípade, ak by si žalobca neuplatnil svoje vzájomné právo voči žalovanému v lehote uvedenej v § 753 OZ (6 mesačnej), ktorá sa počíta od okamihu vrátenia veci, došlo by k zániku jeho práva domáhať sa svojho práva voči žalovanému na súde a vtedy by súd musel prihliadnuť na túto skutočnosť z úradnej povinnosti t.j. aj keď to druhý účastník nenamietne.
5. Nárok žalobcu považoval prvoinštančný súd za dostatočne preukázaný, preto mu súd priznal žalovanú sumu 572,40 eur a zároveň mu priznal aj 5,15 % ročný úrok z omeškania od 9.9.2014 do zaplatenia, t.j. nasledujúci deň po uplynutí splatnosti faktúry, kde bol ako deň splatnosti uvedený deň 8.9.2014. Keďže žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a súd mu priznal len úrok z omeškania vo výške 5,15 % podľa občianskoprávnych predpisov, súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalobcu, keďže tento bol neúspešný len v časti príslušenstva pohľadávky.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol zmeniť rozsudok tak, že odvolací súd žalobu v plnom rozsahu zamietne a priznať žalovanému náhradu trov konania, prípadne zruší rozsudok a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP, teda, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
8. V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný si dal dotiahnuť odťahovou službou svoje havarované vozidlo do autorizovaného servisu žalobcu za účelom opravy automobilu po nehode. Považoval však za nelogické tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 43 rozsudku, že obom stranám sporu bolo jasné, že ide o totálnu škodu a čakalo sa na výsledok šetrenia poisťovne. Ak by to bolo vopred jasné, nečakali by predsa na vyjadrenie poisťovne. Ďalej súd prvej inštancie v tomto bode tvrdí, že po oznámení poisťovne KOOPERATIVA a.s. Vienna Insurance Group a.s. Bratislava, ktorá oznámila, že ide o totálnu škodu vyhotovil žalobca zákazkový list, ktorým prijal auto do úschovy. Tento zákazkový list bol vyhotovený dňa 02. 04. 2014. Toto tvrdenie je v rozpore s bodom 27 uvedeného rozsudku, kde súd uvádza, že žalovaný predložil súdu vyjadrenie poisťovne zo dňa 06. 10. 2014, ktorá oznámila žalovanému, že ukončila šetrenie poistnej udalosti 29. 09. 2014 a poistnú udalosť likviduje ako totálnu škodu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vyhotovil zákazkový list ešte pred oznámením poisťovne, že ide o totálnu škodu
9. Žalovaný súhlasí a aplikáciou Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Nesúhlasí však s názorom vyjadreným v bode 45. rozsudku, že v danom prípade došlo medzi stranami sporu k ústnemu uzavretiu zmluvy o úschove, kde predmet
úschovy bol daný do servisu žalobcu ako uschovávateľa a žalovaný toto auto odovzdal ako zložiteľ. V konaní bolo preukázané, že žalovaný dotiahol vozidlo do servisu nie za účelom skladovania, ale za účelom opravy, poukazujúc na fakt, že ak by nešlo o totálnu škodu, žalobca by automobil opravil a neúčtoval by uskladnenie vozidla. Nie je obvyklé pri oprave vozidla zároveň účtovať uskladnenie. Ak súd tvrdí, že došlo podľa jeho názoru k ústnemu uzavretiu zmluvy o úschove, mal by to náležite odôvodniť, z akých dôkazov vyvodil svoj názor. Cena za uskladnenie tohto vozidla podľa názoru súdu vyplývala zo všeobecných obchodných podmienok, kde bolo uvedené, že za skladovanie vozidla po oprave si bude žalobca účtovať 5 eur na deň, pričom v danom prípade žalobca poskytol žalovanému zľavu z tejto ceny vo výške 3 eur na deň. Podľa odvolateľa žalobca nepreukázal v konaní viazanosť žalovaného všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovaný popiera, že by vyslovil súhlas s uvedenou cenou. Cena nebola ani dohodnutá, ani uvedená v zákazkovom liste.
10. Pokiaľ ide o dobu úschovy, žalobca sa vo svojej výpovedi nevedel vyjadriť ani k tomu, prečo žiada uskladnenie práve od 18. 03. 2014. Žalovaný akcentoval na ust. § 4 ods. 1 písm. c), d), § 10a ods. 1 písm. d) a § 14 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predovšetkým dôvodil že žalobca neinformoval žalovaného vopred o cene za uskladnenie, nakoľko žalovaný odovzdával primárne vozidlo na opravu nie na uskladnenie. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že žalobca vystavil zákazkový list podľa dátumu na zákazkovom liste až 02. 04. 2014. Ani na tomto liste sa neuvádzal údaj o cene. Navyše žalovaný poprel, že by podpis na zákazkovom liste bol jeho vlastnoručným podpisom a ani nikdy zákazkový list nepodpísal. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že podľa výpovede štatutára žalobcu zo dňa 14. 02. 2018 žalovaný v prevádzke žalobcu od 10. 03. do 25. 08. 2014 ani nebol. Žalovaný sa tak o cene mohol dozvedieť najskôr až z faktúry. Podľa výpovede žalovaného zo dňa 18. 04. 2018 mu bola doručená poštou. V konaní to preukázané síce nebolo, ale napovedá tomu fakt, že faktúra bola vystavená až 28. 08. 2014 teda 3 dni po prevzatí vozidla žalovaným. Prevzatie faktúry poštou neznamená súhlas žalovaného s cenou uvedenou na faktúre. Žalobca tak podľa odvolateľa v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o dohodu o cene za službu, pretože z predloženého zákazkového listu nie je možné vyvodiť, že došlo k dohode o cene účtovanej faktúrou č. XXXXXXXX.
11. Pokiaľ sa prvoinštančný súd v dôvodoch rozsudku odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, tieto mali byť neoddeliteľnou súčasťou každej zmluvy uzatvorenej vo forme zákazkového listu, ďalej mala byť podľa čl. 2 ods. 2 uvedená v zákazkovom čísle cena, čo preukázateľne nebola, navyše cena za uskladnenie podľa článku VI. ods. 5 všeobecných obchodných podmienok platí len za podmienky, že žalovaný si vozidlo nevyzdvihne do 10 dní po vykonaní opravy vozidla.
12. Žalovaný v dôvodoch odvolania akcentoval aj na to, že prvoinštančný súd dospel v bode 45 k záveru, že táto odmena zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa a ich zvyklostiam, keďže je všeobecne známou skutočnosťou, že pri väčších opravách motorových vozidiel objednávatelia opravy platia aj za uskladnenie týchto vozidiel počas opravy v opravovni vozidiel, tieto opravovne zodpovedajú za bezpečnosť a vytvárajú podmienky pre ochranu týchto vozidiel v ich objektoch. Súd neodôvodnil, z akého dôkazu vychádzal pri tvrdení, že odmena zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa. Z výpisu z obchodného registra predsa takáto skutočnosť nevyplýva. Žalobca nemá v predmete podnikania skladovanie. Rovnako s tvrdením súdu, že pri väčších opravách motorových vozidiel objednávateľa opravy platia aj za uskladnenie týchto vozidiel počas opravy v opravovni vozidiel, žalovaný nemôže súhlasiť. Pri vykonaní opravy vozidla neplatia objednávatelia aj za uskladnenie, ale len za opravu. Za uskladnenie platia tak, ako je to uvedené aj vo VOP len v prípade, ak dlhšie nepreberú vozidlo po oprave. Dokonca aj právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 18. 04. 2018 vyjadril, že nejde o štandardný poplatok v systéme zákaziek, lebo žalobca nepodniká v oblasti skladovania motorových vozidiel, nie je to štandardná služba, ktorá by bola bežne poskytovaná.
13. Citujúc ust. § 724 Občianskeho zákonníka má odvolateľ za to, že zmluva o úschove je primárne bezodplatnou zmluvou, strany si však odplatu môžu dohodnúť. Ak odmena nebola výslovne dojednaná, prislúcha uschovávateľovi odmena len v prípadoch uvedených v § 748 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno ohľadom okolností, z ktorých vyplýva odplatnosť zmluvy zaťažuje žalobcu ako uschovávateľa, pritom žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Prvoinštančný takisto neuviedol, z akého dôkazu vychádzal, resp. uviedol, že odplatnosť vyplýva z všeobecných obchodných podmienok alebo zo zvyklostí. Žalovaný naopak mal za to, že odplatnosť v danom prípade nebola ani dohodnutá, ani nezodpovedá predmetu podnikania žalobcu a nezodpovedá ani zvyklostiam.
14. Žalovaný zotrval na svojej obrane o preklúzii práva žalobcu podľa § 753 OZ a súd musel na túto skutočnosť prihliadnuť z úradnej povinností. Podľa súdu v zmysle ustanovenia § 753 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil voči žalovanému svoje právo na zaplatenie úschovy vozidla dňa 25. 08. 2014 teda v 6 mesačnej prekluzívnej lehote, ktorá je uvedená v § 753 Občianskeho zákonníka. Uplatnením tohto svojho práva dňa 25. 08. 2014 podľa súdu začala plynúť nová všeobecná trojročná premlčacia lehota.
15. Žalovaný nesúhlasí s odôvodnením súdu uvedeným v bode 48 rozsudku, lebo takýto výklad tohto ustanovenia je nesprávny, poukazujúc na gramatický výklad, podľa ktorého sa žalobca mal domáhať svojho práva v zmysle § 753 Občianskeho zákonníka a nie si nárok „uplatňovať“ tak, ako to uviedol súd (asi s poukazom na § 102 Občianskeho zákonníka uvedený v bode 40 rozsudku). Slovné spojenie „možno sa domáhať“ je potrebné podľa odvolateľa vykladať tak, že sa mal žalobca domáhať svojho práva na súde. Keďže ustanovenie § 753 OZ neuvádza, u koho je potrebné nárok uplatniť s použitím systematického výkladu a § 4 Občianskeho zákonníka je týmto orgánom príslušný súd. Termín domáhať sa práva znamená podanie žaloby na súde. Ak by zákonodarca mal úmysel taký, ako to interpretoval súd, zvolil by formuláciu „uplatniť si u“, tak ako je to napr. v § 102 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi „uplatnením práva“ a „domáhaním sa práva" názorne vyplýva z § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka. „Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci". Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca si mal uplatniť svoje právo voči žalovanému v prekluzívnej lehote na súde. (Imrich Fekete, Veľký komentár str. 50 1,502, 2248).
16. Rovnako mal podľa názoru odvolateľa súd vziať do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný ako osoba bez právneho vzdelania bol v porovnaní so žalobcom tzv. „slabšou stranou", preto v prípade pochybností je potrebné sa prikloniť na stranu žalovaného ako spotrebiteľa.
17. Žalovaný má za to, že konajúci súd v rozsudku svoje skutkové a právne závery odôvodnil nedostatočne, a preto je konanie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
18. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. 12. 2019 o 09.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 04. 12. 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
21. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Splnenie procesných podmienok skúma súd ex offo počas celého konania. Odvolací súd uzatvára, že tento odvolací dôvod nie je daný a žalovaným ani odôvodnený.
23. V intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP nastolil žalovaný predmetom odvolacieho prieskumu správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska rešpektovania práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalovaný má za to, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň tvrdil, že je naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
24. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa parametre riadneho odôvodnenia, nakoľko podáva potrebné vysvetlenie skutkových a právnych dôvodov podstatných pre vyhovenie žaloby súdom prvej inštancie. Prvoinštančný súd rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani žiadne z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
25. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania.
26. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
27. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu a so zreteľom na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 220 ods. 2 CSP s odkazom na § 191 a nasl. CSP, z vykonaných dôkazov aj z vyhodnotenia dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu posúdeniu záveru o dôvodnosti podanej žaloby vo vyhovujúcom výroku I.
28. Odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody žalovaným neboli naplnené.
29. Žalovaný v odvolaní uvádza, že v konaní na súde prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný dotiahol vozidlo do servisu žalobcu nie za účelom skladovania, ale za účelom opravy a zákazkový list bol vyhotovený dňa 02. 04. 2014, kedy žalovaný predložil súdu vyjadrenie poisťovne zo dňa 06. 10. 2014, ktorá až tohto dňa oznámila žalovanému, že ukončila šetrenie poistnej udalosti 29. 09. 2014 a poistnú udalosť likviduje ako totálnu škodu. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca vyhotovil zákazkový list ešte pred oznámením poisťovne, že ide o totálnu škodu.
30. Odvolací súd k tejto obrane žalovaného v odvolaní uvádza, že žalovaný na pojednávaní dňa 18. 04. 2018 na otázku súdu, kedy sa dozvedel, že ide o totálnu škodu a ktorá poisťovňa túto škodu likvidovala uviedol, že táto škoda bola likvidovaná z povinného zmluvného poistenia inej osoby, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, ktorú škodu likvidovala poisťovňa Kooperativa, pričom o totálnej škode sa od poisťovne Kooperativa dozvedel o 7 dní, t.j. 17. 03. 2014. Teda neobstojí obrana žalovaného, že žalobca vyhotovil zákazkový list ešte pred oznámením poisťovne, že ide o totálnu škodu, naopak, v zákazkovom liste zo dňa 02. 04. 2014 je správne uvedené, že vozidlo žalovaného bolo dotiahnuté 10. 03. 2014 a uskladnené až od 18. 03. 2014. Žalovaný síce predložil do spisu Oznámenie o poistnom plnení poisťovňou Kooperativa, a.s. Vienna zo dňa 02. 10. 2014 (č.l. 73 spisu), ktoré obsahuje výpočet výšky plnenia v sume 10.964,63 eur po ukončení šetrenia poistnej udalosti ako totálnej škody, avšak toto oznámenie logicky nemôže byť dôkazom, že až v októbri 2014 sa dozvedel žalovaný, že poisťovňa poistnú udalosť likviduje ako totálnu škodu.
31. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na výpoveď štatutára žalobcu zo dňa 14. 02. 2018, že žalovaný v prevádzke žalobcu od 10. 03. do 25. 08. nebol, na otázku žalovaného štatutárnemu zástupcovi žalobcu, či v čase od 10. 03. do 25. 08. 2014 bol žalovaný na prevádzke žalobcu, zástupca žalobcu síce uviedol, že podľa jeho vedomosti tam nebol. Odvolací súd však poukazuje na výpoveď samotného žalovaného č.l. 69 - 70 spisu, kde vypovedal, že po dopravnej nehode auto nechal odtiahnuť do autorizovaného servisu žalobcu a dohodol sa s prijímacím technikom p. G., že auto sa zloží vo dvore. Po uskladnení prišiel aj štatutárny zástupca žalobcu Q.. I. a povedal, že to bude asi totálna škoda. Po uplynutí určitých dní dostal od poisťovne správu, že oprava motorového vozidla je neefektívna a zamietla, aby oprava bola vykonaná. Preto prišiel do servisu, kde sa dohodol s p. I., že nemá kde auto umiestniť, pretože býva na sídlisku Ť. a vtedy mu p. I. povedal, že auto môže nechať v servise. Je pravdou, že vo svojej výpovedi tvrdil, že na žiadnej sume odmeny za úschovu sa nedohodli. Aj po uplynutí dvoch mesiacov, keď mu volal p. G., prijímací technik, aby zobral vozidlo zo servisu žalobcu, poslal ho p. G. za p. I., ktorý
povedal, že môže auto zostať naďalej v servise. Zároveň však žalovaný nijako nezdôvodnil, že by mal nárok na bezplatné služby, keďže za všetky služby, ktoré využíval v spoločnosti Tridiam, s.r.o. si zaplatil.
32. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu skutkovému záveru, že medzi stranami sporu došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o úschove a cena za uskladnenia vozidla vyplývala zo všeobecných obchodných podmienok, kde bolo uvedené, že za skladovanie vozidla po oprave si bude žalobca účtovať 5 eur za deň. V danom prípade žalobca poskytol žalovanému zľavu vo výške 3 eura na deň.
33. Odvolací súd inak k správnym záverom prvoinštančného súdu však dodáva, že sa nestotožňuje s odôvodnením uvedeným v bode 45 odôvodnenia rozsudku, že je všeobecne známou skutočnosťou, že pri väčších opravách motorových vozidiel objednávatelia opravy platia aj za uskladnenie týchto vozidiel počas opravy v opravovni vozidiel. Pri vykonávaní opravy neplatia objednávatelia aj za uskladnenie vozidiel, ale len za opravu. Za uskladnenie platia tak, ako je to uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach v prípade, ak dlhšie nepreberú vozidlo po oprave.
34. Dôkazné bremeno ohľadom okolností, z ktorých vyplýva neplatnosť zmluvy o úschove zaťažuje žalobcu ako uschovávateľa.
35. Procesná obrana žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno neobstojí, lebo z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu, tak i z výpovede prijímacieho technika svedka I. G. vyplynulo, že cena za úschovu motorového vozidla bola znížená zo sumy 5 eur na sumu 3 eur.
36. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vec správne posúdil aj v zmysle ust. § 753 Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie úschovy dňa 25. 08. 2014, teda v 6- mesačnej prekluzívnej lehote. Uplatnením tohto práva dňa 25. 08. 2014 začala plynúť žalobcovi nová všeobecná dvojmesačná premlčacia lehota, pričom žalobca žalobu podal na súde dňa 21. 03. 2017 a trojročná premlčacia lehota by skončila ž 25. 08. 2017. Námietka premlčania vznesená žalovaným na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní je nedôvodná. Tvrdenie žalovaného, že pojem „domáhať sa práva“ znamená len „podanie žaloby na súde“, neobstojí.
37. Ust. § 753 Občianskeho zákonníka obsahuje právnu úpravu prekluzívnej lehoty (§ 583 OZ) 6 mesiacov, ktorá začína plynúť po vrátení veci. Po uplatnení práva v uvedenej prekluzívnej lehote platí všeobecná premlčacia lehota v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka, v ktorej treba právo uplatniť na súde. Uvedená lehota sa vzťahuje iba na vzájomné právo vyplývajúce z úschovy. Pod vzájomnosťou treba rozumieť všetky práva, ktoré vzniknú dohodou strán alebo vyplývajú zo zákona. Za takéto právo je treba považovať aj právo uschovávateľa na odmenu. Výkladom právnej normy ust. § 753 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť to, že začiatok plynutia prekluzívnej lehoty je daný až vydaním veci.
38. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku pod č. I. a súvisiaci výrok pod č. II. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol aj v odvolacom konaní plne úspešný, ale žalobcovi z obsahu spisu nevyplývajú preukázateľné trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznal.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).