Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-21-2019.pdf
PDF · 129.37 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica 1, proti žalovanej: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad A. XXX, XXX XX D. nad A., zast. Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, o zaplatenie 2.981,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.981,17 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavrela so žalovaným ako dlžníkom dňa 13.06.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných splátkach. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.06.2017. Žalobca ďalej uviedol, že v dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom pripojil listinu „aktuálny stav úveru“. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, žalobca po predchádzajúcej výzve zaslanej žalovanej, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadal ju zamietnuť a uviedla, že tvrdenie žalobcu, že súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky je nepravdivé, pretože súčasťou zmluvy neboli a žalobca ich doložil súdu až dodatočne. Uviedla, že žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky nie sú ani jednou zo strán podpísané. Tvrdenie žalobcu, že žalovanej poskytol úver vo výške 3500,- eur nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Ďalej žalobca uviedol, že v mesačnej splátke je dohodnuté poistné plnenie podľa sadzobníka a tvrdil, že takéto poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru, ale práve naopak v zákone č. 129/2010 Z.z. je uvedené, že do celkových nákladov patrí aj poistenie a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že predmetná zmluva o úvere sa nemá spravovať výlučne v súlade s ustanovením § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka tak ako tvrdí žalobca, ale má sa spravovať výlučne zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukazovala aj na ďalšie tvrdenie žalobcu, že v súlade s obchodnými podmienkami jej vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Ak dátum konečnej splatnosti úveru podľa zmluvy bol dojednaný na dobu určitú k dátumu 13.06.2018, od tohto dátumu
sa nemôžu započítavať stanovené úroky v zmysle obchodných podmienok, ale len úroky z omeškania v súlade so zákonom. Nakoľko bol úver zosplatnený žalobcom, zmluvné úroky si nemôže žalobca nárokovať. Žalovaná poprela aj tvrdenia žalobcu o úročení, tabuľky priložené k žalobnému návrhu ako aj určenú výšku údajných dlžných poplatkov v zmysle sadzobníka. Tieto sú vykonštruované a ničím nepodložené. Čo sa týka dôkazov predložených žalobcom, tak žalovaná uviedla, že listinný dôkaz - aktuálny stav úverového účtu nič nepreukazuje a je to len jednoduchá tabuľka vytvorená vo Worde. Ak chce žalobca predložiť relevantné dôkazy, nech predloží výpisy z účtu a nech žalobca predloží relevantný dôkaz preukazujúci poskytnutie sumy 3500,- eur. Súd by mal v tomto konaní dôsledne aplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v spojení s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 298 ods. 1 a 2 CSP a na základe vyššie uvedených skutočností žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
4. Tunajší súd doručil žalovanej dňa 30.04.2018 listinu vo forme tabuľky, ktorú do spisu doplnil žalobca ohľadom špecifikácie požadovaných úrokov. Žalovaná vo svojej reakcii v podaní doručenom dňa 16.5.2019 s odvolaním sa na § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uviedla, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o RPMN, v čoho dôsledku je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.
5. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval replikou s tým, že právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanej pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzala pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 13.08.2012, neuhradením mesačnej splátky riadne a včas a túto splátku uhradila až dňa 03.09.2012. Žalobca upozornil žalovanú na možnosť predčasného splatenia úveru listom zo dňa 11.11.2014 a následne ku dňu 28.11.2014 vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovanej k úhrade pohľadávky. V súlade s obchodnými podmienkami, ktoré boli priamo predtlačené na rube zmluvy, vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky vo výške 19,5 % ročne. Zároveň si žalobca voči žalovanej uplatnil aj príslušné úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška uskutočneného čerpania úveru je uvedená v listine Aktuálny stav úveru, táto listina je výpis z bankovej knihy a v rámci bankovej praxe sa považuje za verejnú listinu. Žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 1848,87 eur, z čoho suma vo výške 131,92 eur bola započítaná na poplatky, suma vo výške 1198,12 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma vo výške 518,83 eur na istinu. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 86,29 eur vždy k 13. dňu v mesiaci, počnúc dňom 13.07.2012, pričom mesačná splátka pozostávala so splátky istiny a úroku vo výške 83,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 3,29 eur. V danom prípad išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn. že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania predstavuje zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (348,47 eur) spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.05.2017 (1849,65 eur), celkovo sumu vo výške 2198,12 eur. Čo sa týka poplatkov vo výške 4,42 eur, tá pozostáva z poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 11.11.2014 vo výške 1,10 eur a poplatku za výzvu na splatenie úveru zo dňa 28.11.2014 vo výške 3,32 eur. Na záver žalobca uviedol, že v pôvodnom žalobnom návrhu došlo ku zrejmej nesprávnosti v písaní týkajúcej sa nároku žalobcu na zmluvný úrok ako aj zákonný úrok z omeškania, nakoľko zmluvný úrok aj úrok z omeškania bol vyčíslený do dňa 31.05.2017, pričom žalobca si v žalobe uplatňuje percentuálny zmluvný úrokom a úrok z omeškania až odo dňa 08.06.2017, pričom percentuálny zmluvný úrok aj úrok z omeškania má byť správne uplatnený už odo dňa 01.06.2017 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal súd aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2981,17 eur, úroky a úroky z omeškania vyčíslene ku dňu 31.05.2017 vo výške 2197,95, úroky vo výške 19,5 % p.a. zo sumy 2981,17 eur od 01.06.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 29814,17 eur od 01.06.2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 4,42 eur.
6. Vo vyjadrení zo dňa 29.04.2019 žalobca uviedol, že s tvrdením žalovanej týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov ako aj o výške RPMN nesúhlasí. K vyjadreniu doložil listinu s výpočtom RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských
úveroch. Poukázal na to, že žalovaná si jednoduchým vynásobením určila celkovú výšku nákladov tak, že vynásobila počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Banka pred poslednou celou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo výške 63,23 eur, tak banka zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný dlžník si v žiadosti má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch a z dôvodu, že výška mesačnej splátky (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Celkové náklady na úver boli vo výške 6.010,19 Eur (71 x 83,76 + 63,23 = 6.010,19 - 3.500 = 2.510,19 Eur).
7. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2019 uviedla, že pôvodný veriteľ - Poštová banka, a.s. zaslal žalovanej list zo dňa 12.11.2014 s názvom „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“. Žalobca k predmetnému listu predložil súdu podací hárok č. K z ktorého však nevyplýva, kto je odosielateľom predmetnej zásielky a ani kedy bola predmetná zásielka podaná na poštovú prepravu. Naviac, z predloženého podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola doručovaná na adresu: N. XX/ A, S., ktorá však nebola adresou žalovanej, čo vyplýva aj z úverovej zmluvy. Predmetná zásielka sa nedostala do dispozičnej sféry žalovanej a žalovaná tak nebola bankou upozornená na oprávnenie banky využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným. Následne pôvodný veriteľ žalovanej zaslal list zo dňa 28.11.2014 s názvom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“, v ktorom oznámil žalovanej, že nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2012 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, sa úverová pohľadávka k 28.11.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy bola v uvedenom liste vyčíslená v celkovej sume 3 334,- EUR. Týmto listom bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy na označený účet. Žalobca pripojil k predmetnej výzve doručenku z ktorej vyplýva, že zásielka bola doručovaná na adresu: N. XX/A, S., ktorá však nebola adresou žalovanej, čo vyplýva aj z úverovej zmluvy. Predmetná zásielka sa vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy. Žalobca zároveň nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že pôvodný veriteľ písomne informoval žalovanú o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Došlo tým k závažnému porušeniu povinností podľa osobitného predpisu (Zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov). Žalovaná taktiež poukázala na to, že pôvodný veriteľ zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu neboli splnené, pohľadávka banky sa považuje za nepostupiteľnú. V tomto spore boli žalobcom predložené upozornenie zo dňa 12.11.2014 a výzva na zaplatenie celého dlhu zo dňa 28.11.2014, avšak v spise chýba dôkaz, že predmetné upozornenie a predmetná výzva bola žalovanej na jej skutočnú adresu odoslané a doručené, resp. chýba označenie dôkazu pri zmluvnom dojednaní, podľa ktorého by sa daná zásielka mala považovať niektorým dňom odo dňa odoslania za doručenú. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky na žalobcu neboli dodržané, právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca, ktorý svoje právo opiera o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nie je aktívne legitimovaný a práve z toho dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť. Žalobca nie je nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Ak by aj postúpenie pohľadávky bolo platné, tak predmetná pohľadávka je premlčaná (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Z predloženého Upozornenia - Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 13.04.2014, t.j. bola pred vyhlásením predčasnej splatnosti v omeškaní so siedmymi mesačnými splátkami - dlžná suma na istine podľa výzvy bola 607,05 : 86,29 EUR mesačná splátka = 7 omeškaných splátok. Upozornenie - Výzva je zo dňa 12.11.2014, t.j. omeškané splátky boli: 10/2014; 09/2014; 08/2014; 07/2014; 06/2014; 05/2014 a 4/2014, a keďže splatnosť mesačných splátok bola k 13. dňu v mesiaci, tak prvá omeškaná splátka bola dňa 13.04.2014. Keďže žalovaná splátku splatnú dňa 13.04.2014, a ani splátky splatné dňa 13.05.2014; 13.06.2014; 13.07.2014; 13.08.2014; 13.09.2014 a 13.10.2014 neuhradila, právny predchodca žalobcu tak pristúpil k tzv. vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 13.04.2014. S poukazom na § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka premlčacia lehota ohľadne celého dlhu tak začala plynúť odo dňa zročnosti prvej neuhradenej splátky, t.j. dňa 13.04.2014 a uplynula dňa 13.04.2017. Nárok žalobcu sa tak premlčal dňa 13.04.2017, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 13.11.2017. Žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a námietku premlčania a navrhovala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal trovy konania.
8. Na pojednávaní dňa 19.11.2019 právny zástupca žalobcu odkázal na podanú žalobu ako aj na písomné vyjadrenie zo dňa 29.04.2019. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že podľa jeho názoru premlčacia lehota by v tomto prípade mala začať plynúť odo dňa zosplatnenia úveru. Ak by tomu bolo inak, bol by žalobca ukrátený minimálne o tri mesiace v rámci premlčacej lehoty, čo zákonodarca nemal na mysli pri kreovaní ust. OZ o premlčaní. Z týchto dôvodov navrhoval, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 19.11.2019 uviedla, že žalovaná sa plne pridržiava svojho vyjadrenia, v ktorom bola vznesená námietka premlčania. K ukráteniu žalobcu na premlčacej lehote uviedla, že tento mal dostatok času na podanie žaloby. Vedel, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 20.4.2014 v zmysle ust. § 565 OZ, trojmesačná lehota uplynula v júni 2014, ale žalobca podal žalobu až 13.11.2017.
10. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam.
11. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., uzatvoril so žalovanou dňa 13.06.2012 zmluvu o úvere.
12. Listom zo dňa 12.11.2014 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., adresoval žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy. V rámci nej uviedol, že žalovaná svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a preto je pohľadávka viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, je banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Žalobca k predmetnému listu predložil súdu podací hárok č. K z ktorého však nevyplýva, kto je odosielateľom predmetnej zásielky a ani kedy bola predmetná zásielka podaná na poštovú prepravu. Naviac, z predloženého podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola doručovaná na adresu: N. XX/A, S..
13. V liste zo dňa 28.11.2014 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., adresovanom žalovanej, žalobca uviedol, že ku dňu 28.11.2014 sa stal úver predčasne splatný v celom rozsahu, súčasne vyzývajúc na úhradu dlžnej sumy vo výške 3334,- eur. Žalobca pripojil k predmetnému listu doručenku, z ktorej vyplýva, že zásielka bola doručovaná na adresu: N. 16/A, S.. Zásielka však bola poštou vrátená späť odosielateľovi z dôvodu neznámeho adresáta.
14. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.
15. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
31. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
32. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom čase, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
35. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
36. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonník v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jediné čo je regulované Obchodným zákonníkom je právny základ záväzku. Súd v tomto smere poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka 102/2014 Z. z. zo dňa 01.04.2015, ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené napokon aj vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad č. k. 3MCdo 12/2014 a 3MCdo 14/2014.
37. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanej vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou ako fyzickou osobou. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, resp. konkrétny typ zmluvy za predpokladu, že zmluvné strany sú dodávateľ a spotrebiteľ. Aj keď zmluva o úvere je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka (odkaz na VOP), súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. o ochrane spotrebiteľa.
38. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd v konaní rozhoduje.
39. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní.
40. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané neplatné zosplatnenie predmetného úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka s odkazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti daného úveru síce zachoval požadovanú 3 - mesačnú lehotu a s tým spojenú 15 - dňovú lehotu na upozornenie dlžníka, ako aj 90 - dňovú podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak nepreukázal aj reálne zaslanie a doručenie týchto listín žalovanej. V súdnom spise je iba k listu - Výzva na úhradu dlžnej sumy založený podací hárok, z ktorého ale nevyplýva, kto je odosielateľom predmetnej zásielky a ani kedy bola predmetná zásielka podaná na poštovú prepravu a k listu - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.11.2014 je založená doručenka, ktorá sa vrátila s tým, že adresát je neznámy. Navyše spomínané písomnosti boli žalovanej doručované na adresu N. XX/A, XXX XX S., ktorá ale nebola adresou žalovanej tak ako to vyplýva zo Zmluvy o úvere. Je zrejmé, že ide iba o čisto formálne prejavy vôle, ktoré nepôsobia a ani v rozhodnom čase nepôsobili voči neprítomnej osobe - žalovanej, tak ako to § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá a vyžaduje.
41. Žalobca v konaní nepreukázal, že splnil svoju povinnosť vyzvať žalovanú ako dlžníka na splnenie povinnosti na úhradu dlžnej sumy plynúcej z úverovej zmluvy, pričom žalobca si až po splnení týchto povinností mohol pohľadávku uplatniť na súde, resp. až po reálnom vykonaní (uvedený postup právneho predchodcu žalobcu v tomto smere je iba konaním „tak na oko“). Aby mohol byť predmetný úver riadne a v súlade so zákonom splnený, museli byť predmetné výzvy aj reálne zaslané a doručované. Samotné predloženie týchto listín (výziev) bez ďalšieho nemá žiadne právne účinky na postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 565 Občianskeho zákonníka. Súd nemá pri zosplatňovaní predmetného úveru preukázanú aplikáciu § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je splnená hmotnoprávna podmienka na uplatnenie nároku právneho predchodcu žalobcu na mimoriadne zosplatnenie úveru. Žalobca, navyše zastúpený právnym zástupcom, ako nositeľ dôkazného bremena, ak chce byť v sporovom konaní úspešný, je povinný uvedené skutočnosti preukázať a nie ich iba tvrdiť. V opačnom prípade sa jedná iba o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu bez podpory tak potrebných listinných dôkazov. Vzhľadom na uvedené závery je zrejmé, že právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu nezosplatnený úver, čo samo o sebe spôsobuje absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok i obchádzanie § 45 ods. 1, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
42. Naznačeným smerom sa dostáva súd aj k ďalšej spornej skutočnosti, a síce k následnému postúpeniu tejto nezosplatnenej pohľadávky na žalobcu. Keďže právny predchodca žalobcu je banka, pri postupovaní takejto pohľadávky je potrebné postupovať aj podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uvedené ustanovenie predpokladá splnenie dvoch podmienok. Predmetom postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po splatnosti a musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Je tak zrejmé, že sa musí jednať o splatný úver (záväzok) a dlžník musí byť nepretržite 90 dní v omeškaní tohto splatného záväzku po predchádzajúcej výzve veriteľa - banky. V prejednávanom prípade ale takýto postup pôvodného veriteľa absentuje, nakoľko k žiadnemu doručeniu tejto výzvy nedošlo. Je tak dôvodný záver, že ak by aj právny predchodca žalobcu
zákonne a platne úver mimoriadne zosplatnil (čo však neurobil), tak nie sú splnené ani podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právny predchodca žalobcu síce vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, pričom tá „bola v omeškaní“ viac ako 90 dní (tu je potrebné poznamenať, že v omeškaní nebola, nakoľko k mimoriadnemu zosplatneniu nedošlo), avšak táto výzva jej nebola vôbec doručovaná. Žalobca tak nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky potom, čo bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok - teda v omeškaní po splatnosti. Ide iba o čisto formálny prejav vôle, ktorý nepôsobí a ani v rozhodnom čase nepôsobil voči neprítomnej osobe - žalovanej, tak ako to § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá a vyžaduje.
43. Žalobca, resp. jeho právny predchodca nepreukázal skutočné doručenie týchto listín žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). V prejednávanom prípade však žalovaná nemala ani objektívnu možnosť sa oboznámiť s predmetnými výzvami, nakoľko tie jej neboli vôbec zasielané.
44. Ak bola teda žalovaná v omeškaní a dňa 28.11.2014 bol úver bez predchádzajúcej výzvy na úhradu zosplatnený, právny predchodca žalobcu postupoval v príkrom rozpore s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Ide o notifikačnú povinnosť dodávateľa (veriteľa). Nesplnenie týchto podmienok má za následok nevyvolanie zamýšľaných právnych účinkov a dodávateľ tak založí protiprávny stav, proti ktorému svedčí súdna ochrana spotrebiteľa, resp. stav, ktorý nemožno v prospech dodávateľa tolerovať. Žalobca súdu nepredložil výzvu, ktorou by preukázal kvalifikované vyzvanie žalovanej na úhradu dlžnej pohľadávky a to ešte pred vyhlásením splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené, na takúto pohľadávku sa hľadí ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie za daných okolností bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu je potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom. Je treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie.
45. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že ak by aj postúpenie pohľadávky bolo platné, tak predmetná pohľadávka je premlčaná. Ak bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté plnenie v splátkach, môže veriteľ od dlžníka požadovať vždy len splnenie príslušnej splátky a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia doba (na zaplatenie dlhu, ktorý sa stal zročným v dôsledku nesplnenia príslušnej splátky) odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka), inak sa premlčuje každá splátka samostatne, vrátane splatných do dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ využil právo žiadať dlžníka o zaplatenie celého dlhu. Pre nesplnenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celého dlhu v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, v prípade ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z predloženého listu - Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 13.04.2014, t.j. bola pred vyhlásením predčasnej splatnosti v omeškaní so siedmimi mesačnými splátkami. Dlžná suma na istine bola podľa výzvy 607,XX eur, teda 607,XX eur : 86,29 eur (mesačná splátka) = sedem omeškaných splátok. Výzva je zo dňa 12.11.2014, čiže omeškané splátky boli 10/2014, 9/2014, 8/2014, 7/2014, 6/2014, 5/2014 a 4/2014. Keďže žalovaná splátku splatnú dňa 13.04.2014 a ani splátky nasledujúce neuhradila, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 13.04.2014. Dňom nasledujúcim (14.04.2014) tak začala žalobcovi plynúť premlčacia doba na podanie žaloby, ktorá uplynula najneskôr dňa 14.04.2017. Žaloba bola doručená súdu dňa 13.11.2017, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby.
46. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.
47. O trovách konania žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého patrí žalovanej proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.