Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/272/2019

Potvrdené rozhodnutím 3To/18/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného P. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 0T/272/2019-77 zo dňa 12.12.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2020 v Trnave, takto: rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. P. L., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 12. decembra 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný: P. L., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. nad L., P. ulica XXXX/XX,

je vinný, že

dňa 17.10.2019 v čase okolo 21.55 hod. v spálni rodinného domu na adrese V. nad L., P. XXXX/XX pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej bývalej manželke T. L.ovej, strhol z nej paplón, priľahol ju v posteli, ľavou rukou ju chytil za ľavé stehno a pravou rukou zovretou v päsť sa jej vyhrážal slovami „kľudne by som Ťa zabil a rád si to odsedím“, čím u poškodenej T. L.ovej svojim konaním vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na ,

Za to

sa odsudzuje:

Podľa , a , súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa a súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa a , súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá nasledovné povinnosti a obmedzenia:

- zákaz požívania alkoholických nápojov,

- príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 19.10.2019 postupom podľa na obžalovaného obžalobu na skutkovom a právnom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

O obžalobe rozhodol sudca pre prípravné konanie trestným rozkazom zo dňa 21.10.2019 (čl. 64-65), ktorým obžalovanému uložil rovnaký trest, ako týmto rozsudkom, pričom obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odporu a následne podal odpor s odôvodnením, že uvedený trest považuje za neprimerane prísny a namietal tiež, že súd neprihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť podľa , teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže doposiaľ nebol súdne trestaný. Obžalovaný v odpore ďalej uviedol, že mu súd mal uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby resp. mohol podľa upustiť od jeho potrestania. (čl. 68)

Keďže obžalovaný podal proti trestnému rozkazu odpor, súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný po prednesení obžaloby prokurátorom a po poučení podľa a po porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe sa cíti byť vinný, ktoré súd prijal. (čl. 74-75)

Poškodená T. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o náhradu škody nežiada. (čl. 74)

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a oboznámil odpis registra trestov obžalovaného a výpis z ústrednej evidencie priestupkov.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. (čl. 43)

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát priestupkovo prejednávaný, z toho jedenkrát za porušenie pravidiel cestnej premávky, jedenkrát pre porušenie povinnosti podať žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu najneskôr 30 dní pred skončením platnosti zbrojného preukazu a dvakrát pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Pokiaľ ide o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, v prvom prípade dňa 22.06.2018 vulgárne nadával poškodenej (v tom čase jeho manželke) do „kuriev a píč“ a v ten istý deň na adrese trvalého bydliska hodil o zem notebook, ktorý zobral z izby svojho syna a následne ho vyhodil na dvor cez dvere vedúce z kuchyne, čím úmyselne spôsobil škodu vo výške 250,- Eur a v druhom prípade dňa 03.03.2019 v mieste trvalého bydliska v telefonickom rozhovore svojej bývalej manželke uviedol, že keď príde domov, že sa tam nedostane, že „jej zbalí veci a môže ísť do piče“, pričom v čase o 20.30 hod. keď jeho bývalá manželka chcela ísť domov, jej zabránil dostať sa do domu tak, že nechal vložený kľúč z vnútornej strany dverí a tak poškodená tieto nevedela odomknúť. (čl. 42)

Podľa (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa (3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa prvej vety (8) Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa (1) Súd môže za podmienok uvedených v podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie platí rovnako.

Podľa (2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa (3) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

Podľa (4) Povinnosti spočívajú najmä v príkaze j) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Páchateľ prečinu nebezpečného vyhrážania podľa sa potrestá trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, preto súd v jeho prípade zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa . Pokiaľ ide o riadne vedenie života a zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti podľa , túto súd nemohol zohľadniť napriek tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný z dôvodu priestupkových postihov obžalovaného. Pokiaľ by išlo len o priestupok na úseku cestnej premávky a priestupok za neskoré podanie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, tieto sú druhovo iného charakteru, než je prečin spáchaný obžalovaným. Navyše v prípade priestupku na úseku cestnej premávky bola obžalovanému uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur za porušenie povinnosti mať náležite osvetlené vozidlo a v prípade priestupku spáchaného tým, že obžalovaný oneskorene požiadal o vydanie nového zbrojného preukazu, tento bol riešený len napomenutím bez sankcie, z čoho potom súd vyvodzuje, že ak by bol obžalovaný priestupkovo prejednávaný len za tieto dva priestupky, bolo by možné prijať záver, že pred spáchaním prečinu viedol riadny život.

Uvedená úvaha však neplatí v prípade priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa obžalovaný dopustil v oboch prípadoch voči poškodenej. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť,

že správanie sa obžalovaného voči poškodenej postupom času nabralo na intenzite a závažnosti, keď v prvých dvoch prípadoch išlo o konania, ktoré neboli trestnými činmi a v prípade prejednávaného skutku už ide o také konanie, ktoré má znaky trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na . Vzhľadom na uvedené preto nie je možné prijať názor obžalovaného, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Súd v prípade obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, a preto v súlade s ustanoveniami a aplikujúc výpočet podľa prvej vety znížil hornú hranicu trestnej sadzby z 36 mesiacov na 26 mesiacov a obžalovanému ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe od 6 mesiacov do 26 mesiacov. (36 - 6 = 30, 30 : 3 = 10, 36 -10 = 26)

Vo vzťahu k zavineniu súd konštatuje, že obžalovaný spáchal prečin v priamom úmysle podľa , podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pretože v konaní obžalovaného bola obsiahnutá tak vedomostná ako i vôľová zložka jeho konania.

Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal prečin pod vplyvom alkoholu a voči poškodenej sa v rozpore so zákonom nesprával po prvýkrát, nebolo dôvodné obžalovanému uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Trest vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov je trestom v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby, zohľadňujúc formu zavinenia obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho nápravy. Tento trest je zároveň podľa názoru súdu trestom, ktorý je spôsobilý plniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia , podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že vzhľadom na mieru zavinenia obžalovaného a skutočnosť, že tento prečin je vyvrcholením dvoch predchádzajúcich protiprávnych konaní vo vzťahu k poškodenej, závažnosť spáchaného prečinu nemožno hodnotiť ako nepatrnú.

Vo vzťahu k podmienečnému odloženiu výkonu trestu odňatia slobody súd uvádza, že v prípade obžalovaného na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, k spáchaniu trestného činu sa priznal, tento oľutoval, a preto možno dôvodne predpokladať, že aj uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu splní svoj účel.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal prečin pod vplyvom alkoholu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný nedokáže svoje prejavy vo vzťahu k poškodenej držať v medziach zákona je súd toho názoru, že je výkon trestu možné podmienečne odložiť, avšak za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Obmedzenie a povinnosť, ktoré súd obžalovanému obligatórne uložil súvisia s okolnosťami, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Súd preto obžalovanému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov, pretože prečin obžalovaný spáchal pod jeho vplyvom a pokiaľ ide o príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, tento vychádza zo skutočnosti, že obžalovaný má zjavný problém s komunikáciou s poškodenou.

Na tomto mieste súd dopĺňa, že evidentný problém v komunikácii obžalovaného vo vzťahu k poškodenej sa prejavil aj pri prednese záverečnej reči obžalovaného, ktorý sa obrátil na poškodenú prítomnú v pojednávacej miestnosti, pričom ako dôvod svojho konania resp. správania sa označil práve poškodenú, a to bez toho, aby ho táto akýmkoľvek spôsobom vyprovokovala. Obžalovaný a poškodená sú bývalými manželmi, ktorí žijú aj po rozvode v spoločnej domácnosti a spávanie sa obžalovaného má zrejme pôvod v rozchode s poškodenou. O to viac je podľa názoru súdu dôvodné, aby sa obžalovaný naučil zvládať krízové situácie a nereagovať tak, že poškodenej bude vulgárne nadávať alebo sa jej vyhrážať.

Okolnosti spáchania prečinu ako i predchádzajúce útoky na poškodenú sú potom dôvodom, prečo súd obžalovanému určil skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, keď považuje za potrebné, aby správanie sa obžalovaného bolo sledované po dlhší čas.

Vo vzťahu k možnosti upustenia od potrestania podľa súd poznamenáva, že obžalovaný neprejavil účinnú snahu po náprave, čo súd vyvodzuje z jeho správania sa k poškodenej pri prednese záverečnej reči. Ani istý časový odstup medzi výsluchom obžalovaného pred sudcom pre prípravné konania a hlavným pojednávaním sa neprejavil pozitívne v tom smere, že by od obžalovaného bolo možné dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Správanie sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd len utvrdilo v tom, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený už v trestnom rozkaze, nie je trestnom neprimerane prísnym. Súd preto nemohol aplikovať ustanovenie .

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 ),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.