Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: TRIADA Humenné, s.r.o., Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 36 481 106, právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42090911, proti žalovanému: Z. M., H.. XX.X.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 806,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -168 zo 7. novembra 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,42 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.04.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 15,6 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že zmluvou o nájme nebytových priestorov z 01.07.2012 žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému nebytové priestory nachádzajúce sa v OD Laborec, Nám. Slobody 25, Humenné, na 1. poschodí o výmere 38 m2 predajnej plochy a 20 m2 spoločných priestorov. Výška nájomného bola dohodnutá na 309,86 eur mesačne. Cena nájmu nezahrňovala odplatu za služby spojené s nájmom. Ceny týchto služieb boli uvedené v prílohe č. 2 tejto zmluvy a boli určené dohodou zmluvných strán. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.07.2012 do 30.06.2016. Medzi stranami sporu bolo tiež dohodnuté, že zmluva zaniká písomnou dohodou alebo výpoveďou zmluvných strán. Podľa prílohy č. 1 k zmluve sa žalovaný zaviazal dohodnuté nájomné vo výške 309,86 eur uhrádzať v posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca, pričom toto nájomné nebude žalovanému účtované osobitnou faktúrou. Podľa prílohy č. 2 k zmluve sa zmluvné strany dohodli na úhrade opakovane poskytovaných služieb súvisiacich s nájmom vo výške 108,46 eur mesačne so splatnosťou k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom prenajímateľ sa zaviazal vyúčtovať odplatu za poskytnuté služby do 30 dní odo dňa vyúčtovania služieb od jednotlivých dodávateľov vo forme daňového dokladu, prípadne ťarchopisu alebo dobropisu. Podľa prílohy č. 1.2 zmluvy z 01.01.2014 sa zmluvné strany dohodli na tom, že prenajímateľ už nebude doručovať žalovanému ako nájomcovi faktúru vo vzťahu k nájomnému v sume 309,86 eur mesačne. V zmysle prílohy č. 2.2 zmluvy o nájme bolo medzi stranami dohodnuté, že prenajímateľ, teda žalobca už nebude doručovať faktúru na úhradu zálohových opakovaných plnení vo výške 113,47 eur mesačne, preto je nájomca povinný platiť túto úhradu mesačne podľa dátumu zdaniteľného plnenia. Dohodou o ukončení

nájmu zo dňa 01.04.2015 bolo medzi stranami sporu dohodnuté, že k ukončeniu nájomnej zmluvy dôjde dňom 01.04.2015.

3. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , a , o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a priznanie úrokov z omeškania podľa , v nadväznosti na nariadenia vlády SR č. .

4. V zmysle citovaných ustanovení súd prvej inštancie posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú. Uviedol, že predmetom žaloby bola suma 806,35 eur s príslušenstvom, z čoho suma 465,93 eur predstavuje dlžné nájomné za obdobie od 01.01.2015 do 31.03.2015 v celkovej výške 929,58 eur, avšak z tejto sumy žalovaný uhradil iba 436,65 eur. V súvislosti s týmto nárokom žalobcu považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Poukázal na predložené účtovné doklady s konštatovaním, že žalovaný v októbri, novembri, decembri 2014 a v januári 2015 nezaplatil žalobcovi nájomné vo výške mesačne po 309,86 eur, avšak dňa 17.02.2015 uhradil v prospech žalobcu 1.550,- eur, čo predstavuje nájomné za obdobie 5 mesiacov, teda za október, november, december 2014 a za január a február 2015. Dňa 26.03.2015 uhradil žalovaný v prospech žalobcu sumu 310,- eur, čo predstavovalo nájomné za marec 2015. Žalovaný tak zaplatil nájomné dohodnuté v zmluve za obdobie, ktoré bolo predmetom sporu, preto v tejto časti nepovažoval súd prvej inštancie žalobu za opodstatnenú.

5. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 340,42 eur z titulu nákladov na poskytované služby spojené s nájmom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bol povinný uhrádzať mesačné náklady vo výške 113,47 eur aj za obdobie január, február, marec 2015, ako to bolo dohodnuté v prílohe č. 2.2 zmluvy o nájme, a to bez toho, aby bolo povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa vystavovať žalovanému ako nájomcovi osobitnú faktúru. Žalobe preto v časti o zaplatenie sumu 340,42 eur vyhovel.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 340,42 eur od 01.04.2015 do zaplatenia z dôvodu, že týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho dlhu.

7. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a žalovanému, ktorý mal v konaní väčší úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,6 %.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to len proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Odvolanie zdôvodnil ustanovením , , teda namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Trval na tom, že platby nájomného a podielu na spoločných prevádzkových nákladoch boli žalovaným uhrádzané iba do augusta 2014. Po auguste 2014 uhradil žalovaný dňa 30.09.2014 na účet žalobcu sumu 200,- eur, dňa 14.11.2014 sumu 100,- eur, dňa 17.02.2015 sumu 1.549,30 eur a dňa 26.03.2015 sumu 310,- eur. Záväzok žalovaného tak z titulu dlžného nájomného a podielu na spoločných prevádzkových nákladoch po započítaní uskutočnených úhrad predstavoval ku skončeniu nájomného vzťahu sumu 806,35 eur, a to na nájomnom vo výške 465,93 eur a na spoločných prevádzkových nákladoch sumu 340,42 eur. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že do mesiaca september 2014 žalovaný uhrádzal nájomné riadne a že na nasledujúce obdobie, teda za október až december 2014 a január a február 2015, resp. marec 2015 zaplatil dohodnuté nájomné. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že pokiaľ žalovaný uhrádzal dodatočne platby, tak nešpecifikoval, na čo konkrétne majú byť započítané, preto žalobca v súlade so zákonom tieto platby započítaval na najskôr splatné záväzky žalovaného. Trval na tom, že žalovaný mal za obdobie od septembra 2014 do decembra 2014 uhradiť na platbách na nájomnom sumu 1.239,44 eur a na platbách za spoločné prevádzkové náklady sumu 453,88 eur, teda celkovo sumu 1.693,32 eur. Za obdobie od januára do marca 2015 mal žalovaný uhradiť na nájomnom sumu 929,58 eur a na platbách za spoločné prevádzkové náklady sumu 340,41 eur, teda celkovo sumu 1.269,99 eur. Celkovo tak mal žalovaný uhradiť sumu 2.963,31 eur, avšak platby realizoval len v sume 2.156,92 eur, teda rozdiel predstavuje sumu 806,34 eur. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 465,93 eur pokiaľ v tejto časti žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobca v prevyšujúcej časti zamietnutá, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, keďže len v tejto časti podal žalobca odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

11. Z obsahu žaloby ako aj z prednesov žalobcu v priebehu predmetného sporu nevyplýva, že žalovaný dlhoval žalobcovi nájomné, resp. platby na spoločné prevádzkové náklady aj za mesiac september 2014. Táto skutočnosť nevyplýva ani z výzvy samotného žalobcu z 15.01.2015, ktorou výzvou žiadal žalobca od žalovaného zaplatenie nájomného za obdobie od októbra 2014 do júna 2015. Odvolací súd sa preto stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že záväzok žalovaného voči žalobcovi z titulu nájomnej zmluvy do októbra 2014 bol vysporiadaný a k nezaplateniu nájomného došlo až počnúc mesiacom október 2014. Prepočet súdu prvej inštancie je tak vecne správny a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 465,93 eur dôvodne. Pokiaľ žalovaný dlhoval žalobcovi z titulu nájomného za október, november, december 2014, január, február, marec 2015, tak dlhoval nájomné za 6 mesiacov vo výške po 309,86 eur, teda v celkovej výške 1.859,16 eur. Za dané obdobie žalovaný realizoval platby vo výške 1.859,30 eur, ktorá suma korešponduje s dlhom na nájomnom. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o tom, že úmyslom žalovaného bolo zaplatiť dlžné nájomné a že o takomto úmysle mal vedomosť aj žalovaný. Nie je možné zohľadniť odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že účel platby nebol označený, ak žalovaný platil sumu 1.549,30 eur a sumu 310,- eur na základe výzvy žalobcu z 15.01.2015, čo potvrdzuje časová následnosť platieb. Súd prvej inštancie vo vzťahu k prevádzkovým nákladom posudzoval ako dlžné obdobie len obdobie špecifikované žalobcom, teda obdobie od januára do marca 2015. Správne preto priznal žalobcovi sumu 340,41 eur.

12. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s , vrátane výroku o trovách strán sporu.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , teda bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi.

14. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).