Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1T-79-2019.pdf
PDF · 180.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-1T/79/2019
Uznesenie
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2019 v Čadci, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd vec obžalovanej T. C. A. Ň. Á. T. M. E. R. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., M. Č.. XXX/XX, okres Č., dôchodkyne,
pre skutok, že:
od presne nezisteného času, najmenej od dňa 02.08.2017 do dňa 01.05.2018, kedy bolo podané písomné trestné oznámenie E. N., nar.XXXX, opakovane, niekoľkokrát týždenne, v rodinnom dome v Č. na ul. G. Č.. XXXX, okres Č., sa agresívne správala voči svojmu otcovi E. N., fyzicky naňho útočila, bila ho, sácala, vyhrážala sa mu ujmou na zdraví, vulgárne mu nadávala, ponižovala ho a to aj slovami, že ešte len uvidí, čo ona urobí, že bude ťažko zomierať, že mu nič neodpustí, pričom takého konania sa dopustila aj:
- dňa 02.08.2017 v nezistenom čase v rodinnom dome č. XXXX na G. v Č., okres Č., kedy neúmyselne sotila svojho otca E. N. do pŕs, kde spadol na zem a na gauč, po ktorom fyzickom útoku bol E. N. aj na lekárskom ošetrení, avšak nemal také zranenie, čo by si vyžiadali u neho ďalšiu liečbu, pričom T. C. spôsobovala takto svojmu otcovi E. N. fyzické a psychické utrpenie,
obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona,
p o s t u p u j e
Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Čadca,
lebo nejde o trestný čin a žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
odôvodnenie:
Prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 13.06.2019, pod Pv 463/18/5502 na Okresný súd Čadca obžalobu na obv. T. C., pre skutky, že od presne nezisteného času, najmenej od dňa 02.08.2017 do dňa 01.05.2018, kedy bolo podané písomné trestné oznámenie E. N., nar.1XXX, opakovane, niekoľkokrát týždenne, v rodinnom dome v Č. L. A.. G. č. XXXX, okres Č., sa agresívne správala voči svojmu otcovi E. N., fyzicky naňho útočila, bila ho, sácala, vyhrážala sa mu ujmou na zdraví, vulgárne mu nadávala, ponižovala ho a to aj slovami, že ešte len uvidí, čo ona urobí, že bude ťažko zomierať, že mu nič neodpustí, pričom takého konania sa dopustila aj - dňa 02.08.2017 v nezistenom čase v rodinnom dome č. XXXX na G. E. Č., okres Č., kedy sotila svojho otca E. N. do pŕs, kde spadol na zem a na gauč, po ktorom fyzickom útoku bol E. N. aj na lekárskom ošetrení, avšak nemal také zranenie, čo by si vyžiadali u neho ďalšiu liečbu, - dňa 30.04.2018
v čase okolo 17.00 h v rodinnom dome č. XXXX E. Č. na ulici G., okres Č., kedy ho fyzicky napadla tak, že E. N. sedel na posteli v obývačke rodinného domu č. XXXX na PS. v Č. a počul ako T. C. v záhrade nadáva, následne vošla k nemu dnu do rodinného domu, pristúpila k nemu, krútila mu ruky, škrtila ho pod krkom a sotila ho do pŕs, pričom následkom tohto fyzického útoku boli E. N. spôsobené zranenia: pomliaždenie na ľavej strane krku 2x 1 cm s krvným výronom, pomliaždenie hrudnej steny vpredu bez prítomnosti poúrazových zmien pri vyšetrení poškodeného, pomliaždenie na chrbtovej strane zápästia vľavo s krvnými podliatinami na ploche 8x4 cm, pričom porucha zdravia uňho trvala 5 dní pričom T. C. spôsobovala takto svojmu otcovi E. N. fyzické a psychické utrpenie, právne kvalifikované obžalobou ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, a svedkov C. C., Y. K., D. K., O. G., S. Y., S. C., C. X., C. C., C. D., K. B. a prečítaním a oboznámením listinných dôkazov vrátane znaleckých posudkov z ktorých dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná, vo svojej výpovedi uviedla, že nikdy sa žiadneho násilia, fyzického ani psychického voči poškodenému nedopustila. Nikdy sa voči nemu nesprávala agresívne. Žiadne vyhrážky na ujmu na zdraví, ani žiadne hrubé slová mu nepovedala. Nikdy ho nebila ani nič podobné. Všetko je to výplodom jej sestier. Starala sa o otca, pomáhala mu v domácnosti, na záhrade a pod. Niekedy koncom roka 2015 mal otec infarkt, bol v nemocnici, podliečil sa, zobrala ho k sebe domov, lebo sestry nemali záujem sa o neho postarať. Mala ho doma asi tri mesiace, keď mu bolo chcel ísť domov. Chcel si dať do poriadku majetkové záležitosti, pričom povedal, že ktorá z troch sestier sa o neho postará, tej prepíše majetok. Povedala, že sa o neho postará, aj keď jej majetok neprepíše, na čo otec aj pred sestrami povedal, že jej dá všetko. Následne išla s otcom k notárovi, nenútila ho, išiel dobrovoľne. V septembri 2016 odišla na brigádu, kam chodievala pravidelne, v tom čase sa sestry dozvedeli, že jej otec prepísal majetok a keď sa vrátila, bol jej od otca doručený list, v ktorom ju žiadal, aby mu vrátila majetok. Bolo to asi v novembri 2016. Pokiaľ ide o incident zo dňa 2.8.2017, v tento deň nemala žiadny konflikt s otcom ale so sestrami, ktoré tam vtedy náhodne boli. Pýtala od sestry O. kľúče od záhradného domčeka, vtom vyskočila sestra R., ktorá jej povedala, že či chce všetko zožrať a začala do nej sácať rukami do ramien, pričom sa bránila a odstrkovala ju. V tom sa postavila sestra O., kde ju obe chytili za ruky, pričom sa nemohla hýbať a takto sa trhali asi 20 až 30 minút. Počas toho otec - poškodený vstal a povedal ,,držte tú suku, ja ju zabijem“. Ako sa šarpali, zatlačili ju do kúta, požiadala otca aby zavolal políciu, následne O. povedala, aby zavolal políciu a ako sa O. otočila k otcovi, ktorý práve za ňou stál, tak ho buchla, on stratil rovnováhu a sadol si na gauč. Nič iné sa vtedy nestalo, nie je pravda, že by otca sotila. O tom, že to bola práve O., ktorá sotila otca, vypovedala aj na civilnom pojednávaní na Okresnom súde v Čadci. Po tomto incidente bola podaná civilná žaloba o vrátenie daru. Od podania žaloby sa sestry začali o otca intenzívne starať, zobrali mu zdravotnú dokumentáciu, takže nemohla s ním chodiť na vyšetrenia, ani mu dať predpísať lieky ako tomu dlho predtým. Začali mu nosiť stravu. Neskôr otec začal hovoriť, že mu nosím otrávené jedlo, začal byť konfliktný, vyvolával hádky a spory. Pokiaľ ide o incident zo dňa 30.04.2018, vošla k otcovi do obývačky, opýtala sa ho, prečo je pokosená tráva na jej pozemku. Potom jej začal nadávať do kuriev, do pojebaných a pod., na čo mu povedala, že prečo jej tak nadáva, že sa mu bude ťažko zomierať. Nie je pravda, že by mu mala vtedy vykrúcať ruky a škrtiť ho ani ho inak napadnúť. Mali len slovnú výmenu. Svojmu otcovi nikdy neublížila. Ide o majetkový spor. Celý život sa starala o rodičov, pomáhala im. Po smrti matky pomáhala otcovi, prala, varila, chodila s ním k lekárovi. Nikdy sa voči nemu nedopustila násilia, ani mu nenadávala. Otec jej prepísal majetok v máji 2016. Navštevovala s ním kardiológa, urológa, neurológa, chodila s ním na rehabilitácie, bola s ním aj v Martine. 1-2 krát s ním bola aj u psychiatra.
Opatrovníčka poškodeného Mgr. C. C. vo svojej výpovedi uviedla, že o skutku nemá žiadnu vedomosť.
Svedkyňa Y. K. - dcéra poškodeného, vypovedala, že obžalovaná otca dlhšiu dobu pripravovala na to, aby jej prepísal majetok. Podľa dohody to malo byť na tri diely. V priebehu roku 2016 bol prepísaný majetok na obžalovanú darovacou zmluvou. Keď toto zistili a povedali to obžalovanej, začala sa zle správať k otcovi, pretože, keď sa to otec dozvedel, žiadal ju aby mu majetok vrátila. Od tej doby sa k otcovi správala nevhodne, kričala na neho. Dňa 02.08.2017 v rodičovskom dome na G. ulici, keď tam boli aj so sestrou O., štúrila otca do pŕs, on spadol na gauč a skoro na zem. Vtedy obžalovaná napadla aj
ju, kedy ju ťahala za vlasy. Sestru O. tiež vtedy napadla. Vtedy to neoznamovali. Otec im hovoril, že keď obžalovaná k nemu príde, kričala na neho, že sa mu bude ťažko umierať, že uvidí, čo ona ešte urobí, že od nej chce, že má veľký dôchodok, môže si všetko platiť sám. Nebola pri tom, keď to hovorila, má to od otca. Mala ho natáčať mobilným telefónom alebo tabletom, pričom otec nevedel, čo sa deje, požiadal ju, aby s tým niečo robili, na čo syn D. v izbách, kde býval otec nainštaloval nahrávacie zariadenie. Keď si prehrali nahrávky, zistili, že obžalovaná sa k otcovi zle správa, keď bola u neho na návšteve. V nahrávkach zneli slová, napríklad, že bude pykať, ťažko zomierať. Pokiaľ ide o incident zo dňa 30.04.2018, kde mala obžalovaná otca fyzicky napadnúť tak, že mu chytila ruky, vytrhla mu fotoaparát z rúk a hodiť ho o zem, kde mu aj ruky točila, sotila ho, mal aj modriny. Vtedy jej otec volal, keď prišla k nemu, triasol sa mal modriny a išli s ním na ošetrenie a tiež išli na políciu. Dodala, že obžalovaná chodievala po brigádach, vtedy sa o otca nestarala. Robila mu peklo zo života, nadávala mu, chodievala za ním najviac 2 krát do týždňa. Nadávala mu, že bude ťažko zomierať, bude pykať, že je mamľas, vyzerá ako idiot, že je špina a pod. Tieto nadávky začali po tom, ako otec ju dal na súd o vrátenie daru. Ubližovala mu psychicky aj fyzicky, natáčala si ho na telefón. Otec bol dobrý človek, mal dobrý vzťah k všetkých trom dcéram. Obžalovaná si prepísala na seba celý otcov majetok, zobrala ho k notárovi do P. k JUDr. T., kde mu dali podpísať darovacie zmluvy. Fyzický útok na otca zo strany obžalovanej som videla 02.08.2017, kedy ho obžalovaná sotila a ostatné vie iba sprostredkovane, čo mi povedal otec. Konflikt dňa 02.08.2017 vznikol medzi ňou a sestrou - obžalovanou. Obžalovaná do nej skončila, roztrhala jej blúzku, ťahala ju za vlasy, sestra O. ju išla brániť, aj otec ju chcel brániť, obžalovaná ho sotila. Trvá na tom, že obžalovaná sotila poškodeného, po čom otec spadol na gauč. Je možné, že otec spadol, keď bol odstrčený neúmyselne, toto však bolo v inej izbe. Nesledovala to. Otec spadol jeden krát. Keď sa toto stalo, bola pre policajtov. Nepamätá si, či 02.08.2017 používala vulgárne slová. Nie je pravda, žeby otec kričal na obžalovanú, „držte tú suku, ja ju zabijem“. Nič také nepovedala vo svojej výpovedi v civilnom konaní. Otec spadol na gauč, prichytil sa rukou, aby nespadol na zem. Vtedy nemal žiadne zranenia. Nebola svedkom incidentu dňa 30.04.2018. Otec jej zatelefonoval, keď prišla bol v obývačke, sedel na gauči, triasol sa, porozprával jej, čo mu obžalovaná robila, že mu krútila ruky, sotila ho, hodila mu o zem fotoaparát, keď prišla obžalovaná tam už nebola. Zavolala sestru O. a išli na ošetrenie. Videla modriny na obidvoch rukách. Nevie prečo v nemocnici zistili len hematóm na ľavej ruke. Záznam z 30.04. si nevypočula. Obžalovaná sa prestala o otca starať od septembra 2016, keď poprepisovala majetky. Nie je pravda, že obžalovaná chodila s otcom do konca roku 2017 po lekárskych vyšetreniach. Nie je pravdou, žeby obžalovaná chodila s otcom k lekárom. Nevie o tom, žeby bol otec pohryzený psom. Keď ho pohrýzol pes obžalovanej, musel mať modrinu, ale to nevidela.
Svedok D. K. - vnuk poškodeného, vypovedal, že niekedy v roku 2016 sa poškodený E. N. rozhodoval, čo bude s majetkom, chcel h rozdeliť medzi dcéry. Následne na to zistili, že celý majetok poškodený prepísal na obžalovanú. Poškodený mu hovorieval, že obžalovaná mu škaredo nadávala, stále do neho vyrypovala. Potom, keď bol u deda v garáži, počul nejaký krik zhora, vošiel do domu a počul, že sa obžalovaná vadí s poškodeným. Po tom ako obžalovaná odišla, vrátil sa k poškodenému, pričom tento mu povedal, že to už nie je možné, čo tam obžalovaná stvára, požiadal ho, aby tam dal niečo, aby počuli, ako s ním cvičí. Následne sa dohodli, že dajú do domu odpočúvacie zariadenie. Keď poškodený zavolal, že tam obžalovaná bola, že sa hádali, prišiel a stiahol zo zariadenia tú časť, kedy sa hádali. Nahrávky si ukladal do notebooku. Po tom ako si vypočuli nahrávky, usúdili, že obžalovaná robí poškodenému zle. Na jednej nahrávke počul, že po hádke obžalovanej a poškodeného, poškodený vyšiel von, obžalovaná povedala svojej dcére S., aby ho sledovala, aby niekomu nepovedal, že mu niečo robia. Pozerali mu nejaké papiere, že koľko má dôchodok, koľko platí za energie, že čo plače, však má dosť a na konci bolo, že mamľas. Ďalej uviedol, že na dedovu žiadosť niekedy v septembri 2017 dal do obývačky pod gramofón nahrávacie zariadenie. Zistil, že sa obžalovaná s poškodeným často hádajú. Poškodený chcel vrátiť majetok. Predtým ako tam dal nahrávacie zariadenie, mu dedo povedal, že obžalovaná po ňom škrieka, hovorí mu škaredé veci. Dedo to ťažko znášal, nemal chuť do jedla, plakal. Na nahrávkach mu obžalovaná hovorí, že je mamľas, špina, že bude ťažko umierať, hrabala sa mu vo veciach, zisťovala aký má dôchodok. Nahrávok bolo viac, niektoré vymazal, na ktorých nič nebolo. Polícii dal asi 8 nahrávok. Tak mu bolo povedané, aby som vybral tie najvážnejšie. Aj dedo kričal na obžalovanú, hovoril jej že je sviňa, že všetko chce. Nebol svedkom incidentov, asi 2 krát počul, že sa hádajú, nepočul konkrétne o čom. Nahrávacie zariadenia nahráva celý čas po zapnutí, keď sa minie pamäť ,alebo sa vybije, vypne sa. Predložil 5 nahrávok od septembra 2017 do apríla 2018, hádok bolo viac. Dal iba tie najhoršie. Je pravdou, že
sú tam aj hádky kedy dedo vulgárne nadáva obžalovanej. Išlo o staršieho človeka, vybuchol, keď bol vyprovokovaný. Pokiaľ ide o nahrávku z 30.04.2018, mohlo sa stať, že sa zariadenie vybilo, je možné že incident tam je zaznamenaný, ale keďže nebolo počuť, čo sa tam deje, nedal ho tam. Je možné , že ho má v počítači. Analyzoval to podľa sínusoidy, keď bol krik, to si vypočul. Na nahrávke počul slová obžalovanej „budeš ťažko umierať“, nevie prečo na tých nahrávkach takéto vyjadrenie nie je.
Svedkyňa O. G. - dcéra poškodeného, sestra obžalovanej, na hlavom pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o deň 30.04.2018, sestra Y. jej volala do roboty, nebola osobne prítomná pri incidente. Od poškodeného sa dozvedela, že obžalovaná vyvolala hádku a napadla ho tak, že mu najskôr vytrhla z ruky fotoaparát a krútila mu ruky, mala ho udrieť do pŕs a nadávať mu. Išli spolu so sestrou a poškodeným na ošetrenie a následne na políciu. K ďalšiemu incidentu došlo 2.8.2017, už vtedy boli medzi nimi narušené vzťahy, pretože poškodený žiadal obžalovanú, aby mu vrátila dar, nakoľko zistil, že podpísal darovacie zmluvy u notára. Vtedy boli v obývačke, spolu s poškodeným a sestrou Y., prišla obžalovaná, došlo k výmene názorov, tvrdila, že keď bola na brigáde, nestarali sa o deda. Oponovali obžalovanej, pričom skočila do Y., začala ju škubať za vlasy. Zasiahla do toho, rovnako aj poškodený. Obžalovaná odsotila poškodeného, pričom ho svedkyňa zachytila a spadol iba na gauč. Obžalovaná bola vtedy zúrivá, rozhadzovala rukami, škriabala a hrýzla, štípala a dusila ju pod krkom. Potom zavolali políciu. Keď prišli, nechali ich aby sa dohodli, pričom to nakoniec neoznámili, nechceli robiť v rodine zle. Správanie obžalovanej voči poškodenému začalo, keď sa zistilo, že bol prepísaný majetok na obžalovanú a poškodený to chcel od nej späť. Obžalovaná robila poškodenému zle aj iným spôsobom, napríklad mu zakazovala zatvárať dvere, zobrala mu kľúče od pivnice, posmievala sa z neho ako vyzerá. Poškodenému hovorila, že bude ťažko umierať, že bude skučať od bolesti. Toto jej povedal poškodený. Ďalej uviedla, že videla ako otca sotila rukou spredu do hrudníka, dopadol na gauč, prichytila ho, aby nespadol na zem. Vtedy nemal žiadne viditeľné zranenia, boli na ošetrení, trestné oznámenie nepodávali. 30.04.02018 nebola prítomná pri incidente, otec jej povedal, že obžalovaná prišla s krikom, rozčúlená, že ho sotila, krútila mu zápästia, mala mu vulgárne nadávať. Keď bol otec po infarkte, chodila k nemu každý deň, keď nemohla, chodila jej rodina. Poškodený bol dobrý človek, obžalovaná bola konfliktná, vyvolávala hádky. Po prepise majetku na obžalovanú sa vzťahy medzi nimi zhoršili. Otec ju žiadal, aby vrátila dar, čo ona odmietala urobiť. Otec to znášal zle, plakal, zhoršil sa mu zdravotný stav, neustále si volal záchranku. Obžalovaná ho navštevovala ako sa jej chcelo, väčšinou večer. Keď nebola na brigáde, tak to bolo raz za 2 - 3 dni. Trvá na tom, že ho obžalovaná sotila, bolo to počas tej bitky a vzájomného sácania. Obžalovaná sácala do nej, do Y. aj do otca.
Svedkyňa S. Y. vypovedala, že sa s obžalovanou navštevujú, väčšinou u obžalovanej doma. Počas týchto návštev sa tam stretla aj s poškodeným. Obžalovaná a poškodený mali pekný vzťah, nevie o tom, že by mali medzi sebou nejaký konflikt. Pozná ich asi 40 rokov, za ten čas si nevšimla, že by mu obžalovaná nejakým spôsobom nadávala, alebo sa mu vyhrážala a pod. Poškodený o obžalovanej pekne rozprával, nepočula, že by na ňu povedal krivé slovo. Za roky 2017 - 2018 sa stretli 1 krát, keď bol u obžalovanej. Prišla tam, sedel na gauči, porozprávali sa ako sa kto má. Predtým sa stretli asi pred 6 rokmi na jej 70-tku a ešte skôr. Keď sa stretli v roku 2018 nespomínal žiadne problémy v rodine. Rozprávali sa o zdraví, na dcéry sa nesťažoval. Nevidela na ňom, žiadne zranenia alebo modriny. Medzi nimi nespozorovala žiadne napätie, normálne sa rozprávali spolu.
Svedkyňa S. C. - dcéra obžalovanej, vypovedala, že pokiaľ ide o správanie obžalovanej k poškodenému, mala s ním dobrý vzťah, starala sa o poškodeného, pomáhala mu s domácnosťou, s prácami okolo domu. Nemávali žiadne konflikty, poškodený chodieval aj k nim. K poškodenému chodievala aj svedkyňa často, aj u neho prespávala. Nikdy nebola svedkom fyzického napadnutia poškodeného obžalovanou, ani jej poškodený nikdy nepovedal, že by ho mala obžalovaná zbiť. Všetky sviatky Vianoce, narodeniny, meniny trávil u nich. Keď potreboval ísť k lekárovi, alebo na nákup, vždy oslovil obžalovanú. Svedkyňa k nemu chodila tak 5 krát do týždňa. Vzťah medzi obžalovanou a poškodeným bol veľmi dobrý, bola svedkom 2 - 3 incidentov, keď sa hádali. Hádky začali asi rok predtým, ako dedo zomrel. Hádky začínal vždy poškodený, obžalovaná sa iba bránila. Keď sa deda opýtala na dôvod, prečo sa tak k mame správa, povedal mi „lebo chcem“. Problémy začali, keď sa dedo rozhodol darovať mame majetok. Ostatné dcéry ho nahovárali proti nej.
Svedok C. X. - syn obžalovanej, uviedol, že obžalovaná sa nesprávala k poškodenému zle, snažila sa vyhovieť jeho požiadavkám. Nikdy nebol svedkom, že by mala obžalovaná s poškodeným nejaký
konflikt, že by ho bila alebo niečo podobné. Poškodený keď bol po infarkte, obžalovaná sa o neho pol roka starala. Má zato, že je to účelová vec kvôli majetku. Obžalovaná sa o poškodeného starala pomáhal jej pri kúpaní, holení, obliekaní. Nemá vedomosť o žiadnych konfliktoch, či už verbálnych alebo fyzických. Dedo bol dobrý človek, mal dobrý vzťah ku všetkým dcéram. Chodil k nemu denne z roboty. Pokiaľ ide o O. G. táto chodievala k nemu iba v nedeľu. A Y. K. chodievala každý deň z roboty na kávu, zdržala sa maximálne hodinu a pol.
Svedok C. C. - manžel obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nemá vedomosť, že by obžalovaná poškodeného bila alebo týrala, nadávala mu alebo sa mu vyhrážala. Nič z toho, čo sa voči nej vedie nie je pravda. Stále bol u nich doma. Keď prišiel z nemocnice, starali sa o neho, keď už bol doma, obžalovaná k nemu chodila, varila, upratovala, robila okolo domu a na záhrade. Bol to práve poškodený, ktorý nadával obžalovanej, vyhrážal sa, že ju zabije a podobne. Od obžalovanej sa dozvedel, že ju napadli sestry, mali ju dusiť, ťahať za vlasy. K poškodenému chodil každý deň, nakoľko tam nestretol, nebol som svedkom žiadneho incidentu. K. S. G. tam ani nechodili. Keď bola obžalovaná na brigáde, hovoril mu poškodený, že tam boli „tie dve bosorky“, doniesli mu cigarety a alkohol. Poškodený u nich býval 6 mesiacov, v tom čase sa rozhodol , že prepíše majetok na tú, ktorá ho doopatruje, zavolal si všetky tri dcéry. Keď sa tie dve dozvedeli, že majetok prepísal na obžalovanú, začali robiť takéto problémy. Obžalovaná chodila na brigády raz za rok na mesiac a pol. Keď bola v zahraničí staral sa o poškodeného on a dcéra.
Svedkyňa C. D. vypovedala, že čo sa týka vzťahu obžalovanej a poškodeného, mali dobrý vzťah. Nikdy nebola svedkom, že by sa k nemu správala zle alebo agresívne. Keď bola u obžalovanej na návšteve, a prišiel poškodený, tak spolu dobre vychádzali. Nikdy nespozorovala, že by bola obžalovaná k poškodenému vulgárna. O poškodeného starala, keď s ním bolo horšie, brávala ho k sebe domov alebo chodila k nemu, starala sa o neho. Nebola svedkom slovného alebo fyzického incidentu. S poškodeným sa stretla tak 4 krát do mesiaca, keď bol u obžalovanej bola aj u poškodeného doma. Dal si s nimi kávu, žiadne napätie tam nebolo. Správali sa k sebe pekne.
Svedkyňa K. B. uviedla, že nezaregistrovala medzi obžalovanou a poškodeným žiadny konflikt ani nezhody. Chodievala na návštevy k poškodenému, nikdy nebola svedkom, že by sa k poškodenému obžalovaná zle správala. Často chodievala okolo domu poškodeného, nikdy tam nepočula krik alebo niečo podobné. V dome vídavala poškodeného, obžalovanú, chodieval tam aj syn obžalovanej C., videla ho tam niekoľko krát, najviac v lete. Videla tam aj sestru Y.. Raz večer som videla odtiaľ vychádzať sestru Y. aj so synmi bolo to deň predtým, keď mal byť súd s otcom. Nebola svedkom žiadneho verbálneho ani fyzického incidentu.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď poškodeného E. N., zo dňa 07.08.2018 v ktorej uviedol, že obžalovaná prišla k nemu do izby, začala mu nadávať škaredo. Kričí na neho, vyvoláva hádky, dusila ho pod krkom. Má z nej strach, že by mu mohla nejaké pilulky nasypať. Kamerovala ho, potom požiadal vnuka, aby mohol kamerovať aj on. Chcel obžalovanú odfotiť svojim fotoaparátom, skočila po ňom, skrútila mu ruky. Obžalovaná ho urážala skoro pri každej návšteve. Psychicky ho zdeptala. Obžalovaná k nemu chodila večer o siedmej, doniesla mu raňajky. Psychicky ho deptala, prišla do kuchyne, smiala sa mu, čaká, že prvá do nej skočí. Z listinných dôkazov mal súd preukázané nasledovné:
Poškodený v liste označenom ako trestné oznámenie (č.l. 3) uvádza, že chce podať trestné oznámenie na obžalovanú, ktorá ho dňa 30.04.2018 fyzicky aj slovne napadla asi okolo 16 hodiny a 17 hodiny v jeho dome. Sedel na posteli v obývačke, počul ju nadávať už na záhrade. Prišla do obývačky s krikom a začala mu hrubo nadávať, vyhrážala sa, že ešte len uvidí, čo urobí, že bude ťažko zomierať, že mu nič neodpustí. Opravoval starý fotoaparát, chcel ísť preč, lebo stále na neho kričala, vyhrážala sa mu, chcela mu nasilu vytrhnúť fotoaparát z ruky, vykrútila mu ruky a šturila ho do pŕs. Má čierne obidve ruky, všetko ho bolí, bojí sa jej, psychicky ho týra.
Podľa odborného vyjadrenia MUDr. I. P. (č.l. 11) poškodený bola dňa 30.04.2018 o 19:27 hod vyšetrený na ambulancii úrazovej chirurgie v Čadci. V objektívnom náleze je popísaný krvný výron na ľavej strane krku, viac vzadu na ploche 2 x1 cm, bez opuchu. Na hrudníku bez prítomnosti poúrazových zmien. V oblasti zápästia na chrbtovej strane sú krvné výrony na ploche 8 x 4 cm, pohyb v zápästí je bez obmedzenia. K poraneniu poškodeného na ľavej strane krku došlo držaním poškodeného za krk.
Prítomný krvný výron na ploche 2 x 1 cm vznikol odtlačkom prsta ruky útočníka. V oblasti prednej hrudnej steny neboli popísané viditeľné poúrazové zmeny, dýchanie na hrudníku bolo čisté. Poškodený mohol byť sotený do hrudníka, intenzita násilia však bola nízka. V oblasti ľavého zápästia boli viaceré krvné výrony na chrbtovej strane zápästia na ploche 8 x 4 cm. Poranenia vznikli držaním rukou a prstami za oblasť zápästia, pričom došlo k stláčaniu zápästia na chrbtovej strane. Poranenia možno kvalifikovať ako ľahké poranenia. V hodnotenom prípade sa jednalo o poškodenú osobu, ktorá je vo vysokom veku. U osôb v takomto veku vznikajú krvné výrony aj pri tlaku na kožu menšej intenzity. Krvné výrony pri takomto mechanizme nebývajú spojené s prítomnosťou opuchu v mieste tlaku.
Podľa lekárskych správ (č.l. 15 - 19) poškodený uvádza, že bol napadnutý známou osobou, chytený za krk, udretý do hrudníka vpredu, potiahnutý za ľavé zápästie. Hematóm na ľavej strane krku vľavo vzadu, cca 2 x 1 cm, bez opuchu, deformity, hrudník bez opuchu, hematómu, emfyzému.
Na fotografiách (č.l. 20- 23) sú zachytené hematómy na krku a rukách poškodeného.
Z výpisu z evidencie priestupkov (č.l. 24) vyplýva, že obžalovaná bola trikrát postihnutá pre priestupok v doprave.
Žalobou zo dňa 6.12.2017 (č.l. 25) sa poškodený domáhal voči obžalovanej vrátenia daru na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.5.2016 spísanej formou notárskej zápisnice. V odôvodnení žaloby poškodený uvádza, že obžalovaná svojím správaním voči poškodenému a členom jeho rodiny hrubo porušila dobré mravy. Za najzávažnejšie porušenie dobrých mravov, považuje fyzické napadnutie poškodeného dňa 08.08.2017 kedy obžalovaná napadla poškodeného a taktiež svoje sestry. Tento útok spočíval najmä v uhryznutí dcéry poškodeného Y. K.. Obžalovaná ťahala obe dcéry poškodeného za vlasy, kopala ich a žalobcu odsotila, v dôsledku čoho spadol poškodený na zem a poranil sa. Obžalovaná sa snažila poškodenému vykrútiť ruku. Ďalej vidí porušovanie dobrých mravov v neustálom psychickom týraní poškodeného tým, že na neho kričí, všetko mu vyčíta.
Podľa zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou a svedkyňou Y. K. (č.l. 149) vyplýva, že tak obžalovaná ako aj svedkyňa zotrvali na svojich vyjadreniach.
Podľa zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou a svedkyňou O. G. (č.l. 154) vyplýva, že tak obžalovaná ako aj svedkyňa zotrvali na svojich vyjadreniach.
Zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 159) vyplýva, že Y. K. vydala 1 ks DVD nosič s hlasovým záznamom zo dňa 30.04.2018, 25.01.2018, 14.02.2018, 18.02.2018 a z 4.3.2018.
Z úradného záznamu (č.l. 160) vyplýva, že nahrávky, ktoré boli vydané svedkyňou Y. K. zachytávajú hádky ženy (obžalovanej) s mužom (poškodeným). Nahrávok je 6, označené sú: 4.3.2018 - hadka dedo, C. nad..., 14.02.2018 hadka, 18.02.2018 silná hádka dedo C., 25.01.2018 - dedo išiel na záhradu C...., 30.04.2018 napadla deda mp3, 30.04.2018 napadla deda waw.
Nahrávka pod názvom 25.01.2018 - dedo išiel na záhradu C. má celkovú dĺžku 11:11 hod. Na nahrávke je zachytený zapnutý televízor s programom v českom jazyku. Následne je tam zachytený rozhovor dvoch žien, podľa hlasu staršej a mladšej. Obe sa rozprávajú o poškodenom, že nič nerobí, staršia žena číta pravdepodobne nejakú písomnosť a rozpráva o peniazoch a dôchodku poškodeného, kde prečítala sumu 460,-€.
Nahrávka pod názvom 14.02.2018 hádka má celkovú dĺžku 10:53 hod. na nahrávke je zachytená hádka medzi ženou a starším mužom o peniazoch, pričom žena kričí na muža, že bude platiť, že má príjem 460,-€, následne mu žena vyčíta sumu 11.000,-€, muž jej vulgárne nadáva. Ozýva sa buchot a žena kričí, že prečo po nej hodil palicu. Potom si obaja vymieňajú vulgárne nadávky.
Nahrávka pod názvom 18.02.2018 silna hadka dedo C. má celkovú dĺžku25:55 hod. Na nahrávke je zachytená hádka medzi ženou a starším mužom, pričom muž hovorí, že mu stále nedá pokoj. Žena na neho kričí, že kto mu nedá pokoj, že on stále nedá pokoj iným osobám, že stále vreští. Že stále sedí na riti, nakoľko už nikde nemôže chodiť. Stále sa hádajú o peniazoch a majetku. Muž vulgárne nadáva. Nahrávka pod názvom 04.03.2018 - hádka dedo, C. nad ... má celkovú dĺžku 31:36 hod. Na nahrávke je zachytená hádka medzi starším mužom a ženou, pričom muž vyčíta žene, že kradne. Žena mu vyčíta, že má iba starú barabizňu, špinavú. Muž hovorí žene, že je z nej chorý, že bol už aj na psychiatrii. Muž jej vyčíta, že rozbila celú rodinu. Žena mužovi vyčíta súdy a rôzne platby z minulosti. Muž jej vyčíta, že sa chodila kurviaci, ona mu odpovedá, že on sa chodil kurviaci, že hovorí sprostosti. Následne mu vyčíta, že prečo došťal celú kuchyňu, on jej odpovedá, že si to utrie. Žena mu hovorí, že pôjde do pekla, on jej vulgárne odpovedá.
Nahrávka pod názvom 30.04.2018 napadla deda mp3 má celkovú dĺžku 02:40 hod. Na nahrávke je zachytená hádka medzi starším mužom a ženou, pričom sa hádajú o nahrávaní a o nejakom predmete, ktorý žena zobrala mužovi. Muž jej vulgárne nadáva a kričí na ňu. Žena mu ironicky odpovedá a hovorí mu, či má zdraví rozum. Potom mu hovorí, že mu toto nikdy neodpustí a že nemá rozum. Neskôr mu hovorí, že odchádza a príde aj s políciou.
Podľa správy o povesti (č.l. 193, 194) obžalovaná nebola v meste Č. riešená komisiou verejného poriadku. Od januára 2017 Mestský úrad nevykonával šetrenie ohľadom agresívneho správania a domáceho násilia voči poškodenému zo strany rodinných príslušníkov.
Podľa správy MUDr. G. T. - psychiatra (č.l. 195) poškodený bol na ich ambulanciu odoslaný po neurologickom vyšetrení a CT vyšetrení mozgu, s dg. Atrofie mozgu - dňa 3.5.2016. Dominovali depresívny syndróm s diskrétne naznačené mnestické poruchy s MMSE 22. Dg. F 06.3. Jeho zdravotný stav v ďalšom priebehu bol pomerne solídne kompenzovaný, až vo februári 2018 bol jeho stav zhoršený reaktívne v rámci rodinných (dedičských) problémov.
Z lekárskej správy MUDr. I. Č. - praktického lekára (č.l. 196) vyplýva, že poškodený bol ošetrený dňa 30.04.2018 na traumatologickej ambulancii, na ambulanciu sa dostavil až 3.5.2018, nejavil zmeny chovania. Za posledné roky nevidel na poškodenom známky násilia, nikdy sa mu nezdôveril o násilí na ňom páchanom, nič nevie ani z rodiny ani okolia.
Výzvou zo dňa 03.10.2016 (č.l. 208) poškodený žiadal obžalovanú, aby mu vrátila dar na základe darovacích zmlúv zo dňa 27.5.2016 a 24.6.2016.
Poškodený zomrel dňa 27.11.2018 (č.l. 213)
Podľa výpisu z evidencie priestupkov (č.l. 219) obžalovaná bola 3 krát priestupkovo riešená pre priestupky v doprave.
Obžalovaná nemá záznam v registri trestov GP SR (č.l. 220).
Súd so súhlasom prokurátora a obžalovanej prečítal znalecký posudok znalca PhDr. S. V. č. 26/2018 (č.l. 166-180) v zmysle ktorého celková úroveň duševného a mravného vývoja u poškodeného E. N.Á. je jeho veku primeraná. Konanie páchateľa mohlo ohroziť psychické zdravie poškodeného. Je v starostlivosti psychiatra. Konanie páchateľa vyvolalo u poškodeného negatívne následky v jeho správaní a prežívaní. Neprejavuje sa neho tzv. posttraumatická stresová porucha, ale iná porucha tzv. organická úzkostná porucha. Je v starostlivosti, liečbe u spádového psychiatra. Táto porucha sa prejavuje stavmi úzkosti, strachu, napätia a obáv. Ide o reaktívny stav vyvolaný rodinnými konfliktami na pozadí hospodárskej kauzy.
Zo znaleckého posudku MUDr. D. T. (č.l. 181 - 191) mal súd preukázané, že u poškodeného bola zistená mierna kognitívna porucha hraničiaca s ľahkou (začínajúcou) demenciou. Jedná sa u neho o ľahkú, forenzne psychiatricky nevýznamnú kognitívnu poruchu. Ďalej u neho zisťuje organickú úzkostnú poruchu, ktorá sa u neho prejavuje prežívaním úzkosti, napätia, strachu v súvislosti so životnými záťažovými situáciami.
Podľa lekárskych potvrdení (č.l. 254 - 256) obžalovaná navštevovala lekárske vyšetrenia s poškodeným. Potvrdenia sú z januára až apríla 2018.
Súd postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonal prehratie vecného dôkazu - CD na 97 a CD na č.l. 163.
CD na č.l. 97 obsahuje výpoveď poškodeného, ktorá je v podstate totožná s prepisom nahrávky zo dňa 07.08.1932.
Na CD na č.l. 163 sú zachytené hádky obžalovanej s poškodenou, ktoré sú v podstate totožné s prepisom (úradným záznamom) zp dňa 12.10.2018 na č.l. 160 - 162.
Súd odmietol návrh prokurátora na výsluch MUDr. P., považujúc výsluch znalca za nadbytočný, zbytočne predlžujúci súdne konanie.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním v priebehu prípravného konania i na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaná T. C. sa dopustila skutku tak, ako je jej to kladené v návrhu zo dňa 13.06.2019. v priebehu konania boli vypočutí svedkovia, jednak to boli príbuzný i poškodeného i obžalovanej. Jednak to boli príbuzní a známy obžalovanej, pričom každý uviedol ako vnímal celú situáciu a skutky tak, ako ich v podstate vnímali, resp. ako mali o týchto skutkoch vedomosť. Zároveň bol vypočutý v prípravnom konaní poškodený, ktorý bohužiaľ medzičasom zomrel, na hlavnom pojednávaní bol teda oboznámený teda jeho výsluch, ktorý v podstate bol aj zabezpečený v prepise v spise. Pokiaľ ide o tieto skutočnosti, musíme brať ohľady na to, že sa jedná o starého človeka, ktorý v tom čase už mal taký vek, ako mal a tento popísal, akým spôsobom sa k nemu správala obžalovaná T. C. a ako on toto správanie vnímal, pričom popísal i skutočnosti, kedy malo dochádzať k fyzickým útokom a akým spôsobom. On sám uviedol a bolo aj zistené v priebehu konania, že obžalovaná sa svojmu otcovi jednak vyhrážala, jednak naňho fyzicky útočila, vulgárne mu nadávala, v podstate ho ponižovala tam uvedenými slovami v období, ktoré je jej kladené za vinu v uznesení. Tieto skutočnosti boli z časti potvrdené i svedkyňami a svedkami, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní. Poukázal zároveň na audio nahrávky, ktoré boli doložené do spisu a ktoré boli oboznámené. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby obžalovaná T. C. bola uznaná za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa uloženia druhu a výmery trestu, poukázal na skutočnosť, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov, pokiaľ ide o priestupky, išlo len o priestupky v doprave, vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a zároveň, aby podľa § 51 ods. 4 písm. g/ jej bola uložená povinnosť podrobiť sa programu sociálneho výcviku.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že podľa podanej obžaloby Okresná prokuratúra Čadca viní T. C. z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. v podanej obžalobe je vymedzený skutkový dej tohto páchania trestného činu od 02.08.2017 do 01.05.2018. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané, okrem dvoch spomínaných dní 02.08.2017 a 30.04.2018, že obžalovaná voči svojmu otcovi konala nezákonným spôsobom. Poukázal na to, že v súdnom konaní je kontradiktórnosť, tzn. že prokuratúra je povinná preukázať, že skutočne to, čo píše v obžalobe , sa zakladá na pravde. Ak prokuratúra definuje skutok od 02.08.2017 do 01.05.2018 nepostačuje len všeobecne, doslova povedané arbitrálne uviesť, že niekto na niekoho útočil, bil ho , sácal, vyhrážal sa, resp. vulgárne nadával a ponižoval, ale je potrebné tento skutok aj bližšie objasniť. Nikde nebolo preukázané, okrem tých dvoch skutkov z 02.08.2017 a 30.04.2018 ani výpoveďou poškodeného, ani výpoveďou svedkýň, žeby sa obžalovaná mal voči svojmu otcovi dopúšťať takéhoto konania, nebol uvedený jeden iný konkrétny skutok, jedno konkrétne konanie, ktorého by sa mala dopúšťať. Poukázal nato, že okresná prokuratúra konštatuje, že týmto správaním obžalovanej malo vzniknúť E. N. fyzické a psychické utrpenie. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď E. N. z 18.05.2018 , kde E. N. na strane dva svojej výpovede hovorí:“ že ona sa týmto spôsobom vyjadruje dlhú dobu, že to už ani poslednú dobu nevnímal, nebral do úvahy“, preto sa pýtam, je možné považovať za týranie konanie, ktoré poškodený, alebo obeť takéhoto trestného činu za psychické alebo fyzické týranie nepovažuje, je možné považovať za naplnenie znakov trestného činu, ak tá osoba nepociťuje ako fyzickú alebo psychickú ujmu? Podľa názoru obhajoby nie, pretože základným znakom skutkovej podstaty trestného činu týrania je práve tá skutočnosť, že tá druhá strana sa práve považuje, alebo sa cíti byť poškodená a cíti sa byť týraná psychicky alebo fyzicky. E. N. vo svojom prvom výsluchu
hovorí, že to neberie do úvahy, nevníma to, ona je jednoducho taká, vykrikuje, nedáva si pozor na slová, potom je zase milá atď. Prokuratúra v podanej obžalobe hovorí, že obžalovaná klientka mala ponižovať E. N. slovami, že ešte uvidí, čo ona urobí, že bude ťažko zomierať, že mu nič neodpustí, ale takéto slová nikde nie sú zaznamenané. Existuje nahrávka, ktorú súd na tomto pojednávaní prehral a v tej nahrávke je uvedené: „toto ti neodpustím, ty budeš tak zomierať, že budeš až zavíjať“. Podľa názoru obhajoby, ak existuje jediné vyjadrenie obžalovanej v tomto smere a ešte ho ani okresná prokuratúra nekomentuje, alebo do obžaloby neuvedie v správnom tvare, znamená to, že podaná obžaloba nie je v súlade so zabezpečenými dôkazmi. Iné dôkazy v tomto smere nie sú, a ak niekto o niekom hovorí, že mal ťažko zomierať, hoci v skutočnosti povedal, že bude tak zomierať, tak je to podľa môjho názoru tak závažný nedostatok podanej obžaloby, ktorý má vyvolať vlastne dojem negatívny voči obžalovanej. Obžalovaná nikdy nepovedala slová, že ešte len uvidí, čo urobí. Takéto slová neboli nikde povedané, samozrejme, keď prokuratúra použije dané slová v podanej obžalobe, jasne to vyvoláva dojem, že obžalovaná sa vyhráža samotnému poškodenému, ale ak tieto slová, ktoré neboli povedané nikdy, vynecháme a zároveň vynecháme slovo ťažko zomierať a bude tam slovo tak zomierať , tak v takom prípade nie je možné tieto slová považovať za vyhrážku, len za konštatovanie, že E. N. takým spôsobom, ako sa správa, takým spôsobom bude aj zomierať. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu časť, ktorá je tu uvedená, že mu mala vulgárne nadávať, je nutné konštatovať, že ani svedkyne ani poškodený neuviedli jednu jedinú vulgárnu nadávku. 18.05.2018 vo svojej výpovedi E. N. hovorí:“ len po ňom kričí, raz mu povie vulgárne, že je divný, starý a uhundraný“, pýta sa, ak sú spomenuté len tieto tri slová - divný, starý, uhundraný, je to vulgárne nadávanie, podľa názoru obhajoby, nie. Ďalej je tu uvedené, že sa mu vyhrážala ujmou na zdraví, ale musí konštatovať, že ani E. N. nikde nehovorí a neuvádza, že by sa obžalovaná akýmkoľvek spôsobom vyhrážala ublížením na zdraví. Nikde nie je uvedené, ani svedkovia nepreukázali, žeby boli svedkami toho, že T. C. niekedy svojmu otcovi povedala, že mu ublíži na zdraví. Pokiaľ sa jedná o skutok z 02.08.2017 v daný deň malo dôjsť k tomu ,že obžalovaná mala sotiť svojho otca do pŕs, následkom čoho spadol na zem a na gauč, pričom bol na lekárskom ošetrení. V priebehu konania, a to už prípravného konania, vyšlo najavo, že táto skutočnosť, resp. toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Svedkyňa O.Á. G. vo svojom výsluchu na str. 5 z 02.08.2018 hovorí: „ no ja som na súde povedala, že to bola taká trma-vrma, že sme sa všetci bránili a proste som cítila viacerých sa dotýkať a vtom som videla, ako dedo padá na zem, tak som ho zachytila, aby nespadol na zem“. Samotná svedkyňa, dcéra, poprela tú skutočnosť, žeby videla, že E. N. obžalovaná sotila a následkom čoho mal spadnúť. Druhá dcéra Y. K. vo svojej výpovedi z 02.08.2018 na strane 5 hovorí na otázku, či je možné, že k pádu otca došlo tak, ako uvádza jej sestra O., že pri vzájomnom handrkovaní a sácaní sa medzi O. a T. niektorá z nich odstrčila otca zadnou časťou tela neúmyselne, uvádza: „je to možné, ja to neviem, ja som to nesledovala, je to už dávno“. Poukázal v tejto súvislosti aj na skutočnosti, že svedkyne sa k tejto skutočnosti vyjadrili aj v civilnom konaní, ktoré bolo pripojené do súdneho spisu, kde konkrétne O. G. uviedla, že dedo mal spadnúť pri vzájomnom sácaní. Je to súdny spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/85/2017 31.05.2018, konkrétne v zápisnici z pojednávania je uvedené: „dedo spadol pri vzájomnom sácaní, bola tam trma- vrma. V zvukovom zázname svedkyňa O. G. výslovne uvádza: „ no pri tom sácaní vzájomnom , on spadol“. Okrem iného obidve svedkyne, obidve dcéry, popreli, žeby dedo spadol na zem, ako sa to uvádza v podanej obžalobe. Podľa ich vyjadrení dedo si sadol na stoličku, napriek tomu sa v podanej obžalobe uvádza, že dedo mal spadnúť na zem. Pokiaľ sa jedná o druhú udalosť z 30.04.2018, poukázal na tú skutočnosť, že svedkom tejto udalosti nebola žiadna osoba, tzn. je to tvrdenie E. N. proti tvrdeniu obžalovanej a poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaná popiera , žeby došlo k takémuto konaniu. E. N. hovorí, že bol škrtený pod krkom, napriek tomu, že bol škrtený pod krkom, neexistuje žiaden dôkaz okrem jednej malej 2x1 cm modriny na krku. Pokiaľ by došlo ku škrteniu pod krkom, boli by tam viditeľné jasne prsty aspoň jednej ruky, ktoré by svedčili o tom, že ku škrteniu došlo. Taktiež znalci nenašli žiadne následky sotenia do pŕs a pokiaľ sa jedná o krútenie rúk, tak poukázal na tú skutočnosť, že podľa tvrdenia E. N. mu mala obžalovaná krútiť obidve ruky. Vzniká otázka, prečo potom modriny mal iba na ľavej ruke, tak ako je to uvedené v lekárskych správach. Pokiaľ by sme vychádzali z tohto je to tvrdenie jedného proti druhému. Pokiaľ však výpoveď E. N. nesedí a zranenia nesúhlasia vlastne s tým, ako on uvádza, je potrebné samozrejme vychádzať z toho , že E. N. nehovorí pravdu. Boli do súdneho spisu doložené fotografie, ktoré majú dokladať stav E. N. po tom údajnom incidente z 30.04.2018. Predmetné fotografie neuvádzajú, alebo vôbec z nich nevyplýva, kto na fotografiách je, nie je jasné, či na fotografiách je E. N., alebo nie je. Nie je jasné, kto tieto fotografie do súdneho spisu doložil. Nie je zrejmé, kto tieto fotografie vyhotovil. Nie je zrejmé, kedy tieto fotografie boli vyhotovené. Boli len doložené, zrazu sa v súdnom spise objavili tri fotografie, ani na jednej nie je vidieť poriadne aspoň z profilu tvár E. N.S. a napriek tomu okresná prokuratúra nám tvrdí, že je to dôkaz o zranení alebo o zraneniach E. N.. Pokiaľ sa jedná o dôkazy, dôkaz musí byť, alebo dôkazný prostriedok musí byť jasný , zreteľný a nespochybniteľný, nie
je zrejmé, kto na tej fotografii je vyhotovený, tak takýto dôkaz nie je možné do súdneho spisu poňať. Pokiaľ sa jedná o ďalšie dôkazy, ako ďalší dôkaz je do súdneho spisu zahrnutý znalecký posudok PhDr. V., považujem tento znalecký posudok za nezákonný. Po prvé znalec v znaleckom posudku na str. 7 uvádza, že po tom, ako bol ustanovený, navštívil a vykonal konzultáciu v AK JUDr. K.. Poukázal, že JUDr. K. bol v tomto konaní splnomocnencom poškodeného. Pokiaľ vyšetrovateľ ustanovil nezávislého znalca a tento kontaktuje súkromne po ustanovení jednu z procesných strán, v tomto prípade poškodeného, dokonca vykoná s ním konzultáciu bez vedomia protistrany, nie je možné znalecký posudok považovať za zákonný. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že advokát odovzdal znalcovi 4 zvukové nahrávky z konfliktov. Súčasťou znaleckého posudku a jeho prílohy nie sú tieto nahrávky, nevieme, čo bolo odovzdaná, na základe akých skutočností znalec, ktorý zahrnul tie nahrávky do svojho znaleckého posudku, na základe akých skutočností on vychádzal, nevieme, čo on konkrétne počul. Nevieme, či tie nahrávky boli originály, či boli upravované, je to skutočnosť, ktorú znalec v žiadnom prípade neobjasnil. V konečnom dôsledku znalec ani neobjektivizoval tieto dôkazy zvukovými nahrávkami , ktoré by mali byť v súdnom spise. Ďalej poukázal na to, že znalcovi by mali byť podľa jeho vyjadrenia odovzdané 4 zvukové nahrávky, ale znalec v znaleckom posudku opisuje 5 zvukových nahrávok, t.j. o jednu viac, než mu boli odovzdané a po ďalšie znalec podal znalecký posudok 15.09.2018,ale zvukové nahrávky boli do vyšetrovacieho spisu doložené až o 5 dní neskôr - 20.09.2018. V čase, keď znalec vypracoval znalecký posudok súčasťou vyšetrovacieho spisu neboli zvukové nahrávky, napriek tomu z nich znalec vychádzal. Poukázal na rozsudok NS SR 4TZ/9/2006, podľa ktorého dôkaz zaobstaraný v rozpore zo zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu. Takýto dôkaz by nemal byť ani súčasťou súdneho spisu. K znaleckému posudku PhDr. V. G.oukázal na to, že Dr. V. v závere znaleckého posudku dospel k záveru, že konanie obžalovanej u poškodeného vyvolalo organickú úzkostnú poruchu. E. N. a je to aj súčasťou znaleckého posudku, bol už na vyšetrení u psychiatra MUDr. T. už 03.05.2016. teda dva roky predtým, než bol vypracovaný znalecký posudok, dokonca predtým, než došlo k začiatku toho konania, ktoré je v obžalobe kladené obžalovanej v roku 2017 a už tam v roku 2016 psychiater MUDr. T. E. N. diagnostikuje organickú psychickú poruchu mozgu. Teda v roku 2016 03.05. psychiater diagnostikuje organickú poruchu mozgu a tú istú poruchu o dva roky neskôr v znaleckom posudku diagnostikuje aj Dr. V., nie je možné konštatovať, že táto porucha bola spôsobená konaním obžalovanej, pretože túto poruchu zdravia mal E. N. už pred samotným začiatkom konania obžalovanej tak, ako je jej kladené za vinu v podanej obžalobe. Pokiaľ sa jedná o zvukové nahrávky, všetci tieto zvukové nahrávky počuli, z týchto, ak niekto používal vulgárne nadávky na týchto nahrávkach, tak to bol E. N.. Obžalovaná ani v jednej z týchto piatich nahrávok, ktoré boli urobené, nepoužije voči svojmu otcovi vulgárne slovo, jediné slová, ktoré môžeme z týchto nahrávok počuť je ty si divný, uhundraný a pod. Všetky slová vulgárneho pôvodu, všetky slová, ktoré sa vyhrážajú, sú od E. N.. Vyhráža sa, že zavolá žandárov, vyhráža sa, že ju zabije, vyhráža sa, že jej niečo urobí atď. Áno, tie nahrávky svedčia o tom, že scény medzi nimi neboli možno ideálne, že sa viac hádali, ale hádka nie je naplnenie trestného činu týrania, najmä v prípade, ak počúvame také slová od samotného otca voči dcére, ktorá sa oňho stará, slová tipu: špina, kurva, skurvená, choď do riti, choď do piče, boha tvojho, kokot atď. Obviňuje ju z toho, že je zlodejka, že si našla muža o 6 rokov mladšieho, že ani jej dcéra nemá dobrého priateľa, ktorý sa mu nepáči, atď, Pokiaľ sa jedná o samotnú skutočnosť, je tu ešte jedná dôležitá skutočnosť zo zvukovej nahrávky. V podanej obžalobe je uvedené 30.04.2018, že došlo k určitému konaniu, ktoré malo naplniť znaky tohto trestného činu, no ako uvádza prokuratúra v podanej obžalobe. Ale bol zároveň doložený zvukový záznam z 30.04. , na ktorom je zachytená hádka medzi poškodeným a obvinenou. Ale čo je dôležité, na tomto zvukovom zázname nie je vôbec potvrdená tá skutočnosť, ktorá sa uvádza v obžalobe, že dňa 30.04. mala v jeho rodinnom dome, ako sedel v obývačke a počul ju ako nadáva, vošla do domu, krútila mu ruky, škrtila ho pod krkom, sotila ho. Táto zvuková nahrávka vôbec neobsahuje preukázanie týchto skutočností, tzn., že E. N.J. nepotvrdil, žeby existovalo viacej návštev 30.04. Dokonca máme zvukovú nahrávku z 30.04., ktorá nepotvrdzuje to, žeby mala zaútočiť a ublížiť na zdraví obžalovaná E. N., tzn. samotná prokuratúra predložila dôkaz o tom, že 30.04. k ničomu nedošlo v tom zmysle, čo je kladené obžalovanej za vinu. Preto jednoznačne preukázané, že aj tá skutočnosť, ktorá tu je uvedená v obžalobe 30.04. , o ktorej nie je iný dôkaz, nie je v tomto konaní preukázaná. Ako už uviedol aj v písomnom vyjadrení z 02.012. namieta zákonnosť zvukových nahrávok. Poukázal na to, že v zmysle § 11 O.Z. každá osoba má právo na ochranu seba, svojho súkromia a taktiež vlastne každá osoba v zmysle § 12 O.z. má právo na ochranu proti takémuto nelegálnemu zásahu do súkromia. Áno, je možné použiť určitý záznam v prípade, ak je to jediný dôkaz, alebo dôkaz o určitej skutočnosti. Naše súdy aj uvádzajú príklad, no takéto dôkazy, žena, ktorú ide muž znásilniť, zapne mobilný telefón a nahrá ten akt, aby sa vedela brániť, skutočne ten prvok bol zákonný, ale tu ide o iné. Ako vypovedal D. K. vo svojej výpovedi,
zvukové nahrávky vyhotovoval od septembra 2017 do 30.04.2018. T. C. bola 8 mesiacov permanentne v priebehu celého dňa odpočúvaná zo strany človeka, ktorý k tomu domu nemal žiadne oprávnenie. Naše súdy zastávajú názor, že v takom prípade, ak sa zaznamenáva, ak niekto vyhotovuje obrazový, zvukový alebo zvukovoobrazový záznam bez toho, aby to svedčilo o určitej konkrétnej skutočnosti, vykonáva sa ten záznam dlhodobo, len v snahe nájsť dôkaz, že za tých 8 mesiacov sa niekto nachytá na niečom a ja nájdem naňho trestný čin, aby som ho mohol nafilmovať, takýto dôkaz nie je prípustný a takýto dôkaz ani nepripúšťa ani ESD. Samotný D. K. hovorí, nielenže vykonával záznam od septembra 2017 do apríla 2018, tzn. nelegálne 8 mesiacov niekoho nelegálne odpočúval bez reálneho dôkazu, pretože ako bolo povedané, k zhoršeniu vzťahov malo dôjsť až v januári 2018 podľa svedkov, prečo bola teda odpočúvaná už od septembra, ale zároveň D. K. povedal, že existuje približne 100 takýchto záznamov, ale boli nám predložené iba 4. Objektívny dôkaz, ak niekto vyberie záznamy, ktoré mu vyhovujú a nepredloží súdu celý kompletný odpočúvací materiál? V súčasnosti prebieha konanie proti T. o falšovanie zmeniek, špecializovaný trestný súd po tom, čo prokurátor predložil výpis čiastočný, povedal, že tento dôkaz nevykoná, pokiaľ nebude kompletný materiál. Prokurátor musel predložiť kompletný materiál. Prečo prokuratúra v tomto konaní nepredložila kompletný odpočúvací spis, viac ako 100 nahrávok. Čo je na tých ostatných nahrávkach, niečo iné? Niečo čo by bolo v prospech obžalovanej, ako môžeme považovať za objektívny dôkaz, keď niekto predloží dôkazy len tie, ktoré mu vyhovujú? A už keď sme pri tom, prokuratúra doposiaľ nepreukázala kto na tých nahrávkach je, je tam zaznamenaný E., je tam zaznamená T. C., je ta nahrávka práva, je strihaná, je kopírovaná, je spracovaná, je spájaná, nemáme dôkaz, kto tu nahrávku predložil? Predložila ju Y. K., ako sa k nej dostala, keď záznamy vyhotovoval D. K.? Ako to, že nikto nevypočul D. K. na túto skutočnosť? Ako to, že nikto nevypočul Y. K. na túto skutočnosť, ako sa k tej nahrávke dostala? Táto skutočnosť nie je vôbec preukázaná a v konečnom dôsledku ešte jedna skutočnosť, v zmysle § 114 ods. 6 zvukovoobrazový alebo zvukový záznam je možné vykonať ako dôkaz na súdnom pojednávané len vtedy, ak o ňom existuje doslovný spisový prepis v zmysle § 115 ods. 6, takýto doslovný prepis policajným orgánom vykonaný nebol, tento dôkaz nemôže byť ani poňatý do súdneho spisu ako dôkazový materiál. Nie je preukázané, že spáchala trestný čin týrania obžalovaná, dokonca nemáme ani preukázané, že bol spáchaný trestný čin týrania, celé toto, čo tu je , či už civilné konanie, alebo trestné konanie, majú jeden konkrétny cieľ, otec daroval dcére dom, daroval dobromyseľne, dobrovoľne, darovacie zmluvy boli vyhotovované 2 krát u notára. Notár potvrdil, že bolo všetko v poriadku, ale dve dcéry po tom, čo sa o tom dozvedeli, začali brojiť v snahe dostať sa k majetku. Nafingovali otca, u otca už 2016 bola zistená alzhajmerova choroba, z takýmto otcom je veľmi jednoduché pracovať. Ak si zoberieme výsluch E. N. napriek jeho veku a pri všetkej slušnosti nepovedal pri tom výsluchu absolútne nič, on sa vyjadruje k tomu, akého mala manžela, ako ho spoznala, ako jej prvý manžel zomrel, ako jednoducho toto, ako ju obviňuje z toho, že ho chce otráviť, preto to jedlo dáva ochutnať psovi, až po tom ho je, najskôr hovorí, že sa oňho nestará, potom mu nosí dokonca aj zákusky atď. zmätočný výsluch. Jediné osoby, ktoré v tomto súdnom konaní svedčia proti obžalovanej sú jej sestry v snahe dostať sa k majetku. To je vlastne pravá príčina, prečo došlo k tomuto trestnému konaniu. Z tohto dôvodu navrhol, aby okresný súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil , nakoľko nebolo preukázané, že spáchala trestný čin týrania a nebolo ani preukázané, že vôbec bol spáchaný trestný čin týrania. Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku uznesenia sa stal, avšak z dôvodu absencie znakov skutkovej podstaty trestného činu, tento skutok nie je trestným činom, ale mohlo by sa jednať o priestupok.
Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd ustálil, a to nebolo ani medzi stranami sporné, že medzi obžalovanou a poškodeným dochádzalo k slovným výmenám názorov, pričom tak zo strany obžalovanej a najmä zo strany poškodeného došlo aj k použitiu ,,ostrejších“ slov z dôvodu majetkových nezhôd.
Po vykonaní rozsiahleho dokazovanie na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaná naplnila zákonné znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1písm. a), Tr. zák., teda že by týrala blízku osobu (poškodeného) spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie.
Súd je toho názoru, že skutok uvedený vo výroku uznesenia vykazuje znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 zb. spočíva v tom, že tohto sa dopustí ten páchateľ, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. 1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby sú naplnené len vtedy, ak páchateľ týra osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie. Podľa ustálenej súdnej praxe a platnej judikatúry týranie je také zlé zaobchádzanie s osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a určitou vytrvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, teda ide o telesnú alebo duševnú bolesť, ktorá ovplyvňuje obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvá celkom krátky, prechodný čas. Z vykonaného dokazovania, mal súd jednoznačne preukázané, že vzťah medzi obžalovanou a poškodeným po tom ako poškodený žiadal od nej vrátenie daru sa zhoršil, nadávali si, navzájom sa ponižovali a urážali. Z výpovedí obžalovanej, poškodeného a svedkýň Y. K., O. G., D. K., S. C.T., C. X. S. C. C. vyplýva, že hádky medzi obžalovanou a poškodeným začali po tom ako poškodený žiadal od obžalovanej vrátenie daru.
Ako už bolo konštatované, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaná naplnila zákonné znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Obžalovaná jednoznačne nemenne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutkov kladených jej za vinu, tvrdiac, že nikdy sa k otcovi nesprávala tak, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora. O otca sa starala, prala mu, varila, chodila s ním k lekárom. Ide o majetkový spor. Pokiaľ ide o usvedčujúce dôkazy, ako sú výpovede svedkov Y. K., O. G. S. D. K., súd má za to, že tieto výpovede boli prinajmenšom spochybnené výpoveďami svedkov a tiež zvukovými záznamami ktoré vyhotovil D. K.. V kontexte týchto dôkazov má súd za to, že poškodený pod vplyvom svedkýň mohol vnímať hádky, resp. správanie sa obžalovanej ponižujúco, avšak podľa názoru súdu, nie každá rodinná výmena názorov, hádka, výčitka je týraním. Ako je vyššie uvedené aby išlo o týranie, toto musí mať určitú intenzitu, dlhodobosť a v neposlednom rade musí zanechať určité následky. Súd v rámci dokazovania oboznámil zvukové nahrávky nachádzajúce sa v spisovom materiáli na čísle listu 163 a po jej oboznámení, odhliadnuc od skutočnosti, že nebolo skúmané autorstvo hlasov tejto nahrávky, je nútený konštatovať, že zo strany poškodeného ide o pomerne intenzívne invektívy voči obžalovanej, vystupuje vulgárne, nadáva jej, ponižuje obžalovanú. Aj keď súd považuje tieto nahrávky za nezákonné, v prípade ak ide o dôkaz, ktorý je v prospech obžalovanej, je možné vykonať aj takýto nezákonný dôkaz a z nahrávok je zrejmé, resp. tieto nepreukazujú, že by obžalovaná nejakým spôsobom týrala poškodeného a spôsobovala mu fyzické alebo psychické utrpenie.
V konaní boli vykonané dve skupiny dôkazov - svedkov. Na jednej strane ide o svedkov, ktorý vypovedajú v neprospech obžalovaného, pričom títo svedkovia sú v priamom majetkovom spore s obžalovanou (žaloba o vrátenie daru), títo svedkovia popisujú správanie obžalovanej zhodne. Na druhej strane sú tu výpovede svedkov v prospech obžalovaného, pričom ide aj o svedkov viazaných na obžalovanú (manžel, dcéra, syn) ale aj svedkov, ktorí nie sú priamo viazaní ani na obžalovanú ani na poškodeného (susedia, známy obžalovanej aj poškodeného), ktorí vzťah obžalovanej a poškodeného popisujú odlišne od tvrdenia poškodeného a svedkýň Y. K., O. G. a D. K., doslova uvádzajú, že obžalovaná sa o poškodeného starala, býval u nej po operácii, správali sa k sebe pekne.
Podľa názoru súdu, v danom prípade, po spísaní darovacích zmlúv v prospech obžalovanej, došlo k rodinným a majetkovým nezhodám medzi ňou a sestrami (Y. K., O. G.), pričom do tohto sporu bol zatiahnutý aj poškodený. Ako je z vykonaného dokazovania zrejmé, a potvrdzujú to aj svedkyne, k nezhodám, hádkam a strkaniciam dochádzalo po tom, ako poškodený žiadal od obžalovanej vrátenie daru, s čím obžalovaná evidentne nesúhlasila. V tomto prípade obžalovaná s poškodeným trávila veľa času, pričom obžalovaná sa o poškodeného starala tak, že mu varila, prala, upratovala a až po tom, ako poškodený žiadal vrátenie daru, došlo k nezhodám, nadávkam, hádkam, pričom tieto často krát vyvolal aj poškodený, o čom svedčí jeho výpoveď z prípravného konania a v žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že by konanie obžalovanej, aj keď prekračujúce hranice slušnosti v žalovanom období napĺňalo znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Skutok popísaný vo výroku uznesenia vykazuje znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a preto súd v zmysle ust. § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil túto vec Okresnému úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledok dokazovania na hlavnom pojednávaní nasvedčuje tomu, že tento orgán by mohol žalovaný skutok posúdiť ako priestupok.
Pokiaľ ide o znalecký posudok PhDr. S. V., súd poukazuje na pochybnosti uvádzané obhajobou. Metódy znalca sú prinajmenšom pochybné a je na mieste zvažovať aj zaujatosť znalca, keď komunikuje so splnomocnencom poškodeného, taktiež je zarážajúce tvrdenie znalca, že u poškodeného sa prejavovala tzv. organická úzkostná porucha, ktorá bola vyvolaná konaním obžalovanej, napriek tomu, že už v roku 2016 bol vyšetrený psychiatrom a bola u neho diagnostikovaná rovnaká diagnóza.
Z ustálenej súdne praxe je zrejmé, že pokiaľ ide o týranie, treba nato pozerať z hľadiska psychológie a práva, čo sú dve rozdielne veci, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Psychológia sa venuje procesu, ktorý bol medzi osobou týranou a „obžalovaným“, či napĺňa znaky týrania z psychologického hľadiska. Syndróm týranej osoby, ako uvádzajú niektorí psychológovia, je terminus technikus, syndróm týranej osoby nikdy nebol definovaný, ide o súbor znakov typických pre tento proces, interakciu medzi nimi a dopad na týraného človeka. Psychológ by mal vždy vyšetriť vždy obe osoby, aby sa dostal k tejto interakcii.
Na základe vykonaného dokazovania nie je možné skonštatovať, že by došlo ku konaniu, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenie § 208 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o skutok 30.04.2018, nebolo jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, v danom prípade súd vychádzal aj nahrávky vyhotovenej svedkom D. K., pričom uvedená nahrávka zachytáva iba hádku medzi mužom (pravdepodobne poškodený) a ženou (pravdepodobne obžalovaná) na ktorej nie je zachytený žiadny buchot, ani náznak nejakého fyzického konfliktu, naopak muž, žene vulgárne nadáva a kričí na ňu. Pokiaľ ide o zranenia, ktoré mu mali byť spôsobené fyzickým napadnutím a objektivizované odborným vyjadrením, nebolo preukázané, že by mu tieto mali byť spôsobené práve obžalovanou. Súd preto tento skutok zo dňa 30.04.2018, nemajúc preukázané, že k nemu skutočne došlo tak ako je uvedené v obžalobe z výroku vypustil, nakoľko je zrejmé, že skutok sa nestal, o čom svedčí najmä nahrávka vyhotovená D. K..
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vykonané dôkazy nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej obžalobou a na podklade predovšetkým tvrdenia svedkýň Y. K. S. O. K., z časti aj poškodeného, by skutkový stav mohol odôvodniť záver o naplnení skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanou a to jeho zákonného znaku spočívajúceho v spôsobovaní psychického utrpenia bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré by ohrozovalo jeho psychické zdravie. Na druhej strane z výpovedí obžalovanej, svedkov S. C., C. X., C. C., C. D., K. B. S. S. Y. a v neposlednom rade aj nahrávok vyhotovených D. K., vyplynulo, že síce medzi obžalovanou a poškodeným dochádzalo k hádkam a nadávkam avšak uvedené konanie nie je možné subsumovať pod trestnoprávne normy, naviac, keď hádky vyvolával často práve poškodený, ktorý od obžalovanej žiadal vrátenie daru. A práve dobou, od kedy obžalovaný v súčinnosti so svedkyňami Y. K. a O. G. žiadali od obžalovanej vrátenie daru, s čím obžalovaná nesúhlasila je ohraničená doba spáchania skutku. Je teda zrejmé, že v danom prípade ide o účelové obvinenie zo strany svedkýň, pričom správanie sa obžalovanej k poškodenému v nich mohlo evokovať, že dochádza k trestnému činu, avšak toto správanie nemožno v žiadnom prípade kvalifikovať ako trestný čin.
Podľa názoru súdu, síce skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti uznesenia obžalovaná z hľadiska objektívneho konania spáchala, ale dôkazná situácia zároveň nepostačuje na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť aj jednoznačný a nepochybný záver o podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) z hľadiska ustálenia zákonného znaku žalovaného trestného činu zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazuje prokurátor, keď ďalšie dôkazy pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej v predmetnom skutku absentuje zákonný znak týrania. Keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovanú priaznivejšia, nepostačujú takéto dôkazy na jednoznačný a nepochybný záver o vine v zmysle obžaloby. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada ,,in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že takéto tvrdenie je nepravdivé. Použitie zásady in dubio pro reo vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Faktom je, že počas celého trestného konania nebolo preukázané, že by sa obžalovaná nejakým spôsobom poškodenému vyhrážala. Výroky obžalovanej typu, budeš ťažko zomierať, toto ti nikdy neodpustím nemožno vnímať ako vyhrážky, nie je v týchto výrokoch ani náznak vyhrážania sa, smrťou, ublížením na zdraví alebo inou ujmou. Taktiež bezpochyby možno konštatovať, že obžalovaná svojim správaním voči poškodenému nemohla spôsobovať fyzické ani psychické utrpenie, nijakým spôsobom ho nebila, nevyvolával u neho strach, ani nijakým spôsobom neohrozovala jeho fyzické a psychické zdravie.
Obžalovaná s poškodeným nežila v spoločnej domácnosti, navštevovala ho za účelom pomoci v starobe a chorobe, preto nie je daná ani vytrvalosť takého správania, ktoré by mohlo ohroziť poškodeného, tak ako to má na mysli ustálené judikatúra.
Je síce faktom, že správanie obžalovanej voči svojmu otcovi, ktorý dosiahol úctyhodný vek presiahlo rámec normálneho spolužitia v rodine a jej správanie po tom ako poškodený začal od nej žiadať vrátenie daru, sa stalo voči nemu arogantným, ako tomu nasvedčujú skutky uvedené vo výroku uznesenia, pričom aj súd je toho názoru, že obžalovaná by sa nemala k svojmu otcovi, ktorý bol vo vysokom veku a ktorý jej daroval celý svoj majetok takto správať, aj keď on voči nej používal invektívy. Na druhej strane podľa názoru súdu obžalovaná tam uvedeným konaním mohol naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, preto súd trestnú vec podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy.
Súd majúc za preukázané, že konaním obžalovanej došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa cit. ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, teda, že obžalovaný svojim konaním narušil občianske spolunažívanie ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,. Podľa názoru súdu nie je prípustné, aby takéto konanie obžalovanej (nadávky, krik) bolo posudzované ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby, nakoľko žalovaný skutok nenapĺňa formálne znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby (objektívna stránka), ale mohlo by sa jednať o priestupok podľa cit. ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť do 3 dní od oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Čadca na Krajský súd v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.