Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1C-32-2018.pdf
PDF · 120.76 KB
No categories available
1C/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 za účasti intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. so sídlom Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO. 31 595 545, právne zastúpený Mgr. Dalibor Tverďák, advokát AK so sídlom v Košiciach, Krmanova 1 proti žalovaným 1/ HIL s.r.o., so sídlom Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, IČO: 44 428 103, právne zastúpený LEGAL IURIS - advokátska kancelária s. r. o. so sídlom Tehelná 11, Rožňava a 2/ U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, XXX XX O. F., právne zastúpený JUDr. Hedviga Gallová, advokátkou AK so sídlom v Bratislave, Zámocká 26, o zaplatenie 2 084,54 Eur s Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie istiny vo výške 2 084,54 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18. 08. 2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01. 10. 2016 spôsobil vodič - žalovaný v 2/ motorovým vozidlom MERCEDES - BENZ s evidenčným číslom H. XXX W. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej nehody došlo ku škode na motorovom vozidle značky ŠKODA s evidenčným číslom W. XXX C., ktorého držiteľom bola toho času Obec P.. Žalovaný 1/ je právnická osoba - držiteľ motorového vozidla MERCEDES- BENZ, B.: H. XXX W., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická osoba - vodič motorového vozidla P.-W., B.: H. XXX W., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi, v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 - vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 13. 07. 2017 spolu vo výške 2.292,99 Eur, z čoho suma vo výške 208,45 Eur predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. si Slovenská kancelária poisťovateľov, listom zo dňa 17.07.2017 uplatnila u žalovaných náhradu poistného plnenia vo výške 2.084,54 Eur, v lehote do 17. 08. 2017. Doposiaľ žalovaný 1/, 2/ neuhradili dlžnú sumu ani len čiastočne.
Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť, v súlade s § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1/ oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu, podľa § 24 odsek 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný v 1/ zodpovedá, podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2/ rade zodpovedá, podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 1C/32/2018-52 zo dňa 06. 08. 2018, ktorým žalovanému 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania. Keďže žalovaní 1/, 2/ proti platobnému rozkazu podali v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, súd predmetný platobný rozkaz uznesením, sp. zn. 1C/32/2018-74 zo dňa 26. 08. 2018, zrušil.
4. Súd uznesením sp. zn. 1C/32/2018-141 pripustil do konania intervenienta Komunálnu poisťovňu, a. s. so sídlom Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, ktorý vystupuje na strane žalobcu.
5. Súd vo veci súd vytýčil pojednávanie, na ktorom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že opakovane preveril poistnú zmluvu č. 6819921112, uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a Komunálnou poisťovňou a. s., ktorá poisťovňa potvrdila dňa 9. 10. 2018, že žalovaný 1/ nemal uzatvorenú platnú poistnú zmluvu. Žalovaný 1/ sa síce pokúšal o uzatvorenie poistnej zmluvy s Komunálnou poisťovňou, avšak k reálnemu uzatvoreniu povinného zmluvného poistenia nedošlo. Poistná zmluva nenadobudla platnosť, nakoľko išlo o internetovú poistnú zmluvu tzv. „zmluvu na diaľku“, kde je nutné realizovať platbu poistného do určeného dátumu. Nakoľko sa platba nezrealizovala v stanovenom čase, poistná zmluva nenadobudla platnosť a poistné bolo následne dňa 19. 10. 2016 žalovanému 1/ vrátené na účet. Žalobca resp. intervenient o vrátení poistného plnenia žalovaného 1/ informoval aj listom zo dňa 6. 10. 2016. Žalobca má za to, že tvrdenie žalovaného 1/, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal uzatvorené je účelové, nakoľko žalovaný 1/ na jeho podporu v priebehu konania nedoložil žiadne relevantné dôkazy.
6. Z vyjadrenia intervenienta na strane žalobcu - Komunálnej poisťovne a. s. vyplýva, že poistná zmluva medzi žalovaným 1/ a intervenientom nevznikla z dôvodu neuhradenia poistného zo strany žalovaného 1/, v lehote určenej v Návrhu poistnej zmluvy, t. j. do 15 dní od akceptovanie podmienok, obsiahnutých v Návrhu poistnej zmluvy žalovaným 1/. K predloženiu Návrhu poistnej zmluvy došlo na diaľku dňa 24. 8. 2016, ktorá skutočnosť nie je sporná s tým, že žalovaný 1/ mal uhradiť poistné vo výške 135,- Eur do 15 dní t. j. do 8. 9. 2016. Suma 135,- Eur bola na účet intervenienta pripísaná až dňa 12. 9. 2016, teda po uplynutí platnosti Návrhu poistnej zmluvy. V Návrhu poistnej zmluvy sa výslovne uvádza, že „Zmluva o poistení vzniká zaplatením poistného a následným pripísaním finančných prostriedkov na účet poisťovne. Ak platba - poistné nebude zrealizovaná do 15 dní od dátumu uzatvorenia návrhu zmluvy, platnosť návrhu zmluvy zaniká a poistná zmluva na základe predmetného návrhu už nemôže byť uzatvorená.“ Keďže žalovaný 1/ poistné v lehote neuhradil, poistná zmluva nevznikla. Z vyjadrenia intervenienta vyplýva aj skutočnosť, že po nahlásení škodovej udalosti bola prostredníctvom obchodnej spoločnosti SLOVEXPERTA s. r. o. so sídlom v Žiline vykonaná ohliadka motorového vozidla poškodeného (Škoda Fabia B.: W. XXX C.), ktoré vozidlo obhliadol dňa 7. 10. 2016 technik Š.S. Š. a dňa 11. 10. 2016 obhliadku motorového vozidla škodcu P. X. B.: H. XXX W. vykonal technik D. T.. Likvidáciou škodovej udalosti bol poverený likvidátor H. P., zamestnanec intervenienta. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ nemal platne uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, bol uplatnený nárok na náhradu škody odstúpený na žalobcu. Uvedený postup intervenienta je štandardný, keďže vykonaním obhliadky poškodených motorových vozidiel je nutné realizovať, čo v najkratšom čase od nahlásenia škodovej udalosti v záujme riadneho posúdenia škodovej udalosti. Ak sa zistí, že vinník škodovej udalosti nemá platne uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, je nárok na náhradu škody odstúpený na žalobcu. Intervenient takto postupoval v zmysle všeobecne záväznej právnej úpravy, ktorá mu ukladá s náležitou odbornou starostlivosťou preskúmať nahlásenú škodovú udalosť. Intervenient výslovne namietal tvrdenie žalovaného 1/, že mu doručoval dokument označovaný ako poistka - potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj zelenú resp. bielu
kartu o poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Číselná evidencie jednotlivej dokumentácie nemá žiaden vplyv na existenciu resp. neexistenciu údajnej poistnej zmluvy. Vo svojej výpovedi intervenient tiež poznamenal, že ak je poistné uhradené včas, poistná zmluva vzniká momentom návrhu. Návrh poistnej zmluvy sa odošle poisťovni, ktorý návrh má svoje samostatné číslo a na základe toho návrhu po zaplatení poistného - včas sa vygeneruje číslo poistnej zmluvy. V konkrétnom prípade bolo vygenerované číslo poistnej zmluvy, ktoré vygeneroval systém, avšak dané číslo nemá vplyv na platnosť poistnej zmluvy, keďže v danom prípade poistná zmluva nevznikla.
7. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že má za to, že poistný vzťah vznikol, pretože poistné plnenie bolo žalobcovi uhradené. Ohľadne uzatvorenia poistnej zmluvy uviedol
- tzv. akceptáciou offerty - ponuky poistnej zmluvy je rozhodné konkludentné správanie Komunálnej poisťovne, čo je aj v tomto prípade, keď Komunálna poisťovňa prijala poistné plnenie deň po omeškaní, ale nesplnila si notifikačnú povinnosť, naopak, nezákonne tvrdila, že konkrétna poistná zmluva nevznikla, pričom poistné následne po prijatí nevrátila a odstúpila od predmetnej poistnej zmluvy, ale až po poistnej udalosti. Žalovaný 1/ má za to, že sporný moment vzniku poistnej zmluvy a samotný vznik poistného, opiera sa o všeobecné ustanovenia OZ, ohľadne prijatia offerty medzi zmluvnými kontrahentmi daného poistného zmluvného vzťahu. Na oporu svojho tvrdenia, ktoré vychádza z hmotného práva má za to, že Návrh poistnej zmluvy medzi stranami sporu bol vedený pod číslom: 1049090269 a pri vzniku samotnej poistnej zmluvy, deklarovanom Komunálnou poisťovňou - poistná zmluva vedená pod číslom 6819921112. To znamená, že týmto konkludentným správaním je nespochybniteľné, že samotný poistný vzťah medzi Komunálnou poisťovňou a žalovaným 1/ vznikol.
8. Žalovaný 1/ k výpovedi svojho právneho zástupcu uviedol, že osobne uzatváral poistnú zmluvu a to v Maklérskom dome J. H. s pracovníčkou pani P. H.. Krátko potom odišiel na dovolenku a poistné plnenie uhradil dňa 9. 9. 2016 vo výške 135,- Eur. Týmto považoval celú záležitosť za vybavenú, keďže sa aj dotazoval, či bude s predmetnou zmluvou problém z dôvodu omeškanej platby, resp. či je potrebné uzavrieť novú poistnú zmluvu dňom zaplatenia, na čo mu bolo povedané, že s tým nie je žiaden problém. Po uzavretí zmluvy mu bola hneď vydaná biela a zelená karta na celý rok. Návrh poistnej zmluvy bol predložený aj pri prepise motorového vozidla, keď motorové vozidlo kupoval. Predmetné vozidlo najazdilo do poistnej udalosti niekoľko tisíc kilometrov, až dňa 2. 10. 2016 došlo k dopravnej nehode, po ktorej bolo poškodené motorové vozidlo - dodávka odtiahnutá do H. W. a riešila sa poistná udalosť prostredníctvom Komunálnej poisťovne, a. s. Viackrát ho poisťovňa aj telefonicky kontaktovala, viackrát sa kontaktovali aj ohľadom obhliadky, ktorá obhliadka sa aj uskutočnila v H. W., kde bolo poškodené vozidlo zaparkované, čo je zrejmé aj zo záznamov Komunálnej poisťovne. Na základe predmetnej obhliadky bola vyčíslená aj škoda a Komunálna poisťovňa po zistení škody zrejme usúdila, že škoda je vysoká a preto sa hľadali rôzne cesty, aby sa vyhli plneniu. Žalovaný 1/ tiež uviedol, že po ohlásení poistnej udalosti Komunálna poisťovňa postupovala na základe oznámenia poistnej udalosti tak, že vyslala likvidátora za účelom vykonania obhliadky vozidla a stanovenia výšky škody. Následne dňa 12. 10. 2016 obdržal doporučený list - na firmu, v ktorom Komunálna poisťovňa oznámila zánik poistenia od počiatku poistenia, v ktorom liste uviedla, že poistná zmluva nenadobudla platnosť z dôvodu neuhradenia poistného v stanovenej lehote. Predmetný list bol ale bez akéhokoľvek potvrdenia, bez podpisu a bez pečiatky. Žalovaný 1/ tiež potvrdil, že poisťovňa mu následne vrátila sumu 135,- Eur z titulu uhradeného poistného a to po škodovej udalosti dňa 20. 10. 2016.
9. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že žaloba je voči nemu nadbytočná a namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore s poukazom na objektívnu zodpovednosť.
10. Z výsluchu svedkyne - P. H., finančnej spostredkovateľky - maklérky pre Maklérsky dom J. H. vyplýva, že náplňou jej práce je uzatvárenie poistných zmlúv. V súvislosti so žalovaným 1/ uviedla, že si spomína na spisovanie Návrhu poistnej zmluvy so žalovaným 1/, ako aj na tú skutočnosť, že jej žalovaný 1/ volal, že neuhradil načas poistné, ale ona to už ďalej neriešila. Nevedela sa vyjadriť ku skutočnosti, ako sa predmetná vec vyriešila, zdôraznila však, že klient bol upozornený na úhradu poistného v lehote 15 dní s tým, že bol klient upozornený aj o dôsledkoch nezaplatenia poistného. Pokiaľ sa úhrada vykonala neskôr uviedla, že je možné urobiť reobnovu zmluvy, ale je to na komunikácii s poisťovňou. Potvrdila tiež, že klient obdržal Návrh poistnej zmluvy, bielu kartu a údaje na platbu - buď prevodným príkazom, prípadne osobne, keď sa vypisuje šek do konkrétnej poisťovne.
11. Z výpovede N. T. M. vyplýva, že motorové vozidlo spoločnosti M. X.. H.. E.. bolo v dôsledku nehody poškodené, bolo u neho zaparkované na dvore a po nehode vozidlo bol obhliadnuť aj odfotiť súdny znalec.
12. Súd vykonal dokazovanie aj dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - výpisom z Centrálnej evidencie motorových vozidiel, žiadosťou o zaslaní správy, žiadosťou - urgenciou škodovej udalosti, uplatnením nároku na náhradu škody, zápisom o ohliadke poškodeného motorového vozidla, kalkuláciou úpravy, kontrolným listom, vyúčtovaním, oznámením o poistnom plnení, výpočtom všeobecnej hodnoty vozidla, výpisom zo systému Komunálnej poisťovne a. s., výpisom z účtu Komunálnej poisťovne a. s., prehľadom komunikácie Komunálnej poisťovne a žalovaného 1/, písomnou komunikáciou, písomnými vyjadreniami žalobcu, žalovaných 1/, 2/, pokusom o zmier, lustráciou v REGO, výpisom z obchodného registra žalovaného 1/, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, uznesením o zrušení platobného rozkazu, návrhom Komunálnej poisťovne na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 24. 8. 2016, oznámením intervenienta o vstupe do konania, všeobecnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu, uznesením o pripustení - intervenienta - Komunálnej poisťovne do konania - na strane žalobcu, stanoviskom vo veci nenadobudnutia platnosti návrhu poistnej zmluvy, stanoviskom intervenienta, ako aj celým obsahom spisu.
13. Vykonaním dokazovaním bolo zistené, že dňa 02. 10. 2016 došlo k dopravnej nehode, pričom žalovaný v 2/ motorovým vozidlom značky P. W., B.: H. XXX W. spôsobil škodu na motorovom vozidle poškodeného, značky Š., B.: W. XXX C.. Žalovaný 1/ uzavrel poistnú zmluvu, dňa 24. 08. 2016 podpísaním Návrhu poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení č. 1049090269 v Maklérskom dome J. H. na vozidlo P. X. X. B.: H. XXX W., a to na dobu neurčitú. V zmluvných podmienkach bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 135,00 Eur so splatnosťou prvého poistného do 08. 09. 2016. Žalovaný 1/ dňa 09. 09. 2016 zaplatil poistné v plnej výške, s tým, že o omeškanej platbe upovedomil pracovníčku v P. T. J. H. a to z dôvodu, že bol v zahraničí na dovolenke a v deň návratu zo zahraničia hneď poistné uhradil. Predmetné motorové vozidlo bolo následne nepretržite v užívaní žalovaného 1/. Po vzniku dopravnej nehody, ktorá bola riadne nahlásená poisťovni a šetrená políciou, bolo predmetné motorové vozidlo odtiahnuté do servisu na opravu a na obhliadnutie poškodenia obhliadajúcim pracovníkom. Dňa 12. 10. 2016 bola žalovanému 1/ doručená písomnosť zo strany Komunálnej poisťovne s oznámením o skutočnosti, že Poistná zmluva č. 6819921112 nenadobudla platnosť, z dôvodu neuhradenia poistného v stanovenej lehote a zároveň mu bolo oznámené, že poistné vo výške 135,00 Eur, ktoré žalovaný 1/ uhradil, dňa 09. 09. 2016 mu bude vrátené na jeho účet.
14. Podľa § 420 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
16. Podľa § 789 ods. 2 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie).
17. Podľa ust. § 792 ods. 1 OZ, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
18. Podľa ust. § 792 ods. 2 OZ, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
19. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
20. Podľa § 9 ods. 3 vyššie citovaného Zákona o povinnom zmluvnom poistení, po vzniku škodovej udalosti môže poisťovateľ a poistník vypovedať poistnú zmluvu do jedného mesiaca odo dňa oznámenia vzniku škodovej udalosti poisťovateľovi. V takomto prípade je výpovedná lehota jeden mesiac odo dňa doručenia písomného oznámenia o vypovedaní poistnej zmluvy druhej zmluvnej strane. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
21. Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
22. Vznik akéhokoľvek zmluvného vzťahu je podmienený akceptáciou návrhu právneho úkonu. Na vznik poistnej zmluvy sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch a o zmluvách podľa Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka však môže byť návrh na uzatvorenie zmluvy adresovaný osobe aj písomne. Tento návrh musí byť dostatočne určitý a musí byť z neho zrejmá vôľa navrhovateľa uzavrieť zmluvu. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
23. Vznik poistnej zmluvy je daný momentom offerty a následnej akceptácie Návrhu poistnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že poistný vzťah medzi Komunálnou poisťovňou a žalovaným 1/ vznikol a to naplnením právnej skutočnosti uzatvorenia poistnej zmluvy, v zmysle § 792 Občianskeho zákonníka, ako aj zaplatením poistného v lehote jedného mesiaca odo dňa uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy. Lehota na akceptáciu návrhu poistnej zmluvy, je podstatnou náležitosťou vzniku samotnej zmluvy. Poistná zmluva v tomto prípade vznikla akceptáciou Návrhu poistnej zmluvy a to odoslaním do sídla poisťovateľa a zaplatením poistného žalovaným 1/. Žalovaný 1/ postupoval v súlade s kogentnými ustanoveniami OZ o poistnej zmluve.
24. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočne preukázané, že poistná zmluva medzi Komunálnou poisťovňou a žalovaným 1/ bola uzatvorená, na základe čoho žalobca dôvodne plnil poškodenému sumu vo výške 2 292,99 Eur za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 792 OZ, aj keď pre uzatvorenie poistnej zmluvy zaplatenie poistného je nosné, aby bolo zaplatené vo výške určenej v návrhu, vo vzťahu k lehote na prijatie návrhu zaplatením poistného platí obdobne, že návrh poisťovne musí byť akceptovaný v lehote ním určenej a v prípade, že táto lehota určená nie je, musí byť návrh prijatý v lehote do jedného mesiaca, odkedy poistník návrh dostal. Je potrebné mať na zreteli, že pokiaľ nie je v Návrhu poistnej zmluvy uvedené inak, platí všeobecné ustanovenie § 567 OZ, podľa ktorého sa dlh, v tomto prípade zaplatené poistné, považuje za splatený až pripísaním na účet poisťovne. Pripísanie peňažných prostriedkov predstavujúcich poistné po uplynutí lehoty na akceptáciu návrhu, je tak neskorým prijatím návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy a to napriek tomu, že k ich odpísaniu z účtu poistníka došlo ešte počas plynutia lehoty na prijatie návrhu.
25. V predmetnej veci je pravdou, že žalovaný 1/ v Návrhu poistnej zmluvy mal určenú lehotu, v akej lehote bol povinný zaplatiť poistné, t. j. v lehote 15-tich dní a je pravdou aj skutočnosť, že žalovaný 1/ v stanovenej lehote 15-dňovej (do 8. 9. 2016), poistné nestihol uhradiť, uhradil ho deň po stanovenej lehote (9. 9. 2016), ktorá úhrada bola pripísaná poisťovni dňa 12. 9. 2016. Žalovaný 1/ predmetnú skutočnosť, ale oznámil pracovníčke poisťovne a bol ubezpečený, že oneskorenou platbou nedošlo k zániku poistnej zmluvy. Takto mal žalovaný 1/ za to, že bol akceptovaný Návrh poistnej zmluvy, následne došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, vzhľadom na vôľu poistníka a súčasné splnenie platobnej povinnosti zo strany žalovaného 1/. Je potrebné poznamenať, že v predmetnej veci došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy a to akceptáciou Návrhu a zaplatením poistného. Súd má za to, že Komunálna poisťovňa, pokiaľ plnenie zo strany žalovaného považovala za omeškané, čo malo spôsobiť neplatnosť poistnej zmluvy, túto skutočnosť bola povinná bez odkladu žalovanému 1/ oznámiť a následne mu vrátiť poistné plnenie vo výške 135,- Eur, keďže žalovaný 1/ do toho času si bol vedomý toho, že má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1/ Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ už predmetnú poistnú zmluvu následne ani neriešil. Pokiaľ Komunálna poisťovňa listom zo
dňa 6. 10. 2016 doručeným žalovanému 1/ dňa 12. 10. 2016 oznámila, že poistná zmluva nenadobudla platnosť, z dôvodu neuhradenia poistného v stanovenej lehote, predmetný list nebol ani podpísaný a absentovala aj pečiatka Komunálnej poisťovne a naviac bol žalovanému doručený už po poistnej udalosti a po šetrení predmetnej poistnej udalosti zo strany Komunálnej poisťovne, ktoré šetrenie - likvidácia sa zrejme musela realizovať na základe poistnej zmluvy. Pokiaľ by Komunálna poisťovňa neakceptovala poistnú zmluvu, uzavretú so žalovaným 1/, nebola by vykonaná ani obhliadka poškodených motorových vozidiel. Z vykonaného dokazovania takto vyplýva, že na základe oznámenia o poistnej udalosti zo strany žalovaného 1/, žalobca vykonal riadne šetrenie a len po tejto poistnej udalosti oznámil žalovanému 1/, že poistná zmluva so žalovaným 1/ nevznikla, z dôvodu oneskorenej platby poistného plnenia zo strany žalovaného 1/ a že poistné plnenie mu bude vrátené. Predmetné oznámenie o vrátení poistného plnenia bolo žalovanému 1/ doručené po obhliadke vozidiel a vyčíslení škody, ako je aj vyššie uvedené. Naviac pokiaľ pracovníčka Komunálnej poisťovne mala za to, že poistné z pôvodného Návrhu poistnej zmluvy bolo uhradené po lehote, čo by malo za následok neplatnosť poistnej zmluvy, jej povinnosťou bolo upozorniť na túto skutočnosť žalovaného 1/, už aj vzhľadom na to, že žalovaný 1/ sa dotazoval, či s oneskorenou platbou nebude problém, prípadne mohla so žalovaným 1/ uzavrieť novú poistnú zmluvu dňom úhrady poistného, prípadne reobnoviť - reaktivivať pôvodný Návrh poistnej zmluvy, pretože žalovaný 1/ poistné uhradil za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy.
26. V súvislosti s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného 2/ súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil nehodu, je v konaní pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodenému. Takto nepochybne zodpovedá za škodu, podľa ustanovenia § 420 OZ a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému podľa vyjadrenia žalobcu nebola uzavretá poistná zmluva, sa takto stal súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Žalobca poškodenému rovnako aj za neho plnil z poistného garančného fondu a má proti nemu z uvedeného dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7/ Zákona č. 381/2001 Z. z. (tzv. postih). Keď Slovenská kancelária poisťovateľov má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).
27. Podľa § 427 a nasl. OZ o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti, podľa § 420 OZ ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba a poškodený sa tak môže domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku, podľa § 427 OZ, na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku, podľa § 420 OZ, na základe zodpovednosti, založenej na prezumpcii zavinenia.
28. S poukazom na vyššie uvedené, na základe vykonaného dokazovania súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný a neopodstatnený, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ si povinnosťou uzavrieť poistnú zmluvu, v zmysle Zákona č. 381/2001 Z. z. splnil a k dátumu nehody 1. 10. 2016 mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
29. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 257 CSP, keď súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody, hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 255 ods. 1/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní.
32. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov trov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná.
33. Ustanovenie § 257 CSP teda znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane, toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane, vždy musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy.
34. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky; musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že aj v prípade rozhodnutia o trovách konania je potrebné v predmetnej veci hľadieť ako na výnimočnú a rozhodnutie modifikovať tak, aby neslúžilo žiadnej zo strán sporu ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane. Teda aj v tomto smere je potrebné vziať do úvahy korektív dobrých mravov a náhradu trov konania inak úspešným žalovaným nepriznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v uplatnení práva na súde zo strany žalobcu, a to z dôvodu neúmyselného konania zavineného, ktorý poistné plnenie z titulu poistnej zmluvy uhradil po lehote, určenej žalobcom, ktorá skutočnosť bola dôvodom na podanie predmetnej žaloby zo strany žalobcu. Aj keď v konečnom dôsledku došlo k zamietnutiu žaloby a žalobca bol v konaní neúspešný, súd má za to, že by odporovalo dobrým mravom, aby žalobca znášal aj trovy konania, ktoré vznikli v predmetnom konaní, ktoré konanie, ako je aj vyššie uvedené, bolo dôsledku oneskorenej platby poistného zo strany žalovaného 1/, čo vyvolalo predmetný spor a súd preto dôvody hodné osobitného zreteľa videl v povahe veci. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že je daná existencia zákonného predpokladu pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a preto o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.
36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.