Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: ALFANERO - EU, s.r.o., Sikárska 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 685 186, zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282 proti žalovanému: Slovenský autoimport, akciová spoločnosť (v skrátenej forme SAI, a.s.), Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO: 17 308 488, zast.: ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 249 129 o zaplatenie sumy 36.000 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -129 zo dňa 4.10.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -129 zo dňa 4.10.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.1.2018 domáhal zaplatenia sumy 36.000 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 1.10.2013. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetom zmluvy o sprostredkovaní bolo sprostredkovanie nájmu nehnuteľnosti v k. ú. K. okres J. W. obec J. - m. č. K. zapísaných na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom J. W.. Činnosť žalobcu bola úspešná, keď našiel pre žalovaného tretiu osobu, ktorá uzatvorila so žalovaným nájomnú zmluvu. K nájomnej zmluve bol dňa 14.11.2013 uzatvorený dodatok č. 1, predmetom ktorého bolo rozšírenie činnosti sprostredkovateľa o zabezpečenie príležitostí ďalšieho predlženia nájmu nehnuteľnosti, resp. zabezpečenia predaja. V prípade predaja tak sprostredkovateľovi mal vzniknúť nárok na odmenu vo výške 2 % z predajnej ceny bez DPH. Provízia mala byť vyplatená 5 dní po obdŕžaní celej kúpnej ceny. Žalovaný sa dozvedel, že žalovaný dňa 29.4.2016 uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej predal nehnuteľnosť tretej osobe a na liste vlastníctva je zapísaná spoločnosť Tatra - Leasing, s.r.o. ako formálny vlastník zabezpečujúci financovanie kúpnej ceny formou leasingu pre spoločnosť Drobného Real s.r.o., spriaznenou vo vzťahu k spoločnosti DMS - INVEST s.r.o., nájomcom, ktorým nájom zabezpečil žalobca. Spoločníkom spoločnosti Drobného Real s.r.o. je C.. R. D., ktorý je súčasne konateľom a spoločníkom spoločnosti DMS - INVEST s.r.o. a C. E., ktorá je matkou spoločníka a konateľa tejto W.. C. E., pričom C.. R. D. je súčasne konateľom v obidvoch spoločnostiach. V celom procese sprostredkovania žalobca komunikoval s konateľmi spoločnosti DMS

- INVEST s.r.o. Pred uzatvorením dodatku č. 1 k zmluve informoval konateľa žalobcu E. D. člena predstavenstva žalovaného O.. C. Š., že nehnuteľnosť kúpi od žalovaného subjekt, ktorý je spriaznenou

osobou spoločnosti DMS - INVEST s.r.o., čo bolo dôsledkom rozhodnutia konateľov DMS - INVEST s.r.o. Skutočnosť, že sa jednalo o subjekt zapísaný na LV č. XXXX Tatra Leasing s.r.o., bolo dôsledkom financovania kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti prostredníctvom leasingu. Žalobca tak v procese predaja nehnuteľnosti bol činný a vznikol mu nárok na províziu vo výške 30.000 eur bez DPH (36.000 eur vrátane DPH), t.j. 2 % z predaja kúpnej ceny nehnuteľnosti bez DPH vo výške 1.500.000 eur. Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval tak, že odmietol uhradiť províziu z dôvodu, že nehnuteľnosti neboli predané spoločnosti DMS - INVEST s.r.o.

3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako sprostredkovateľ uzavrel so žalovaným ako záujemcom zmluvu o sprostredkovaní k nehnuteľnosti. Vo vzťahu k nej v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 1.10.2013 si žalobca splnil svoju povinnosť, avšak v znení čl. IV dodatku č. 1 tretia veta zo dňa 14.11.2013 si svoju povinnosť nesplnil a nárok na dohodnutú províziu mu nevznikol z dôvodu, že nehnuteľnosť bola predaná spoločnosti Tatra - Leasing s.r.o., čo bola aj nesporná skutočnosť, zakladajúca sa na zhodnom tvrdení sporových strán v súdnom konaní, a preto konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Vo vzťahu k navrhovaným dôkazom (leasingová zmluva, kúpna zmluva, výpisy z účtu o výške kúpnej ceny, výsluch navrhovaných svedkov ohľadom personálneho prepojenia obchodných spoločností žalobcu) súd prvej inštancie uviedol, že tieto návrhy posúdil ako nadbytočné a účelové s poukazom na jednoznačné textové znenie dodatku č.1 k zmluve o sprostredkovaní. Zmluvnými stranami bolo jednoznačne dohodnutý vznik a splatnosť nároku na províziu v prípade predaja nehnuteľnosti výlučne spoločnosti DMS - INVEST s.r.o., a nie za poskytnutie súčinnosti pri sprostredkovaní, ktorá nebola preukázaná, ako aj skutočnosť, že nehnuteľnosť bola predaná inému subjektu spoločnosti Tatra - Leasing s.r.o., ktorý sa stal vlastníkom, a preto žalobcovi nevznikol nárok na dohodnutú províziu v zmysle čl. IV dodatku č. 1 tretia veta.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a . Vytýkal súdu prvej inštancie, že tento sa okrem obmedzenia sa na konštatovanie, že kúpna zmluva bola uzatvorená s iným subjektom než so spoločnosťou DMS - INVEST s.r.o., žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorá je podrobne zhrnutá najmä v písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 16.4.2018. Ďalej uviedol, že si je vedomý znenia zmluvy o sprostredkovaní, avšak zotrváva na názore, že na zaplatenie mu vznikol nárok, nakoľko bol naplnený stranami zamýšľaný účel zmluvy - žalovaný mal možnosť predať predmetné nehnuteľnosti, pričom sa tak stalo v príčinnej súvislosti s činnosťou žalobcu. Skutočnosť, že v zmluve uvedený subjekt DMS - INVEST s.r.o. (nájomca, ktorého zabezpečil pre žalovaného žalobca) sa slobodne rozhodol uzatvoriť kúpnu zmluvu v prospech iného subjektu na strane kupujúceho, na plnení účelu zmluvy podľa názoru žalobcu nič nemení, tým skôr, že išlo o osoby personálne prepojené a banka bola kupujúcim len z dôvodu, že pre účel budúceho vlastníka vybraného spoločnosťou DMS - INVEST s.r.o. zabezpečila financovanie týmto spôsobom.

6. Žalobca tiež v odvolaní uviedol, že uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou DMS

- INVEST s.r.o. bolo vo vzťahu ku vzniku nároku žalobcu na zaplatenie provízie odkladacou podmienkou. Žalobca má zato, že akceptovaním rozhodnutia štatutárneho orgánu spoločnosti DMS - INVEST s.r.o. žalovaným, že kúpna cena za prevod nehnuteľností bude financovaná formou lízingu, sa stal vznik nároku na zaplatenie provízie nepodmieneným. Za účelom preukázania týchto skutočností žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom navrhoval vykonať viaceré dôkazy, ktoré však súd odmietol vykonať, čím porušil práva žalobcu na spravodlivý proces.

7. Vytýkal tiež súdu prvej inštancie, že pokiaľ vychádzal z textového znenia dodatku zmluvy, realizoval tým formalistický postup pri interpretácii a aplikácii dotknutej právnej normy - ustanovenia .

8. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.12.2018 uviedol, že argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej bolo „uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou DMS - INVEST s.r.o. vo vzťahu ku vzniku nároku žalobcu na zaplatenie provízie odkladacou podmienkou“, považuje za absurdnú a účelovo vykonštruovanú. Podľa jeho názoru už len striktne z povahy právneho charakteru

odkladacej podmienky je nevyhnutné príslušnú argumentáciu žalobcu ako nesprávnu odmietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj pripustil teoretickú možnosť, že príslušné ustanovenie dodatku k predmetnej sprostredkovateľskej zmluve je skutočne odkladacou podmienkou v zmysle ustanovenia , ani v takom prípade nie je možné objektívne dospieť k záveru, že žalobcovi prináleží požadovaná odmena vo výške 36.000 eur z dôvodu toho, že sa odkladacia podmienka stala nepodmienenou. V prvom rade by totiž žalobca musel jasne preukázať, že zo strany žalovaného došlo k „zámernému zmareniu“ odkladacej podmienky. Naplnenie tejto conditio sine qua non žalobca predpokladá len na základe toho, že došlo zo strany žalovaného k „akceptovaniu rozhodnutia štatutárneho orgánu spoločnosti DMS - INVEST s.r.o., že kúpna cena za prevod nehnuteľností bude financovaná formou lízingu (a zmluvnou stranou kúpnej zmluvy tak bude namiesto DMS - INVEST s.r.o. iný subjekt)“. Uvedenému tvrdeniu chýba akýkoľvek právny základ. Žalovaný zdôraznil, že to bol štatutárny orgán spoločnosti DMS - INVEST s.r.o., ktorý učinil z operatívnych dôvodov dané rozhodnutie o zmene nadobúdateľa nehnuteľností, a nie žalovaný. Žalovaný bol predsa v pozícii predávajúceho, a teda jeho súhlas s uvedenou zmenou predsa nemôže automaticky zakladať príčinnú súvislosť nevyhnutnú na podloženie argumentácie o zámernom zmarení odkladacej podmienky. Zjednodušene povedané, bol to štatutárny orgán spoločnosti DMS - INVEST s.r.o., kto (teoreticky) zmaril naplnenie uvedenej odkladacej podmienky, a nie žalovaný, ktorý s jeho rozhodnutím nemal absolútne nič spoločné.

10. V súvislosti s nevykonaním navrhnutých dôkazov žalovaný uviedol, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Podľa jeho názoru boli všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné pre objektívne a dôkladné zistenie skutkového stavu buď nesporné (nakoľko ich ani jedna strana nerozporovala) alebo boli súdom dostatočne zistené v dôsledku vykonaných dôkazov. Žalobca vo svojom odvolaní (ani v predchádzajúcich podaniach) nijako bližšie neozrejmil, aké informácie významné pre rozhodnutie majú vyplynúť z navrhovaných dôkazov (najmä z vyžiadanej kúpnej zmluvy a obzvlášť leasingovej zmluvy). Odôvodnenie žalobcu, podľa ktorého by sa týmito dôkazmi mala preukázať najmä „skutočná vôľa pri zmene kupujúceho“, je vágne, nedostačujúce a v konečnom dôsledku aj tak irelevantné, nakoľko nech by skutočná vôľa kupujúceho bola už akákoľvek, tá sama o sebe nemení nič na tom, že nedošlo k formálnemu naplneniu dohodnutých podmienok v zmluve o sprostredkovaní (tzn. nehnuteľnosti neboli prevedené na DMS - INVEST s.r.o., ale na spoločnosť Tatra-Leasing s.r.o.). Preto konštatovanie prvostupňového súdu, v zmysle ktorého by navrhované dôkazy boli „nadbytočné a účelové s poukazom na jednoznačné textové znenie dodatku č. 1 k zmluve o sprostredkovaní“, je legitímne a aj po právnej stránke dostačujúce na odôvodnenie ich nevykonania.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Žalobca vo svojej replike zo dňa 18.1.2019 zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedených v podanom odvolaní.

13. Žalovaný sa v písomnom stanovisku zo dňa 5.2.2019 pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

14. Odvolací súd prejednal vec podľa - 380 a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Žalobca v podanom odvolaní argumentoval, že mu vznikol nárok na zaplatenie provízie, nakoľko bol naplnený stranami zamýšľaný účel zmluvy, a to že žalovaný mal možnosť predať predmetné nehnuteľnosti, pričom sa tak stalo v príčinnej súvislosti s činnosťou žalobcu. Ďalej argumentoval aplikáciou pojednávajúceho o odkladacej podmienke právneho úkonu.

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že s argumentáciu žalobcu nie je možné sa stotožniť. Podľa čl. IV dodatku č. 1 zo dňa 14.11.2013 k zmluve o sprostredkovaní zo dňa 1.10.2013 tretia veta „v prípade, že DMS - INVEST s.r.o. kúpi areál záujemcu na Drobného 27, 841 01 Bratislava, alebo jeho časť, bude sprostredkovateľovi prináležať odmena za sprostredkovanie predaja vo výške 2

% z predajnej ceny bez DPH“. Citované zmluvné ustanovenie jasne definuje, kedy a za splnenia akých podmienok vznikne žalobcovi nárok na zaplatenie dohodnutej provízie. Tento nárok vznikne v prípade, ak nehnuteľnosť alebo jej časť kúpi spoločnosť DMS - INVEST s.r.o. Je nepochybné, že v posudzovanej veci predmetné nehnuteľnosti kúpila spoločnosť Tatra-Leasing s.r.o., pričom leasingovým nájomcom bola spoločnosť Drobného Real s.r.o., teda osoba právne odlišná od spoločnosti DMS - INVEST s.r.o. Podľa mienky odvolacieho súdu, ani výkladom vôle ohľadom citovaného článku IV. dodatku č. 1 nie je možné rozšíriť (dopĺňať) o ďalšie subjekty, ktoré by v prípade nadobudnutia predmetných nehnuteľností zakladali vznik nároku žalobcu na odmenu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní. V tejto súvislosti je nutné poukázať na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej „ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha“ (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 81/2003). Personálne prepojenie spoločnosti DMS - INVEST s.r.o. a spoločnosti Drobného Real s.r.o. je s poukazom na exaktné znenie článku IV. dodatku č. 1 irelevantné. Okrem uvedeného dotknuté nehnuteľnosti nadobudla spoločnosť Tatra-Leasing s.r.o., ktorá je aj v čase vyhlásenie rozsudku odvolacieho súdu zapísaná ako vlastník nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva.

18. Odvolací ďalej poznamenáva, že nie je možné prisvedčiť názoru žalobcu, v zmysle ktorého mu vznikol nárok na províziu, nakoľko účel zmluvy bol splnený, keďže žalovaný mal možnosť dané nehnuteľnosti predať. Uvedený názor nie je súladný s podmienkami vzniku nároku na províziu dohodnutými zmluvnými stranami v zmluve o sprostredkovaní a jej dodatku č. 1.

19. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom odvolací súd poznamenáva, že uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou DMS - INVEST s.r.o. nebolo odkladacou podmienkou vo vzťahu ku vzniku nároku žalobcu na zaplatenie provízie v zmysle . Podmienkou podľa nie je štandardná zmluvná podmienka. Podmienku podľa je potrebné odlišovať od podmienky, ktorú si účastníci právneho úkonu zjednajú ako predpoklad pre vznik zmluvného nároku. Vzhľadom na uvedené nie je možné dospieť k záveru, že uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou DMS - INVEST s.r.o. bolo odkladacou podmienkou vo vzťahu ku vzniku nároku žalobcu na zaplatenie provízie.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).