Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-54-2019.pdf
PDF · 93.9 KB
Case nature
Subarea
19CoE/54/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatý Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: UNION zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, o vymoženie 600,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/906/2013-17 zo dňa 17.06.2019 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.
2. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi U.. X. N. náhradu trov exekúcie vo výške 39.83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov exekučného konania.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. h); 58 ods. 1; 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku.
5. Konštatoval, že vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy, súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Vyslovil tak názor, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdny exekútor oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 200 ods. 1; 203 ods. 2 v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
7. O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. §§ 9a ods. 1; 262 ods. 1; 256 Civilného sporového poriadku.
8. Uviedol, že pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno s určitosťou usúdiť, že by
zastavenie exekúcie zavinil povinný svojím správaním. Preto rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že náhradu trov konania im nepriznal.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra vtom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal (aspoň to nie je zrejmé z obsahu uznesenia), či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným).
10. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležíte odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
11. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami pri vyhotovení uznesenia neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie presvedčivým spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil a na základe akých lustrácií vykonaných súdnym exekútorom mal za preukázané, že povinný je nemajetný, keďže v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie len zjednodušene uviedol, že „možno konštatovať nemajetnosť povinného“.
12. V rozpore so zásadou danou ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. Zároveň v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
13. Oprávnený ďalej uviedol, že si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia. a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť
pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
14. Na základe uvedeného oprávnený žiadal uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
17. V zmysle čl. 46 os. 1 Ústavy Slovenskej republiky, integrálnou súčasťou súdnej ochrany v zmysle tohto článku je aj výkon vykonateľného rozhodnutia súdu. Právo na súdnu ochranu tak zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie, obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia v prípade, ak nebola splnená dobrovoľne.
18. Začaté exekučné konanie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, možno v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona skončiť zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Exekučný poriadok upravuje jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. a to zastavenie exekúcie. Kedy je možné exekúciu zastaviť, dotknutý zákon výslovne uvádza v ustanoveniach §§ 57 a 58. Súd môže exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, je však povinný skúmať existenciu dôvodov na jej zastavenie.
19. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
20. Zákonným predpokladom pre postup súdu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je vykonať také náležité zistenia, z ktorého je možné nepochybne vysloviť záver o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
21. Exekučné konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého zároveň je možné vyvodiť, že proti vôli oprávneného nemožno v tomto konaní pokračovať. Oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie.
22. Odvolací súd zo spisu zistil, že povinný doručil dňa 21.07.2017 súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekučného konania. V návrhu uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku, má vedený účet v C., kde má exekučnú blokáciu cca 50.000,- Eur, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, prebýva u známych.
23. Na základe výzvy súdu prvej inštancie na zaujatie stanoviska k podaniu povinného oprávnený v písomnom podaní zo dňa 23.11.2017 uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého je exekúcia vedená, je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný zdravotnou poisťovňou dňa 01.07.2013 v zmysle ust. § 19 ods. 9 zákona č. 95/2002 Z. z. o zdravotnom poistení. Výkazom nedoplatkov zdravotná poisťovňa informovala povinného o výsledku ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010. a to konkrétne o nedoplatku vo výške 600,38 Eur, o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného, ako aj o možnosti podať voči Výkazu nedoplatkov námietky.
V uvedenom období zdravotná poisťovňa evidovala povinného ako platiteľa poistného v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, t.j. ako samostatne zárobkovo činnú osobu z dôvodu, že bol od 01.04.2009 registrovaný v Živnostenskom registri SR pod obchodným menom P. M., C.: XXXXXXXX. Na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu si zdravotná poisťovňa uplatnila svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.09.2013. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 25.09.2013. Vo svojom podaní povinný požaduje zastaviť exekučné konanie z dôvodu nemajetnosti. Tvrdenie povinného o jeho majetkových pomeroch v návrhu na zastavenie exekúcie nie je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Jeho majetkové pomery má preskúmať exekútor. Až konštatovanie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného, ku ktorému dospeje po dôkladnom preverení jeho majetkových pomerov, je relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Povinný je osoba v produktívnom veku (XX rokov) a aj napriek tomu, že v súčasnosti nemá príjem, nie je vylúčené, že v budúcnosti príjem mať bude, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považuje preto oprávnený v tomto prípade za neopodstatnené a predčasné. Pohľadávka oprávneného predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiadal exekučný súd. aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
25. V spise na č. 1. 36 sa nachádza podnet súdneho exekútora U.. X. N. na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza, že exekučný súd mu doručil výzvu na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe lustrácii majetku povinného zistil, že povinný nevlastní žiadny postihnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.
26. Súdny exekútor preto navrhol exekúciu zastavil a priznať mu trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
27. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:
28. Postavenie oprávneného je významným z hľadiska toho, že súd musí podnet súdneho exekútora realizovať za súčinnosti s oprávneným, a to nielen v tom zmysle, že oprávnený ako účastník konania môže významne ovplyvniť objasnenie otázok spojených s aktuálnou majetkovou situáciu povinného a tiež v tom zmysle, či u povinného nemožno v budúcnosti očakávať takú zmenu v jeho majetkovom postavení, že bude spôsobilý pohľadávku splniť, ale predovšetkým v tom zmysle, že pokiaľ by aj aktuálne majetkové pomery povinného neumožnili vykonať exekúciu, je potrebné, aby súdny exekútor realizoval súčinnosť s oprávneným vo vzťahu k zisteniu, či je oprávnený ochotný poskytnúť preddavok na trovy exekúcie, ak s jej zastavením, vzhľadom na aktuálne výsledky zistení súdneho exekútora, v súčasnosti nesúhlasí.
29. V prejednávanom prípade exekučný súd tak konal a rozhodoval o zastavení exekúcie na základe návrhu povinného a na základe podnetu súdneho exekútora.
30. Aj keď povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je nemajetný, tak ako to správne namietal oprávnený, aj prípadná súčasná nemajetnosť povinného neznamená, že v budúcnosti
nie je možné očakávať zmenu jeho majetkových pomerov. U povinného nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok, ktorý môže podliehať exekúcii. Povinný je totiž v produktívnom veku a vzhľadom na to je tiež dôvodné predpokladať majetkovú zmenu na jeho strane.
31. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený uviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
32. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
33. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii, resp. zvoliť taký procesný postup, ktorý sa nebude priečiť vyššie uvedenému.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).