Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/48/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: AL.DO. stav, s.r.o., Záhorácka 5477/15A, Malacky, IČO: 46 616 314, zast.: PAICEK LEGAL s. r. o., Panská 17/427, Bratislava, IČO: 36 834 904 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 na zaplatenie sumy 3.960,97 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -184 zo dňa 19.3.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -184 zo dňa 19.3.2018 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.960,97 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti náhrady škody. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu neoprávnene odmietol vyplatiť časť nároku na náhradu škody titulom dopravnej nehody. Žalobcovi na poistenom motorovom vozidle značky AUDI A6, EČV: D.-XXXCA vznikla škoda vo výške 4.295 eur. Žalovaný na základe oznámenia škodovej udalosti vyplatil žalobcovi sumu 334,03 eur. Žalovaný nepriznal žalobcovi časť uplatnenej náhrady škody spočívajúcej v prácach a dieloch fakturovaných žalobcovi autorizovaným servisom AUDI Zentrum Treviso. Žalobca je toho názoru, že odmietnutie vyplatenia časti poistného žalovaným z dôvodu nepreukázania poškodenia motorového vozidla v žalovanej výške bolo porušením povinností žalovaného z poistnej zmluvy a z . Žalovaný neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov. Uviedol, že žalobca porušil svoju povinnosť zabezpečiť na preukázanie dôvodnosti nároku také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné v dostatočnej miere identifikovať rozsah poškodení motorového vozidla a preukázať príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom poškodení.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako poistený a žalovaný ako poisťovňa uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla AUDI A6, EČV: D.-XXXCA. Podpisom poistnej zmluvy v čl. VII, bod 9 žalobca potvrdil, že bol oboznámený s VPP a OPP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Súčasne mal za preukázané, že dňa 28.11.2013 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle žalobcu tak, že pri jazde v zahraničí sa vodič motorového vozidla N. N. vyhýbal inému motorovému vozidlu a nabehol na ostrovček v strede cesty.

4. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca svojim konaním po vzniku škodovej udalosti porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia čl. VI ZD a čl. IX VPP (s ktorými bol oboznámený pri uzatvorení poistnej zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom). Prvotné hlásenie škody v rozsahu dvoch diskov a dvoch pneumatík žalovaný akceptoval a vyplatil poistné plnenie v rozsahu fakturácie zníženej o spoluúčasť (faktúra CENTRO GOMME S.P.A) v zmysle čl. XV, ods. 1 zmluvných dojednaní. Pri nákladoch opravy servisom AUDI Zentrum Treviso podľa názoru konajúceho súdu žalobca preukázateľne porušil ustanovenia článkov VI, ods. 1 ZD a IX, ods. 2 VPP tým, že:

- menil stav vozidla spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu žalovaného

- nepreukázal existenciu dôvodov svojho konania bez súhlasu (tento argument procesného útoku neprichádzal do úvahy, nakoľko po prvotnej oprave vozidlom prešiel vzdialenosť 824 km)

- nevyhotovil fotodokumentáciu poškodenia ani nezabezpečil poškodené diely

- nezabezpečil vyšetrenie škodovej udalosti (vrátane rozsahu poškodenia) políciou.

5. Týmto úmyselným konaním žalobca znemožnil žalovanému realizáciou šetrenia rozsahu poškodenia, ako aj zistenia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a poškodením vozidla.

6. Žalobca si týchto svojich povinností musel byť vedomý bez ohľadu na akékoľvek následné upozornenie žalovaného na ich rozsah. Z tohto pohľadu je irelevantná argumentácia žalobcu prezentovaná v konaní o tom, že žalovaný porušil svoje povinnosti tým, že nelikvidoval poistnú udalosť dostatočne promptne. Táto argumentácia žalobcu by mala právny základ len v prípade, ak by súd žalobe aspoň v časti vyhovel vo vzťahu k omeškaniu žalovaného s plnením.

7. Súd ako nespochybniteľné vyhodnotil zákonné právo žalovaného požadovať dôkazy o rozsahu poškodenia vozidla a možnosť preskúmať príčinnú súvislosť so spôsobom vzniku škody, čo mu žalobca nedôvodne a úmyselne znemožnil. Ako nedôvodný súd prvej inštancie vyhodnotil procesný útok žalobcu spočívajúci v tvrdení, že je normálne likvidovať poškodené diely po oprave. Prvoinštančný súd mal za to, že ak by žalobca vzniesol požiadavku vyhotovenia fotodokumentácie poškodenia (spôsob menej zaťažujúci žalobcu), servis (a o to menej autorizovaný servis) by nemal žiadny problém s jej vyhotovením alebo umožnením žalobcovi fotodokumentáciu vyhotoviť.

8. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku, a preto rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa , , , , a . Namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „ako nespornú vyhodnotil skutočnosť, že žalobca v rozsahu žalovaného nároku nepredložil žalovanému poškodené diely vozidla ani fotodokumentáciu poškodenia“. Žalobca uviedol, že žalovanému nič nebránilo bezodkladne po tom, čo mu žalobca na základe zásahu autoservisu oznámil zistený rozsah poškodenia, vyžiadať si fotodokumentáčiu či prístup k náhradným dielom, tieto bolo možné zachovať, resp. vyhotoviť z nich fotodokumentáciu (príp. videodokumentáciu). Napriek tomu, že žalovanému bol oznámený servisom zistený rozsah poškodenia, nežiadať žiadne ďalšie dôkazy a potom odmietnuť poistné plnenie z odôvodnením, že príčiny škodovej udalosti a rozsah poškodenia neboli preukázané, je podľa názoru žalobcu konaním v rozpore nielen s asistenčnou povinnosťou poisťovne, ale tiež v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať zákonnú ochranu. Poukázal tiež na skutočnosť, že výzvou zo dňa 10.6.2014 vyzval žalovaného na likvidáciu poistnej udalosti. Na uvedenú výzvu žalovaný odpovedal listom zo dňa 28.7.2014, v ktorom uviedol, že žalobca je povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu a príčine poistnej udalosti. Predmetnému stanovisku však nepredchádzala zo strany žalovaného žiadna komunikácia, z ktorej by vyplývalo, že požaduje ďalšie, a aké, dôkazy o príčinách vzniku a rozsahu poistnej udalosti. Žalobca žalovanému zaslal faktúru a stanovisko autorizovaného autoservisu, k čomu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril. Konštatovať bez toho, aby si vyžiadal žalovaný konkrétnu dokumentáciu a len na základe všeobecnej frázy odmietnuť poistné plnenie, nie je možné považovať za zákonným postupom pri likvidácii poistnej udalosti.

10. Žalobca ďalej namietal záver konajúceho súdu, podľa ktorého „žalobca svojim konaním po vzniku škodovej udalosti porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia čl. VI ZD a čl. IX VPP“. V prvom rade vytýkal súdu prvej inštancie použitie skratiek bez ich vysvetlenia a tiež, že neuviedol, ktoré konkrétne povinnosti mal porušiť, keďže dané ustanovenia obsahujú viaceré povinnosti.

11. V súvislosti s rozsahom poškodenia si bol žalobca vedomý len vonkajších znakov poškodenia vozidla, ktorými boli pneumatiky a disky kolies. O ďalších poškodeniach sa dozvedel len z opravy, vykonanej autorizovaným servisom. Bez zásahu servisu nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť rozsah ďalších poškodení. Prvoinštančný súd tak podľa názoru žalobcu došiel k absurdnému záveru, že žalobca mal vedieť a nahlásiť poškodenia, o ktorých nemohol vedieť a súčasne jediný spôsob, ako tieto poškodenia mohli byť zistené, t.j. zásah autorizovaného servisu, nebol oprávnený vykonať, lebo tým došlo k zmene stavu vozidla spôsobeného poistnou udalosťou. Žalobca zdôraznil, že išlo o skryté poškodenia. Keď k zisteniam zo strany servisu došlo na základe servisného zásahu, túto skutočnosť preukázateľne žalobca obratom komunikoval žalovanému. Pokiaľ ide o servisný zásah, súd zamieňa príčinu za následok. Zakazuje vykonať servisný zásah bez súhlasu poisťovne, avšak bez zásahu by nebolo možné zistiť, že vôbec k nejakému poškodeniu došlo.

12. Žalobca poukázal tiež na vyjadrenia žalovaného, v ktorých odkazuje na čl. VI ods. 1 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, podľa ktorých je poistený okrem povinností uložených v a VPP povinný nemeniť stav spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu oprávneného pracovníka poisťovne (napr. likvidátor). To však neplatí, ak je takáto zmena nutná z bezpečnostných, hygienických alebo iných vážnych dôvodov alebo na to, aby sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval. V týchto prípadoch je poistený povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu a príčine poistnej udalosti, napr. uchovaním vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom, svedectvom tretích osôb a pod. Samotné všeobecné poistné podmienky teda pripúšťajú v prípade, kedy je to dôvodné, oprávnenie meniť stav spôsobený poistnou udalosťou, pričom je povinný zabezpečiť dostatočné dkôazy o rozsahu a príčine poistnej udalosti. Pre tento prípad VPP uvádzajú demonštratívny výpočet dôkazov, okrem iného „svedectvom tretích osôb“. Okrem vyjadrenia servisu, faktúry, žalobca navrhoval aj výsluch svedkov, ktorí o rozsahu a príčine poistnej udalosti boli informovaní, resp. boli jej účastníkmi. Žalobca navrhoval ako svedkov vypočuť N. N., C. N., G. K. a F. G.. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia výsluch týchto svedkov neuskutočnil, hoci ich stanovisko za relevantné pre povinnosť plnenia žalovaného predpokladajú samotné VPP.

13. K záveru konajúceho súdu, že žalobca porušil povinnosť uloženú mu v článku VI. ods. 1 ZD a IX. ods. 2 VPP tým, že nevyhotovil fotodokumentáciu poškodenia ani nezabezpečil poškodené diely, žalobca uviedol, že žalovaný ho o to nežiadal. Žalobca riadne informoval bezodkladne po tom, čo zistil poškodenia v dôsledku servisného zásahu, avšak žalovaný, napriek tomu, že v konaní potvrdil, že o servisnom zásahu bol informovaný, aj o novozistenom (resp. ďalšom) poškodení vozidla, zostal absolútne nečinný a o ďalšom postupe za účelom likvidácie poistnej udalosti vôbec neinformoval, dokonca až do výzvy právneho zástupcu žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca v danom čase mohol zabezpečiť, ak by si ju žalovaný vyžiadal, akúkoľvek dokumentáciu, napokon tak, ako ju na základe požiadavky žalovaného vyhotovil aj v prípade pneumatík a diskov.

14. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.7.2018 k námietkam žalobcu ohľadom povinnosti zabezpečiť dostatočný dôkazný materiál k okolnostiam vzniku škodovej udalosti a nárokov uplatňovaných žalobcov v rámci šetrenia nahlásenej poistnej udalosti žalovaná uviedol, že sa s týmito námietkami nestotožňuje. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne poukázal na čl. VI ods. 1 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie a čl. IX. ods. 2 písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 106.

16. Rovnako žalovaný poukázal aj na to, že v priebehu súdneho konania predložil zvukový záznam, v ktorom zamestnankyňa žalovaného už v rámci telefonického nahlásenia škodovej udalosti dňa 29.11.2013 poučila zahlasovateľa (nakoľko ku škodovej udalosti malo dôjsť v Nemecku) o potrebe vyhotovenia fotodokumentácie k rozsahu poškodenia pre potreby poistného šetrenia a zároveň zahlasovateľovi oznámila kontakty na likvidáciu žalovaného za účelom dojednania spoločného postupu ohľadom výberu a odsúhlasenia autoservisu zo strany žalovaného. Žalovaný preto považuje žalobcom uvádzané námietky o nedôslednom postupe žalovaného za účelové a nesprávne. Bol to žalobca, kto napriek uvedeným skutočnostiam nekontaktoval žalovaného za účelom oznámenia úmyslu realizácie opravy poisteného motorového vozidla v meste Treviso v Taliansku (vzdialenom od miesta žalobcom uvádzanej škodovej udalosti v Nemecku 824 km), čím neumožnil žalovanému realizáciu šetrenia poistnej

udalosti na mieste (v nim oslovenom autoservise), nevyhotovil o ním tvrdených poškodeniach žiadnu fotodokumentáciu, ani iný dôkazný materiál, na základe ktorého by bolo možné zistiť súvislosť medzi nim označovanou škodovou udalosťou a žalobcom uplatňovanými nákladmi opravy.

17. K námietkam žalobcu ohľadom otázky tzv. skrytých vád zo škodovej udalosti žalovaný uviedol, že aj v prípade, ak by tu boli dané skryté vady (v podobe ložísk kolies, ramien, tiahla, ložiskovej skrine, zadnej nápravy a brzdových platničiek, na základe ktorých mal žalobca byť schopný prejsť vzdialenosť ďalších 824 km), bol žalobca aj naďalej povinný takýto postup v podobe úmyslu realizácie opravy poisteného motorového vozidla v Taliansku za účelom realizácie šetrenia žalovaného takúto opravu nahlásiť, prípadne zabezpečiť obrazovú dokumentáciu (prevedenú prípadne aj samotným autoservisom), na základe ktorej by bolo možné náležite posúdiť povahu samotných poškodení a dôvodnosť nákladov spojených s tvrdenými poškodeniami poisteného motorového vozidla. Žalobca však takto v rozpore zo zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie, VPP MP 106 a poučením zamestnankyne nepostupoval a nezabezpečil si ani žiadne obrazové dôkazné prostriedky, na základe ktorých by preukázal dôvodnosť ním uplatňovaných nárokov a ich príčinnú súvislosť s ním opísanou škodovou udalosťou zo dňa 28.11.2013.

18. K námietkam žalobcu ohľadom realizácie šetrenia nahlásenej škodovej udalosti žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca neinformoval a neodkomunikoval konkrétnu opravu poisteného motorového vozidla v ním vybranom autoservise Audi Zentrum Treviso, Nego Automobili (vzdialenom od zahláseného miesta škodovej udalosti 824 km) a o tejto oprave v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, ako aj VPP MP 106, nezabezpečil žiadnu fotodokumentáciu (či už sám alebo prostredníctvom ním osloveného autoservisu), čím znemožnil žalovanej vykonať riadne šetrenie uvedenej udalosti a zároveň nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil.

20. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podaného odvolania podľa - 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia v súvislosti so škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca svojím konaním po vzniku poistnej udalosti porušil svoje povinnosti vyplývajúce z čl. VI zmluvných dojednaní a čl. IX všeobecných poistných podmienok tým, že menil stav vozidla bez súhlasu žalovaného, že nepreukázal existenciu dôvodov svojho konania bez súhlasu, že nevyhotovil fotodokumentáciu poškodenia ani nezabezpečil poškodené diely a že nezabezpečil vyšetrenie škodovej udalosti. Uvedené viedlo súd prvej inštancie k záveru, že žalobca úmyselným konaním znemožnil žalovanému vyšetriť rozsah poškodenia, ako aj zistiť príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a poškodením vozidla, čo malo za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

22. Odvolací súd uvádza, že podľa tvrdenia žalobcu, tento mal oznámiť žalovanému opätovný servisný zásah a následné poškodenia motorového vozidla, pričom zo strany žalovanému mu neboli poskytnuté žiadne ďalšie pokyny. Žalovaný v rámci procesnej obrany naopak tvrdí, že žalobca mu neoznámil svoj úmysel realizovať opätovnú opravu motorového vozidla, čím mu znemožnil zistiť súvislosť medzi označovanou škodovou udalosťou a žalobcom uplatňovanými nákladmi na opravu, v dôsledku čoho považoval žalovaný nárok žalobcu za nepreukázaný.

23. V posudzovanom konaní je potrebné predovšetkým ustáliť, či škoda na dotknutom motorovom vozidla, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje žalobou, bola spôsobená označenou poistnou udalosťou. Za tým účelom bude potrebné vysporiadať sa (aj) so správou autorizovaného servisu zo dňa 12.6.2014, ktorú síce prvoinštančný súd uviedol v rámci dôkazov, ktoré vykonal, aj so stručným obsahom, avšak sa týmto listinným dôkazom bližšie nezaoberal. Nijakým spôsobom nevyhodnotil skutočnosti v ňom uvedené, napr. že k zásahu na vozidle došlo z dôvodu nárazu do ľavej strany vozidla a že boli vymenené ložiská kolies, ramien, tiahla, ložisková skriňa kolies na ľavej strane, keďže po náraze boli kolesá na ľavej strane posunuté dozadu voči normálnej polohe a vyššie uvedené časti boli poškodené a nepoužiteľné.

24. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal a z napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednoznačný záver, či poškodenie motorového vozidla, ktorého náklady na opravu sú predmetom tohto konania, bolo spôsobené dotknutou poistnou udalosťou. Konajúci súd zameral svoje dokazovanie na zistenie, či žalobca porušil svoje povinnosti, pričom dospel k záveru, že porušil, v dôsledku čoho mal súd za to, že mu neprináleží žalobou uplatnené poistné plnenie. V súvislosti so skúmaním povinností poisteného a ich porušenia je potrebné aplikovať predovšetkým .

25. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť

26. V je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z po vzniku poistnej udalosti. V ustanovenie predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v a spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa môže poisťovateľ uplatniť voči poistenému, ak sú splnené zákonné predpoklady, a to (i) že ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z a , (ii) že porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov) a (iii) že medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti je daná príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (vedomá nedbanlivosť). Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody. Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že porušenie povinností uvedených v a malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Na skutočnosti, ktoré v rozhodujúcej miere neprispeli k vzniku poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, sa pri úvahe o možnosti znížiť plnenie z poistnej zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k vzniku uvedených následkov. Z uvedeného teda v súhrne vyplýva, že má povahu kogentnej normy a slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje len znížiť a len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. Keďže má kogentnú povahu, nemožno sa od neho odchýliť odlišnou úpravou ani v zmluve ani v poistných podmienkach.

27. Odvolací súd tiež poznamenáva, že prvoinštančný súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s návrhom žalobcu na výsluch označených svedkov. Zo spisu vyplýva iba skutočnosť, že navrhnutí svedkovia vypočutí neboli, nevyplýva však, ako bolo o tomto návrhu súdom prvej inštancie rozhodnuté, resp. ak bol tento návrh na vykonanie dôkazu zamietnutý, z akých dôvodov.

28. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne preskúmať nárok žalobcu a ustáliť, či škoda na vozidle, ktorej náhrada je predmetom konania, bola spôsobená v príčinnej súvislosti so škodovou

udalosťou, či žalobca ako poistený porušil svoje povinnosti a aké následky mohlo prípadné porušenie povinností vyvolať.

29. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s .

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).