Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_26S-6-2019.pdf
PDF · 155.63 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o, sídlo Družstevná 5, Šurany, IČO: 35 879 807, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., sídlo Mierové nám. 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, sídlo Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5623, O-518/2018 z 19.11.2018 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/5623, O-518/2018 zo dňa 19.11.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/KHIP/ROZ/2017/2742 276/18/práv. zo dňa 06.08.2018 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného vo veci administratívneho konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:
2. Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj len ako „prvostupňový správny orgán“) vykonal v dňoch 27.04.2017 a 24.08.2017 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a zákazu prijatia práce alebo služby podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“).
2.1. O výsledku inšpekcie Inšpektorát práce Nitra spísal protokol č: INA-47-6-1.2/P-A24,28-17 z 24.08.2017, ktorého obsah bol prerokovaný so žalobcom a po vyjadrení žalobcu k nemu Inšpektorát práce Nitra vypracoval k protokolu dodatok č. 1 s č: INA-47-6-2.4/D-A24,28-17 z 18.10.2017.
3. Na základe zisteného porušenia ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, konštatovaného v protokole (v znení jeho dodatku č. 1), prvostupňový správny orgán začal podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) dňa 11.07.2018 (kedy bolo oznámenie o začatí správneho konania doručené žalobcovi v zastúpení
splnomocneným zástupcom) správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 7b ods. 8 zákona o nelegálnom zamestnávaní.
4. Inšpektorát práce Nitra podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) a § 46 správneho poriadku rozhodol vo veci rozhodnutím č. 276/18/práv., IPNR/KHIP/ROZ/2017/2742 zo 06.08.2018, ktorým žalobcovi podľa § 7b ods. 8 zákona o nelegálnom zamestnávaní uložil pokutu vo výške 10.000,- eur (desaťtisíc eur) za porušenie zákazu vyplývajúceho z § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní (zákaz prijať prácu) tým, že zamestnávateľ
- dňa 27.04.2017 v čase výkonu inšpekcie práce prijal vnútroštátnu dodávku prác od právnickej osoby Picasso, s.r.o, - Personálna agentúra MAX, Štefánikova 21/111, 917 01 Trnava, prostredníctvom v rozhodnutí uvedených konkrétnych 20 fyzických osôb (označených identifikačnými údajmi v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, údaje o zmluvnom základe pracovnoprávneho vzťahu) a
- dňa 09.03.2017 v čase výkonu inšpekcie práce prijal vnútroštátnu dodávku prác od právnickej osoby Picasso, s.r.o, - Personálna agentúra MAX, Štefánikova 21/111, 917 01 Trnava, prostredníctvom v rozhodnutí uvedených konkrétnych 22 fyzických osôb (označených identifikačnými údajmi v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, štátne občianstvo, číslo pasu, vykonávaná práca, údaje o zmluvnom základe pracovnoprávneho vzťahu),
ktoré nelegálne zamestnávala právnická osoba Tavoleto s.r.o., Elgartova 497/12, Husovice, 614 00 Brno, Česká republika, čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce vykonanej v dňoch 27.04.2017 a 24.08.2017 u žalobcu ako zamestnávateľa. Pokuta je splatná v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
4.1. Prvostupňový správny orgán v relevantných častiach odôvodnenia rozhodnutia uviedol nasledovné skutkové a právne závery:
4.2. Poskytovateľ Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX zabezpečila žalobcovi na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb z 01.03.2015 dňa 09.03.2017 a dňa 27.04.2017 vnútroštátnu dodávku prác - poskytovanie služieb prostredníctvom tretej osoby (subdodávateľa) Tavoleto s.r.o. S kontrolovanými zamestnancami bol založený zamestnávateľom Tavoleto s.r.o. pracovnoprávny vzťah „dohody o provedení práce“ podľa § 75 a nasl. českého Zákonníka práce č. 262/2006 Sb. Tieto vzťahy sa podľa čl. 3 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) spravujú právnym poriadkom Českej republiky. Kontrolovaní zamestnanci zamestnávateľa Tavoleto s.r.o. vykonávali pre žalobcu pracovné činnosti, ktoré sú súčasťou výrobného procesu výroby tovaru z plastov, maľovania, lakovania a výroby náterových hmôt, lakov a podkladových vrstiev, tlačiarenských čierní a tmelov v rámci predmetov podnikania žalobcu. Žalobca ukladal kontrolovaným zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval prácu a dával im na tento účel pokyny. Vykonávanie pracovných činností sa realizovalo v priestoroch žalobcu, jeho pracovnými prostriedkami - teda jednalo sa o prácu vykazujúcu znaky dočasného pridelenia tak, ako sú definované v § 58 ods. 2 Zákonníka práce. V danom prípade ide o dočasné pridelenie kontrolovaných zamestnancov prostredníctvom prvotného užívateľského zamestnávateľa Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX k užívateľskému zamestnávateľovi - žalobcovi. Kontrolovaní zamestnanci vykonávajúci pre zamestnávateľa Tavoleto s.r.o. závislú prácu dňa 27.04.2017 a 09.03.2017 na pracovisku užívateľského zamestnávateľa - žalobcu nemali vystavené a nedisponovali formulármi PD A1 preukazujúcimi uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia zamestnancov Českej republiky v súlade s Nariadením (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V takom prípade v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Slovenskej republike. Prvostupňový správny orgán zistil, že kontrolované fyzické osoby vykonávajúce pre zamestnávateľa Tavoleto s.r.o. závislú prácu dňa 09.03.2017 a 27.04.2017 na pracovisku žalobcu ako užívateľského zamestnávateľa, neboli zamestnávateľom prihlásené do uvedeného registra. Niektorí kontrolovaní zamestnanci (identifikovaní v odôvodnení rozhodnutia) vykonávajúci pre zamestnávateľa Tavoleto s.r.o. závislú prácu dňa 09.03.2017 a 27.04.2017 na pracovisku žalobcu ako užívateľského zamestnávateľa sa zdržiavali na území
Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Žalobca prijatím práce od týchto zamestnancov, ktorí mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah s Tavoleto s.r.o., avšak na území Slovenskej republiky sa zdržiavali v rozpore s osobitným predpisom, spáchal správny delikt nelegálneho zamestnávania. Na uvedenom skutkovom základe Inšpektorát práce Nitra rozhodnutím č. j. 502/17/ práv., IPNR_KHIP/ROZ/2017/502 z 12.01.2018 uložil spoločnosti Tavoleto s.r.o. za zistené nelegálne zamestnávanie fyzických osôb uvedených vo výrokovej časti tohto prvostupňového rozhodnutia pokutu. Rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2018.
4.3. Dočasným pridelením je aj výkon práce kontrolovaných zamestnancov, prostredníctvom ktorých zamestnávateľ Tavoleto s.r.o. vykonával činnosť pre žalobcu. Prvostupňový správny orgán zistil naplnenie ustanovenia § 5 ods. 4 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), podľa ktorého vyslanie kontrolovaných zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a vyslaným zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah. V rámci vykonanej inšpekcie práce bolo zistené, že poskytovateľ Picasso, s.r.o., - Personálna agentúra MAX v súlade s rámcovou zmluvou o poskytovaní služieb z 30.12.2016 zabezpečil dňa 09.03.2017 a 27.04.2017 poskytovanie služieb prostredníctvom tretej osoby (subdodávateľa) Tavoleto s.r.o. na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb z 30.12.2016 prostredníctvom výkonu prác kontrolovaných zamestnancov. Právnická osoba Tavoleto s.r.o., ktorá je usadená v Českej republike, vyslala svojich zamestnancov - kontrolovaných zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky na základe uzatvorených rámcových zmlúv o poskytovaní služieb so spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo zisteného skutkového stavu napĺňajúceho znaky dočasného pridelenia a z právneho stavu, že užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi podľa § 58 ods. 3 Zákonníka práce. V § 5 ods. 4 písm. c) Zákonníka práce nie je ustanovená povinnosť byť v právnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o., ktorá vyslala kontrolovaných zamestnancov za účelom dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi - žalobcovi.
4.4. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, tak pri jej stanovení prvostupňový správny orgán vychádzal z kritérií ustanovených v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o 42 fyzických osôb, vo vzťahu ku ktorým bolo zistené porušenie právneho predpisu, vyhodnotil správny orgán závažnosť porušenia právneho predpisu smerom k vyššej sankcii. V čase výkonu inšpekcie práce mal žalobca 232 zamestnancov, teda je väčším zamestnávateľom, čo taktiež správny orgán zohľadnil smerom k vyššej pokute. Skutočnosť, že bol zistený 1 nedostatok, za ktorý správny orgán ukladá sankciu, vyhodnotil prvostupňový správny orgán smerom k nižšej výške pokuty. To, že išlo o opakované porušenie danej zákonnej povinnosti, a to s poukazom na rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 173/18/ práv. z 30.07.2018, bolo posúdené v prospech vyššej výšky pokuty. Iné kritériá sú pri ukladaní sankcie za dané porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní irelevantné. Po zhodnotení všetkých kritérií dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že primeraná je v danej veci pokuta vo výške 10.000,- eur.
5. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 09.08.2018. Žalobca proti nemu podal dňa 24.08.2018 (jeho odoslaním na poštovú prepravu) odvolanie.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Žalovaný o odvolaní (bod 5. odôvodnenia) ako odvolací orgán rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č.: PO/BEZ/2018/5623, O-518/2018 z 19.11.2018, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce (Nitra) č.: 276/18/práv., IPNR/KHIP/ROZ/2017/2742 zo 06.08.2018 vo výrokovej časti tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 10.000,- eur (desaťtisíc eur) podľa § 7b ods. 7 zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017 za porušenie zákazu vyplývajúceho z § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, pretože žalobca (ako účastník správneho konania) prijal na pracovisku v jeho sídle v dňoch 09.03.2017 a 27.04.2017 cezhraničnú dodávku prác od právnickej osoby Tavoleto s.r.o., Elgartova 497/12, Husovice, 614 00 Brno, Česká republika, IČO 01874837, ktorú mu Tavoleto s.r.o. poskytol na základe zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou Picasso, s.r.o.
- Personálna agentúra MAX, so sídlom od 29.12.2017 Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad
Váhom, IČO: 36 543 772 a medzi spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX a Tavoleto s.r.o. zo dňa 30.12.2016 prostredníctvom
- v rozhodnutí uvedených konkrétnych fyzických osôb (označených identifikačnými údajmi v rozsahu meno, priezvisko, štátne občianstvo, dátum uzatvorenia dohody o provedení práce) a dňoch, ktoré Tavoleto s.r.o. nelegálne zamestnával v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorí sa zdržiavali na území Slovenskej republiky v rozpore s § 82 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a
- v rozhodnutí uvedených konkrétnych fyzických osôb (označených identifikačnými údajmi v rozsahu meno, priezvisko, pri cudzích štátnych príslušníkoch štátne občianstvo, dátum uzatvorenia dohody o provedení práce) a dňoch, ktoré Tavoleto s.r.o. nelegálne zamestnával v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, nesplnením prihlasovacích povinností voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení najneskôr pred začatím výkonu práce týchto fyzických osôb,
čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu, vykonanej v období od 27.04.2017 do 24.08.2017. Žalovaný súčasne rozhodol, že pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
6.1. Žalovaný rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:
6.2. Prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal v (odvolaním) napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri výkone konkrétne vymedzenej činnosti zákaz prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním 42 fyzických osôb. Žalovaný však zistil, že výrok rozhodnutia nie je v súlade s jeho odôvodnením. Žalovaný dospel k záveru, že v tomto prípade nie je odôvodnené zrušenie rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie, a preto rozhodol o zmene predmetného rozhodnutia. Žalovaný vo výroku rozhodnutia jednoznačne uviedol, na základe akého ustanovenia právneho predpisu rozhodol, správny delikt je skutkovo vymedzený tak, aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie je vyjadrené konštatovaním o porušení § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, vychádza z riadne popísaného skutku a skutkového stavu vyplývajúceho z odôvodnenia meneného rozhodnutia.
6.3. Žalovaný v odôvodnení následne zopakoval podstatné časti odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia čo do skutkových zistení ako aj ich právneho posúdenia (pozn. správneho súdu - správny súd ich na tomto mieste neopakuje, keďže sú uvedené už v rámci popisu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v rámci bodu 4. odôvodnenia tohto rozsudku a jeho podbodov). 6.4. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán preukázal všetky znaky dočasného pridelenia podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce. Preukázateľne pracovné úlohy uložil prideleným zamestnancom žalobca. Činnosť sa preukázateľne vykonávala v priestoroch žalobcu, jeho pracovnými prostriedkami a na jeho zariadeniach. Zamestnanci svoju činnosť vykonávali pre žalobcu, v rámci predmetu jeho činnosti. Tým je preukázané dočasné pridelenie zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi, keďže fakticky k dočasnému prideleniu zamestnancov došlo, a to aj napriek tomu, že neboli uzavreté zmluvy o dočasnom pridelení.
6.5. V správnom trestaní sa uplatňuje zásada objektívnej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Rozhodujúce je v danom prípade preto to, že preukázateľne došlo k protiprávnemu stavu, bez ohľadu na zavinenie žalobcu. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z právnej úpravy platnej a účinnej v čase porušenia povinnosti žalobcu, a keďže bolo v správnom konaní jednoznačne preukázané porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu, bol inšpektorát práce obligatórne povinný uložiť žalobcovi sankciu. Žalovaný rozhodol o správnom delikte a uložení sankcie podľa § 7b ods. 7 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku, t. j. do 31.12.2017, keďže zmenená právna úprava účinná od 01.01.2018 nebola pre žalobcu priaznivejšia oproti tej, ktorá bola účinná v čase spáchania skutku žalobcom.
6.6. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie zákonne a vecne odôvodnil, a preto žalovaný nezistil dôvod zrušenia odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, finančne postihujúceho žalobcu za nedodržanie zákonom ustanoveného zákazu, ktoré je v správnom konaní preukázané.
6.7. Čo sa týka výšky pokuty, žalovaný zdôraznil, že inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán bližšie popísal dôsledky zisteného porušenia povinnosti, počet dotknutých zamestnancov, odôvodnenie, prečo považuje porušenie povinnosti, za ktoré uložil pokutu žalobcovi za závažné, dobu pretrvávania nelegálneho zamestnávania ako aj dobu prijímania práce, a že sa v podstatnej miere prihliadlo na priťažujúcu okolnosť, ktorou je, že išlo o opakované porušenie rovnakej povinnosti, na porušenie ktorej bol žalobca upozornený protokolmi o výsledku inšpekcie práce č.: INA-6-58-1.2/P-A24,28-17 z 24.02.2017 a č.: INA-5-58-1.2/P-A24,28-17 z 24.02.2017. Z takto preukázaných záverov a vyhodnotenej správnej úvahy vyplýva, že vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu - ochrane fyzických osôb pred dôsledkami nelegálneho zamestnávania. Odôvodnenie výšky pokuty obsiahnuté v odvolaním napadnutom prvostupňovom rozhodnutí zodpovedá obsahu spisu a je logické. Pokuta bola uložená v dolnej časti ustanovenej sadzby a predstavuje iba polovicu sumy v akej bola uložená pokuta Tavoleto s.r.o. za nelegálne zamestnávanie (20.000,- eur). S ohľadom na počet nelegálne zamestnaných osôb, ktorých prácu žalobca prijímal a vzhľadom na opakované porušenie povinnosti z jeho strany nie je odôvodnené uloženie pokuty iba v minimálnej zákonom ustanovenej výške. Uloženie pokuty vo výške 10.000,- eur zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 200 vlastných zamestnancov, plní preventívnu a aj represívnu funkciu, ktorú by pokuta uložená v nižšej výške nesplnila.
6.8. Žalovaný záverom konštatoval, že v prejednávanom prípade bol v správnom konaní jednoznačne preukázaný správny delikt a uloženie pokuty zodpovedá záujmom chráneným ustanovením upravujúcim zákaz prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním. Žalovaný ako odvolací orgán preto rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
7. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi (v zastúpení splnomocneným zástupcom) doručené dňa 29.11.2018, ktorým dňom nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 15.12.2018.
III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
8. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21.01.2019 domáhal vo veci samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/KHIP/ROZ/2017/2742 276/18/práv. zo 06.08.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
9. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil v podstate na týchto skutkových a právnych okolnostiach:
9.1. Žalovaný ako odvolací správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné.
9.2. So spoločnosťou Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX mal žalobca obchodno-právny vzťah, na základe ktorého spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX poskytovala žalobcovi na základe zmluvy a objednávok služby, pričom v niektorých prípadoch dochádzalo k poskytovaniu služieb zo strany obchodnej spoločnosti Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX aj subdodávateľsky, a to aj v spolupráci s obchodnou spoločnosťou Tavoleto s.r.o. Žalobca teda nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. a jej zamestnanci tak nemohli byť dočasne pridelení k žalobcovi. Medzi týmito spoločnosťami a žalobcom nevznikol žiaden právny vzťah podľa § 58a Zákonníka práce, resp. iných ustanovení Zákonníka práce a z predložených listinných dôkazov - rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb jednoznačne vyplýva, že išlo o obchodno-záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti.
9.3. Predmetný právny vzťah medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami nespĺňa obsahové náležitosti dohody o dočasnom pridelení a predmetné plnenie vyplývajúce z právneho vzťahu obchodná spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX neposkytovala prostredníctvom zamestnancov, voči ktorým by bola zaviazaná zabezpečiť im dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa.
Spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX taktiež voči žalobcovi nevykonávala činnosť ako agentúra dočasného zamestnávania, ale poskytovala mu služby v rámci obchodno-záväzkového vzťahu, na ktorého uzatvorenie bola oprávnená. Spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX naviac ani nemohla uvedených zamestnancov k žalobcovi dočasne prideliť, keďže nie je ich zamestnávateľom a podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce dočasne prideliť zamestnancov v pracovnom pomere môže výlučne ich zamestnávateľ, ktorým je spoločnosť Tavoleto s.r.o. Počas inšpekcie práce bolo bezpochyby preukázané, že predmetní zamestnanci (menovaní v rozhodnutí) boli v pracovno-právnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. a taktiež bolo preukázané, že tieto si voči nim plnili všetky právne povinnosti. Ani z jednej dohody o provedení práce, uzavretej s osobami menovanými v rozhodnutí, nevyplýva, že by sa spoločnosť Tavoleto s.r.o. týmito dohodami zaviazala zamestnancom zabezpečiť dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Ani z jednej z predložených dohôd nevyplýva, že by sa spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX týmito dohodami ako zamestnávateľ zaviazala zamestnancom zabezpečiť dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Spoločnosť Tavoleto s.r.o. a Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX nezamestnávali kontrolovaných zamestnancov na účel ich dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi, a teda nemali v tomto vzťahu postavenie agentúry dočasného zamestnávania. Práca vykonávaná kontrolovanými zamestnancami v dňoch 09.03.2017 a 27.04.2017 na pracovisku žalobcu (Družstevná 5, Šurany) nenapĺňa znaky dočasného pridelenia tak, ako sú definované v § 58 ods. 2 Zákonníka práce.
9.4. Za dočasné pridelenie nie je možné považovať stav, keď spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX používa zamestnancov (zamestnanci z Tavoleto s.r.o.) na dodávku služieb žalobcovi. V danom prípade by sa jednalo o pojem subdodávky, resp. sprostredkovanie dočasného pridelenia, ktoré však právna úprava vôbec neupravuje, ale naopak, priamo ustanovuje v § 58 ods. 3 Zákonníka práce, že užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.
9.5. Žalobca neukladal zamestnancom spoločnosti Tavoleto s.r.o. pracovné úlohy, neorganizoval, neriadil a nekontroloval ich prácu a nedával im na tento účel žiadne pokyny, pričom existencia týchto prvkov je nevyhnutná v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 Zákonníka práce pre konštatovanie dočasného pridelenia. Žalobou napadnuté rozhodnutie v žiadnej svojej časti neuvádza skutočnosti, ktoré odôvodňujú tvrdenie, že by takéto pokyny mal žalobca uvedeným zamestnancom dávať a nie je tak zrejmé, z akých skutočností dospel žalovaný k záveru o existencii naplnenia znakov dočasného pridelenia vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca neprijal služby ani prácu od zamestnávateľa - spoločnosti Tavoleto s.r.o. - tieto prijala spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, keďže spoločnosť Tavoleto s.r.o. bola jej dodávateľom.
9.6. Žalobca poukázal na rozpor medzi závermi uvedenými vo výroku prvostupňového rozhodnutia a zmeňujúcom výroku žalovaného so skutkovými zisteniami správnych orgánov o tom, že žalobca uzatvoril rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb z 01.03.2015 na strane objednávateľa so spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX na strane poskytovateľa, a to na poskytovanie služieb spočívajúcich v baliacej činnosti, manipulácie s tovarom, skladovacích a doplnkových služieb, pričom ako miesto poskytnutia služieb bola dohodnutá prevádzka objednávateľa, v ktorej majú byť služby poskytnuté a v bode 11. rámcovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že poskytovateľ je oprávnený zabezpečiť poskytovanie časti, resp. celého rozsahu služieb podľa uvedenej zmluvy prostredníctvom tretích osôb (subdodávateľov fyzických a/alebo právnických osôb), pričom výber subdodávateľa, resp. subdodávateľov je výlučne k dispozícii poskytovateľa.
9.7. Žalobca nenapĺňa skutkovú podstatu definovanú v § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní a extenzívny výklad uvedeného ustanovenia nemá v právnom štáte oporu. Zamestnanci, menovaní v žalobou napadnutom rozhodnutí, nie sú zamestnancami spoločnosti Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX a táto tieto osoby nemôže nelegálne zamestnávať, keďže ich nelegálne zamestnávala spoločnosť Tavoleto s.r.o. Žalobca neprijal od spoločnosti Tavoleto s.r.o. žiadnu prácu ani službu (prijímateľom tejto služby alebo práce je spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX) a ani nemala uzatvorenú akúkoľvek dohodu alebo zmluvu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o., na základe ktorej by jej táto spoločnosť prácu alebo službu poskytla.
9.8. Správne orgány žalobcovi ako účastníkovi konania odňali možnosť konať pred správnym orgánom, keď mu nedali možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
9.9. Žalovaný ako odvolací správny orgán nevykonal celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné v zmysle § 3 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a pochybil, keď bez neho dospel k záveru ohľadne vyslania a žalobcu ani len nevyzval na oznámenie skutkových okolností potrebných na posúdenie vyslania.
9.10. Žalobca poukázal na to, že Inšpektorát práce Nitra vykonal dňa 03.11.2017 inšpekciu práce u žalobcu a v dňoch 14.11.2017, 07.09.2018 a 17.12.2018 na inšpektoráte práce. Výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a zákazu prijatia služby podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone predmetnej inšpekcie v zázname č. INA-309-42-2.4/Z-A24,28-18 zo dňa 17.12.2018 Inšpektorát práce Nitra zistil, že na pracovisku žalobcu vykonávalo závislú prácu 30 fyzických osôb pre právnickú osobu Tavoleto s.r.o., 497/12, 614 00 Brno - Husovice, Česká republika. Inšpektorát práce Nitra dospel k záveru, že právnická osoba Tavoleto s.r.o. poskytla cezhraničnú službu prostredníctvom kontrolovaných fyzických osôb spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX a táto právnická osoba poskytla subdodávku prostredníctvom kontrolovaných zamestnancov následne žalobcovi na výkon prác. V uvedenej veci išlo o totožnú situáciu so situáciou, ktorá je preskúmavaná v tomto správnom súdnom konaní. Ten istý správny orgán pri výkone inšpekcie práce u žalobcu dospel na základe tých istých skutkových zistení k rôznym právnym záverom, a to raz tak, že zo strany žalobcu prišlo k porušeniu právnych predpisov a pri následnej kontrole v zázname zo 17.12.2018 tak, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov a inšpekciou práce neboli zistené nedostatky v kontrolovanej oblasti.
9.11. Žalobca namietal aj uloženú sankciu, ktorá nie je primeraná povahe skutku a okolnostiam. Žalovaný výšku sankcie dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil tak, ako to ustanovuje § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil to, ako zhodnotil závažnosť nedostatku a jeho následkov, akú váhu na účelu sankcionovania zohrávajú ďalšie skutočnosti vymedzené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
10. K žalobe sa vyjadril žalovaný. Vo veci samej navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:
10.1. Žalovaný má za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali v priebehu celého konania v súlade s právnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v rozhodnutiach relevantné stanovisko.
10.2. Žalovaný už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia preukázal, že konkrétni zamestnanci spoločnosti Tavoleto s.r.o. vykonávali na pracovisku žalobcu v uvedených dňoch prácu. Žalovaný dospel k záveru o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Tavoleto s.r.o. Práca uvedených zamestnancov bola poskytovaná na základe existujúcich zmluvných vzťahov, a to na základe zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.2015 medzi žalobcom a Picasso, s.r.o. a medzi Picasso, s.r.o. a Tavoleto s.r.o. z 30.12.2016. Z rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb z 01.03.2015 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že Picasso, s.r.o. je oprávnený zabezpečiť poskytovanie časti, resp. celého rozsahu služieb podľa uvedenej zmluvy prostredníctvom tretích osôb (subdodávateľov fyzických a/alebo právnických osôb), pričom výber subdodávateľa, resp. subdodávateľov je výlučne k dispozícii spoločnosti Picasso, s.r.o. ako poskytovateľa. Zo zistených skutočností je jednoznačne zrejmé, že vzhľadom na uzatvorené zmluvné vzťahy práve Tavoleto s.r.o. poskytoval svojich zamestnancov priamo žalobcovi.
10.3. Žalovaný jednoznačne preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca prijal na svojom pracovisku prácu dotknutých osôb, čo vyplynulo aj z vyjadrení žalobcu (v zastúpení splnomocnenou zamestnankyňou) a zmenovej majsterky žalobcu do zápisníc o poskytnutí informácií. Uvedeným boli preukázané všetky znaky dočasného pridelenia podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce. Následne žalovaný vo vyjadrení zopakoval svoje závery, ktoré uviedol už prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, ktoré sú uvedené už v bode 6.4. odôvodnenia tohto rozsudku a z tohto dôvodu ich správny súd na tomto
mieste neopakuje. Žalobca teda preukázateľne neprijal na svojom pracovisku službu od Picasso, s.r.o., ale práve od Tavoleto s.r.o.
10.4. Spoločnosť Tavoleto s.r.o. mala s fyzickými osobami, ktoré vykonávali prácu pre žalobcu na jeho pracovisku založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o provedení práce podľa § 75 a nasl. českého Zákonníka práce (zákon č. 262/2006 Sb.). Tavoleto s.r.o. a ani žalobca nepreukázali príslušnosť 34 zamestnancov k systému sociálneho zabezpečenia v Českej republike v súlade s Nariadením (ES) č. 883/2004. Doklad o príslušnosti k systému sociálneho zabezpečenia v krajine EÚ sa preukazuje jednotnými formulármi PD A1, ktoré Tavoleto s.r.o. pre svojich zamestnancov nemal vystavené a ani nimi nedisponoval. Zamestnanci Tavoleto s.r.o. preukázateľne vykonávali závislú prácu na pracovisku žalobcu v Slovenskej republike, pričom nebolo preukázané uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia Českej republiky v súlade s Nariadením (ES) č. 883/2004 na týchto zamestnancov, a preto bol Tavoleto s.r.o. ako zamestnávateľ povinný v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení prihlásiť týchto svojich zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnancov v Slovenskej republike. Keďže tak neurobili, došlo z ich strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania.
10.5. Námietka žalobcu týkajúca sa preukázania vysielania zamestnancov Tavoleto s.r.o. je neodôvodnená, pretože predmetom správneho konania nebolo preukazovanie vyslania, ale preukázanie porušenia zákazu prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním. Správne orgány preto neboli a nie sú povinné preukazovať vyslanie.
10.6. Rozhodnutie žalovaného bolo riadne odôvodnené, sú z neho zrejmé dôkazy, z ktorých vychádzal, ich vyhodnotenie a správna úvaha, ktorú hodnotil. Vo výroku rozhodnutia je jednoznačne popísaný správny delikt. Žalovaný sa v celom rozsahu vysporiadal s námietkami žalobcu a zo žaloby nie je zrejmé, s ktorými námietkami, či argumentáciou žalobcu sa správny orgán pred vydaním rozhodnutia nevysporiadal. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že už inšpektorát práce sa vysporiadal s odôvodnením výšky pokuty. Inšpektorát práce zhodnotil všetky kritériá ustanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, zdôraznil priťažujúce okolnosti a dodal, že pokuta bola uložená v dolnej časti ustanovenej sadzby. V tejto súvislosti žalovaný následne k výške pokuty zopakoval svoje právne posúdenie, ktoré uviedol už v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, a ktoré je uvedené v rámci bodu 6.7. odôvodnenia tohto rozsudku (v rámci popisu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia).
10.7. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. Rozhodnutie je správne a zachováva zásady správneho konania a trestania.
IV. Zhrnutie priebehu konania
11. Správny súd podľa § 106 ods. 1 SSP prípisom č. k. 26S/6/2019 - 102 zo 16.05.2019 doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi s tým, že žalobca sa k nemu v súdom určenej lehote 4 týždňov od doručenia prípisu môže vyjadriť žalobnou replikou. Tento prípis bol žalobcovi (v zastúpení advokátkou) doručený dňa 20.05.2019. Posledným dňom lehoty na podanie žalobnej repliky bol 17.06.2019. Žalobca v uvedenej lehote nepodal na správny súd žalobnú repliku, ale túto podal a bola správnemu súdu doručená až dňa 28.10.2019, teda niekoľko mesiacov po márnom uplynutí lehoty určenej v prípise.
11.1. Z ustanovenia § 106 ods. 1 SSP explicitne vyplýva, že právo žalobcu vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného žalobnou replikou je časovo obmedzené, a to lehotou určenou správnym súdom. Z princípu sudcovskej koncentrácie konania okrem iného vyplýva, že neskôr urobené procesné úkony (t. j. urobené až po márnom uplynutí lehoty určenej súdom na jeho vykonanie - napr. § 106 ods. 1 SSP, § 67 ods. 1 SSP) nemusia byť zo strany správneho súdu akceptované s poukazom na tzv. spätnú koncentráciu konania (§ 25 SSP v spojení s § 153 CSP, k tomu aj doktrína - napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1824 s. - ďalej len "Komentár C. H. Beck k SSP" - komentár k § 106, s. 584), a to najmä vtedy, ak by prihliadnutie na daný procesný úkon (napr. vyjadrenie obsahujúce skutkové tvrdenia, či právnu argumentáciu) vyžiadalo okrem iného vykonanie ďalších úkonov súdu.
11.2. Správny súd z uvedených dôvodov, keď žalobca neuviedol žiadne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by nemohol žalobnú repliku podať v prípise určenej lehote, teda včas a prihliadnutie na doručenú žalobnú repliku by si súčasne vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov súdu (v danom prípade doručovanie žalobnej repliky ostatnému účastníkovi konania podľa § 106 ods. 2 SSP) a zrušenie už vytýčeného termínu nariadeného pojednávania (ktorý bol vytýčený dňa 23.09.2019 na 12.12.2019), správny súd na žalobnú repliku žalobcu neprihliadol. Správny súd sa preto ňou ani v tomto rozsudku vecne nezaoberal a ani ju nedoručoval žalovanému podľa § 106 ods. 2 SSP. Náklady spojené s jej podaním za týchto okolností nemožno považovať ani za účelne vynaložené, čo správny súd zohľadní pri rozhodovaní o výške trov konania.
12. Žalobca v žalobe požiadal o prejednanie veci samej na pojednávaní. Z tohto dôvodu predseda senátu nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP).
12.1. Predseda senátu nariadil termín pojednávania na 12.12.2019. Na pojednávaní správny súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že podľa § 114 SSP sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Prítomný žalobca zotrval na pojednávaní na podanej žalobe. Správny súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil aj tento rozsudok.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
13. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), konajúc v senáte (§ 19 ods. 2 veta prvá SSP) o správnej žalobe vo veci správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 194 a nasl. SSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby z hľadísk vymedzených v § 134 ods. 2 písm. a) a b) a § 195 SSP, nezistiac potrebu doplniť dokazovanie vykonané žalovaným vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného žalovaným (§ 197 SSP), prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec samu, ktorou je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví a vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) dospel po prejednaní veci k záveru, že žaloba je dôvodná, a to z nižšie uvedených dôvodov.
13.1. K posúdeniu správnej žaloby žalobcu ako správnej žaloby vo veci správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP) napriek tomu, že žalobca správnu žalobu označil len ako správnu žalobu, uvádza nasledovné: Správny súd posudzoval žalobu žalobcu podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) a po takomto posúdení dospel k záveru, že žaloba žalobcu je práve správnou žalobou vo veci správneho trestania a ako o takej o nej aj konal. Správna žaloba žalobcu totiž smerovala proti rozhodnutiu žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní. Rozhodovanie orgánov verejnej správy inter alia o správnom delikte je podľa legálnej definície správneho trestania, obsiahnutej v § 194 SSP, správnym trestaním. Ak je predmetom správneho súdneho konania preskúmanie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania (tak ako je tomu aj v prejednávanom prípade), prebieha toto konanie na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku, bez ohľadu na jej formálne označenie žalobcom.
14. Správny súd, nezistiac potrebu doplniť dokazovanie vykonané žalovaným vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného žalovaným (§ 197 SSP) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím inšpektorátu práce) a v podstatných častiach aj v príslušných bodoch I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku (popisujúcich priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie), rozhodoval a vec právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
14.1. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (písm. c/) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, (písm. g/) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
14.2. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
14.3. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
14.4. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
14.5. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14.6. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
14.7. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“), právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.
14.8. Podľa § 7b ods. 7 zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017 (t. j. v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta), kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa odseku 5 pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
14.9. Podľa § 5 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: (písm. a/) inšpektorát práce, (písm. c/) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny..
14.10. Podľa § 195 písm. c) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.
14.11. Podľa § 2 (s nadpisom „Základné zásady trestného konania“) ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“), nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
14.12. Podľa čl. 49 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 14.13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
14.14. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a tretia zákona o inšpekcii práce, inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.
14.15. Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.
14.16. Podľa § 7 ods. 11 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.
14.17. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce, Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.
14.18. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak.
14.19. Poznámka pod čiarou 26) zákona o inšpekcii práce odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
14.20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
14.21. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
14.22. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
15. Správny súdny poriadok upravuje v ustanovení § 140 SSP inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku, zmyslom ktorého je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia. Ustanovenie § 140 SSP umožňuje správnemu súdu vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, obmedziť sa v rozsudku len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody môže (no nemusí) stručne zopakovať.
16. Správnemu súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (vo význame obdobnosti skutkového základu a totožnosti právneho stavu, podstatných pre rozhodnutie, ktoré sa v podstatných okolnostiach nijak neodlišujú od prejednávanej veci), správny súd už rozhodol, a to v konaní so sp. zn. 26S/5/2019 - rozsudkom z 28. novembra 2019. Z uvedeného rozsudku (ktorý správny súd pripája k tomuto rozsudku) súčasne vyplýva, že žalobca v uvedenej veci v správnej žalobe uviedol aj totožné žalobné dôvody ako v prejednávanej veci.
16.1. Prejednávaná vec sa od veci o ktorej správny súd rozhodoval v konaní pod sp. zn. 26S/5/2019 odlišovala v zásade výlučne len i/ subjektom, od ktorého mal podľa žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného žalobca prijať prácu podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, a ktorý mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, keď v konaní so sp. zn. 26S/5/2019 boli týmito subjektmi spoločnosti Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. a v tomto konaní (sp. zn. 26S/6/2019) spoločnosť Tavoleto s.r.o. a ii/ obdobiami, kedy mal byť správny delikt spáchaný. Ako však správny súd uviedol už vyššie, tieto odlišnosti nie sú podstatnými, v dôsledku ktorých by sa tieto dve správne súdne konania v podstatných okolnostiach odlišovali skutkovo, či právne a v dôsledku ktorých by ich nebolo možné posúdiť ako konania s totožným predmetom tak, ako ho má na mysli § 140 SSP.
17. Vychádzajúc z uvedeného správny súd uzatvára, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa § 140 SSP.
18. Správny súd sa preto v prejednávanej veci podľa § 140 SSP v odôvodnení tohto rozsudku obmedzuje len na poukázanie na totožný rozsudok správneho súdu, a to rozsudok č. k. 26S/5/2019 - 157 z 28. novembra 2019, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, a ktorý súčasne pripája k tomuto rozsudku.
Správny súd súčasne nepovažuje za potrebné využiť oprávnenie stručného zopakovania dôvodov uvedeného totožného rozsudku, na ktorý odkazuje, a to najmä s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania (§ 5 ods. 7 SSP).
19. Z dôvodov uvedených už v rozsudku č. k. 26S/5/2019 - 157 z 28. novembra 2019 (z ktorého správny súd osobitne poukazuje najmä na jeho odôvodnenie obsiahnuté v bodoch 15. až 27.) správny súd dospel (aj) v prejednávanej veci nasledovným záverom:
19.1. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), keďže žalovaný neprípustným extenzívnym spôsobom vyložil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní a takto ich aplikoval v preskúmavanom administratívnom konaní, čo viedlo k tomu, že žalobcovi uložil pokutu za správny delikt, ktorý nespáchal (keďže neboli jeho konaním naplnené všetky jeho zákonné znaky).
19.2. Súčasne v administratívnom konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať a v danej veci aj malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), a to tým, že správne konanie o uložení pokuty pre správny delikt začal prvostupňový správny orgán bez toho, aby existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania predmetného správneho deliktu (uvedeného aj v oznámení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty), ktoré je naplnené len vtedy, ak toto dôvodné podozrenie existuje vo vzťahu k všetkým znakom príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu. Takýto postup je v rozpore so základnou zásadou trestného konania podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku, ktorá je aplikovateľná aj v správnom trestaní.
20. Správny súd z týchto dôvodov preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) SSP zrušil a keďže rovnakými vadami trpí aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, na návrh žalobcu zrušil podľa § 191 ods. 3 SSP aj toto (ktorým je rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/KHIP/ROZ/2017/2742 276/18/práv. zo dňa 06.08.2018) a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
21. Po vrátení administratívneho spisu žalovanému tento následne administratívny spis spolu s týmto rozsudkom (a k nemu pripojeným rozsudkom, na ktorý správny súd podľa § 140 SSP poukázal), vráti prvostupňovému orgánu. Keďže totiž týmto rozsudkom správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, administratívne konanie sa vracia späť na prvý stupeň, a preto bude v administratívnom konaní po právoplatnom skončení tohto konania a vrátenia administratívneho spisu pokračovať prvostupňový orgán - Inšpektorát práce Nitra. Tento (rovnako ako žalovaný) bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP), vysloveným v rozsudku, na ktorý správny súd v tomto rozsudku podľa § 140 SSP poukázal. S poukazom na tento právny názor správneho súdu prvostupňový orgán v ďalšom konaní (§ 139 ods. 2 veta druhá SSP), ak nedôjde k zmene skutkového alebo právneho stavu, správne konanie o uložení pokuty podľa § 7b ods. 7 zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017 v spojení s § 7 ods. 3 písm. i), § 21 ods. 3 veta prvá zákona o inšpekcii práce a v spojení s § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku zastaví. Odpadnutím dôvodu konania začatého na podnet správneho orgánu je totiž aj to, ak v konaní o uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu správny orgán po začatí konania zistí, že účastník konania správny delikt nespáchal.
22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úplný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ktorý uplatnil v rámci žalobných dôvodov), priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP v spojení s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
23. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.