Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému Y. I., K.. XX.X.XXXX, O. D. XX/X, W., predtým podnikateľ s obchodným menom Y. I., W. Q. V. W., D. XX/X, H.: XXXXXXXX, (zrušená podnikateľská činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu XX.X.XXXX), právne zastúpený JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47100885, o zaplatenie 543,33 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -123 z 19.2.2019, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Mení čiastočne rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 292,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 55,80 eur od 19.3.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,91 eur od 13.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 8,12 eur od 15.11.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- eur od 17.1.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí svojím druhým rozsudkom v predmetnej veci zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia nárokov vyúčtovaných vystavenými faktúrami. Aj po realizovanom dokazovaní, po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom uznesením -90 z 21.6.2018 dospel k záveru, že vzťah založený žalovaným s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou I. zmluvou o poskytovaní elektronických komunikačných služieb a zmluvou o pripojení zo dňa 13.4.2011 je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Zdôraznil, že z výsluchu žalovaného nariadeného podľa pokynu odvolacieho súdu vyplynulo, že zmluvu uzatváral ako občan spotrebiteľ a jej úmyslom bolo dať deťom mobilný telefón. Citoval pritom ustanovenie , i ustanovenie o ochrane spotrebiteľa. Keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a vystavené faktúry boli splatné najneskôr dňom 17.1.2012, premlčacia lehota uplynula dňom 17.1.2015. Žalobný návrh však bol podaný na súd až 4.2.2015. Pri uplatnenej námietke premlčania preto nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť. Zdôraznil pritom aj to, že pri odstúpení od zmluvy sa zmluva od samého začiatku zrušila a v takom prípade je na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčacia doba dvojročná, a keďže sa plynutie premlčacej doby začalo 5.12.2011, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, nárok je premlčaný

aj pri takejto aplikácii . Výrok o náhrade trov konania, ktorým bol priznaný nárok na náhradu trov konania žalovanej strane v rozsahu 100 % odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia .

2. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru je nesprávny záver o tom, že ide medzi sporovými stranami o spotrebiteľský právny vzťah. Zdôrazňuje, že už vo vyjadrení zo dňa 18.2.2019 poukázal na to, že ak žalovaný tvrdí, že pri uzatvorení zmluvného vzťahu a pri využívaní služieb jeho právneho predchodcu nevystupoval ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, na jeho strane je povinnosť predložiť o tom relevantné dôkazy. Len samotnú výpoveď žalovaného, že služby právneho predchodcu žalobcu využíval na súkromné účely, nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena v zmysle ustanovenia . Okrem výsluchu žalovaného súd prvej inštancie nevykonal žiaden dôkaz na podporu tvrdení žalovaného, že išlo o vzťah spotrebiteľský. Žalovaný pritom ani žiaden dôkaz na toto svoje tvrdenie nepredložil ani neoznačil. Pri uzatváraní zmluvy o pripojení rámcovej zmluvy vystupovali obe strany ako podnikatelia. Odstúpením od zmluvy podľa ustanovenia sa zmluva zrušila až momentom odstúpenia a účinky odstúpenia nastávajú ex nunc, teda momentom odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvného vzťahu nemožno považovať nároky uplatnené žalobou za premlčané. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením. Podľa jeho názoru súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a napokon vec i správne právne posúdil. Predmetné zmluvy boli uzatvorené podľa o elektronických komunikáciách a nie ako je uvedené v žalobe podľa . Podľa , , užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení. Navrhuje preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia a nasl. . Žiada sa pritom zdôrazniť, že pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia a odvolací súd viazaný rozsahom odvolania aj uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v ) tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd pritom na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie, pričom vychádzal z aplikácie ustanovenia , majúc na zreteli potrebu zopakovania dokazovania, pretože odvolací súd mal za to, že je potrebné vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu zisteného, či konštatovaného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené.

5. Tak, ako je uvedené už vyššie, predmetná vec bola predmetom odvolacieho konania už pri preskúmavaní predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie -51 zo dňa 4.4.2017. Uznesením č.k. z 21.6.2018 odvolací súd zrušil predchádzajúci zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplynulo aj to, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal vyriešením skutkovej i právnej otázky týkajúcej sa posudzovania predmetného právneho vzťahu. Žalovaný uzatváral zmluvu ako podnikateľ s platným živnostenským oprávnením a s uvedením príslušného identifikačného čísla osoby medzi základnými údajmi na značenie účastníka v predmetnej zmluve. Odvolací súd pritom zdôraznil potrebu predovšetkým výsluchu samotného žalovaného na skutočnosti týkajúce sa uzatvárania zmluvy i jeho využívania. Súd prvej inštancie vypočul v konaní žalovaného, pričom si osvojil jeho obranu založenú na tom, že predmetnú zmluvu uzatváral, aby zabezpečil telefón pre svoje dcéry a uspokojil sa aj s tvrdením žalovaného, že pre účely podnikateľskej činnosti využíval iný telefón.

6. Z verejne prístupného živnostenského registra je zrejmé, že žalovaný mal podnikateľské oprávnenie na výkon podnikateľských činností: sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, maloobchod v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti a jednoduché stavebné práce v rozsahu voľnej živnosti od 19.10.2006 do 30.7.2019. Od. 19.10.2006 podnikal pod obchodným menom Y. s IČOm XXXXXXXX, s miestom podnikania W., D. XX/X.

7. Zo zopakovaného dokazovania odvolacím súdom vyplýva, že podľa Zmluvy o pripojení z 13.4.2011 a podľa Rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb z toho istého dátumu vyplýva, že žalovaný bol v týchto zmluvách označený obchodným menom Y. aj s IČOm XXXXXXXX. V rámci programu služieb, ktorý poskytovala spoločnosť I. si zvolil žalovaný program služieb „R.“. Žalovaný v konaní nespochybňoval to, že by zmluvu nebol podpísal.

8. V zmysle ustanovenia , skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. Ku skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu by mali byť obsiahnuté v jeho žalobe, resp. replike a duplike. Podobne rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného by mali byť uvedené v jeho písomných vyjadreniach, ústnych vyjadreniach na súde, či takisto reakciách na písomné podania žalobcu. Skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označujú ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. uviesť substancované tvrdenia. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť to, že v klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez takejto aktivity strán v zisťovaní skutkového stavu súd nepokračuje, ale vyhodnotí to, čo sporové strany v rámci prostriedkov svojej procesnej obrany, či procesného útoku produkovali a z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.

9. Tak, ako je už uvedené i vyššie, súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku dospel k záveru o tom, že vo veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Mal za to (predovšetkým z výsluchu samotného žalovaného), že zmluvné vzťahy právneho predchodcu žalobcu a žalovaného mali mať charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. . V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť to, čo je už uvedené aj vyššie, že zo zmluvy o pripojení a z rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva označenie žalovaného ako podnikateľa. Zmluvu totiž uzatváral ako fyzická osoba, podnikateľ, označený obchodným menom a tiež aj pomocou IČO. Naviac, čo je osobitne potrebné treba zdôrazniť, uzatváral zmluvu, ktorej náležitosti jednoznačne svedčia tomu, že mala byť uzatváraná pre potreby podnikateľské. Program služieb, ktorý si zvolil žalovaný pri uzatváraní zmluvy, aj svojím názvom svedčí tomu, že mala byť služba poskytovaná právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného pre účely podnikateľské. Išlo o program služieb R. a aj obsah samotnej rámcovej zmluvy, keď sa zdôrazňuje limit služieb (viď napr. čl. 2, body 2.2 a 2.3 rámcovej zmluvy), ktoré budú využívané, nesvedčí tomu, že by išlo o využívanie služieb pre spotrebiteľa, či pre dcéry, ako to tvrdil samotný žalovaný vo svojom výsluchu. Tvrdenie o tom, že pre podnikateľské účely využíval telefón od spoločnosti R. ostalo len samotným tvrdením, ktoré nie je podoprené žiadnym z dôkazov, ktoré žalovaný v konaní produkoval. Nie je vylúčené, že by pre podnikateľské účely pritom podnikateľ využíval aj telefónne, či elektronické služby od dvoch spoločností. Ak je v zmluve označený žalovaný obchodným menom, aj IČOm a zo zmluvy vyplynulo, aj z jej obsahu, že sa má využívať pre podnikateľské účely, je za takýchto okolností len ťažko si predstaviť, ako jednoznačnejšie mal žalovaný prejaviť vôľu do predmetného zmluvného vzťahu vstúpiť ako podnikateľ. Používanie služieb mobilného operátora zo účelom telefonovania, odosielania krátkych textových správ, či ostatných pridružených služieb, je v aktuálnej dobe jednou z elementárnych pracovných pomôcok pri vykonávaní podnikateľskej činnosti akéhokoľvek druhu, pretože zabezpečuje jeden zo základných komunikačných kanálov podnikateľa s ostatným svetom. Aj výkon podnikateľskej činnosti, na ktorú mal oprávnenie žalovaný podľa živnostenského oprávnenia, ako je uvedené vyššie, nespochybňuje ani minimálne to, že by sa výkon služieb poskytovaný predchodcom žalobcu nemal

využiť pre tieto konkrétne druhy podnikateľskej činnosti žalovaného. Nie je to teda vylúčené a žalovaný v konaní neprodukoval skutočnosti a dôkazy, ktoré by vyvrátili obsah písomných dôkazov o tom, že sa zmluva uzatvorila v súvise s jeho podnikateľskou činnosťou.

10. Absencia dostatočného a zároveň zrozumiteľného odôvodnenia obrany o spotrebiteľskom charaktere zmluvy nemohla viesť na základe výsledkov zopakovaného dokazovania k inému záveru len tomu, že žalovaný nevyvrátil obsah listinných dôkazov, ktorý svedčil o podnikateľskom charaktere vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Treba pritom zdôrazniť, že samotná rámcová zmluva okrem označenia žalovaného identifikačnými údajmi podnikateľa i vyššie spomenutého obsahu zmluvy má výslovné uvedenie, že sa uzatvára podľa ustanovení a z čl. 7 Záverečné ustanovenia bod 7.1 výslovne vyplýva, že vzťahy z tejto zmluvy sa riadia . Podľa Obch. zák., tak ako bude uvedené ďalej sa musia v zmysle ust. posudzovať aj účinky odstúpenia od zmluvy, ktoré sú tak, ako to zdôrazňoval žalobca ex nunc a nie ex tunc.

11. Ak ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, potom pre premlčanie treba aplikovať ustanovenia , konkrétne ustanovenie , ktoré upravuje pre jednotlivé práva premlčaciu dobu 4 roky a aj ustanovenie o začiatku plynutia premlčacej doby odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri aplikácii uvedených ustanovení nemôže byť opodstatnenou námietka premlčania, resp. námietka premlčania uplatnená žalovaným nemôže viesť k zamietnutiu žalobného návrhu, pretože nároky, ktoré žalobca v konaní proti žalovanému uplatňuje, boli uplatnené pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.

12. Pre rozhodnutie v predmetnej veci je však určujúcim to, čo bolo predmetom žaloby s tým, že samotný obsah žaloby je pri popise rozhodujúcich skutočností a dôkazov stručný, vymenúvava len jednotlivé faktúry, z ktorých by uplatnené nároky mali vyplynúť, a odkazuje na obsah zmluvy o pripojení a rámcovej zmluvy a tiež zmluvy o postúpení pohľadávok. Vychádzajúc z obsahu pripojených faktúr, žalobca proti žalovanému uplatňoval: a) zostatok neuhradenej faktúry č. 1022838505, splatnej 12.9.2011 vo výške neuhradeného zostatku 55,80 eur, pričom by malo ísť o nároky za hlasové a nehlasové služby (z vystavenej faktúry malo byť pred podaním žaloby zaplatené 20,- eur), b) úhradu faktúry č. 1024337564 na sumu 28,91 eur za hlasové a nehlasové služby, splatnú 12.10.2011, c) úhradu faktúry č. 1025205834, účtujúcou hlasové a nehlasové služby vo výške 8,12 eur, splatnú 14.11.2011, d) úhradu faktúry č. 1026871677, účtujúcou úhradu odpojenia z dôvodu neplatenia vo výške 16,67 eur a zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur, spolu s DPH všetko 45,- eur, splatnou dňom 19.12.2011, e) úhradu faktúry č. 1028231477, splatnou 16.1.2012, účtujúcou poplatok za upomienku 3,50 eur a zmluvnú pokutu vo výške 402,- eur.

13. Z hľadiska skutkového základu pre rozhodnutie súdu je opätovne treba zdôrazniť tie skutočnosti, ktoré sú uvedené vyššie z pohľadu aplikácie ustanovenia , . Je zrejmé, že žalovaný už vo svojich písomných reakciách na podanú žalobu okrem iného namietal účtované poplatky za upomienku 3,50 eur, zmluvnú pokutu vo výške 402,- eur, poplatok za odpojenie vo výške 16,67 eur a zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur [tak, ako tieto položky žalobného návrhu boli upravené vo faktúrach uvedených vyššie pod písmenami d) a e)]. Zmluvná pokuta uplatňovaná vo výške 402,- eur bola v tomto smere už v samotnej žalobe odôvodnená aplikáciou čl. 5 bod 5.2 rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Položky týkajúce sa poplatkov za odpojenie vo výške 16,67 eur, či zmluvnej pokuty vo výške 25,- eur a poplatku za upomienku 3,50 vo faktúre č. 1028231477 žalobca sám súdu ani po námietke žalovaného proti týmto poplatkom nezdôvodnil a nepreukázal. Za daného stavu pri aplikácii ustanovenia pre pozitívne rozhodnutie o tejto časti žalobného návrhu neboli splnené procesné podmienky a súd, ktorý nie je vyšetrovateľom vo veci, tak ako je zdôraznené vyššie, nemal možnosť pozitívne rozhodnúť o tejto časti žalobného návrhu. Žalobca ani na odvolacom pojednávaní na otázku súdu neuviedol, z akej konkrétnej časti úpravy zmluvných záväzkov by mu mali tieto nároky vyplynúť.

14. Nesporným tak bolo v konaní v zásade uplatňovanie a priznanie nárokov za hlasové a nehlasové služby tak, ako boli účtované zostatkom neuhradené faktúry č. 1022838505 na sumu 55,80 eur, z faktúry 1024337564 na sumu 28,91 eur i faktúry 1025205834 vo výške 8,12 eur. Ide o poplatky za službu

hlasovú a nehlasovú a okrem námietky premlčania žalovaný vo vzťahu k týmto faktúram neuplatňoval iné prostriedky procesnej obrany. Z hľadiska skutkového preto nie je sporným rozhodovanie o týchto cenách dodaných služieb. Napokon z podania žalovaného z 3.4.2017 (č.l. 46 spisu) vyplýva, že samotný žalovaný navrhoval súdu vyhovieť tejto časti žalobného návrhu (žiadal žalobcovi priznať sumu 89,16 eur s príslušnými úrokmi z omeškania). Zmluva bola uzavretá za účinnosti . , na ktorý odkazuje žalobca, nadobudol účinnosť až v priebehu už založeného záväzkového vzťahu strán, ale z prechodných ustanovení , konkrétne z ust. vyplýva, že zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto (1.11.2011) v zmysle podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Vo vyúčtovaniach podľa faktúr uvedených v bode 12 dôvodov tohto rozhodnutia, písmeno a) až c) účtujúcich úhradu za hlasové a nehlasové služby do konca októbra 2011 je pri právnej kvalifikácii nároku na zaplatenie ceny služby odkázať na ust. .

15. Z hľadiska skutkového je nesporným aj to, že podľa článku 5 odsek 5.2 rámcovej zmluvy si zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu podľa tam uvedeného pravidla upravujúceho výpočet podľa vzorca.

16. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že uplatňovanie ceny za telekomunikačné služby (podľa faktúr uvedených v bode 12 písm. a) až c) dôvodov tohto rozhodnutia) je dôvodným, preto nároky na zaplatenie ceny služieb boli uplatňované dôvodne a nebol dôvod ani žalobe v tejto časti nevyhovieť. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty pri jej aplikácii v zmysle ustanovenia je zrejmé, že si dohodli zmluvné strany nárok na zmluvnú pokutu podľa upraveného výpočtu v zmluve s tým, že účelom zmluvnej pokuty bolo donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzkov. Zmluvná pokuta tak predovšetkým predstavovala hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má tak predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkciu prevenčnú) alebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), alebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislá od vzniku škody (viď aj uznesenie NS SR z 30.9.2013 sp.zn. ).

17. Je nepochybné, že žalovaný porušil povinnosť zo zmluvného vzťahu, ktorý bol dohodnutý na určitú dobu. Tak, ako je zrejmé aj z vyššie uvedených skutočností o neplnení zmluvných záväzkov na plnení ceny za poskytnuté hlasové a nehlasové služby, toto viedlo žalobcu, resp. jeho predchodcu ku zrušeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy. Zmluvný vzťah bol teda ukončený a toto aj pri odkaze na už vyššie citované ustanovenie čl. 5 odsek 5.2 rámcovej zmluvy zakladá dôvod na zmluvnú pokutu. Z pohľadá primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť zmluvnú pokutu dojednanú aj vo forme pevne stanovenej čiastky, či respektíve pri určení vzorca, akým sa táto pevne stanovená čiastka vypočíta. Výpočet, ktorý je uvedený v samotnej žalobe i v označenej faktúre vedie k záveru o zmluvnej pokute za porušenie záväzku vo výške 402,- eur. Vzhľadom na dĺžku trvania zmluvného vzťahu založeného právnym predchodcom žalobcu so žalovaným, odvolací súd mal za to, že sú splnené viaceré predpoklady pre moderáciu tejto zmluvnej pokuty. Mal pritom na zreteli to, že k moderácii zmluvnej pokuty podľa môže pristúpiť podľa konkrétnych okolností prípadu v nadväznosti na zistený skutkový stav veci. Tento zistený skutkový stav veci je založený na tom, že po akú dlhú dobu ešte tento zmluvný vzťah medzi stranami mal trvať, ak sa dohodol v apríli 2011 na dobu trvania minimálne 12-tich mesiacov. K odstúpeniu od zmluvy došlo v novembri 2011 a za takéhoto stavu odvolací súd mal na zreteli aj to, že zaplatenie účtovanej zmluvnej pokuty by bolo neprimerane prísnym vo vzťahu k žalovanému a k rozsahu ním porušených povinností na neplnení zaplatenia ceny poskytovaných služieb a dobe trvania nesplneného záväzku na zotrvaní v zmluvnom vzťahu. Výška dojednanej a takýmto vzorcom vypočítanej zmluvnej pokuty a povaha aj význam zabezpečovanej povinnosti viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné a možné pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty zo sumy 402,- eur na sumu 200,- eur. Odvolací súd je toho názoru, že takáto moderácia zmluvnej pokuty nebude pre veriteľa spojená s vážnym negatívnym ekonomickým dôsledkom. Bude však spĺňať funkciu sankčnú a v podstate aj náhradovú vo vzťahu ku nárokom, ktoré by žalobcovi vznikli pri dobe dodržania záväzku tak, ako to bolo upravené v zmluve.

18. Na odvolacom pojednávaní obe strany zdôraznili, že je vecou súdu aplikácia moderačného oprávnenia. K možnej aplikácii ustanovenia sporové strany mali poskytnutý priestor. Ak boli v zmluve určené limity na plnenie mesačne cca 50,- až 55,- eur, potom pri dobe trvania záväzku po odstúpení od zmluvy do dohodnutého času v trvaní celkom 12-tich mesiacov, je odvolací súd toho názoru, že primeranou a moderačnému oprávneniu v zmysle ustanovenia zodpovedá zníženie zmluvnej pokuty na sumu 200,- eur.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd pri aplikácii ustanovenia čiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi uplatnený nárok za cenu hlasových a nehlasových služieb v celkovej výške 92,83 eur (súčet 55,80 + 28,91 + 8,12 eur) a moderovanú výšku zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur. Vo zvyšnej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcovi nebolo možné priznať uplatňované nároky, ktoré sám skutkovo presvedčivo neodôvodnil.

20. Pri rozhodnutie o náhrade trov konania odvolací súd aplikoval ustanovenie , . Pri zmeňujúcom rozhodnutí mal odvolací súd povinnosť rozhodnúť o nároku na náhrade trov celého konania.

21. Pri hodnotení výsledku konania ako určujúceho kritéria pre rozhodovanie o náhrade trov konania odvolací súd mal za to, že v zásade súdne rozhodnutie svedčí o neúspechu žalobcu len v časti o uplatňovaní poplatku za odpojenie 16,67 eur, zmluvnej pokuty vo výške 25,- eur, účtovanej faktúrou č. 1026871677 a čiastočne faktúry 1028231470 účtujúcej poplatok za upomienku v rozsahu 3,50 eur. Vo vzťahu k moderovanej zmluvnej pokute 402,- eur zníženej moderačným oprávnením súdu na sumu 200,- eur, nemožno hovoriť o neúspechu žalobcu. Úspech o tejto časti žalobného návrhu je založený len na tom, či súd uznal základ tohto nároku a pri rozhodovaní o konečnej výške trov sa potom má vychádzať u advokátskych trov len z prisúdenej sumy. Každopádne však žalobca bol so svojím žalobným návrhom len neúspešný v pomerne nepatrnej časti, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia . O výške tejto náhrady trov aj so zdôraznením už konštatovaného moderačného oprávnenia, ktoré nemá vplyv na záver o úspechu, či neúspechu (ale má vplyv na výšku uplatňovaných trov) rozhodne súd prvej inštancie vyšším súdnym úradníkom podľa .

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta posledná a v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).