Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-286-2019.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Subarea
2CoE/286/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného: Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. L., nar. XX. A. XXXX, bytom K. XX, XXX XX, občan Slovenskej republiky o vymoženie 1 205,01,00 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/2276/2012-88 zo dňa 26. júla 2018, takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 3Er/2276/2012-88 zo dňa 26. júla 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 27. augusta 2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 1 205,01 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 08870/11 zo dňa 13. septembra 2011. Oprávnený v priebehu exekučného konania ozrejmil charakter svojho právneho vzťahu s povinným, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky. Predložil fotokópiu zmenky zo dňa 21. októbra 2010, Zmluvy o úvere zo dňa 21. októbra 2010 (ďalej len „Zmluva“) vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a následne aj rozhodcovskej zmluvy uzavretej taktiež dňa 21. októbra 2010. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Exekučný súd mal za to, že rozhodcovská zmluva, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, bola uzatvorená platne a predmetný rozhodcovský rozsudok považoval za spôsobilý exekučný titul. Zmluvu o úvere zo dňa 21. októbra 2010 považoval exekučný súd za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy obmedzené. Podľa prechodného ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 4 ods. 6 určil, že zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Povinnému bol poskytnutý úver vo výške 600,00 Eur a je zrejmé, že zmenka bola vystavená nad rámec prípustného rozsahu, keďže zmenková suma nemohla presiahnuť sumu 780,00 Eur ani v prípade, ak by istina poskytnutého úveru nebola uhradená ani čiastočne. Keďže v rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený, bol daný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti
zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy a tieto priznal v uplatnenej výške. Z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, že bola vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany si dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Ide o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej Zmluvy o úvere nevyplýva. Súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne, t. j. bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu, nadmerne obohacovať na úkor iného. V právnom štáte by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že Zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na zákaz použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinná, uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie
zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Povinný následne doručil exekučnému súdu nedatované podanie označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie“, ktorým žiadal súd, aby bez zbytočného odkladu rozhodol o zastavení exekúcie a súčasne povolil odklad exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, a to vzhľadom na skutočnosť, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2OdK/1099/2018-12 zo dňa 26. novembra 2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č. k. 2OdK/1099/2018 zo dňa 26. novembra 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 3. decembra 2018, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): W. L., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX Y., zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody12, 810 05 Bratislava, kancelária Rimavská Sobota. Do funkcie správcu ustanovil T.. M.. M.O., L., značka správcu A.. Vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, táto mohla byť uspokojená v konkurze. Správca následne zverejnil v Obchodnom vestníku zo dňa 14. mája 2019 oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Daným oznámením sa konkurz vyhlásený Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2OdK/1099/2018 zo dňa 26. novembra 2018 na majetok povinného zrušil. 5. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
9. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Podľa § 167f ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.
11. Podľa § 167v ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.
12. Z citovaného ustanovenia § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že povinným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 4. decembra 2018.
13. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nastala právna skutočnosť, s ktorou Zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája povinnosť súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V dôsledku uvedeného sa jedná o
taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
14. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že konkurz u povinného bol zrušený dňa 15. mája 2019 oznámením správcu konkurznej podstaty zverejneným v Obchodnom vestníku č. 91/2019 dňa 14. mája 2019. Podľa § 167v ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zanikli účinky konkurzu uvedené v § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Výkladom tohto ustanovenia a contrario účinok konkurzu uvedený v § 167f Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nezanikol a vyhlásenie konkurzu na majetok povinného tak neumožňuje iný postup súdu ako povinnosť exekučné konanie zastaviť. Výnimkou by bolo zrušenie konkurzu z dôvodu, že neboli predpoklady na vedenie konkurzu, čo v predmetnej veci nebol dôvod zrušenia konkurzu.
15. Z dôvodu zastavenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).