Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/190/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., E. F. XX, zastúpeného JUDr. Michaelou Vidiščákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Žriedlová 28, proti žalovanej: E. G. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom v D., D. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10. mája 2023 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 10. mája 2023 č.k. -427.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II v súčasnosti Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 10. mája 2023 č.k. -427 rozhodol nasledovne: Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej, ktoré zaniklo rozvodom manželstva dňa 24.03.2018 vyporiadava nasledovne: I. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje byt č. 17 na 8. posch. bytového domu, súp. č. XXXX, D. X C. D. o veľkosti podielu 1/1, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 991/100000 zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice IV, obec D. - E., kat. územie Južné mesto, spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. reg. C č. 3639, 3640, 3641, 3642, 3643, 3644 o veľkosti 991/100000 zapísanom na LV č. XXXXX. II. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje radovú garáž, súp. č. 88, na parc. reg. C č. 3637/18, parcela reg. C č. 3678/18- zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, kat. úz. E. G., obec Košice- Juh, okres Košice-Južné Mesto, zapísanú na LV č.XXXXX, o veľkosti podielu 1/1. III. Na vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi sumu 77.572,89 €, v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje zostatok na stavebnom sporení zo zmluvy o stavebnom sporení č. 2615838802 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., vo výške 145,78 €. V. Žalobca a žalovaná sú povinní každý z nich osobitne zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 2.777 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňa 24.03.2018 na základe právoplatného rozsudku tamojšieho súdu sp.zn. zo dňa 20.02.2018.

3.1 Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že sporové strany sú evidované ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 17, na 8. poschodí, vo vchode č. 3 na ulici Krakovská v Košiciach, evidovaný v kat. úz. E. G., obec D. E., H. D. A., každý o veľkosti podielu 1/1 k celku, zapísaného na LV č. XXXXX. S vlastníctvom predmetného bytu je nerozlučne spojený aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 991/100000 na spoločných častiach a zariadeniach domu evidovaného pod súp. č. XXXX, vedenom na LV č. XXXXX, a to každý o veľkosti 1/1 k celku. Zároveň nebolo sporné, že sporové strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu k pozemku pod stavbou súp. č. XXXX na parc. č. 3639, 3640, 3641, 3642, 3643, 3644 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 991/100000, zapísanému na LV č. XXXXX, k.ú. E. G.. 3.2 Z výpisu z LV č. XXXXX mal súd za preukázané, že sporové strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi radovej garáže súp. č. XX, na parc. reg. C č. 3637/18 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, evidované v kat. úz. E. G., obec D. - E., H. D. A., a to každý o veľkosti podielu 1/1. 3.3 Z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 09.09.2022, vyplýva, že zostatok na zmluve o stavebnom sporení č. 2615838 zo dňa 10.01.2012 (č.l. 154 - 156) na meno JUDr. G. C. činí 145,78 €. 3.4 Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 20.04.2016 (č.l. 182 - 183) mal súd preukázané, že žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti Medstar s.r.o., IČO: 47 750 961, so sídlom Južná trieda 1563/30, Košice, previedol svoj obchodný podiel vo výške 100 % v uvedenej spoločnosti na nadobúdateľa G. C., nar. XX.XX.XXXX za sumu 5.000 €. 3.5 Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 20.04.2016 (č.l. 184 - 185) mal súd preukázané, že žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti best4care s.r.o., IČO: 47 476 711, so sídlom Južná trieda 1563/30, Košice, previedol svoj obchodný podiel vo výške 100 % v uvedenej spoločnosti na nadobúdateľa G. C., nar. XX.XX.XXXX za sumu 5.000 €. 3.6 Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 20.04.2016 mal súd preukázané, že žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti RacioMed s.r.o., IČO: 46 502 017, so sídlom E. F. XX, D., previedol svoj obchodný podiel vo výške 100 % v uvedenej spoločnosti na nadobúdateľa G. C., nar. XX.XX.XXXX za sumu 5.000 €. 3.7 Z inzercie predaja bytov (č.l. 350 - 352) vyplynulo, že byty podobné bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán sa predávajú za sumu 185.000 €, 182.990 €.

4. Právne vec posúdil podľa ust. , , , , (ďalej len ).

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom vyporiadania BSM môžu byť len veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania, a teda tie veci, ktoré niektorý z účastníkov v konaní označil za veci patriace do ich BSM a navrhol, aby táto vec bola v konaní vyporiadaná. Účastníkom teda nemožno vnucovať určitý spôsob vyporiadania. Súd preto vychádzal z okruhu vecí, ktoré označili účastníci v konaní, a pri určení ceny vecí na účely vyporiadania BSM vychádzal z ceny vecí v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku BSM.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom vyporiadania BSM účastníci konania učinili tieto majetkové hodnoty - byt č. XX na 8. posch. bytového domu, súp. č. XXXX, D. X C. D. o veľkosti podielu 1/1, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 991/100000 zapísané na LV XXXXX, okres Košice IV, obec D. - E., kat. úz. E. G., na Okresnom úrade v Košiciach, so spoluvlastníckym podielom na pozemku parcela reg. C č. 3639, 3640, 3641, 3642, 3643, 3644 o veľkosti 991/100000 zapísanom na LV č. XXXXX, garáž súp. č. 88 na parcele č. 3637/18, parcela reg. C č. 3678/18, zastávané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, kat. úz. E. G., obec D. - E., H. D. - D. A., zapísanú na LV č. XXXXX, a zostatok na stavebnom sporení v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 145,78 €.

7. Výnos z predaja obchodných podielov v obchodných spoločnostiach Medstar s.r.o., best4cera s.r.o. a obchodnej spoločnosti RacioMed s.r.o. činil 15.000 €, pričom tento výnos patrí do BSM, avšak žalobca uviedol, že uvedená suma bola spotrebovaná na domácnosť a na platbu úverov sporových strán, čo žalovaná nepoprela, preto toto skutkové tvrdenie súd považoval za nesporné. Rovnako tak prevody z účtov realizované žalobcom boli realizované za účelom splácania úverov sporových strán, čo žalovaná v konaní nerozporovala, preto aj toto skutkové tvrdenie mal súd za nesporné. Zároveň žalovaná neoznačila, ktoré konkrétne hnuteľné veci majú byť predmetom vyporiadania, na pojednávaní naviac uviedla, že tieto nemajú žiadnu zostatkovú hodnotu, preto ich súd do BSM nezahrnul. Žalovaná nerozporovala zostatkovú hodnotu garáže 15.000 € a bytu 170.000 €, ktorých hodnotu ustálil žalobca, preto súd vychádzal z týchto zostatkových hodnôt nehnuteľností.

8. Medzi stranami sporu tak zostalo sporné, komu má byť do výlučného vlastníctva prikázaný byt a garáž. Súd vychádzal pri vyporiadaní BSM aj z kritéria potrieb maloletých detí. Uviedol, že žalobkyni (správne žalovanej – poznámka odvolacieho súdu) boli zverené mal. deti (D. a F.) pochádzajúce z manželstva so žalovaným (správne žalobcom - poznámka odvolacieho súdu), pričom žalobkyňa (správne žalovaná- poznámka odvolacieho súdu) nemá zabezpečené vlastné bývanie. Napriek tomu, že žalovaná na poslednom pojednávaní uviedla, že nemá záujem o prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva, nakoľko nie je solventná, súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť žalovanej po tom, čo zistil, že je dostatočne solventná, má pravidelný príjem vo výške cca 1.200 € mesačne, poberá prídavky na deti vo výške 120 € mesačne na dieťa, nie je vedená v úverovom registri ako dlžníčka a je zároveň podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. 395/2, inej budovy na parcele č. 395/7 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku, zakúpila si v roku 2023 osobné motorové vozidlo, preto považoval za spravodlivé usporiadanie právnych pomerov medzi sporovými stranami. U žalobcu mal súd preukázané, že nie je dostatočne solventný na vyplatenie žalovanej, nakoľko tento spláca pôžičku vo výške 85.000 €. Nakoľko súd prikázal byt do výlučného vlastníctva žalovanej, za spravodlivé považoval prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu radovú garáž. Zostatok na stavebnom sporení prikázal súd žalovanej, nakoľko bolo zriadené na meno žalovanej.

9. Hodnota aktív tak predstavuje sumu 185.145,78 € (byt v zostatkovej hodnote 170.000 €, garáž v zostatkovej hodnote 15.000 € a zostatok na stavebnom sporení vo výške 145,78 €). Nakoľko podiely oboch manželov sú rovnaké, každý z tejto hodnoty majetku mal dostať podiel vo výške 92.572,89 €. Žalobcovi pripadli aktíva v celkovej hodnote 15.000 € a žalovanej aktíva v hodnote 170.145,78 €, preto na vyrovnanie podielu súd uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 77.572,89 € v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku s ohľadom na výšku vyrovnacieho podielu v súlade s veta posledná .

10. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa , , a položky 6 písm. b/ sadzobníka daného zákona.

11. O trovách konania rozhodol podľa , a a ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov považoval charakter predmetného konania. Uviedol, že v konaní o vyporiadanie BSM je problematické posúdiť výsledok sporu vyjadrením rozsahu úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania. Konanie sa začalo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, a preto bolo v záujme oboch účastníkov konania, aby vyporiadanie spoločného majetku vykonal súd. Obom účastníkom konania pripadli rovnaké podiely zo spoločného majetku. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznáva.

12.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie a doplnenie odvolania žalovaná z dôvodov podľa obsahu odvolania , a navrhla, aby odvolací súd uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 60.000 €, resp. ak predá svoju nehnuteľnosť, vyplatí druhej strane polovicu nadobudnutej ceny, resp. ju súd vyňal zo sumy, ktorú má zaplatiť exmanželovi, predpokladanú sumu za predaj garáže, lebo je v rozsudku nadhodnotená o cca 15.000 € podľa trhových cien, keďže žijeme v roku 2023. Z uvedeného vyplýva, že navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol v zmysle jej odvolacieho návrhu. 12.2 Žalovaná v odvolaní namietala, že sa nestotožňuje s cenou, ktorú má vyplatiť bývalému manželovi, pretože túto sumu nehnuteľnosti považuje za vymyslenú na základe žiadneho posudku, len približne vytvorenú z nejakých úvah na internete, vychádzajúc z realitného trhu v roku 2020, nakoľko ceny bytových domov v poslednom čase výrazne klesli a určite byt, ktorý má svoje negatívne špecifiká, ktoré ho znehodnocujú, dnes nekúpi nikto za 170.000 €. Byt sa nachádza v nerekonštruovanej bytovke, nemá nový výťah a prespávajú v ňom bezdomovci kvôli nedostatočnému zabezpečeniu. Byt sa nachádza na najvyššom poschodí, kde do bytu zateká a po rokoch súdi, že rekonštrukcia balkónu, ktorou prešiel, robí byt nebezpečný. Bola zrušená balkónová časť, nad ňou je len betón a urobené sedenie v kuchyni. Byt je v priamom susedstve s rómami, ktorí fajčia priamo na chodbe a denne ich navštevujú rôzne individuá a samozrejme aj polícia, preto navrhuje sumu znížiť na 155.000 €, pretože po ohliadke niektorých realitných maklérov jej bolo povedané, že tento byt v žiadnom prípade nikto nekúpi za 170.000 € alebo čo by bolo ešte spravodlivejšie, vyplatiť žalobcovi polovicu ceny predaného bytu. Považuje za nespravodlivé, že ako matka samoživiteľka má prísť o väčšiu časť peňazí a žalobcovi má vyplatiť

takúto sumu. Navyše nemá s maloletými deťmi náhradné ubytovanie, čo v rozsudku nebolo vzaté do úvahy. V doplnenom odvolaní uviedla, že po inzercii predaja bytu absolvovali asi 15 obhliadok bytu kvôli predaju a nikto nemal záujem byt kúpiť za cenu 130.000 €. Po oslovení a prehliadke niekoľkých realitných maklérov jej bolo povedané, že byt, ktorý jej bol pridelený do vlastníctva, v momentálnej situácii sa nepredá za cenu vyššiu ako 120.000 €. Žiada zároveň aj o preskúmanie nelegálneho prevodu obchodných podielov firiem bývalého manžela na jeho matku počas trvania manželstva bez jej súhlasu, nakoľko dovtedy mali BSM.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie považuje za nespĺňajúce náležitosti a zároveň vykazujúce znaky absentujúcich dôvodov odvolania tak, ako stanovuje zákon. Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je dostačujúce, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť. Pokiaľ žalovaná namieta cenu bytu, uviedol, že žalovaná cenu bytu nenamietala v prvostupňovom konaní a jednak nenamietala túto cenu, keď jej bol doručený návrh na začatie konania, ako aj zmena petitu, čo žalovanej bolo súdom doručené a bola poučená o svojich právach a povinnostiach. Duplicitne cenu bytu, ako aj garáže nenamietala na pojednávaní, ktorého sa osobne zúčastnila. Tvrdenia žalovanej o predaji nehnuteľnosti cez inzertný portál a počte ohliadok a akýchsi tvrdení realitných maklérov a nezáujmu o kúpu z tretích strán, považuje za nepravdivé, ničím nepodložené tvrdenie, nemajúce ani oporu v realite. Navrhol preto, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej, resp. odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovanej doručené dňa 09.11.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16. Rozsudok je vo výroku (vo všetkých výrokoch) vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.02.2024 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 06.02.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

18. Žalovaná podľa obsahu odvolania namietala odvolací dôvod podľa ustanovenia , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. .

21. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

22. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré mohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak tieto nenamietala, preto súd prvej inštancie vychádzal z ceny vyporiadavaných

nehnuteľností tak, ako ich ustálil žalobca. Nakoľko tieto ceny žalovaná nerozporovala, súd ich považoval za nesporné tvrdenie. Tvrdenia žalovanej tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s určením masy BSM, ktorá bola predmetom vyporiadania a stotožňuje sa aj so spôsobom vyporiadania danej masy BSM z dôvodov, ako ich veľmi podrobne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

24. Súd svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o rozsahu masy BSM a k spôsobu vyporiadania uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, tieto úvahy sú správne, niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

25. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

26. Predmetom sporu je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (bývalých) manželov, pričom v odvolacom konaní bola sporná iba suma, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu (77.572,89 €). Žalovaná túto sumu podľa obsahu odvolania považuje za vysokú a žiadala jej výplatnú povinnosť znížiť na sumu 60.000 €, pričom nešpecifikovala, akú cenu navrhuje vo vzťahu k bytu, akú cenu vo vzťahu ku garáži, pričom predmetom vyporiadania je aj zostatok na stavebnom sporení PSS a.s. vo výške 145,78 €, teda nešpecifikovala, ako k tejto sume dospela. V odvolaní zo dňa 03.07.2023 žalovaná navrhuje znížiť sumu ceny bytu na 155.000 €, v doplnení odvolania zo dňa 25.08.2023 uvádza, že byt nemal nikto záujem kúpiť za cenu 130.000 € a následne v texte uvádza, že zo strany realitných maklérov jej bolo povedané, že byt nepredá za cenu vyššiu ako 120.000 €. Odvolacie námietky sa tak týkali súdom ustálenej ceny bytu.

27. Všetky odvolacie námietky smerovali k tomuto výroku III. rozsudku, avšak odvolací súd v prípade vyporiadania BSM nie je viazaný rozsahom odvolania, keďže ide o prípad v zmysle , keď určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, preto preskúmal celý napadnutý rozsudok. Nepovažoval však za sporný spôsob vyporiadania nehnuteľnosti v zmysle výrokov I. a II. napadnutého rozsudku, s ktorými výrokmi žalovaná nespokojnosť v odvolaní nevyjadrila.

28. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je spochybňovanie záveru súdu prvej inštancie, týkajúci sa ustálenej ceny bytu na sumu 170.000 €. Žalovaná má za to, že táto cena je vymyslená, a cíti sa byť preto okradnutá.

29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že cenu nehnuteľností za účelom ich vyporiadania navrhol žalobca nasledovne: v žalobe bola uvedená cena bytu s pozemkami 110.000 € a garáže 10.000 €, uvedené ceny žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.07.2020 (čl. 24) nenamietala ani nepoprela, vôbec sa k nim nevyjadrila. Následne sa k žalobnej replike nevyjadrila, na pojednávanie dňa 23.06.2021 (čl. 115) sa dostavila oneskorene, pričom uviedla, že nesúhlasí s vyrovnávacím podielom vo výške 50.000 €. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.09.2021 (čl. 119) žalovaná síce nesúhlasila s navrhovaným majetkovým vysporiadaním, avšak veci patriace do BSM špecifikovala ako rádová garáž s hodnotou 10.000 €, byt č. 17 s hodnotou 110.000 €, obchodné podiely v s.r.o. s hodnotou okolo 80.000 € a hnuteľné veci v hodnote 50.000 €. V podaní doručenom súdu dňa 05.11.2021 žalobca upravil navrhovanú cenu nehnuteľností nasledovne: cena bytu s pozemkami 170.000 € a garáže 15.000 €, podanie bolo žalovanej doručené dňa 17.12.2021 (čl. 150), na pojednávanie dňa 11.11.2022 (čl. 297) sa nedostavila, ceny nehnuteľností ako skutkové tvrdenia nepoprela a neuviedla iné ceny nehnuteľností. Na pojednávaní dňa 17.02.2023 (čl. 348) na dotaz súdu žalobca predložil listinné dôkazy ohľadne (zmenenej) ceny nehnuteľností. Žalovaná na dotaz súdu na jej postoj k hodnotám garáže a bytu uviedla, že jej je to jedno a túto hodnotu ani nerozporuje.

30. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žalovaná v spore nielenže nerozporovala žalobcom uvádzané ceny vyporiadavaných nehnuteľností, ale ani nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala inú hodnotu daných nehnuteľností, či už vyššiu alebo nižšiu, alebo dôkaz, ktorým by spochybnila žalobcom uvádzané ceny nehnuteľností.

31. V zmysle vyššie uvedených úvah zaťažovalo dôkazné bremeno žalovanú, aby tvrdila a následne aj preukázala inú než žalobcom uvádzanú hodnotu nehnuteľností.

32. Žalovaná v tomto prípade povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení neuniesla.

33. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenia upravujúce, tzv. procesné bremená, a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu, ktorá má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto spočíva v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej strana uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.

34. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám sporu teda hrozí, pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „iden este non este aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

35. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná.

36. Na základe vyššie opísaných skutočností a vykonaných dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré navyše žalovanou do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, neboli rozporované, preto nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. .

37. K odvolacej námietke týkajúcej sa preskúmania nelegálneho prevodu obchodných podielov firiem žalobcu na jeho matku odvolací súd uvádza, že v čase zániku manželstva strán sporu žalobca nebol spoločníkom žiadnej z uvedených spoločností a k prevodu obchodných podielov došlo dňa 20.04.2016 (teda za trvania manželstva). Súd prvej inštancie správne vychádzal z hodnoty ceny za predaj obchodných podielov 15.000 € (3x5.000 €), keďže žalovaná nepredložila znalecký posudok na inú hodnotu a tento výnos zahrnul do BSM. Nakoľko uvedená suma bola podľa tvrdení žalobcu spotrebovaná na domácnosť a platbu úverov a dané tvrdenie nebolo zo strany žalovanej popreté, vecne správne toto tvrdenie súd prvej inštancie považoval za nesporné.

38. Odvolaciu námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, nemá preto nárok na

náhradu trov odvolacieho konania, naopak, v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).