Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-31Sa-9-2022.pdf
PDF · 121.13 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-31Sa/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou vo veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2022, takto
rozhodol:
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2022 zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku spísanú dňa 31.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.). V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie konštatovala, že podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 16.06.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, je žalobca naďalej invalidný s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení (t.j. 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu), z tohto dôvodu žalobcovi patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti odôvodňujúce nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.10.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania (v ktorom žalobca namietal zhoršením stavu) bol zdravotný stav žalobcu opätovne dňa 11.08.2022 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 04.10.2022 v jeho neprítomnosti, pričom vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie. Konštatoval, že žalobca
utrpel dňa 15.08.2015 pri autonehode zlomeninu ľavej stehnovej kosti. Stav bol riešený operačne, s dobrým kostným postavením. V odborných nálezoch v ostatných rokoch, a to aj v roku 2022, pretrváva mierne obmedzenie hybnosti v ľavom bedrovom kĺbe a ľavom kolene (v júni 2016 bola vykonaná artroskopia pre poranenie vnútorných častí kolena). Aktuálnym ortopedickým vyšetrením z mája 2022 je klinicky uvedené: chôdza je s oporou, má hypotrofiu ľavej dolnej končatiny, terminálny deficit hybnosti v oblasti ľavého bedrového kĺbu, s významnejším obmedzením v oblasti ľavého kolenného kĺbu. RTG vyšetrením je konštatovaný rozvoj artrózy v citovaných kĺboch s príslušným obmedzením hybnosti, s reziduálnymi posttraumatickými a pooperačnými zmenami. EMG vyšetrením zo dňa 28.09.2016 bola objektivizovaná transverzálna lézia femorálneho nervu. Tento stav je stabilizovaný, potvrdený aj aktuálnym neurologickým vyšetrením, bez podstatných zmien. Uvedenému zdravotnému stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 55 %, a to pri rozhodujúcom postihnutí - poranenie femorálneho nervu jednostranné, so stanovením maximálnej možnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 % a zvýšením o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. pri zohľadnení postihnutia ľavej dolnej končatiny po úrazovej zlomenine. Pretože nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nie je splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný konštatoval, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, z hľadiska skutkového sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. V odvolacom konaní neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na spôsob rozhodnutia vo veci.
Žaloba
3. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie s odôvodnením, že jeho zdravotný stav sa podľa vyjadrení odborných lekárov zhoršil. K správnej žalobe žalobca priložil fotokópiu záznamu o ortopedickom vyšetrení zo dňa 25.05.2022 a 08.09.2022 (lekár A. A. F.) a záznamu o neurologickom vyšetrení zo dňa 27.05.2022 (lekár A. F. G.).
Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, tieto obsahovali závery objektívnych klinických vyšetrení. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje lekárske znalosti, čo je v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrení žalobcu, doloženej zdravotnej dokumentácie (lekárskych správ). Záver o nezmenenom rozsahu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na základe predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré vzali do úvahy komplexne a bez rozporov. Postup Sociálnej poisťovne bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanovenia, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté. Žalovaný trvá na správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s napadnutým rozhodnutím, preto žiada, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Replika
5. Žalobca nevyužil svoje právo podať vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (tzv. repliku).
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
6. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 31Sa/9/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-31Sa/9/2022.
7. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. a/ SSP), Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žaloby, ale v celom rozsahu v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP. Preskúmaním veci správny súd nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia.
8. Na prejednanie veci samej správny súd nariadil pojednávanie na deň 13.02.2024 podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP. S ohľadom na povahu veci (správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci), v ktorej sa nevyžaduje povinné právne zastúpenie sa správny súd domnieval, že účastníci konania (osobitne žalobca) môžu na pojednávaní vysvetliť, resp. bližšie objasniť skutočnosti vyplývajúce zo správnej žaloby, preto bolo žiaduce vo veci nariadiť pojednávanie. Na pojednávaní pred správnym súdom sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných podaní.
9. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Tak, ako už bolo uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, pretože ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda túto posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
12. Podľa § 73 ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
13. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
14. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
15. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
16. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktorú účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
17. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
18. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
19. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
20. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods.6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
21. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v administratívnom (správnom) konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
22. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
23. Výška invalidného dôchodku sa odvíja o.i. od percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť (§ 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). V zmysle § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
24. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, ktorá nie je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Z administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil správnemu súdu vyplýva, že žalobcovi bol od 28.09.2016 priznaný invalidný dôchodok Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2017 (v spojení s Rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2017) s tým, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa lekárskej správy z 15.12.2016 bol žalobca uznaný invalidným s určením dátumu vzniku invalidity 28.09.2016, kedy bola EMG vyšetrením objektivizovaná ťažká lézia (poškodenie) ľavého stehenného nervu (nervus femoralis). Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je postihnutie zaradené do Kapitoly XV./oddiel G/položka 58.2 (Choroby podporného a pohybového aparátu. Postihnutie končatín, nervus femoralis), za ostatné ochorenia (Choroby podporného a pohybového aparátu. Postihnutie končatín, stavy po zlomeniny stehnovej kosti pri dobrej funkcii končatiny podľa Kapitoly XV./oddiel G/položka 43) posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %.
25. Vo vzťahu k súdnemu prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia je podstatným preskúmať záver o tom, či u žalobcu prišlo alebo neprišlo k zmene (zhoršeniu) zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval zvýšenie dávky invalidného dôchodku v zmysle § 112 ods. 4 v spojení s § 71 zákona č. 461/2003 Z.z., teda by odôvodňoval vyhoveniu žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Žalobca v podanej správnej žalobe tvrdil, že jeho zdravotný stav sa v porovnaní s prechádzajúcim obdobím zhoršil, preto považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné.
26. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je správny súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.1015 sp. zn. 9Sžso/16/2014). Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovaného, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý.
27. Napadnuté rozhodnutie je výsledkom konania o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku (prehodnotenie zdravotného stavu) zo dňa 31.05.2022. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. posudzovaný zdravotný stav žalobcu s cieľom zistiť, či v rozsahu a stupni jeho zdravotných ťažkostí a ich vplyvu na funkčný stav organizmu došlo k takej nepriaznivej zmene, ktorá by odôvodňovala navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, t.j. určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšom rozsahu než na úrovni 55 %, čo by odôvodňovalo zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
28. Výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobcu bola lekárska správa posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Zvolen zo dňa 16.06.2022, ktorá bola podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a lekárska správa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.10.2022, ktorá bola vypracovaná v odvolacom administratívnom konaní za účelom preverenia vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaným.
29. V lekárskej správe zo dňa 16.06.2022 sa uvádza, že zdravotný stav bol posúdený v neprítomnosti účastníka na základe doloženej posudkovej a zdravotnej dokumentácie. Posudkový lekár vyhodnotil závery neurologického vyšetrenia zo dňa 27.05.2022 u A. F. G. a závery ortopedického vyšetrenia zo dňa
25.05.2022 u A. A. F. s konštatovaním, že zdravotný stav účastníka konania naďalej podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % pre transverzálnu léziu femorálneho nervu. Pre problémy s ľavou stehnovou kosťou a ľavostrannú koxartrózu zdravotný stav účastníka konania podmieňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových naďalej 55 %.
30. V lekárskej správe zo dňa 04.10.2022 posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v prvom rade konštatoval, že v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie sa posudzovanie zdravotného stavu vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania na pojednávaní, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Uviedol, že žalobca bol uznaný invalidným od 28.09.2016 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % pre poranenie stehnového nervu (45 %) a ostatné pridružené ochorenia (10 %). Posudkový lekár konštatoval, že v odborných nálezoch z ostatných rokov, a to aj v roku 2022, pretrváva mierne obmedzenie hybnosti v ľavom bedrovom kĺbe a ľavom kolene. Aktuálnym ortopedickým vyšetrením z mája 2022 je klinicky uvedené: chôdza je s oporou, má hypotrofiu ľavej dolnej končatiny s terminálnym deficitom hybnosti v oblasti ľavého bedrového kĺbu, s významnejším obmedzením v oblasti ľavého kolenného kĺbu. RTG vyšetrením konštatovaný rozvoj artrózy v citovaných kĺboch s príslušným obmedzením hybnosti, s reziduálnymi posttraumatickými a pooperačnými zmenami. Tento stav je stabilizovaný, potvrdený aj aktuálnym neurologickým vyšetrením, bez podstatných zmien. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej na úrovni 55 % bez preukázaného prípadného zhoršenia zdravotného stavu. Z hľadiska pracovného zaradenia posudkový lekár uviedol, že žalobca sa môže uplatniť na trhu práce v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez nosenia a dvíhania ťažkých bremien s vylúčením prác vo vynútenej polohe. Posudkový lekár vychádzal zo záverov lekárskych nálezov – odborných vyšetrení žalobcu, a to neurologického vyšetrenia zo dňa 27.05.2022 u A. F. G. (so záverom: Stp. fract. pertrochanterica femoris I.sin., stav po OS/rok 15/ Stp. AS genu I.sin./rok 16,22/Coxarthrosis et gonarthrosis I.sin.postt. Ťažká lézia n. femorali I.sin.v.s. transverzálna lézia nervu /EMG verif./) a ortopedického vyšetrenia zo dňa 25.05.2022 u A. A. F. (zo záverom Coxarthrosis I sin opostraum gr IIIb-c. Gonarhtrosis I sin postraum stav po invet laesii LCA a meisectomii LM. Inveterovaná leasia n femoralis I sin posttraum mot charakteru). Z obsahu odborného posudku vyplýva, že posudkový lekár prihliadol na všetky predložené lekárske správy a zohľadnil z nich vyplývajúce diagnózy.
31. Posudkové závery v oboch stupňoch administratívneho konania boli zhodné, čo do určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, zistenej percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti na základe posudkového vyhodnotenia jeho zdravotných ťažkostí, a teda i v závere, že v zdravotnom stave žalobcu nedošlo k takej nepriaznivej zmene dlhodobého charakteru, ktorá by odôvodňovala navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti.
32. Skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie zdravotného stavu, ak posudkoví lekári vychádzali z predložených lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Na takýto postup (posúdenie zdravotného stavu poistenca v jeho neprítomnosti) mala Sociálna poisťovňa počas krízovej situácie zákonný rámec (§ 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).
33. Žalobca k správnej žalobe priložil posudkovými lekármi posudzovaný nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 27.05.2022 u A. G. a ortopedického vyšetrenia zo dňa 25.05.2022 u A. A. F. doplnený o záznam z kontrolného vyšetrenia zo dňa 08.09.2022 (kontrolného ortopedického vyšetrenia). Z administratívneho spisu vyplýva, že uvedený nález z 08.09.2022 nebol predložený Sociálnej poisťovni, t.j. žalovaný, ani posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, tento nemali k dispozícii, a preto k nemu ani nemohli prihliadať. Správny súd však pre úplnosť uvádza, že uvedený nález obsahuje záver, že objektívne ide u žalobcu o stav nezmenený, záver je identický so záverom z lekárskej správy z 25.05.2022. Pokiaľ sa v správe uvádza: „Dopor.: Stav trvalý progredujúci“, z uvedeného nemožno vyvodiť, že nastala zmena v zdravotnom stave žalobcu, keď súčasne správa (s odkazom na ortopedické vyšetrenie dňa 25.05.2022) uvádza: „Záver: idem“.
34. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť sú úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že žalobca má zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou na úrovni 55 %. Preto správny súd považuje záver žalovaného, že v konaní neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nad 55 % za správny. Pokiaľ ide o lekársky nález z kontrolného ortopedického vyšetrenia zo dňa 08.09.2022, ktorý žalobca predložil v konaní pred správnym súdom, tento nebol predložený žalovanému - nebol súčasťou spisovej dokumentácie, teda súčasťou podkladov, z ktorých bol zisťovaný skutkový stav, preto ho žalovaný nemohol zohľadniť. V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP). Podľa § 184 zákona č. 461/2003 Z.z. sa dávkové konanie (teda aj konanie vo veci invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby s tým, že je to v prvom rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky podklady (v tomto zmysle lekárske správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré následne posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.).
35. Zákonným predpokladom zvýšenia sumy dôchodkovej dávky je zmena skutočností rozhodujúcich pre jej výplatu, čo v prípade invalidného dôchodku znamená predovšetkým takú objektívne zistenú nepriaznivú zmenu v zdravotnom stave poistenca, ktorá negatívne ovplyvňuje už určený percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti, pretože dôsledkom preukázaného zhoršenia zdravotného stavu je zvýšenie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti. Zhoršenie zdravotného stavu musí byť objektívne preukázané zdravotnou dokumentáciou (§ 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) a musí mať dlhodobý charakter, to znamená, že zhoršený zdravotný stav nereaguje na liečbu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu dostupných liečebných možností. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nie je každá nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, pretože pre invaliditu poistenca je významné len dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je zároveň takého charakteru, že ovplyvňuje pokles jeho pracovnej schopnosti (§ 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Pre invaliditu poistenca a konkrétnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti je rozhodujúci pokles jeho pracovného potenciálu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vyjadrený v percentách spôsobom, ktorý zodpovedá posudkovým kritériám upraveným v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a zákonným kritériám upraveným v § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, Kapitoly XV, oddielu G sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Podľa Položky 58.2 oddielu G (nervus femoralis) je presne stanovená miera poklesu schopnosti vykonať zárobkovú činnosť na 40 až 45 %. To znamená, že v rámci tejto diagnózy je možné priznať maximálne 45 %-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné postihnutia možno v zmysle zákona zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne o 10 %, preto je potrebné konštatovať, že v rámci stanovej diagnózy žalobcu (ktorá sa od posledného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok nezmenila), má žalobca priznanú maximálnu možnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
36. Úlohou posudkových lekárov bolo v prípade podanej žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku na základe predloženej zdravotnej dokumentácie zistiť aktuálny stav jeho zdravotných ťažkostí a posudkovo vyhodnotiť, či v porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo k takej nepriaznivej a dlhotrvajúcej zmene v jeho zdravotnom stave, ktorej dôsledkom je ďalší pokles jeho pracovnej schopnosti. Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne zhodne konštatovali, že v porovnaní s obdobím, keď bol u poistenca zistený 55 % pokles jeho pracovnej schopnosti, t.j. od 26.09.2016 nebola ním predloženými objektívnymi odbornými vyšetreniami preukázaná taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, a to preto, že dlhodobé a podstatné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu nimi nebolo preukázané. Z aktuálnych odborných lekárskych nálezov (neurologického vyšetrenia a ortopedického vyšetrenia) nevyplynul taký zdravotný stav žalobcu, ktorý by nezodpovedal charakteristike podľa položky 58.2 a 43 oddielu G, Kapitoly XV prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. To znamená, že objektívne zistené poškodenie zdravia žalobcu bolo správne posudkovo zhodnotené
podľa uvedenej klasifikácie a pokles jeho pracovnej schopnosti bol naďalej určený v rozsahu 55 %, čo predstavuje hornú hranicu pri zdravotnom postihnutí žalobcu.
37. Po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich ich vydaniu teda správny súd dospel k záveru, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci. Skutkové zistenia týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a jeho vplyvu na pracovnú schopnosť žalobcu boli vyhodnotené v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami so správnym záverom, že pracovná schopnosť žalobcu je naďalej poklesnutá o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z toho dôvodu, že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie jeho výšky, bolo vydané v súlade s § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 112 ods. 4 citovaného zákona. Preto podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP správnu žalobu zamietol.
38. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto okrem zaujatia stanoviska k žalobným námietkam, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu o zhoršení jeho zdravotného stavu, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Skutočnosť, že žalobca s napadnutým rozhodnutím nie je spokojný, nemožno považovať za porušenie jeho práv, pokiaľ je rozhodnutie založené na logických a odborných úsudkoch a argumentoch a je vydané v súlade so zákonom. Záverom je potrebné poznamenať, že v prípade zmeny alebo zhoršenia zdravotného stavu je možné kedykoľvek podať novú žiadosť o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku, spolu s aktuálnymi lekárskymi správami mapujúcimi vývoj ochorení/zdravotných postihnutí, na základe ktorých bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opätovne posudzovaná.
39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).