Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cb-51-2018.pdf
PDF · 74.52 KB
Case nature
Subarea
5Cb/51/2018
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: EUPONT CERT s.r.o., Hradná 9/32, Komárno, IČO: 45 454 558, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, proti žalovanému: L. Z. J., W.. XX.X.XXXX, F. G. X, L., Y., v konaní zast. dr. jur. Zita Machlicová Czibor, advokátka, Ulica Eötvösa č. 4, Komárno 945 01, o vylúčení spoločníka z obchodnej spoločnosti takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania žalovaného v plnej výške.
Súd žalobcovi v r á t i časť súdneho poplatku za žalobu prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., Partizánska 9, 975 99 Banská Bystrica v sume 42,80 eur do 30 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom zo dňa 3.5.2018 sa domáhal na súde vylúčenia žalovaného ako spoločníka z obchodnej spoločnosti žalobcu.
2. Žalobca svoj návrh zobral späť v celom rozsahu a navrhol konanie vo veci zastaviť podaním zo dňa 3.12.2019. Žalovaný so späťvzatím návrhu podaním zo dňa 10.12.2019 vyjadril nesúhlas z dôvodu, že niekedy v mesiaci august 2019 podal konateľ žalobcu na žalovaného trestné oznámenie pre trestný čin podvodu podľa § 221 TZ sp.zn.: S.: I.-XXX/X-VYS-KN-XXXX na tom skutkovom základe, že žalovaný závažným spôsobom porušil svoju povinnosť konateľa aj spoločníka obchodnej spoločnosti X. CERT, s.r.o. a titulom náhrady škody nárokuje od žalovaného a účtovníčky menovanej obchodnej spoločnosti sumu viac ako 20.000,- eur. Trestné konanie voči žalovanému doposiaľ ukončené nebolo. Žalovaný trvá na pokračovaní v súdnom spore z dôvodu, aby súd určil, či došlo z jeho strany k závažnému porušeniu práv spoločníka v menovanej spoločnosti s poukazom aj na prebiehajúce trestné konanie voči nemu spolu s nárokom na náhradu škody nie v malej sume.
3. Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
6. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Žalobca môže vziať žalobu späť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k tomuto procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Na posúdenie otázky, či došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd vychádzal z rozhodnutia R 14/1976, v ktorom sa uvádza, že: „ Za prvé pojednávanie treba považovať iba také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednávaniu veci.“ Slovami „ pred prvým pojednávaním“ sa nemyslí každý súdny úkon, o ktorom bola spísaná zápisnica na formulári pre pojednávanie, ale iba pojednávanie vo veci, to znamená, na ktorom došlo aspoň k prednesom účastníkov vo veci samej. Ak teda bol určený termín pojednávania, ale na tomto pojednávaní bolo zistené, že účastníkom nebolo upovedomenie o termíne doručené, a následkom toho došlo k odročeniu pojednávania, k pojednávaniu vlastne nedošlo. Rovnako treba posudzovať prípad, ak došlo k odročeniu pojednávania preto, lebo účastníci sa síce dostavili na pojednávanie avšak ešte pred meritórnymi prednesmi žiadali o odročenie a ich návrhu súd vyhovel. V predmetnom prípade síce dňa 21.5.2019 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré však vo veci otvorené nebolo, strany svoje návrh nepredniesli a žiadali konanie aj prerušiť z dôvodu uzatvorenia možnej dohody. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nesúhlas so späťvzatím návrhu žalovaným považoval za neprípustné a z dôvodu § 146 ods. 1 veta druhá CSP na ňu neprihliadol.
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Súd uvádza, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti nemá záujem, a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 256 CSP. Úprava § 256 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Žalobca súdu nezdôvodnil, prečo svoj návrh zobral späť.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu, nakoľko zobral svoju žalobu späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Nárok na náhradu trov konania preto svedčí žalovanému.
10. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11.Podľa §11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
12. Podľa §11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
13. Podľa §11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
14. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku cestou prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov sa zakladá na ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.