Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-510-2018.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Subarea
67Ek/510/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice, IČO: 00 691 135, so sídlom Trieda SNP 48A, 040 11 Košice, proti povinnému X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. ulica XXX/XX, XXX XX P., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabalom, so sídlom exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice, pod sp. zn. 279EX 138/18, v konaní o vymoženie 20,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/510/2018 zo dňa 10. októbra 2019, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/510/2018 zo dňa 10. októbra 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 21.3.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Bok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 126851 zo dňa 8.11.2016, vydaný Mestskou políciou Košice, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2016 a vykonateľnosť dňa 24.11.2016 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 67Ek/510/2018 dňa 23.3.2018 súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabalu, so sídlom exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.5.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Poverený súdny exekútor zastavil exekúciu v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") z dôvodu, že na majetok povinného bol Uznesením Okresného súdu Košice I., sp. zn. 9Odk/42/2019 zo dňa 13.6.2019 vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 117/2019, vydanom dňa 19.6.2019. Súdny exekútor v odôvodnení upovedomenia o zastavení exekúcie uviedol, že v súlade s § 167f zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemožno počas konkurzu začať, ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
4. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/510/2018 zo dňa 10.10.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
5. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že zistil, že na majetok povinného bol Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9Odk/42/2019 zo dňa 13.6.2019 vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 117/2019 dňa 19.6.2019. Poukázal na to, že uvedeným uznesením súd súčasne rozhodol aj o oddlžení povinného.
6. Ďalej vyšší súdny úradník poukázal aj na to, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Po začatí konkurzu preto nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. K tvrdeniam oprávneného, ktorý poukazoval na to, že správca dlžníka - povinného, mal v Obchodnom vestníku č. 163/2019, zverejnenom dňa 23.8.2019 uverejniť oznámenie o ukončení konkurzu v zmysle § 167 ods. 1 ZKR z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, vyšší súdny úradník uviedol, že nejde o takú právnu skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor. Po preskúmaní námietok oprávneného potom vyšší súdny úradník dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal dôvody, pre ktoré by mal súd námietkam vyhovieť a preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ako nedôvodné zamietol.
7. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 67Ek/510/2018 zo dňa 10.10.2019, ktoré bolo oprávneného doručené dňa 10.10.2019 podal oprávnený dňa 21.10.2019, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí. Uviedol zhodné tvrdenia ako v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a opätovne zdôraznil, že vyhlásený konkurz na povinného bol už zrušený. Vo vzťahu k trovám exekúcie uviedol, že exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. V tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu nášho pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. V tomto prípade nie je daný žiadaný zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010, v ktorom ústavný súd uviedol, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s uvedeným súd zastáva názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. Rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Preto, keďže v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, po začatí exekučného konania, nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený. Vzhľadom na uvedené, žiada oprávnený exekučné konanie zastaviť, ale bez povinnosti uhradenie trov exekúcie oprávneným. Trovy exekúcie bude znášať súdny exekútor.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR "), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
15. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
16. V zmysle § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
17. Podľa § 166f ods. 2 veta prvá ZoKR právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým.
18. Podľa § 166f ods. 4 ZoKR zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkými veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
19. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
20. Podľa § 167f ods. 2 veta prvá ZoKR , ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
21. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
23. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60 a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
24. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
25. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.
26. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
27. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii oprávneného v podanej sťažnosti uvádza, že pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, nie je možné uspokojiť v exekučnom konaní. Súd poukazuje na to, že okrem vyhlásenia konkurzu na majetok povinného príslušný súd (Okresný súd Košice I. v uznesení sp. zn. 9Odk/42/2019 z 13.6.2019) rozhodol aj o jeho oddlžení a to tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v tomto konkurze, v rozsahu, v akom tieto dlhy nebudú uspokojené v konkurze a v rozsahu dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Oddlženie teda naďalej platí (nezrušuje sa spolu so zrušením konkurzu) a dlhy povinného, ktorých bol uznesením súdu zbavený, sú voči nemu nevymáhateľné. Oddlženie je možné zrušiť iba rozsudkom súdu pre nepoctivý zámer dlžníka za podmienok ustanovených v príslušných ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení.
28. Zmyslom oddlženia je zákonom poskytnutá možnosť dlžníkovi, za zákonom stanovených podmienok, domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára tak, aby sa zbavil starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu, resp. priznaním oddlženia. Rovnako však zákon poskytuje ochranu aj veriteľom v možnosti domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.
29. Z dôvodu, že v tomto prípade, ide o pohľadávku, ktorá vznikla ešte v roku 2016, t.j. pred rozhodujúcim dňom (t.j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, ktorý zákon považuje za „rozhodujúci deň“, teda pred mesiacom jún 2019). Táto pohľadávka je v zmysle § 166b ods. 1 písm. c) ZoKR vylúčená z uspokojenia v prípade oddlženia. Ako už bolo uvedené, keďže súd vyššie uvedeným rozhodnutím o oddlžení, zbavil povinného dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze a to v rozsahu, v akom tieto dlhy nebudú uspokojené v konkurze a zbavil ho aj dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia v konkurze, potom ho zbavil aj tohto jeho dlhu (pokuty nezaplatenej na mieste v roku 2016). Potom, vychádzajúc z uvedeného, súdny exekútor správne rozhodol o zastavení exekúcie a vyšší súdny úradník správne zamietol námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie.
30. K trovám exekúcie súdneho exekútora, ktorých povinnosť úhrady namietol oprávnený až v rámci podanej sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, súd uvádza, že ich preskúmaním zistil, že súdny exekútor aj tu postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, keď na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle § 61n ods. 3 Exekučného poriadku.
31. Zo znenia ustanovenia § 61n ods. 3 Exekučného poriadku priamo vyplýva povinnosť platiť trovy exekúcie oprávnenému v prípadoch zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku. Tu je nutné zdôrazniť, že od 1.4.2017, t.j. po účinnosti zmeny právnej úpravy - po rozsiahlej novelizácii Exekučného poriadku, nie je možné na vec aplikovať ani právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval oprávnený. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že z osobitného predpisu vyplýva, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, súdny exekútor postupoval správne a ani nemohol postupovať inak.
32. Teda, po preskúmaní súdneho spisu a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, sudca konštatuje, že súdny exekútor správne vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a vyšší súdny úradník správne posúdil skutkový stav veci a správne vo veci rozhodol. Keďže za danej situácie nie je možné začať ani viesť exekučné konanie, a pohľadávka oprávneného uplatnená v tomto exekučnom konaní je voči povinnému na základe oddlženia, ktoré mu bolo priznané, nevymáhateľná, pričom súdny exekútor rozhodol správne aj o trovách exekúcie, sudca sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
33. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).