Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/53/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. T., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., H. XX/A, a otca: Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., H. XX/A, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. mája 2019 č. k. -28 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej W. T., nar. XX. XX. XXXX, vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zveril maloletú W. T., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej W. od 10. 04. 2019 sumou vo výške 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 10. 04. 2019 do 31. 05. 2019 v sume 200 eur otcovi uložil zaplatiť matke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 eur až do vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok. Ďalším výrokom určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. bez obmedzenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , Zákona o rodine. Uviedol, že matka sa návrhom doručeným na súd dňa 10. 04. 2019 domáhala, aby súd zveril maloletú W. do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca na platenie výživného v sume 200 eur. Návrh odôvodnila tým, že otec maloletej si neplní riadne vyživovaciu povinnosť. Nepracuje v mieste bydliska, domov chodí iba na víkendy, na víkend zvykne nakúpiť. Za posledné 2 týždne sa rozhodol odísť z domu a nechať rodinu bez finančných prostriedkov. V priebehu konania matka uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti Silver s. r. o. od 01.05.2019 mala by zarábať asi 624 eur brutto, čo je v čistom asi 550 eur. Predtým bola zamestnaná v Linparku zarábala asi 500 eur. Bola tam zamestnaná 2 mesiace, prepustili ju v skúšobnej dobe. V mesiaci september - november 2018 pracovala v Dráčiku, prepustili ju v skúšobnej dobe. Náklady na maloletého za mesiac odhadla na 60 eur za školskú dochádzku - sú v tom náklady na školské výlety, bežné náklady na pracovné zošity a knihy. Maloletá sa v škole nestravuje. Náklady na stravu maloletej doma odhadla na 130 eur mesačne, náklady na ošatenie na 30 eur mesačne, náklady na hygienu na 10 eur mesačne. Náklady na lieky odhadla na 20 eur mesačne, maloletej kupuje čaje a tinktúry, tieto problémy riešila s pediatričkou. Uviedla ďalej, že s maloletou býva v byte, nájomné 180 eur za mesiac, plyn 74 eur, elektrina 31 eur, televízia 15 eur, internet 16 eur. Náklady na bývanie maloletej odhadla na 105 eur za mesiac. Uviedla, že maloletej dobíja kredit na telefón za 6 eur za mesiac. Celkové náklady na maloletú matka uviedla vo výške 311 eur mesačne. Otec maloletej sa k veci vyjadril písomne a uviedol, že od roku 2007 sa s matkou maloletej dohodli, že odíde pracovať do Severného Írska, domov

posielal od 900-1200 eur mesačne. Prácu v Írsku ukončil dňa 07. 06. 2018, prišiel domov. Bol evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný, nebral nijakú podporu. Dňa 07. 01. 2019 nastúpil do práce v Malackách, domov chodí iba na víkendy. Uviedol, že chod domácnosti počas 11 rokov zabezpečoval on. Uviedol, že mesačne platí 150 eur za nájom, keď dôjde domov nakúpi potraviny. Poukázal na to, že chod domácnosti by mali rovnako zabezpečovať obidvaja rodičia. V priebehu konania otec maloletej súhlasil s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Momentálne je zamestnaný cez agentúru Starstaff, v priemere dostane asi 620 eur za mesiac, platí ubytovňu vo výške 77 eur mesačne, exekučne mu zrážajú 120 eur za úvery, ktoré sú z pôžičiek, ktoré má s matkou maloletej. Dobrovoľne sa dohodol na platení exekúcií po ďalších 20 eur na každú exekúciu, teda ďalších 60 eur mesačne. Otec maloletej uviedol, že je vyučený elektromechanik. Po návrate zo zahraničia sa musel rýchlo zamestnať a zatiaľ si lepšiu prácu nenašiel. Pokiaľ ide o náklady na maloletú neuznal náklady na lieky. Kolízna opatrovníčka súhlasila s tým, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a s výživným vo výške 120 eur mesačne tak, ako navrhol súd. Úpravu stretávania sa otca s maloletou nepovažovala za potrebnú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletej je zamestnaný mimo miesta trvalého bydliska, domov chodí iba na víkendy, v poslednom čase veľmi zriedkavo. Súd konštatoval, že rodičia maloletej sa dohodli na tom, že maloletá W. bude zverená do osobnej starostlivosti matky. Z výpovede rodičov maloletej a aj z výpovede maloletej W. mal súd preukázané, že W. žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej otec sa zdržiava doma iba málokedy. Matka má vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť o maloletú. Súd preto akceptoval dohodu rodičov v tejto časti, výpoveď maloletej pred kolíznym opatrovníkom a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výživného súd v prvom rade vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej na výchovu a výživu. Súd akceptoval všetky výdavky matky, ktoré uviedla v súvislosti s výchovou a výživou maloletej s výnimkou uvádzaných nákladov na lieky. Súd nemal preukázané, že by maloletá trpela takým ochorením, pre ktoré by bolo nevyhnutné kupovať lieky v hodnote 20 eur mesačne. Ďalšie položky uvádzané matkou (teda náklady na školskú dochádzku maloletej, stravovanie maloletej, ubytovanie, hygienu a telefón) súd považoval za primerané, tieto náklady akceptoval aj otec maloletej. Súd preto nepovažoval ďalšie dokazovanie k výške nákladov za potrebné. Pri určení výšky výživného súd ďalej vychádzal z príjmových, majetkových pomerov obidvoch rodičov. Otec maloletej je momentálne zamestnaný v Malackách s čistým mesačným príjmom v priemere 691,50 eura. Súd akceptoval náklady otca na ubytovanie v Malackách, pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že exekučné zrážky z príjmu otca sú z nedoplatkov na pôžičkách, ktoré si brali rodičia maloletej spolu. Aj pri zohľadnení exekučných zrážok je súd toho názoru, že výživné vo výške 120 eur mesačne je vzhľadom na príjem otca a potencionalitu príjmov otca pre otca prijateľné. Súd konštatoval, že otec ako vyučený elektromechanik má v súčasnosti možnosti nájsť si lepšiu prácu (v okolí Nových Zámkov sú 3 automobilky ), kde sa otec môže podľa názoru súdu ako vyučený elektromechanik bezproblémovo zamestnať a zarábať aspoň toľko ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Priemerná mzda pre rok 2018 podľa štatistického úradu predstavuje sumu 1013 eur. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec maloletej chodí domov nepravidelne a v poslednom čase skoro vôbec. Táto situácia vyplýva z veľmi zlých vzťahov medzi otcom a matkou maloletej, ktoré môžu prameniť v dlhodobej neprítomnosti otca na Slovensku a jeho odlúčením od rodiny. Celá starostlivosť o maloletú je teda iba v rukách matky a túto skutočnosť pri určení výšky výživného je nepochybne potrebné zohľadniť. Príjem matky je vzhľadom na vzdelanie matky a zárobkové možnosti matky v mieste jej bydliska možné považovať za primeraný. Vzhľadom na nevyhnutné výdavky na výchovu a výživu maloletej, príjmy obidvoch rodičov exekučné zrážky z príjmu otca a potencionalitu vyššieho príjmu otca súd považoval výživné vo výške 120 eur mesačne za dostatočné na zabezpečenie potrieb maloletej. Pri určení zročného výživného súd nezohľadnil vklady otca na účet maloletej v mesiacoch apríl a máj 2019. Tieto vklady (podľa účelu vkladu uvedeného na bankovom poukaze) slúžili na pokrytie nedoplatkov na

elektrine a plyne a nie na úhradu nákladov na výživu maloletej. Súd nezohľadnil ani deklarované nákupy potravín zo strany otca, ktoré otec preukazoval pokladničnými blokmi. Predložené pokladničné bloky hodnoverným spôsobom nepreukazujú, že by nákup položiek na nich hradil otec maloletej, ani že by boli potraviny uvedené na blokoch použité pre maloletú. Vzhľadom na momentálnu finančnú situáciu otca súd otcovi povolil zaplatiť zročné výživné v splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou kvôli princípu právnej istoty účastníkov konania súd vo výroku rozsudku uviedol, že otec sa môže s maloletou stretávať bez obmedzenia. Je na vôli otca, aby si svoje pracovné povinnosti zariadil tak, aby sa mohol s maloletou stretávať čo najčastejšie. O trovách konania súd rozhodol v súlade s .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote otec, a to v rozsahu určenia jeho vyživovacej povinnosti, spolu so zročným výživným. Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré bez jeho viny neboli uplatnené. Súd prvej inštancie pri zisťovaní jeho výdavkov nebral do úvahy, že nájomné za byt a všetky náklady na služby spojené s užívaním bytu, ktorý obýva matka s maloletou, hradí práve on. Rovnako je to aj s nedoplatkami, kvôli ktorým v bytu už neraz vypli plyn či elektrinu. Matka odmieta prispievať na tieto náklady a ak sa tak stane, je to skôr výnimočne, a nie v celej sume. Okrem toho má výdavky na ubytovňu, ktorú obýva v súčasnosti. Tieto výdavky sa strhávajú priamo z výplaty, a to vo výške 75 eur. Okresný súd sa taktiež uspokojil s prísľubom matky, že bude prispievať na exekúcie, ktoré sú ich spoločné a ktoré pochádzajú z pôžičiek, ktoré si zobrali ako manželia, napriek tomu, že on ich po celý čas hradí sám. Časť vo výške 120 eur sa mu strháva priamo zrážkami zo mzdy a časť vo výške 5x20 eur mesačne hradí dobrovoľne na základe dohôd s exekútorom. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy len sumu 60 eur. Matka sa pritom na hradení dlhov nechce podieľať. Súd prvej inštancie tiež nevzal do úvahy jeho náklady na cestovné, ktoré sú vo výške 15 eur za jednu spiatočnú cestu. Tiež dcére prispieva na vreckové vo výške 10 eur mesačne, čo taktiež nebolo poňaté do jeho výdavkov. Tiež uviedol, že práca, ktorú v súčasnosti vykonáva, bola s nástupom okamžite a možnosťou ďalšieho postupu- zvyšovania príjmu po odpracovanom čase. Vzhľadom na jeho vek a kvalifikáciu nie je možné predpokladať dosiahnutie príjmu vo výške priemernej mzdy v SR. Matka dlhodobo nepracovala, spoliehala sa na jeho príjem zo zahraničia, následne si prácu svojou vinou dlho neudržala. Výživné určené napadnutým rozsudkom vo výške 120 eur mesačne a tiež úhrada v splátkach vo výške 20 eur zročného výživného je pre neho likvidačné. Pri príjme vo výške 691,50 eura mesačne a výdavkoch spolu vo výške 550 eur mesačne bez stanoveného výživného ostáva suma 141,50 eura. Po uhradení výživného 120 eur a splátke zročného výživného 20 eur mu ostáva 1,50 eura na mesiac. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej W. sumou vo výške 80 eur mesačne, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu v plnom rozsahu potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nie je pravdou, že nájomné za byt a náklady za služby platí otec, ako i nie je pravdou, že dala prísľub o prispievaní na exekúcie, ktoré hradí otec. Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že otec dcére prispieva 10 eur mesačne na vreckové a nepravdivé je i tvrdenie, že výška nákladov za cestovné za dcérou je 45 eur, keď otec navštívil svoju dcéru len začiatkom mája a naposledy 20. 07. 2019. Tiež uviedla, že v posledných dvoch rokoch, napriek jej snahe, sa jej nepodarilo nájsť si zamestnanie, i v rozličných pracovných pozíciách.

5. Otec vo vyjadrení k podanému vyjadreniu matky uviedol, že všetky úhrady, ktoré aj vykonala matka pochádzali zo zdrojov, ktoré jej dal on. Dcére vreckové dáva vždy, keď je s ňou. Je toho názoru, že na výžive by sa mali podieľať obaja rodičia. Aj vzhľadom na vek dcéry si nevie v súčasnosti predstaviť osobnú starostlivosť, avšak matka je tiež schopná fyzicky aj psychicky sa zamestnať a podieľať sa na výdavkoch.

6. Následne matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že nie je pravdou, že nepracuje, pracuje príležitostne, podľa možností. Za opätovné pripojenie za platbu energie zaplatila 200 eur.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokov, týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca k maloletej Karin je potrebné v zmysle ustanovenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W., nar. XX. XX. XXXX, doručený súdu prvej inštancie dňa 10. 04. 2019, ktorým matka žiadala, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne, keď dôvodila, že otec si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosti k dcére. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú W. T., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej W. od 10. 04. 2019 sumou vo výške 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 10. 04. 2019 do 31. 05. 2019 v sume 200 eur otcovi uložil zaplatiť matke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 eur až do vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok. Ďalším výrokom určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. bez obmedzenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predmetom odvolacieho prieskumu, keď bolo napadnuté podaním odvolania zo strany otca, a to v jeho napadnutých výrokoch, týkajúci sa vyživovacej povinnosti otca na maloletú W. 9. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú W. a s tým súvisiacom výroku o zročnom výživnom, je potrebné zrušil a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď mal za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol napriek tomu, že nemal dostatočne zistený skutočný stav veci ( v zmysle ustanovenia súd je povinný zistiť skutočný stav veci), a to tak, aby ním zistené skutkové okolnosti tejto veci tvorili dostatočný podklad pre prijatie právneho záveru o predmete prejednávanej veci - určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú W. T.. Tým, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ustanovením , je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, čo následne viedlo odvolací súd k postupu v zmysle ustanovenia a k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti otca, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Takto odvolacím súdom prezentovaný právny záver vychádza zo skutočnosti, že súd prvej inštancie v priebehu konania nedostatočne posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Súd prvej inštancie síce v napadnutom rozhodnutí konštatoval aktuálne príjmy rodičov ako i uviedol ich výdavky, avšak vo vzťahu k otcovi následne len odkazom na princíp potencionality uviedol, že v jeho možnostiach je

prispievať na výživu dcéry sumou 120 eur mesačne. Vykonaním nedostatočných výsluchov oboch rodičov však neodstránil rozpory v ich výpovediach ohľadne výdavkov rodičov, teda ktorý z rodičov a v akej výške má náklady spojené s bývaním, keď vo vzťahu k nákladom na bývanie matky s dcérou obaja rodičia prezentovali ich úhradu, a teda ani nie je zrejmé, aké pravidelné mesačné výdavky spojené s bývaním každý z rodičov má. Tiež nie je odôvodnené súdom, prečo súd otcovi do pravidelných výdavkov spojených s exekučnými zrážkami nezarátal i ním prezentované splátky dlhov, ktoré nie sú zrážané v rámci exekúcie, a teda, či tieto považoval za preukázané, resp. nie. I keď je potrebné uviesť, že plnenie si vyživovacej povinnosti rodiča ako jeho primárnej povinnosti by nemalo byť ovplyvnené úhradami dlhov, ktorých úhradou sa rodičia zaviazali (otázkou v tomto ohľade je i to, či sa nejedná o neprimerané majetkové riziká rodiča), v tomto ohľade však súd prvej inštancie dostatočne nezistil, o aké dlhy rodiča resp. rodičov ide, a za situácie, že tieto v celom rozsahu ako dlhy spoločné uhrádza len otec dieťaťa, je potrebné potom prihliadnuť na to, aké sú jeho reálne mesačné výdavky v porovnaní s mesačnými výdavkami matky, a i v tomto ohľade posúdiť schopnosti a možnosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie vo vzťahu k matke dieťaťa konštatoval len to, že ňou dosahovaný príjem je primeraný, pričom neustálil, v akej výške je táto podľa jeho názoru schopná prispievať na výživu maloletej, na druhej strane u otca uplatnil princíp potencionaity príjmov, a to za situácie, že otec dlhodobo pracoval v zahraničí a po návrate zo zahraničia mal snahu v čo najkratšej dobe sa zamestnať, s ktorého dôvodu prijal prácu, v ktorej aktuálne pracuje.

14. Je potrebné uviesť, že zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné.

15. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

16. S ohľadom na konštatované je odvolací súd tohto názoru, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno ustáliť to, že by si otec počínal tak, že by nezodpovedne nevyužil svoj pracovný a osobnostný potenciál na zabezpečenie dostatočných príjmov, za účelom riadnej výživy dieťaťa, naopak, je zrejmá jeho reálna snaha o zamestnanie sa po návrate zo zahraničia a to, že v tomto zamestnaní dosahuje príjem nižší ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve nemožno automaticky podriadiť pod princíp potencionality príjmov. Navyše súd prvej inštancie ani nevysvetli, prečo u otca dieťaťa takto postupoval a či mal za to, že prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti nezodpovedá tomu, že by venoval všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy dcéry. Potom je otázne, ako v kontexte tohto princípu súd uvažoval, keď v prípade matky dieťaťa uviedol len to, že jej príjem považoval za primeraný a otcov príjem, ktorý je na trhu práce na Slovensku len krátko, za zrejme neprimeraný.

17. Zistenie vyššie uvedených podstatných skutočností má vplyv na posúdenie schopností a možností oboch rodičov vyživovať dieťa, čomu však súd prvej inštancie doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch doposiaľ neposkytlo odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (uvedené vyššie), odvolací súd postupom v zmysle ustanovenia pristúpil k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch - určenie vyživovacej povinnosti otca spolu s určením zročného výživného, ako v súvisiacom výroku o náhrade trov konania s tým, že súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne, na základe riadne zisteného skutočného stavu a svoje rozhodnutie i dostatočne odôvodní. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).