Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: Leviam, s.r.o., 065 12 Jakubany 259, IČO: 47 572 451, proti žalovanému: A. D., XXX XX V. XXX, P.: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Oľgou Šompľákovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 19, 066 01 Humenné, IČO: 37878719, o zaplatenie 2.240,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -87 z 2. novembra 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.240,19 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatených faktúr za práce spočívajúce v spracovaní drevnej hmoty, ktorú vykonával pre žalovaného v rokoch 2016 a 2017. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že „žalobca uzatvoril dňa 16.6.2016 so žalovaným Zmluvu o subdodávke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného samostatne a so svojimi pracovníkmi, ktorí sú kvalifikovanými lesnými robotníkmi vykonávať pilčícke práce na vytýčenom lesnom území. Podľa článku 2 zmluvy, dĺžka vykonávania služby sa predpokladala na dobu 6 mesiacov a to od 04.7.2016 do 20.12.2016 s tým, že bolo možné ju raz predĺžiť. Dňa 11.01.2017 zmluvné strany uzatvorili ďalšiu zmluvu o subdodávke na obdobie od 16.01.2017 do 16.7.2017. Podľa článku 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť 11,50 eur za tonu dreva na rozdrvenie, 8,-eur za meter kubický za guľatinu s kôrou aj s dvojkami a 6,-eur guľatina bez „dvojkoch“ s tým, že faktúry budú uhradené 30. deň od ich vystavenia. Podľa článku 7 sa žalovaný zaviazal nájsť ubytovanie pre lesných robotníkov s tým, že náklady na ubytovanie a všetky výdavky súvisiace s prepravou lesných robotníkov bude hradiť žalobca. Faktúrou č. 07/2016 zo dňa 03.8.2016 splatnou dňa 31.8.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému za práce vykonané vo Francúzsku podľa Zmluvy o subdodávke zo dňa 04.7.2016 sumu 4684,-eur, faktúrou č. 08/2016 zo dňa 27.9.2016 splatnou dňa 30.9.2016 sumu 2993,75 eur a faktúrou č. 10/2016 zo dňa 22.10.2016 splatnou dňa 30.10.2016 sumu 1480,36 eur. Spolu na základe Zmluvy o subdodávke vyfakturoval žalobca žalovanému v roku 2016 sumu 9158,11 eur. Žalovaný vykonal v prospech žalobcu v roku 2016 nasledovné úhrady: dňa 06.8.2016 sumu 1200,-eur, dňa 16.8.2016 sumu 1500,-eur, dňa 17.8.2016 sumu 1500,-eur, dňa 02.9.2016 sumu 1200,-eur, dňa 23.9.2016 sumu 1200,-eur, dňa 27.9.2016 sumu 1200,75 eur, dňa 28.9.2016 sumu 593,-eur, dňa 31.10.2016 sumu 1480,36 eur a dňa 01.11.2016 sumu 484,-eur. Spolu uhradil žalovaný žalobcovi v roku 2016 sumu 10358,11 eur. Faktúrou č. 001/2017 zo dňa 02.02.2017 splatnou dňa 28.02.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému za práce vykonané vo Francúzsku sumu 581,77 eur, faktúrou

č. 002/2017 zo dňa 03.3.2017 splatnou dňa 31.3.2017 sumu 3070,34 eur a faktúrou č. 003/2017 zo dňa 30.4.2017 splatnou dňa 25.8.2017 sumu 621,92 eur. Spolu na základe zmluvy o subdodávke vyfakturoval žalobca žalovanému v roku 2017 sumu 4274,03 eur. Žalovaný vykonal v prospech žalobcu v roku 2017 nasledovné úhrady: dňa 14.02.2017 sumu 363,-eur, dňa 22.02.2017 sumu 750,-eur, dňa 28.02.2017 sumu 581,77 eur a dňa 09.5.2017 sumu 3070,34 eur. Spolu uhradil žalovaný žalobcovi v roku 2017 sumu 4765,11 eur.“

2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , , .

3. V nadväznosti na citované ustanovenia súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom vystavené faktúry za rok 2016 a 2017 boli žalovaným zaplatené, ba dokonca, že na strane žalovaného vznikol preplatok v prospech žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, čo je odvolacím dôvodom podľa . Žalovaným uvádzané skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal považoval žalobca za zavádzajúce. Poukázal na faktúru č. 08/2016, z ktorej je už z celkovej vyfakturovanej sumy odpočítaná záloha, ktorá bola v priebehu roku uhradená na účet žalobcu. Celková fakturovaná suma za žalobcom vykonané práce tak predstavuje výšku odlišnú od tej, ktorú zobral do úvahy súd prvej inštancie. V roku 2016 boli zo strany žalobcu fakturované sumy faktúrou č. 07/2016 v sume 4.684,- eur, faktúrou č. 08/2016 v sume 4.193,- eur, faktúrou č. 10/2016 v sume 4.702,86 eur a faktúrou č. 11/2016 suma 2.137,07 eur, teda spolu 15.716,- eur. Z tejto sumy žalobca odpočítal náklady na ubytovanie vo výške 2.446,36 eur, po odpočítaní ktorých bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v roku 2016 za vykonané práce celovú sumu 13.269,70 eur. Z tejto sumy bolo v hotovosti uhradených žalobcovi 1.205,- eur a na účet 10.358,11 eur, teda rozdiel medzi uhradenými faktúrami a neuhradenými predstavuje sumu 1.706,59 eur. V roku 2017 žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 01/2017 práce v sume 1.850,71 eur, faktúrou č. 02/2017 práce v sume 3.070,34 eur a faktúrou č. 03/2017 práce v sume 621,92 eur, teda celkove sumu 5.542,97 eur. Po odrátaní úhrady za ubytovanie v sume 518,94 eur bol tak žalovaný povinný uhradiť zvyšok, pričom zaplatil len sumu 4.765,11 eur a k úhrade ostáva suma 777,86 eur. Svoj nárok považoval za dôvodný, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 12.2.2019. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Zdôraznil, že faktúra je účtovný a daňový doklad, ktorý vyjadruje vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, teda medzi odberateľom a dodávateľom, a ktorá obsahuje okrem iného aj údaj o výške peňažného plnenia. Vo faktúrach vystavených žalobcom v roku 2016 je výška peňažného plnenia definovaná ako „celková cena eur bez DPH“ a vo faktúrach vystavených v roku 2017 ako „celková fakturovaná suma eur“, teda žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi takto fakturovanú sumu. Pokiaľ žalobca rozpísal jednotlivé fakturované sumy v roku 2016 s tým, že k úhrade žalovanému ostala suma 12.064,70 eur, pričom zaplatil len 10.358,11 eur, tak táto suma je zavádzajúca. Žalobcovi totižto nevznikol nárok na zaplatenie 15.716,- eur, keďže táto suma nekorešponduje s vyfakturovanými sumami žalobcom v roku 2016. V roku 2017 vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 01/2017 sumu 1.850,71 eur, faktúrou č. 02/2017 sumu 3.070,34 eur a faktúrou č. 03/2017 sumu 621,92 eur, teda celkovú sumu 5.542,97 eur, ktorá suma však nekorešponduje so sumami vyfakturovanými žalobcom v roku 2017. Vo vzťahu k výpočtu dlhu žalobcom v roku 2017 je naviac aj chyba v počítaní, keďže výsledná suma podľa výpočtu žalobcu nie je 777,86 eur ale 258,92 eur. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu žalobca repliku nepredložil.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vychádzajúc z listinných dôkazov tvoriacich súčasť súdneho spisu a pripojený k žalobe (faktúry za rok 2016 a 2017) je nesporné, že všetky žalobcom fakturované sumy žalovaný zaplatil. Žalobcom tvrdené skutočnosti v odvolaní nie sú

súladné s listinnými dôkazmi, preto správne súd prvej inštancie rozhodol na základe týchto dôkazov, ktoré korešpondovali s vyjadrením žalovaného.

9. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia , , poukazujúc na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , teda úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

11. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).