Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-276-2019.pdf
PDF · 100.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/276/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej: J. V., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX, občan Slovenskej republiky, o vymoženie 4 585,54 Eur s prísl., ktorá je vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/1217/2009-26 zo dňa 2. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/1217/2009-26 zo dňa 2. júla 2019 vo výroku I. p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie oprávneného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/1217/2009-26 zo dňa 2. júla 2019 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 6Er/1217/2009-26 zo dňa 2. júla 2019 prvou výrokovou vetou vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 55,78 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že exekučný súd poveril dňa 4. januára 2010 súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom R.. Y. V., so sídlom Y. XXX, XXX XX A., sp. zn. RK-931/07-MK zo dňa 15. októbra 2007 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Súdny exekútor postúpil exekučnému súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v doplnení uviedol, že dňa 11. júla 2006 uzavrel ako veriteľ s povinnou Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol povinnej úver v sume 3 452,30 Eur (104 004,- Sk), za poskytnutie ktorého sa povinná zaviazala zaplatiť zmluvnú odmenu v sume 49,79 Eur (1 500,- Sk). Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok vznikol oprávnenému aj nárok na zmluvné pokuty v sume 661,06 Eur. Zmenka bola vystavená povinnou ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v Zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom. Z formulárovej Zmluvy vyplýva, že oprávnený ju uzatvoril s povinnou, ktorá je v Zmluve označená ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom. Právny vzťah založený Zmluvou je tak podľa exekučného súdu vzťahom spotrebiteľským. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 18 Zmluvných dojednaní, ktoré mali byť prílohou Zmluvy. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej doložky, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnul do samotnej Zmluvy a dal klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. Exekučný súd mal za
to, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Povaha Zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Exekučný súd tak po preskúmaní podmienok exekučného konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Exekučný súd mal za to, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už nadbytočné, preto sa exekučný súd týmito bližšie nezaoberal.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, hoci v danej veci už bolo skôr vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Táto zmena v postoji exekučného súdu nebola podľa oprávneného náležite zdôvodnená, a preto oprávnený považuje napadnuté rozhodnutie exekučného súdu za arbitrárne a nepreskúmateľné, čo predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovské doložky sú právom povolené, pričom sa výslovne zakazuje v nich len také dojednanie, ktoré by spotrebiteľa nútilo k rozhodcovskému konaniu. Opačný záver by znamenal zákaz použitia rozhodcovského konania pre spotrebiteľské vzťahy, čo však zákonodarca evidentne nesledoval. Z čl. 18 bod 18.1 Zmluvy podľa oprávneného jasne vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť uplatňovať svoje práva výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Konanie pred rozhodcom je len alternatívne a od spotrebiteľa nevyžaduje, aby svoje práva uplatňoval len arbitrážou. Táto sa uplatní len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa môže žalobou domáhať napríklad vyplatenia úveru, vyplatenia revolvingu, neplatnosti Zmluvy, vyplatenia preplatkov zo Zmluvy, atď., pričom veriteľ si bude žalobou uplatňovať svoje práva v zásade len v jedinom prípade, a to pri nesplácaní dlhu. Skúmanie dôvodov na jednej, či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne. K výberu rozhodcu dochádza až pri podaní žaloby a tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú rovnaké práva a nie je možné hovoriť o ich nerovnovážnom postavení. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie sa začne na základe žaloby dodávateľa, nie je daný uzatvorením zmluvy s rozhodcovskou doložkou, ale vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Exekučný súd uvádza dôvod neprijateľnosti, ktorý nemá oporu v zákone, keďže žiadny zákon v čase rozhodcovského konania neurčil, že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie exekučného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol, avšak pre úplnosť na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučný titulom, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, je Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom R.. Y. V. so sídlom Y. XXX, XXX XX A., sp. zn. RK-931/07-MK zo dňa 15. októbra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. novembra 2007a vykonateľnosť dňa 6. novembra 2007, a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10. decembra 2009, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18. decembra 2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 138 144,- Sk (4 585,54 Eur) s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 11. júla 2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 104 004,- Sk. Súčasťou Zmluvy sú všeobecné zmluvné dojednania, ktoré obsahujú v čl. 18 bod 18.2.1 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: R.. J. C., advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. XXXX, so sídlom C., advokátom so sídlom M. XX, P.O.F. XX, XXX XX F. X, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, R.. R. L., advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. XXXX, so sídlom Q. XX, XXX XX F. F., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, R.. Y. Y., advokátka, zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. XXXX, so sídlom M. W. č. XX, XXX XX V., T. S. X, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, Y.. Y. V., advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. XXXX, so sídlom V. X, XXX XX Y., č. ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX.“ Podľa bodu 18.3 daných všeobecných zmluvných podmienok „Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto Zmluvy o RÚ nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.“
12. Vzhľadom na to, že oprávnený v odvolaní nenapáda postavenie povinnej ako spotrebiteľa, odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu v tomto ohľade nepreskúmaval.
13. K odvolacej námietke oprávneného ohľadom nemožnosti exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku potom, čo už vo veci skôr vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má
byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“
14. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.
15. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.
16. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. 18. všeobecných zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, exekučný súd správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. V prípade podania žaloby v rozhodcovskom konaní zo strany dodávateľa spotrebiteľ nemá možnosť vylúčiť rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní, hoci rozhodcovská doložka je z formálnej stránky formulovaná alternatívne. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia
do všeobecných zmluvných podmienok vopred pripravenej Zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej Zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu Zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do všeobecných zmluvných dojednaní na zadnej strane formulára Zmluvy. Ak teda spotrebiteľ chcel od dodávateľa získať predmet Zmluvy, kvôli ktorému Zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej Zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná. Rozhodca tak nemal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky právomoc rozhodnúť vo veci a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom.
17. V zmysle uvedeného odvolaniu oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu exekučného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I.ako vecne správne potvrdil.
18. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
19. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
20. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. Výrok II. uznesenia exekučného súdu, ktorým oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,78 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia, oprávnený taktiež napadol odvolaním, keďže napadnuté uznesenie žiadal v odvolaní zrušiť v celom rozsahu, t. j. aj vo výroku o náhrade trov exekúcie.
22. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak dôjde zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“
23. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku II. neposudzoval.
25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).