Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/27/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: D. B., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. K.. U. XXXX/X, XXX XX A., zastúpený: In Medias Res, s. r. o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava proti žalovanej: I.. J. P., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.W. XX, XXX XX A., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s.r.o., Podjavorinskej 4A, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.05.2022, doručenou súdu dňa 23.05.2022, domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd zriadi vecné bremeno práva cesty (právo prechodu a prejazdu) cez pozemok

- parcelu registra „K.“ č. XXX/X a parcelu registra „K.“ č. XXX/X nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 22.04.2022 vypracovanom geodetom U. N., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, v prospech každodobého vlastníka parcely registra "K. Č.. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., G. Q. B., G. A., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v Trnave, katastrálny odbor a jeho návštev, žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanej jednorazovo odplatu z titulu primeranej peňažnej náhrady za zriadenie tohto vecného bremena súdom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor ako parc. reg. „K.“ č. XXX/X vo výmere XXX m2

- orná pôda, parc. reg. „K.“ č. XXX/X vo výmere XXX m2 ostatná plocha, parc. reg. „K. Č.. XXX/X vo výmere XXX m2 ostatná plocha (ďalej len „pozemky žalobcu“). Žalovaná je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor parc registra „K. Č.. XXX/X vo výmere XXXX m2 orná pôda, parc registra „K.“ č. XXX/X vo výmere XXX m2 orná pôda (ďalej len „pozemky žalovanej“). Žalobca má záujem užívať svoje nehnuteľnosti (pozemky), avšak riadnemu a nikým, resp. ničím nerušenému užívaniu bráni predovšetkým tá skutočnosť, že k týmto pozemkom nie je zriadená žiadna prístupová cesta alebo iná komunikácia, čo závažným spôsobom zasahuje do výkonu a možnosti užívania týchto pozemkov zákonom predpokladaným spôsobom. Žalobca má reálny a preukázateľný záujem tieto nehnuteľnosti fakticky užívať za účelom bývania, pričom však bez zriadenia prístupovej komunikácie k dotknutým pozemkom v smere od ulice D. ako verejnej komunikácie nie je objektívne možné nielen samotná realizácia tohto zámeru, ale ani faktická držba a užívanie týchto pozemkov v súčasnosti. Táto skutočnosť vyplýva i z predloženej Územnoplánovacej informácie vydanej zo strany Obce Q. B. pod č. BK-XXX/XXXX zo dňa 20.11.2017, z ktorej vyplýva, že pozemky

vo vlastníctve žalobcu sú na území určenom platným územným plánom na zástavbu, pričom jediným možným napojením na dopravný systém a verejné vedenia inžinierskych sietí je možné len z D. ulice. Žalovaná pritom v minulosti prejavila voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, zrejmú ústretovosť v tejto otázke, avšak následne bez relevantného dôvodu tento svoj postoj zásadne zmenila a od tohto momentu vonkoncom nemá akúkoľvek ochotu dospieť k vzájomnej dohode so žalobcom v tomto konaní čo do spôsobu užívania pozemku tvoriacich jedinú účelnú a hospodárnu prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Žalovaná, resp. tretie osoby, neoprávnene vstupujú na pozemok vo vlastníctve žalobcu bez akejkoľvek odplaty či kompenzácie a nakladajú s ním (uzamknutie brány k tomuto pozemku, kosenie tohto pozemku), pričom sa objektívne jedná o vecný zásah do vlastníckych práv žalobcu bez jeho súhlasu. Žalovaná tak porušuje vlastnícke práva žalobcu tým, že mu ako majiteľovi vedome neumožňuje prístup k jeho parcele a bráni sa akejkoľvek komunikácii a zároveň ale umožňuje užívanie majetku žalobcu tretími osobami bez výslovného súhlasu samotného žalobcu. Uzamknutie brány a montáž plota možno podľa názoru žalobcu chápať ako zámerné bránenie vstupu na parcelu už v minulosti pretrvávajúc až do súčasnosti. Daný neprijateľný a neudržateľný stav má za následok už viaceré sťažnosti zo strany obce na adresu žalobcu v otázke riadneho neudržiavania dotknutej parcely Č.. XXX/X, čo zasahuje i susediace pozemky, za čo je obec oprávnená uložiť príslušnú pokutu opakovane v sume 330 EUR a vyššie. Samotnej žalovanej je zrejmým, že týmto svojím konaním objektívne zasahuje do práv žalobcu prislúchajúcich mu z vlastníctva pozemkov susediacich práve s pozemkom žalovaného. Už pri nadobudnutí dotknutej nehnuteľnosti (parc. č. XXX, aktuálne parc. č. XXX/X a XXX/X) muselo byť žalovanej totiž zjavným, že žalobca nemá a nebude mať ani inú možnosť prístupu (príjazdu) k jeho nehnuteľnostiam. Žalobca tak je po značné časové obdobie preukázateľne obmedzovaný na riadnom a nerušenom výkone svojich vlastníckych práv. Súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty len na návrh. Žalobcom je vlastník stavby alebo pozemku, ktorý postráda prístup k verejnej komunikácii. Žalobca žalobou požaduje zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty (práve prechodu a prejazdu) k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve z dôvodu nemožnosti akéhokoľvek iného dostupného prístupu k jeho majetku. Žalobca predkladá Geometrický plán č. XX/XXXX S. R. XX.XX.XXXX geodeta U. N. týkajúci sa vyznačenia práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXX/X J. Č.. XXX/X, autorizačne overený a úradne overený a zapísaný zo strany OÚ A., katastrálny odbor pod č. Y.-XXX/XXXX. Žalobca nepožaduje rozsah vecného bremena, ktoré by závažne zasahovalo do využitia samotnej parcely č. XXX/X, resp. i časti parcely č. XXX/X, keďže jej priemerná šírka na strane D. E. (na strane, kde sa nachádzajú spomínané parcely) je 18 m. Dotknutá parcela žalovaného má dokonca šírku 21,87 m s tým, že vybudovaná cesta by mala slúžiť aj samotnej žalovanej a boli by do nej uložené inžinierske siete, na ktoré by mala samozrejme aj žalovaná vecné bremeno. V prípade, ak bude súdom zriadené požadované vecné bremeno žalobcom, resp. určené právo cesty v šírke cca 3 m (pri jeho dĺžke niečo cez 30 m), žalovanej objektívne zostáva ďalších min. 19 m na zamýšľanú výstavbu rodinného domu s tým, že takto vybudovanú cestu môže využiť v prípade, ak by postavil v zadnej časti parcely ďalší dom. Jedná sa teda o minimálne obmedzenie, či limitovanie žalovanej vo vzťahu k jej pozemku. Právo cesty a jej šírka, resp. vecné bremeno, ktoré požaduje žalobca, môže byť aj menej ako 3 m, nie však menej ako 2,75 m, pretože to je stanovená minimálna šírka prejazdu na priechod pre hasičskú techniku a zároveň v takejto miere bude v čo najmenšej forme zasahovať do vlastníckych práv žalovanej. Cesta v takomto navrhovanom modeli bude najhospodárnejšia a bude spĺňať svoj účel pre obe strany, keď túto cestu alebo prechod bude môcť samozrejme používať ako samotná žalovaná, keďže zostane v jej vlastníctve a budú do nej uložené potrebné inžinierske siete, na odplatu za zásah do jej vlastníckych práv. Samozrejme v prípade súvisiaceho určenia príslušným súdom primeranej výšky peňažnej odplaty v prospech žalovanej za zriadenie požadovaného vecného bremena, žalobca je pripravený túto skutočnosť akceptovať.

3. Žalobca zároveň podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde cez pozemok - parcelu registra „K. Č.. XXX/X J. Č.. XXX/X nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. B., G. Q. B., G. A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XX/XXXX S. R. XX.XX.XXXX vypracovanom geodetom U. N., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku tohto rozhodnutia a to žalobcovi a jeho návštevami k pozemku - parcele registra "K. č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., G. Q. B., G. A., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v Trnave, katastrálny odbor, vo vlastníctve žalobcu.

4. Okresný súd Trnava uznesením č.k. -23 zo dňa 15.06.2022 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie uznesením č.k. -68 zo dňa 13.09.2022 potvrdil.

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena - práva prechodu a prejazdu, vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X o výmere 958 m2 - ostatná plocha, parcela registra „K.“, k.ú. Q. B., ktorý pozemok je nezastavaným pozemkom, zarasteným trávou, nenachádza sa na ňom žiadna stavba, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie priloženej žalobcom k žalobe. Z ustanovenia vyplýva, že hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú nasledovné: i) navrhovateľ/žalobca musí byť vlastníkom stavby, ku ktorej chce zriadiť prístup; ii) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku; iii) prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Žalovaná má za to, že v prejednávanom spore nie sú splnené hmotnoprávne podmienky zriadenia vecného bremena súdom v zmysle , minimálne nie vlastníctvo stavby, ku ktorej by bolo možné žiadať súdne zriadenie prístupu, ani výhradnosť, resp. jedinečnosť navrhovaného prístupu. Žalobca nie je vlastníkom žiadnej stavby, ku ktorej by bolo teoreticky možné žiadať zriadenie vecného bremena. Žalobca aj v žalobnom petite definoval nehnuteľnosť, ktorá má byť oprávnenou z požadovaného vecného bremena, ako „pozemok parc. č. XXX/ X“. Zo znenia vyplýva, že požadovať súdne zriadenie prístupu formou vecného bremena možno len vo vzťahu k “stavbe“, zákon v danom prípade nepoužíva termín „pozemok“, ani všeobecný termín „nehnuteľnosť“, výhradne len termín „stavba“, a preto je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť súdne zriadenie prístupu len v prospech stavieb. Súd nemôže konať nad rámec zákona a v týchto prípadoch nie je prípustná ani žiadna analógia alebo extenzívny výklad príslušného zákonného ustanovenia (hoci sa to snaží bez bližšej konkretizácie a zdôvodnenia naznačiť žalobca, keď na strane 4 žaloby svojvoľne účelovo dopĺňa možnosť analógie do výkladu ustanovenia ). Súd môže autoritatívne rozhodnúť o zriadení vecného bremena len v tých prípadoch, kedy mu to umožňuje zákon, čo ustálila aj súdna prax, pričom týmito sú , a . Inak súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani vtedy, ak by sa z okolností prípadu zriadenie vecného bremena javilo ako nevyhnutné východisko pri riešení prejednávaného prípadu. Ustanovenie umožňuje rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno pre účely výkonu práv vlastníka stavby, a to výhradne na jeho návrh. Iná osoba ako vlastník stavby nie je aktívne legitimovaná na podanie súdneho návrhu na zriadenie prístupu. Žalobca teda de facto nie je vôbec aktívne legitimovaným na podanie žaloby v tomto spore, nakoľko nie je vlastníkom žiadnej stavby, ktorá by postrádala možnosť prístupu. Ďalším absentujúcim hmotnoprávnym predpokladom navrhovaného súdneho zriadenia vecného bremena je v tomto prípade neexistencia jedinečnosti a výlučnosti navrhovaného prístupu. Prístup žalobcu k pozemku parc. č. XXX/X totiž možno zabezpečiť aj inak. V prípade súdneho zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prístupu je nevyhnutné posudzovať aj rozsah a obsah navrhovaného vecného bremena, aby v prípade viacerých alternatív bola realizovaná najjednoduchšia, t.j. tá, ktorá bude čo najmenej zasahovať do vlastníckeho práva vlastníkov priľahlých pozemkov. Nie je pritom možné paušálne povedať, že najjednoduchšia je napr. tá, ktorá zasiahne do vlastníctva čo najmenšieho počtu vlastníkov, lebo je potrebné prihliadať vždy na konkrétne okolnosti prípadu. Relevantným hľadiskom nie je ani zabezpečenie pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu. V prejednávanom prípade je vzhľadom na konkrétne okolnosti potrebné brať na zreteľ aj na proces, akým sa dospelo k súčasnému stavu „bezprístupovosti“ pozemku parc. č. XXX/X. Pozemky žalobcu boli pôvodne vlastníctvom jedného vlastníka spolu s pozemkami parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X J. U.. Č.. XXX/X, XXX/X s prístupom zabezpečeným z oboch strán, z jednej strany od D. E. a z druhej strany z D. E.. Postupným dedením a prevodmi vlastníctva - žalovaná podotýka, že na základe slobodnej vôle pôvodných vlastníkov a nových nadobúdateľov - vznikol súčasný stav, kedy pozemky žalobcu zostali bez priameho prístupu z miestnych komunikácií. Žalovaná však žiadnym spôsobom súčasný stav „bezprístupovosti“ žalobcu k pozemkom žalobcu nezapríčinila, ani na jeho vzniku nebola nijako účastná. Práve vzhľadom na vyššie opísaný pôvodný stav, resp. vlastnícke vzťahy, sa v minulosti reálne uvažovalo o prístupe k pozemkom žalobcu z opačnej strany, z D. E., cez pozemky vtedy vlastnené rodinnými príslušníkmi. Jeden z návrhov predpokladal prístup cez pozemky parc. č. XXX J. Č.. XXX - viď. priložený nákres. Bývalí vlastníci pozemkov žalobcu si navrhovanú cestu dali aj odborne zakresliť, od finalizácie riešenia však upustili. Druhá alternatíva predpokladala prístup cez pozemky U.. Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX J. Č.. XXX/X, na jej realizácii sa však následne z finančných dôvodov dedičstva

nedohodli. Pozemky žalovanej parc. č. XXX/X J. XXX/X nikdy neslúžili ako prechod k pozemkom žalobcu, ani k pozemkom jeho predchodcov. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany žalobcu sa v súčasnosti jedná o špekulatívny a vypočítavý zámer zabezpečiť si prístup k pozemkom cez pozemky vo vlastníctve žalovanej, nakoľko v minulosti sa nepodarilo dohodnúť na prístupe cez iné priľahlé pozemky. Takýto postup však minimálne indikuje znaky účelovosti a nelegitímnosti a ako takému mu aj bez ďalšieho nemôže byť poskytnutá požadovaná právna ochrana. Je teda zrejmé, že prístup k pozemku parc. č. XXX/X je možné zabezpečiť aj inak, pričom vyššie uvedené alternatívy boli už aj predmetom rokovaní so žalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami, a preto predstavujú ďalšie možné, reálnejšie, efektívnejšie a prípustnejšie spôsoby prístupu k pozemku parc. č. XXX/X, ako prístup cez pozemky vo vlastníctve žalovanej. Hoci má žalovaná za to, že zriadeniu vecného bremena podľa predloženej žaloby bráni už len neexistencia, resp. nesplnenie hmotnoprávnych predpokladov v zmysle , z dôvodu právnej opatrnosti sa vyjadrí aj k neprimeranému a nevhodnému rozsahu, v ktorom je vecné bremeno, resp. prístup žalobcom navrhovaný. Pri zriaďovaní vecného bremena musí byť v neposlednom rade zohľadnená aj všeobecne platná zásada, a to, že hranice práva jednotlivca končia tam, kde začínajú hranice práva iného subjektu. Pri zriadení vecného bremena dochádza ku kolízii dvoch vecných práv, a to vecného práva k cudzej veci oproti vlastníckemu právu ako najúplnejšiemu vecnému právu a tiež ku kolízii práva oprávneného z vecného bremena oproti právu povinného z vecného bremena. Žalovaná má za to, že zriadením vecného bremena v zmysle žaloby by bol určite porušený princíp proporcionality a bolo by neoprávnene zasiahnuté do práv žalovanej aj z dôvodu, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu žalobca navrhuje v neprimeranom rozsahu a spôsobom, ktorý by znamenal nelegitímny zásah do existujúcich vlastníckych a užívacích práv žalovanej. V mieste navrhovaného vecného bremena, resp. prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXX/X J. XXX/X sa totiž nachádza funkčná studňa žalovanej ( viď. priložený nákres). Zriadením vecného bremena v rozsahu požadovanom žalobcom by teda žalovanej bolo, okrem iných zásahov, aj reálne znemožnené využívať existujúcu studňu a vznikla by mu tak neprimeraná ujma. Taktiež vstupná brána na pozemok parc. č. XXX/X sa nachádza na opačnej strane pozemku, ako je žalobcom navrhované. Žalobca nadobudol pozemok parc. č. XXX/X aj spolu s pozemkom parc. č. XXX/X do svojho vlastníctva v r. 2021, pričom mu bolo zrejmé, že kupuje pozemky bez zabezpečeného priameho prístupu k miestnej komunikácii. Žalovaná vlastní pozemky parc. č. XXX/X J. XXX/X od r. 2003 (v tom čase vedené spoločne ako jedna parcela č. XXX). V posudzovanom prípade je teda vlastnícke právo žalovanej k pozemkom parc. č. XXX/X J. XXX/X „staršie“ a „pôvodnejšie“ ako vlastnícke právo žalobcu k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X, žalovaná nikdy výkonom svojho vlastníckeho a užívacieho práva nezasahovala do vlastníckeho a užívacieho práva žalovaného, ani výkon svojho vlastníckeho a užívacieho práva od počiatku ich existencie nezmenila spôsobom, že by to pre žalobcu znamenalo zmenu jeho právneho postavenia. Je preto absolútne legitímne, aby vlastníckemu právu žalovanej bola poskytnutá prioritná právna ochrana, resp. aby bolo „uprednostnené“ a aby nebolo dotknuté zásahom navrhovaným žalobou. Zásah spočívajúci v nútenom zriadení vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalovanej by predstavoval nelegitímne a nedôvodné obmedzenie vlastníckych práv žalovanej.

6. Žalobca v replike uviedol, že namieta formalistický výklad ust. , ktorý je už nielen tunajším súdom opakovane prekonaný. Rovnako tak voľná úvaha žalovanej, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť z titulu dotknutého zákonného ustanovenia zriadenie prístupu súdom len v prospech „stavieb“ pôsobí do značnej miery neudržateľne a v príkrom rozpore s ústavnou ochranou vlastníckeho práva a princípom hľadania objektívnej pravdy. Nie je totiž pravdou, že súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani v prípade, ak by bolo objektívne preukázané zriadenie vecného bremena ako nevyhnutné východisko riešenia prejednávanej veci, konkrétne i aktuálne individuálneho prípadu. Nie je taktiež pravdou, že iná osoba ako vlastník stavby nie je aktívne legitimovaná na podanie súdneho návrhu na zriadenie vecného bremena. Pre tento záver v konečnom dôsledku svedčí i samotné rozhodovanie tunajšieho súdu prvej inštancie v tejto veci z titulu jeho rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď argumentácia súdu v tomto rozhodnutí), zároveň i posúdenie skutkovej i právnej stránky veci zo strany odvolacieho súdu obsiahnuté v jeho rozhodnutí. Aktuálny postoj žalovanej v tejto otázke totiž absentuje ako v jej predchádzajúcom písomnom podaní, tak i v spomínaných rozhodnutiach súdov, ktoré sa podľa ich obsahu s touto otázkou vysporiadali vecne a presvedčivo. Pre úspešné popretie námietky týkajúcej sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu svedčí i aktuálne vedené súdne konanie na tunajšom súde pod sp. zn. , ktoré týmto žiada žalobca v tomto konaní oboznámiť a za uvedeným účelom dokazovania pripojiť. Žalovaná uvádza, že ďalším absentujúcim hmotnoprávnym predpokladom súdneho zriadenia vecného bremena v tejto veci je neexistencia „jedinečnosti“ a „výlučnosti“ navrhovaného prístupu. Nevedno ako

dospela žalovaná k tomuto záveru založenom na nepodloženom inštitúte „jedinečnosti“ a „výlučnosti“, ktorý nevychádza zo žiadnej dotknutej právnej úpravy, preto sa nemožno stotožniť s touto predčasnou a vyvrátiteľnou úvahou žalobcu. Podľa mylného názoru žalovanej prístup žalobcu k pozemku parc. č. XXX/X možno zabezpečiť aj inak. Žalovaný nadbytočne polemizuje s minulosťou týkajúcou sa vlastníckych vzťahov k dotknutým pozemkom, čo nemá žiaden relevantný vplyv na súčasný stav veci. V tejto spojitosti predkladá dva doposiaľ nestotožnené a neverifikované nákresy, ktoré by podľa jej názoru mali spĺňať zákonné kritéria pre zriadenie vecného bremena súdom požadovaným zo strany žalobcu v tomto konaní. Už na prvý pohľad je však zrejmým, že tieto „návrhy“ riešenia nie sú prakticky realizovateľné, žalobca namieta tieto špekulatívne alternatívy a i z toho dôvodu nedošlo v minulosti k ich reálnej finalizácii. Proces zriadenia vecného bremena má byť čo najpraktickejší, čo znamená z rozhodovacej praxe súdov, aby zasiahol čo najmenší počet dotknutých vlastníkov týmto zriadením a bol čo do procesu jeho zriadenia takisto čo najmenej nákladový (účelný a hospodárny). Žalobca má reálny a preukázateľný záujem nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve fakticky užívať za účelom bývania, pričom však bez zriadenia prístupovej komunikácie k dotknutým pozemkom v smere od ulice D. ako verejnej komunikácie nie je objektívne možné nielen samotná realizácia tohto zámeru, ale ani faktická držba a užívanie týchto pozemkov v súčasnosti - viď priložená kópia katastrálnej mapy s presným označením (polohovaním) jednotlivých dotknutých nehnuteľností k podanej žalobe v tomto konaní. Tá zásadná skutočnosť svedčiaca proti vyššie uvedeným neudržateľným alternatívam žalovanej a teda že žalobca si svoj nárok uplatňuje dobromyseľne, spočíva a vyplýva z riadneho objektívneho listinného dôkazu, konkrétne z predloženej Územnoplánovacej informácie vydanej zo strany G. Q. B. U. Č.. Q.-XXX/XXXX zo dňa 20.11.2017, z ktorej vecne vyplýva, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú na území určenom platným územným plánom na zástavbu, pričom jediným možným napojením na dopravný systém a verejné vedenia inžinierskych sietí je možné len z D. E.. Je pritom pozoruhodné, že k tomuto dôkazu priloženému k podanej žalobe sa žalovaný zjavne opomenul vyjadriť. Žalobca nepožaduje rozsah vecného bremena, ktoré by závažne zasahovalo do vlastníckeho práva žalovanej, konkrétne do spôsobu a možnosti využitia samotnej parcely č. XXX/X J. Č.. XXX/X (viď priložený geometrický plán k podanej žalobe). Súd prvej inštancie pritom vo svojom nemeritórnom rozhodnutí smerodajne zdôraznil v bodoch 21 až 27 tohto rozhodnutia, že žalobca osvedčil podaným návrhom dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť zákonná ochrana prostredníctvom súdu. Rovnako konštatoval, že predloženými listinnými dôkazmi (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, geometrický plán, fotodokumentácia, územnoplánovacia informácia obce) žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď osvedčil, že žalobca je vlastníkom pozemkov, ku ktorým objektívne nemá žiaden prístup z verejnej komunikácie a nemôže predmet svojho vlastníckeho práva užívať, ani žiadnym reálnym spôsobom s ním disponovať, či nakladať. Súd mal rovnako z priložených dôkazov k žalobe za preukázané, že žalovaný je vlastníkom pozemkov, ktoré sú priľahlé k pozemkom žalobcu a majú jediný reálny prístup na verejnú komunikáciu. Súd prvej inštancie rovnako uznal v bode 28 tohto rozhodnutia za danú i tú skutočnosť, že žalobca nemôže predmet svojho vlastníctva riadne užívať (viď priložená fotodokumentácia). Žalobca sa preto zásadným spôsobom ohradzuje voči neadekvátnym vyjadreniam žalovanej v tom smere, že v súčasnosti sa má jednať zo strany žalobcu o špekulatívny a vypočítavý zámer zabezpečiť si prístup k jeho pozemkom cez pozemky vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná v tejto súvislosti neuniesla dôkazné bremeno, resp. procesnú obranu, keď úspešne nesporovala túto otázku a nepreukázala dôveryhodným a verifikovateľným spôsobom, že prístup k pozemku č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobcu je možné zabezpečiť aj „inak“. Skutočnosť, že z prednej strany, t.j. od ulice D., je pozemok žalovanej oplotený a uzamknutý, v žiadnom prípade nevylučuje, že na pozemok žalobcu majú prístup a užívajú ho tretie osoby bez súhlasu žalobcu. Pozemok žalobcu a pozemky žalovanej nie sú ničí oddelené, sú voľné priechodné z jedného na druhý, takže argument súdu o oplotení, či uzamknutí pozemku neobstojí a práve v kontexte uvedeného je nevyvrátiteľnou domnienkou, že dochádza k neoprávnenému užívaniu jeho pozemku zo strany tretích osôb. Uzamknutie brány a montáž plota je možné chápať ako zámerné bránenie vstupu na parcelu už v minulosti pretrvávajúc až do súčasnosti. Daný neprijateľný a neudržateľný stav má za následok už viaceré sťažnosti zo strany obce na adresu žalobcu v otázke riadneho neudržiavania dotknutej parcely Č.. XXX/X, čo zasahuje i susediace pozemky, za čo je obec oprávnená uložiť príslušnú opakovane pokutu. Žalovaná tvrdí, že zriadením požadovaného vecného bremena by došlo nielen k zásahu do jej vlastníckeho práva k pozemkom, ale že by bol určite porušený princíp proporcionality, keďže podľa jej názoru žalobca navrhuje vecné bremeno v neprimeranom rozsahu a spôsobom, ktorý by vraj znamenal nelegitímny zásah do existujúcich vlastníckych a užívacích práv žalovanej. Tieto svoje vágne tvrdenia však žalovaná opomenula podložiť nejakým hmatateľným dôkazom, i aspoň právnou argumentáciou, keďže pravdou je opak vyplývajúci práve z už vyššie spomínaného geometrického plánu priloženého k

podanej žalobe, ktorý špecifikuje prejazd a prechod výslovne v čo najzákladnejšej nevyhnutnej miere s preukázateľne minimálnym zásahom do práv žalovanej. Žalobca popiera, že v mieste navrhovaného vecného bremena sa má nachádzať „funkčná studňa“, namieta i smerodajnú hodnotu predložených dokumentov vzťahujúcich sa podľa žalovanej práve k tejto studni, konkrétne vo vzťahu k Oznámeniu k ohláseniu drobnej stavby skutočnosť, či na základe tohto dokumentu možno ustáliť aj samotnú realizáciu uvedenej drobnej stavby a vo vzťahu k nákresu umiestnenia tejto drobnej stavby samotný titul a pôvod tohto dokumentu, ktorý nie je pre toto konanie dostatočne verifikovateľný (pozn. čiastočná kópia strany nákresu nie je dôkazom). Žalobca namieta a spochybňuje samotnú realizáciu tejto drobnej stavby, rovnako tak účelovo deklarované faktické využívanie tejto drobnej stavby. Za týmto účelom žalobca navrhuje uskutočniť miestne zisťovanie súdom na mieste, ktorého sa má týkať ako zriadenie požadovaného vecného bremena, tak i vo vzťahu k (ne)existencii spomínanej drobnej stavby. Žalobca namieta otázku akejsi nestotožnenej „neprimeranej ujmy“, ktorá by mala žalovanej v tejto spojitosti vzniknúť. Žalobcovi taktiež nie je zrejmé a doposiaľ nebolo zo strany žalovanej preukázané, akých „iných zásahov“ by sa malo v skutočnosti týkať zriadenie požadovaného vecného bremena. Jedná sa v tejto otázke o neúčinnú procesnú obranu. Vrcholom absurdity sa javí i záverečné konštatovanie žalovanej že taktiež vstupná brána na pozemok prac. č. XXX/X sa nachádza na opačnej strane pozemku, ako je žalobcom navrhované. Predmetné nezmyselné konštatovanie žalovanej pôsobí skutočne úsmevne (pozn. jedná sa v skutočnosti o obyčajné najlacnejšie pletivo tvoriace oplotenie zo strany od E. D., to isté sa týka aj provizórne zriadenej vstupnej brány - viď priložená fotodokumentácia k podanej žalobe). V tejto spojitosti potom reálne neobstojí ani žiaden žalovanou fabulovaný vznik škody na jej majetku, konkrétne na tomto oplotení, ako napríklad náklady spojené s vytvorením priechodu pre žalobcu v ľavej časti pozemku žalovaej. Takúto úvahu žalovanej považuje žalobca za nepodloženú a to nielen z jej samotného titulu, ale i z praktického hľadiska na ničím preukázaný záver súdu v otázke vraj nezanedbateľných (pozn. nestotožnených) nákladov na vytvorenie novej alebo presun už existujúcej brány za účelom prístupu a priechodu cez pozemok žalovanej k pozemku vo vlastníctve žalobcu. Aktuálne napádaná úvaha žalovanej v tomto smere pôsobí skôr obštruktívne, než by mala naopak konštruktívne. Naviac nikde nie je povedané, že by tieto náklady mala znášať práve žalovaná, keď v tomto smere je ich pripravený uhrádzať práve žalobca v tomto konaní, keďže sa jedná práve o neho, v koho prospech by sa jednalo toto rozhodnutie. Tvrdenie žalovanej, že žalobca nadobudol dotknutý pozemok parc. č. XXX/X v roku 2021, pričom žalovaná nadobudla svoje pozemky (kedysi parc č. XXX) v roku 2003, na základe čoho možno ustáliť, že vlastnícke právo žalovanej je „staršie“ a „pôvodnejšie“ ako vlastnícke právo žalobcu postráda akýkoľvek právny základ, jedná sa o iracionálne a výslovne tendenčné tvrdenie, ktoré nemá absolútne žiaden vplyv na objektívne a rovnovážne rozhodovanie súdu v tomto konaní. Zákon totiž nerozlišuje ani staré, ani nové vlastnícke právo, nevedno z akého právneho inštitútu žalovaná pri tejto svojej úvahe vychádzala, každopádne práve takýto postup žalovanej nemôže reálne požívať právnu ochranu. Pre tento záver žalobcu svedčí i doslovne neštandardná žiadosť žalovanej v tom zmysle, aby vlastníckemu právu žalovanej bola poskytnutá prioritná právna ochrana a aby bolo rozhodnutím súdu „uprednostnené“ toto vlastnícke právo žalovanej na úkor žalobcu.

7. Žalovaná v duplike uviedla, že trvá na námietke nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena podľa , nakoľko žalobca nie je vlastníkom žiadnej stavby, ku ktorej by bolo teoreticky možné žiadať zriadenie vecného bremena. Žalovaná má za to, že znenie o ods. 3 nie je možné „analogicky“ modifikovať aj na prípady pozemkov bez prístupu. „Podľa možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Ak zákon upravuje zriadenie vecného bremena výlučne v prospech jediného subjektu - vlastníka stavby, nemožno zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka inej nehnuteľnej veci, teda ani v prospech vlastníka pozemku. ( I, Š., R., Q., N., P., A. J..) „O zriadení práva cesty rozhoduje súd na základe žaloby vlastníka stavby. Musí z nej vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené a čo žalobca navrhuje. Žalobcom je vlastník stavby, ktorému chýba prístup k verejnej komunikácii. “ (, Veľký komentár, 2. zväzok Vecné práva a zodpovednosť za škodu ( - ), JUDr. Imrich Fekete, str. 555 ). Žalovaná nedokáže posúdiť, z čoho vyvodzuje žalobca údajnú nepravdivosť zásady potvrdenej aj rozhodovacou praxou súdov, že súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani v prípade, ak by bolo objektívne preukázané zriadenie vecného bremena ako nevyhnutné východisko riešenia prejednávanej veci. Rovnako žalovanej nie je zrejmé, akou úvahou dospel žalobca k právnemu záveru o nepravdivosti tvrdenia, že iná osoba ako vlastník stavby nie je aktívne legitimovaná na podanie súdneho návrhu na zriadenie vecného bremena. Žalobca svoje spochybňujúce názory žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, ani bližšie nevysvetlil. V rozpore s jeho tvrdeniami sú

nie len odborné názory (viď. vyššie citované komentáre k ), ale aj súdna judikatúra, viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. : „ Súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch, ako v tých ktoré sú upravené v ustanoveniach , a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom na jeho riešenie. “ Rovnako aj: „Súd môže v civilnom spore rozhodovať konštitutívne len tam, kde mu zákon takú právomoc výslovne zveruje. (odlišné stanovisko JUDr. Ivany Janú k výroku a odôvodneniu nálezu ÚS ČR, sp. zn. ). Citované rozhodnutia reflektujú na prípady zriadenia vecného bremena súdom, obidva boli vydané až po účinnosti príslušného zákonného ustanovenia korešpondujúceho s ( zákona č. 89/2021 Sb., Občanský zákonník: Ze zákona nebo rozhodnutím orgánu verejné moci se služebnost nabývá v pŕípadech stanovených zákonem ). Z uvedených právnych názorov, ktoré majú oporu v judikatúre aj v odbornej literatúre, vyplýva, že súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne ustanovuje. Konštitutívne rozhodnutie, ktorým je aj rozhodnutie o zriadení vecného bremena súdom, nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. K takémuto zásahu je potrebné výslovné ustanovenie zákona, ktoré výnimočne dovoľuje zasiahnuť súdu do súkromných práv a povinnosti. Analógiu je možné použiť len tam, kde je tzv. medzera v zákone alebo kde súd má za to, že použitie všeobecnejšieho ustanovenia, ktoré na vec dopadá, by nebolo spravodlivé. Žalovaná má za to, že v prejednávanom prípade nie je možné rozhodnúť o zriadení vecného bremena súdom a priori z dôvodu nesplnenia základnej zákonnej hmotnoprávnej podmienky, t.j. že žalobca nie je vlastníkom žiadnej stavby na pare. č. XXX/X, ku ktorej absentuje prístup. Žalovaná považuje za nesprávne a tendenčne (alebo vyplývajúc z nepochopenia) formulované vyjadrenia žalobcu v smere, že jeho názor o prípustnosti zriadiť vecné bremeno súdom v prejednávanom prípade, by malo potvrdzovať i samotné rozhodovanie tunajšieho súdu prvej inštancie v tejto veci z titulu jeho rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň i posúdenie skutkovej i právnej stránky veci zo strany odvolacieho súdu (viď. 5. odsek na strane 2 žalobcovho vyjadrenia, ako aj 1. odsek na strane 4 ). Žalobca možno len nepostrehol, že konajúci súd a aj odvolací súd, zatiaľ nerozhodovali o návrhu na zriadenie vecného bremena v zmysle o ods. 3 , ale o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle a nasl. , konkrétne , ktorým sa žalobca dožadoval uloženia povinnosti pre žalovanú, aby strpela právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde cez pozemok - parcelu registra „K. Č.. XXX/X a parcelu registra „K. Č.. XXX/l v rozsahu určenom geometrickým plánom a to žalobcom a jeho návštevami k pozemku - parcele registra „K. Č.. XXX/X. Skutočnosť, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana (avšak neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán), žiadnym spôsobom neznamená, že by tým mala byť zároveň osvedčená aj dôvodnosť a legitímnosť jeho žalobného návrhu na zriadenie vecného bremena v zmysle . Uvedené výslovne vyplýva aj odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Trnava, sp. zn. -23 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde v bode 31. konajúci súd uviedol, že „Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal za preukázané, že pomery strán je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia. Žalovaná na rozdiel o žalobcu nepovažuje za zbytočné zohľadniť aj vývoj, akým sa dospelo k aktuálnemu stavu „bezprístupovosti“ pozemku parc.č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu, ako aj skutočnosť, akým spôsobom bol v minulosti realizovaný prístup k pozemku pare. č. XXX/X (viď. 3. odsek na strane 3 žalobcovho vyjadrenia ). Aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. - 68 o potvrdení uznesenia prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že je podstatné zaoberať sa aj otázkou, z čoho žalobca vyvodzuje, že by prístup k pozemku pare. č. XXX/X mal byť realizovaný práve cez pozemky pare. č. XXX/X J. XXX/X a ako bol realizovaný v minulosti (viď. bod 11 uznesenia Krajského súdu). Nakoľko zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty predstavuje vážny zásah do vlastníckych práv vlastníka zaťaženého pozemku, súd sa musí pri rozhodovaní o jeho zriadení zaoberať všetkými okolnosťami konkrétneho prípadu, nevynímajúc zohľadnenie dobrých mravov. Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že žalobca kúpil pozemok pare. č. XXX/ X v roku 2021 s vedomím, že k pozemku nie je zabezpečený prístup k miestnej komunikácii, pričom pred jeho kúpou nemal žiadnu snahu prístup riešiť, alebo aspoň nejakým spôsobom do budúcna zabezpečiť. V tejto súvislosti žalovaná dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : „Okolnost, že zrízení práva cesty přes přilehlý pozemek se domáhá vlastník stavby, který si nejenže nezajistil přístup ke stavbě. ale jde navíc o stavbu nepovolenou (tzv. černou stavbu), t.j. stavbu, o jejíž

povolení vlastník podle stavebního zákona nepožádal, nebo ji stavebnímu úradu neohlásil [ a stavebního zákona], je zásadné dúvodem, pro který by soud vecné bremeno cesty zřídit neměl, “ Jednou zo zásad, ktorú treba rešpektovať pri aplikácii ustanovenia o ods. 3 je, že ak sa vlastník stavby vlastným zavinením zbavil prístupu k stavbe, nemožno mu právo nevyhnutnej cesty priznať - platí tu zásada „nikto nemôže mať výhodu zo svojej nepoctivosti“ ( nemo turpitudinem suam allegare potest ). Predchádzajúci vlastníci pozemku parc. č. XXX/X sa prístupu k nemu zbavili vedome a na základe slobodnej vôle, keď postupným dedením a prevodmi vlastníctva vznikol súčasný stav, kedy pozemky žalobcu parc. Č.. XXX/X, XXX/X J. XXX/X zostali bez priameho prístupu z miestnych komunikácií. A žalobca kúpil pozemok parc. č. XXX/X tiež na základe slobodnej vôle a s vedomím, že k nemu nie je zabezpečený prístup z miestnej komunikácie. Čo sa týka žalobcom predloženej Územnoplánovacej informácie vydanej G. Q. B. U. Č.. Q.-XXX/ XXXX dňa 20.11.2017, žalovaná ju nepovažuje za relevantný a vecne použiteľný dôkaz v tomto konaní. Územnoplánovacia informácia nemá vplyv na vlastnícke, prípadne užívateľské vzťahy k nehnuteľnostiam, ale konštatuje len platné zastavovacie podmienky pre konkrétne pozemky v zmysle príslušného územného plánu Informácie v nej uvedené je možné považovať za rozhodné len z pohľadu záväzných regulatívov územného plánu, ale sami o sebe nezakladajú právo realizovať stavbu na pozemku, ani právo na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prístupu na pozemok. Aj v samotnej predloženej územnoplánovacej informácii je výslovne uvedené, že pre prípravu výstavby bude potrebné predloženie kvalifikovaného územnoplánovacieho podkladu vrátane vyjadrení/stanovísk dotknutých orgánov, ako aj, že riešenie nesmie negatívne ovplyvňovať susediace - dotknuté pozemky. Žalovaná trvá aj na námietke, že vecné bremeno žalobca navrhuje zriadiť v neprimeranom rozsahu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam a spôsobom, ktorý by znamenal nelegitímny zásah do existujúcich vlastníckych a užívacích práv žalovaného. Studňa, ktorej existenciu žalobca spochybňuje, sa skutočne nachádza v mieste navrhovaného vecného bremena, resp. prechodu a prejazdu cez pozemky pare. č. XXX/X J. XXX/X. Žalovanou predložené dokumenty preukazujúce jej legitímne vybudovanie môžu byť doplnené obhliadkou na mieste samom v súlade s , ak to súd zváži za nevyhnutné. Zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky žalovanej bráni aj skutočnosť, že žalovaná má záujem na svojich pozemkoch v budúcnosti stavať rodinný dom. O týchto úmysloch žalovanej žalobca vie a dokonca o nich pravdepodobne vedel už v čase nadobudnutia pozemku parc. č. XXX/X do svojho vlastníctva, nakoľko stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu žalovaná získala už v roku 2021 (stavebné povolenie bolo vydané dňa 20.5.2021, žalobca nadobudol pozemok pare. č. XXX/X do vlastníctva dňa 31.5.2021) a predchádzajúci vlastník uvedeného pozemku bol účastníkom stavebného konania. Z navrhovaného umiestnenia rodinného domu na pozemku pare. č. XXX/X je zjavné, že žalobcom navrhovaný prechod cez pozemok pare. č. XXX/X je nerealizovateľný. Nakoľko zriadenie práva prechodu predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú prechod/cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Aj keď súd dospeje k záveru, že zriadenie práva prechodu je opodstatnené, musí zabezpečiť, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. „Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel.“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). „Ak je prístup k určitej stavbe možný len cez cudzí pozemok, nie vždy je to postačujúci dôvod na zriadenie práva cesty. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). Zriadením vecného bremena navrhovaného žalobcom spočívajúceho v práve cesty by žalovanej bolo znemožnené postaviť rodinný dom, na ktorý má už vydané platné stavebné povolenie, a teda ujma, ktorá by tak vznikla žalovanej by bola neporovnateľne vyššia, ako je ujma žalobcu spočívajúca v absencii prístupu k jeho pozemku, ktorú žalovaná žiadnym spôsobom nezavinila. Žalovaná stavebné prípravy z dôvodu rastu cien stavebných prác a materiálov v posledných dvoch rokoch mierne pribrzdila, avšak aktuálne má záujem so stavbou rodinného domu pokračovať. Žalovaná požiadala stavebný úrad aj o predĺženie platnosti stavebného povolenia. Skutočnosť, že žalovaná má záujem na pozemkoch pare. č, XXX/X J. XXX/X stavať rodinný dom, pričom tento jej úmysel nevznikol len teraz, ale existoval skôr, ako žalobca nadobudol pozemok pare. č. XXX/X do svojho vlastníctva, zásadným spôsobom vylučuje možnosť zriadenia práva prechodu cez pozemky žalovanej spôsobom, ktorý navrhuje žalobca. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. : „Obecné platí, že samotný tvrzený záměr vlastníka stavět na pozemku, který má sloužit vlastníku stavby k prístupu k ní, k zamítnutí žaloby na zřízení práva cesty nestačí, nenavazují-li na něj jeho další věrohodné kroky svědčící o opravdovosti úmyslu vlastníka pozemku realizovat takovou stavbu v dohledné době, vymezené určitými časovými

údaji, prípadné kroky, na základe kterých již bylo s realizaci stavby v souladu s právnimi predpisy započato. Za minimální požadavek v tomto smeru lze považoval zejména, aby vlastník pozemku zahájil stavební řízeni o povolení stavby, jež by v prípade započetí s její výstavbou neumožňovalo zřízení práva cesty ke stavbě, popř. aby bylo zahájeno řízení o zmene územního plánu s obdobným dopadem na možnost zřízení práva cesty pro prípad, že bv jeho návrhu príslušný stavební úrad vyhověl.“ Žalovaná dáva do pozornosti zásadnú skutočnosť, že vo všetkých vyššie citovaných rozhodnutiach súdov týkajúcich sa zriadenia vecného bremena v zmysle , sa rozhodovalo o zriaďovaní nevyhnutného prístupu k STAVBE, a nie k pozemku bez stavby. Hoci žalobca namieta vo svojom vyjadrení údajne formalistický výklad ustanovenia 151o ods. 3 , ktorý mal byť opakovane prekonaný, zotrval len v rovine tvrdenia a prezentácie svojho názoru. Žalovaná si je vedomá povinnosti právneho zástupcu žalobcu presadzovať právo a chrániť záujmy klienta, avšak spôsob plnenia tejto povinnosti v danom prípade presahuje primeranú mieru, keď z roviny vecnej, odbornej a profesnej skĺzava do roviny emočne ironizujúcej. Napriek neodškriepiteľnej snahe právneho zástupcu žalobcu vnútiť svoj názor súdu, zostávajú jeho vyjadrenia v rovine vágnych a nepreukázaných tvrdení. Žalovaná sa de facto ani nevie relevantne vyjadriť k nepreskúmateľných tvrdeniam žalobcu k výkladu o ods. 3 , keďže žalobca neuvádza, akou úvahou k svojim záverom dospel. Žalovaná sa preto vo svojej reakcii opiera o citovanú judikatúru dokumentujúcu práve opačný prístup súdov vo veci rozhodovania o zriadení vecného bremena v zmysle o ods. 3 , v zmysle ktorej je základným hmotnoprávnym predpokladom pre zriadenie vecného bremena súdom existencia vlastníctva žalobcu k stavbe, ku ktorej absentuje prístup, a nepostačuje len vlastníctvo pozemku.

8. Žalobca vo vyjadrení k duplike žalovanej uviedol, že snaha žalovanej o výslovný, resp. doslovný, prístup a postup súdu v tejto otázke pôsobí do značnej miery účelovým dojmom v logickej snahe privodiť úspech v tomto konaní žalovanej na úkor žalobcu. Žalovaná nepredložila žiaden hmatateľný dôkaz pre svoj predčasný a neudržateľný záver v tom zmysle, že súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani v prípade, ak by bolo objektívne preukázané zriadenie vecného bremena ako nevyhnutné východisko riešenia prejednávanej veci, konkrétne i aktuálne individuálneho prípadu. Pre tento záver v konečnom dôsledku objektívne svedčí i samotné rozhodovanie tunajšieho súdu prvej inštancie v tejto veci z titulu jeho rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), z ktorého obsahu však bez ďalšieho vyplýva i ten záver, že súd prvej inštancie sa zrozumiteľne vyjadril i k samotnému meritu veci, keď výslovne konštatoval, že žalobca predloženým sumárom listinných dôkazov k podanej žalobe riadne osvedčil dôvodnosť nároku uplatňovaného v tomto súdnom konaní. Žalovaná v tomto smere v bode 3 vyjadrenia vcelku nešťastne vytrháva niektoré časti tohto rozhodnutia z kontextu a vysvetľuje si ich tradične zo svojho uhľa pohľadu. Rovnako tak hodnotiace úsudky žalovanej v tom smere, čo podľa jej subjektívneho názoru žalobca pochopil alebo nepochopil, resp. postrehol alebo nepostrehol v priebehu tohto konania, pôsobia do značnej miery neúctivým dojmom a v konečnom dôsledku bezpredmetne. Žalovaná ďalej opätovne zbytočne a neudržateľne polemizuje s minulosťou týkajúcou sa vlastníckych vzťahov k dotknutým pozemkom, čo nemá skutočne žiaden relevantný vplyv na súčasný stav veci v čase rozhodovania súdu o tejto otázke. Súd totiž bez ďalšieho polemizovania v tejto otázke vychádza výlučne zo skutkového stavu veci (dokazovania) v čase rozhodovania súdu, t. j. v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia súdu, ako to vyplýva z ust. . Žalovaná pokračuje v prezentácii svojej vlastnej domnienky o udalostiach, ktoré predchádzali tomuto súdnemu sporu, pričom vcelku prekvapivo deklaruje potrebu aplikácie zásady dobrých mravov na prejednávanú vec v tomto konaní. Túto svoju úvahu v ďalšej časti zdôvodňuje svojou zjavne vykonštruovanou „jednou zo zásad potrebných rešpektovať pri aplikácii ust. Obč. zákonníka“ v tom smere, že ak sa podľa jeho názoru vlastník stavby vlastným zavinením „zbavil“ prístupu k stavbe, nemožno mu právo nevyhnutnej cesty priznať - platí tu vraj zásada „nikto nemôže mať výhodu zo svojej nepoctivosti“. Žalobca sa v tejto časti príkro ohradzuje voči týmto obviňujúcim a ničím nepodloženým svojvoľným vyjadreniam žalovanej, pričom zdôrazňuje, že žalovaná doposiaľ nepreukázala žiadne jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi v tejto veci, rovnako tak žiadne nepoctivé kroky, z ktorých by mal žalobca čerpať nejakú výhodu. Rovnako tak sa v spise doposiaľ nenachádza žiaden hmatateľný dôkaz pre ten vágny záver žalovanej, že podľa jej názoru sa predchádzajúci vlastníci pozemku č. XXX/X prístupu k nemu zbavili vedome, o čom však žalovaná nepredložila žiaden dôkaz (pozn. ktorí vlastníci, akým spôsobom, kedy, aká by bola pohnútka týchto vlastníkov pre takýto krok?) a toto tvrdenie preto zostáva v rovine absurdnej úvahy žalovanej. 9. Žalovaná tvrdí, že nepovažuje Územnoplánovaciu informáciu vydanú zo strany Obce Q. B. pod č. BK-700/2017 zo dňa 20.11.2017 za relevantný a vecne použiteľný dôkaz a to je vlastne všetko k tomuto zásadnému dôkazu. Na základe tohto postoja žalovanej možno bez výhrad ustáliť, že žalovaná s poukazom na ust. úspešne nepoprela tento listinný dôkaz a teda skutkové tvrdenia žalobcu

a teda skutočnosti v ňom uvedené možno považovať za preukázané. Ako totiž vyplýva z predloženej Územnoplánovacej informácie vydanej zo strany G. Q. B. pod č. Q.-XXX/XXXX zo dňa 20.11.2017, pozemky vo vlastníctve žalobcu sú na území určenom platným územným plánom na zástavbu, pričom jediným možným napojením na dopravný systém a verejné vedenia inžinierskych sietí je možné len z D. E. (pozn. a to je objektívne možné len cez pozemok vo vlastníctve žalovaného). Žalovaná ďalej v bode 7 vyjadrenia opakovane bez vecného dôkazu uvádza, že žalobca v tomto konaní navrhuje zriadiť vecné bremeno v neprimeranom rozsahu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam (pozn. ktorým konkrétne ?) a spôsobom (pozn. akým spôsobom ?). Táto zmätočná úvaha žalovanej vlastne ani nie je reálne vecne spôsobilá k popretiu, keďže z nej nemožno vyabstrahovať nič smerodajné pre toto súdne konanie. V spojitosti s vyššie uvedeným treba pritom treba opakovane zdôrazniť, že žalobca preukázateľne nepožaduje rozsah vecného bremena, resp. aktuálne požadované „strpenie“ práva cesty, ktoré by závažne zasahovalo do vlastníckeho práva žalovanej, konkrétne do spôsobu a možnosti využitia samotnej parcely č. XXX/X J. Č.. XXX/X (viď priložený geometrický plán k podanej žalobe). Jedná sa pritom skutočne o len nevyhnutné a základné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného úsekom v rozsahu 3 m šírky a dĺžky nevyhnutnej pre reálny prístup (príjazd a prejazd) k parc. č. XXX/X F. vlastníctve žalobcu. Žalovaná v tomto kontexte súdu nepredložila v zmysle popretia žalobcom v jeho predchádzajúcom písomnom stanovisku ani jeden legitímny dôkaz týkajúci sa existencie reálnej funkčnej a vybudovanej „studne“, ktorá by mala zásadne brániť zriadenia vecného bremena v zmysle priloženého geometrického plánu. Nie je preto možné z ničoho usudzovať, že sa má jednať zo strany žalobcu o špekulatívny a vypočítavý zámer zabezpečiť si prístup k jeho pozemkom cez pozemky vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, resp. procesnú obranu, keď úspešne nesporovala túto otázku a nepreukázala dôveryhodným a verifikovateľným spôsobom, že prístup k pozemku č. XXX/ X vo výlučnom vlastníctve žalobcu je možné zabezpečiť aj „inak“. Argumentácia žalovanej ďalej pozostáva z výslovnej hypotézy (bez skutkovej, či právnej váhy, naviac v rozpore s už spomínaným ust. ) v tom smere, že zriadeniu požadovaného vecného bremena v tomto konaní má vraj brániť aj skutočnosť, že žalovaná má roky záujem na dotknutých pozemkoch v budúcnosti stavať rodinný dom. Tento „záujem“ žalovanej možno v skratke vyhodnotiť ako právne bezvýznamný pre rozhodovanie súdu v tomto konaní. Naviac žalovaná výslovne fabuluje a zavádza súd tvrdeniami, že o tomto „záujme“ žalovaného žalobca vie a taktiež o ňom vedel už v čase nadobudnutia pozemku parc. č. XXX/X do svojho vlastníctva. Žalobca popiera akúkoľvek takúto domnelú vedomosť z jeho strany, naviac ak sama žalovaná k tomuto svojmu tvrdeniu neprikladá opätovne žiaden hmatateľný dôkaz. Žalobca nemá odkiaľ o vedieť o myšlienkových pochodoch žalovanej a zjavná konštrukcia žalovanej v tom smere, že stavebné povolenie malo byť vydané v tejto súvislosti žalovanej dňa 20.05.2021 a žalobca mal nadobudnúť predmetný pozemok dňa 31.05.2021 (pozn. čisto technického rázu v tom smere, že dňa 31.05.2021 bola katastrom len zavkladovaná kúpna zmluva žalobcu k predmetnému pozemku, ktorá však bola logicky uzavretá ešte pred dátumom 20.05.2021), pôsobí skutočne úsmevne a nedôveryhodne. Žalovaná v snahe akýmkoľvek spôsobom znemožniť zákonné rozhodovanie o merite veci v tomto konaní predkladá súdu i akýsi nestotožniteľný nákres (bez autora, dátumu, titulu vzniku, podpisu a razítka), ktorým sa snaží preukázať „navrhované“ umiestnenie rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/X. Žalobca tento dôkaz popiera ako neverifikovateľný pre toto súdne konanie, ktorého účelom je len výslovné zmarenie účelu tohto súdneho konania. Ani z predloženého nákresu žalovanou nevyplýva rozpor, či nemožnosť zriadenia požadovaného vecného bremena žalobcom v rozsahu špecifikovanom v predloženom geometrickom pláne k podanej žalobe (viď šírka pásu pozemku na nákrese medzi stavbou domu a hranicou pozemku v rozsahu cca 3,3m versus šírka pásu pozemku požadovaná na zriadenie vecného premena na geometrickom pláne v rozsahu cca 3,1m). Naviac z predloženého nákresu, resp. na ňom, nie je zrazu možné prekvapujúco stotožniť „existenciu“ studne notoricky uvádzanej žalovanou. Absurdnou pôsobí i úvaha žalovanej, ktorou akoby opätovne povyšuje vlastnícke právo žalovanej nad vlastnícke právo žalobcu, keď uvádza, že zriadením vecného bremena navrhovaného žalobcom by žalovanej bolo znemožnené postaviť rodinný dom a teda ujma, ktorá by tak vznikla žalovanej by bola neporovnateľne vyššia ako je ujma žalobcu spočívajúca v nemožnosti (zamedzení) prístupu k jeho pozemku. Predmetná úvaha žalovanej je v príkrom rozpore nielen s príslušnou zákonnou úpravou a základnými zásadami , ale predovšetkým s ústavnými právami občana nášho právneho štátu, ktoré definujú a garantujú elementárnu ochranu majetku a vlastníctva v SR bez rozdielu a rovnocenne. Túto stránku mince žalovaný konzistentne opomína a presadzuje svoje práva ako niečo silnejšie a vážnejšie oproti právam žalobcu v tomto konaní, čo nemôže objektívne požívať právnu ochranu nielen zo strany štátu, ale ani súdu. Žalobca preto legitímne namieta otázku doposiaľ nestotožnenej „neprimeranej ujmy“, ktorá by mala žalovanej v tejto spojitosti vzniknúť.

Žalovaná už len vágne fabuluje o dôvodoch, prečo nemal doposiaľ začať s realizáciou spomínanej stavby (pozn. rast cien stavebných prác a materiálu je výmyslom, keďže aktuálne tieto ceny neustále rastú a ešte vyšším tempom). Jeho aktuálne deklarovaná snaha so stavbou rodinného domu pokračovať tak vyznieva nedôveryhodne a bez akéhokoľvek pádneho dôkazu, či argumentu. Každopádne treba zdôrazniť, že ak by aj žalovaná so stavbou začala napriek tomuto prebiehajúcemu súdnemu konaniu, jednalo by sa z jej strany o zjavný úmysel zmariť toto súdne konanie a jeho účel, čo by v konečnom dôsledku malo za následok i potrebu revízie rozhodnutia súdu prvej inštancie o bezprostrednej potrebe nariadiť vo veci požadované neodkladné opatrenia. V záverečnom vyjadrenia sa žalovaná opätovne nadbytočne vyjadruje v rovine hodnotiacich úsudkov k postoju žalobcu v tomto konaní a realizácie jeho procesného útoku (pozn. nie je asi ani potrebným sa bližšie vyjadrovať k procesnej obrane žalovanej v tom smere, keď si sama žalovaná stanovuje hranice vecnej a odbornej roviny v porovnaní s rovinou emočne ironizujúcou). Zároveň však v tomto bode sama žalovaná priznáva, že sa de facto ani nevie relevantne vyjadriť k viacerým tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k jeho skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej v jeho predchádzajúcom stanovisku, resp. v podanej žalobe, čo má podľa názoru žalobcu za následok nepopretie týchto tvrdení a z nich vyplývajúceho procesného útoku žalobcu v tomto konaní.

10. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že považuje celé vyjadrenie žalobcu len za zopakovanie už uvedených vyjadrení, opätovne bez podloženia akýmkoľvek relevantným dôkazom alebo odborne zdôvodneným a vecne podloženým argumentom. Ku všetkým uvádzaným tvrdeniam sa žalovaný už vyjadril vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Žalovanej nie je jasné, aký „hmatateľný dôkaz“ mal žalobca na mysli, že by mal byť predložený na podporu záveru, že okrem zákonom stanovených prípadov (taxatívne: , a ), súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani vtedy, ak by sa z okolností prípadu zriadenie vecného bremena javilo ako nevyhnutné východisko pri riešení prejednávaného prípadu. Žalobca uvádza, že žalovaná údajne nesporovala ani jeden z listinných dôkazov predložených žalobcom. Žalovaná nevie, ako a prečo by mala sporovať list vlastníctva a katastrálnu mapu. Čo sa týka žalobcom predloženého geometrického plánu, ten žalovaná de facto namietla už vo svojom vyjadrení k žalobe, že je ním zakreslené vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu je navrhnuté v neprimeranom rozsahu. Umiestnenie a rozsah prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného navrhnutý predloženým geometrickým plánom je neakceptovateľný a neprimeraný aj z titulu zámeru žalovaného stavať na svojom pozemku rodinný. Žalobcom predloženú územnoplánovaciu informáciu vydanú G. Q. B. U. Č.. Q.-XXX/XXXX dňa 20.11.2017 žalovaná označila za vecne nepoužiteľný dôkaz s príslušným zdôvodnením. Žalovaná nepovažuje za „zbytočne a neudržateľne polemizujúcu s minulosťou“ apeláciu na zohľadnenie vývoja, akým sa dospelo k aktuálnemu stavu bezprístupovosti pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu, ako aj skutočnosť, akým spôsobom bol v minulosti realizovaný prístup k pozemku parc. č. XXX/X, nakoľko opodstatnenosť tejto otázky vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. - 68 o potvrdení uznesenia prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viď. bod 11 uznesenia Krajského súdu. Žalovaná predložila dôkaz, stavebné povolenie vydané G. Q. B. Č.. F..Q.-XX/XXXX/Zá-XXX zo dňa 20.5.2021, právoplatné dňa 13.7.2021, ako aj zastavovaciu a koordinačnú situácia umiestnenia rodinného domu na pozemku. Žalobca uviedol, že ide o „akýsi nestotožniteľný nákres“, ktorým žalovaná preukázala navrhované umiestnenie domu na pozemku parc. č. XXX/X, je zastavovacou a koordinačnou situáciou, opatrenou podpisom a aj pečiatkou stavebného úradu, G. Q. B.. Záujem žalovanej stavať v budúcnosti na pozemkoch, na ktorých žalobca chce zriadiť právo prechodu a prechodu nemožno vyhodnotiť ako „právne bezvýznamný“, hoci si to žalobca myslí, a to s poukazom na už uvedené zdôvodnenie a citovanú súdnu judikatúru. Žalobca sa pokúša zdôvodniť primeranosť ním navrhovaného vecného bremena údajným nezasiahnutím v neprimeranom rozsahu do pozemkov žalovanej, keď šírka pozemku požadovaná na zriadenie vecného bremena žalobcom je cca 3,1m a šírka pozemku žalovanej medzi hranicou pozemku a stavbou je cca 3,3m. Uvedený argument považuje žalovaná za tendenčný a nelogický, nakoľko zriadením prechodu a prejazdu v žalobcom navrhovanom rozsahu by tak bola de facto v celom rozsahu zabratá a obmedzená plocha vedľa rodinného domu, ktorá musí nevyhnutne a bez akýchkoľvek obmedzení slúžiť pre účely realizácie stavebných prác, presun stavebného materiálu, pohyb dopravných prostriedkov a ľudí pri stavbe a v budúcnosti sa plánuje využiť na stavbu plota medzi pozemkami žalovanej a susedného rodinného domu na pozemkoch parc. č. XXX/X,X a na výsadbu zelene. Hoci žalobca považuje argumentáciu žalovanej za „absurdnú“, opätovne nedokázal svoj názor relevantne zdôvodniť, ani na rozdiel od žalovanej podporiť názorovo konformnou judikatúrou alebo odborným výkladom. Na rozdiel od žalobcu si žalovaná nemyslí, že začatie stavebných prác na jeho vlastných pozemkoch, na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného ešte pred začatím

tohto súdneho konania a pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu k pozemku parc. č XXX/X, by znamenalo „zjavný úmysel zmariť toto súdne konanie“. Právo žalovanej robiť si na svojom pozemku čo chce, ak tým nezasahuje do práv iných - čo povolená stavba presne predstavuje, je prirodzeným právom každého vlastníka pozemku. V tejto súvislosti žalovaná dokladá do súdneho spisu rozhodnutie G. Q. B. o predĺžení platnosti stavebného povolenia č. Výst./Zá-223 zo dňa 20.7.2023, právoplatné dňa 28.8.2023. Skutočnosť, že žalovaná v predchádzajúcom písomnom vyjadrení uviedla, že sa „de facto nevie relevantne vyjadriť k viacerým tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k jeho skutkovej a právnej argumentácii“ neznamená, že by argumentáciu žalobcu nespochybňovala a nesporovala, ale že tvrdenia žalobcu vo viacerých smeroch postrádajú vecný, formálny, odôvodnený a logicky a právne argumentačne podložený základ. Zostávajú len v rovine subjektívnych názorov nemajúcich oporu v zákonnom komentári, odbornej literatúre ani v rozhodovacej praxi súdov.

11. Žalobca ako dôkazy označil a predložil výpis z LV č. XXX pre k.ú. Q. B., výpis z C. Č.. XXX pre k.ú. Q. B., kópiu z katastrálnej mapy, Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 22.04.2022 vypracovaný geodetom U. N., územnoplánovaciu informáciu obce Q. B. z 20.11.2017, fotodokumentáciu č.l. 13-19, Oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenia, vykonať výsluch strán sporu a vykonať obhliadku pozemku žalovanej vo vzťahu k (ne)existencii studne.

12. Žalovaná ako dôkazy predložila zakreslenie navrhovaného prístupu, resp. cesty k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X, nákres umiestnenia studne na pozemku parc. č. XXX/X, oznámenie obce Q. B. č. Q.-XXX/XXXX, Q.-XX/XXXX-XXX z 19.1.2021 k ohláseniu drobnej stavby „jednoduché vodné zariadenie - domová studňa“, stavebné povolenie vydané G. Q. B. Č.. F..Q.-XX/XXXX/Zá-XXX zo dňa 20.5.2021, právoplatné dňa 13.7.2021, zastavovaciu a koordinačnú situáciu umiestnenia rodinného domu na pozemku, žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia zo dňa 13.6.2023, rozhodnutie Obce Q. B. o predĺžení platnosti stavebného povolenia č. F..Q.-XXX/XXXX/Zá-XXX zo dňa 20.7.2023, právoplatné dňa 28.8.2023.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a ostatnými písomnými vyjadreniami žalobcu a písomnými vyjadreniami žalovanej, s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu a to výpisom z LV č. XXX U. B..Ú.. Q. B., výpisom z LV č. XXX U. B..Ú.. Q. B., kópiou z katastrálnej mapy, Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 22.04.2022 vypracovaným geodetom U. N., územnoplánovacou informáciu obce Q. B. z 20.11.2017, fotodokumentáciou č.l. 13-19, Oznámením o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenia, zakreslením navrhovaného prístupu, resp. cesty k pozemkom parc. č. 487/1, 487/5 a 487/2, nákresom umiestnenia studne na pozemku parc. č. XXX/X, oznámením obce Q. B. Č.. Q.-XXX/XXXX, Q.-XX/XXXX-XXX z 19.1.2021 k ohláseniu drobnej stavby „jednoduché vodné zariadenie - domová studňa“, stavebným povolením vydaným Obcou Q. B. Č.. F..Q.-XX/XXXX/Zá-XXX zo dňa 20.5.2021, právoplatným dňa 13.7.2021, zastavovacou a koordinačnou situáciou umiestnenia rodinného domu na pozemku, žiadosťou o predĺženie platnosti stavebného povolenia zo dňa 13.6.2023, rozhodnutím Obce Q. B. o predĺžení platnosti stavebného povolenia č. F..Q.-XXX/XXXX/Zá-XXX zo dňa 20.7.2023, právoplatným dňa 28.8.2023 a a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava žaloby a doterajších písomných vyjadrení zo dňa 17.2.2023 a 15.08.2023 s tým, že k svojmu návrhu predložil všetky dostupné a relevantné listinné dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje požadovaný nárok. Skutková situácia sa od podaného návrhu nezmenila akurát vystala v tomto konaní bezprostredne hroziaca ujma na strane žalobcu v zmysle účelového postupu žalovanej v tomto konaní, ktorá po podaní žaloby začala realizovať kroky k tomu, aby došlo k zastavaniu pozemku, cez ktorý požaduje žalobca v tomto konaní prístup a prejazd k pozemkom v jeho vlastníctve a teda tá skutočnosť, ktorá bola žalobcovi vytýkaná pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie aktuálne už v tomto konaní existuje. V prípade skutočného zrealizovaní stavebného zámeru zo strany žalovanej na dotknutých pozemkov dôjde nie len k zásadnému obmedzeniu alebo zmareniu nároku žalobcu v tomto konaní, ale aj v konečnom dôsledku zmareniu účelu tohto konania ktoré prebieha dva roky. Žalobca predložil v tomto konaní dva zásadné listinné dôkazy a to ako územnoplánovaciu informáciu vydanú obcou Q. B. tak i vypracovaný a autorizovaný geometrický plán za účelom preukázania svojho nároku, pričom k dnešnému dňu ani jeden z listinných dôkazov nebol doposiaľ prezentovanou procesnou obranou zo strany žalovanej úspešne popretý. Za daného stavu je teda dôvodné, aby súd poskytol ochranu žalobcovi v tejto veci a po vykonaní dokazovania mu vyhovel v celom rozsahu. K notoricky uvádzanému ust. § 151 O.z. zo

strany žalovanej je treba zdôrazniť, že v prípade výkladu ako prezentuje žalovaná by nebolo možné nikdy a to ani cestou súdu zriadiť vecné bremeno k pozemku, teda k vlastníctvu fyzickej osoby, na ktorom by nestála drobná či iná stavba, toto je absurdita a vzniklo by právne vákum, kedy by súd bol diskvalifikovaný z toho, aby mohol poskytnúť ochranu vlastníkovi nehnuteľnosti. Akákoľvek realizácia drobnej či inej stavbe na pozemkoch žalobcu je znemožnená práve aj postupom a konaním žalovanej v tomto konaní, ktorý kontinuálne zamedzuje a neumožňuje prístup na túto parcelu, aktuálny argument že na dotknutej parcele nestojí žiadna drobná stavba za súčasnej vedomosti žalovanej, že takémuto postupu sama bráni, je prejavom nedobromyseľnosti žalovanej v tomto konaní. Čo sa týka studne na pozemku žalovanej, žalobca má pochybnosť o tom a namieta tú skutočnosť, že predmetná studňa, resp. vrt tejto studne, keďže podľa fotodokumentácie sa nejedná o funkčnú studňu, bola alebo mala byť zriadená až po podaní žaloby v tomto konaní. Čo sa týka bezprostrednej hroziacej ujmy, protistrana sa mýli vo svojej argumentácii keď uvádza, že táto nehrozí, keďže sám tunajší súd prvej inštancie uviedol ako jeden z argumentov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaná má skutočne záujem na dotknutých parcelách týmto konaním realizovať stavebné práce. Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia tunajšieho súdu, ktorým zamietol podaný návrh na neodkladné opatrenie a žalovaná práve postupom v priebehu konania sama vniesla do tohto konania bezprostredne hroziacu ujmu, keďže sa dnes vyjadrila jej právny zástupkyňa, že má záujem bude realizovať stavebné práce na pozemkoch, v opačnom prípade by bolo nezmyslené predlžovať platnosť stavebného povolenia. V neposlednom rade zdôrazňuje vágnu argumentáciu žalovanej v tom smere, že prístup k pozemku žalobcu č. XXX/X T. možné zabezpečiť aj „inak“, takýto dôkaz oficiálnej či odbornej váhy v tomto konaní absentuje. Rovnako argumentáciu typu neprimeranej ujmy doposiaľ nestotožnenej žalovanou nie je podložená žiadnym verifikovateľným dôkazom a takisto argumentácia žalovanej akých iných zásahov by sa malo skutočnosti týkať zriadenie požadovaného vecného bremena, ktoré by mali byť na ťarchu žalovanej v tomto konaní, taktiež tomuto tvrdeniu absentuje relevantný dôkaz. Ku skutočnosti, ktoré vlastnícke právo je staršie, dôvodnejšie, prípadne ktoré si zaslúži vyššiu právnu ochranu, je bezpredmetné sa vyjadrovať, keďže vlastnícke právo občana tohto štátu je rovnocenné. Konanie sp. zn. je konanie, ktoré sa vedie už dlho, je to konanie o zriadenie vecného bremena a v ktorom sa takisto rieši otázka argumentácie žalovanej vo vzťahu k formalistickému prístupu a výkladu ust. § 151 ods. 3 O.Z., s tým, že v predmetnom konaní sa zriaďuje vecné bremeno k viacerým pozemkom súdom a nejedná a len o pozemky na ktorých stojí drobná či iná stavba. V prípade, že súd nebude pripájať celý spis, oznámi právny zástupca súdu, ktoré listiny z neho navrhuje oboznámiť. V uvedenom spise bolo v roku 2010 vydané neodkladné opatrenie, ktoré trvá doposiaľ a ktorým bol povolený prechod a prejazd. Právny zástupca žalobcu navrhuje vypočuť v tomto konaní žalobcu aj ku skutočnostiam, ktoré zazneli na dnešnom pojednávaní, ktoré sa týkali spochybňovania jeho dobrej viery pri nadobudnutí pozemkov a teda námietky zo strany žalovanej, že žalobca nadobudol tieto pozemky vedome, prípadne účelovo alebo špekulatívne, bez toho aby mal zabezpečený prístup k týmto pozemkom. Týmto výsluchom by bola vyvrátená námietka, ktorú prezentoval i tunajší súd a uvádzal ju i krajský súd v tomto konaní. Žalobca trvá na pripojení spisu sp. zn. a to konkrétne uznesenia Okresného súdu Trnava, ktorým bolo vydané predbežné opatrenia v tomto konaní a bolo vyhovené návrhu žalobcov na umožnenie prístupu ku svojim pozemku a to i k pozemkom, na ktorých sa nenachádzala v rozhodnom období stavba v spojitosti Krajským súdom Trnava, ktorý toto rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Zároveň navrhuje vykonať úkon miestneho šetrenia na mieste, ktorého sa týka toto konanie a to za účelom preukázania skutočného stavu veci, či sa na predmetnom pozemku žalobcu parc.č. XXX/X nachádza alebo nenachádza stavba a či je možné na tomto pozemku z daných okolností zriadiť takúto stavbu v prípade jej neexistencie, aby bolo dostatočne zaručené a garantované ústavné právo žalobcu vlastniť, užívať a disponovať so svojim majetkom. V opačnom prípade podľa názoru žalobcu mu bude do značnej miery formálne zo strany súdu odňatá možnosť konať pred súdom, presadzovať svoje práva na súdnom konaní a v neposlednom rade bude zasiahnuté i do práva na spravodlivý proces.

15. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca má za to, že jeho nárok je dôvodný, zákonný a je potrebné, aby mu zo strany súdu bolo poskytnutá potrebná ochrana. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia súdu o absencii aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v tomto konaní, poukazuje, že túto skutočnosť nekonštatoval tunajší súd vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako túto skutočnosť nenamietol a nekonštatoval ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Nezaoberal sa touto skutočnosťou a podľa názoru žalobcu, tento dôvod pre zamietnutie žaloby neobstojí, keď doslova krajský súd vo svojom rozhodnutí rozhodol, že bude predmetom dokazovania v merite veci a nie procesná stránka, ktorú nevytkol tunajšiemu súdu pri jeho rozhodovaní. Na zákale týchto skutočností má za to, že aby sa predišlo prípadne arbitrárnosti a

bola táto vec spravodlivo rozhodnutá a prejednaná a nebola tak odňatá možnosť žalobcu uplatňovať si svoje práva v tomto konaní, žiada, aby bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu.

16. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa odvolá sa na všetky ich doterajšie vyjadrenia, navrhuje žalobcu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanej náhradu trov konania. V prvom rade upriamuje pozornosť na už uplatnenú námietku absencie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore, ktorá vyplýva priamo zo znenia ust. § 151 O.Z., kedy žalobca nie je vlastníkom žiadnej stavby vo vzťahu ku ktorej by absentoval prístup. Toto stanovisko bolo podopreté už citovanou judikatúrou doterajších vyjadreniach. Ak by súd v tejto otázke zaujal opačné stanovisko, má zato, že k zariadeniu vecného bremena v žalovanom rozsahu bránia aj ďalšie skutočnosti, ako aj v prvom rade jeho neprimeraný rozsah, ktorý neprimerane zasahuje do vlastníckych práv žalovanej a jeho zriadeným by bolo porušený princíp proporcionality ktorý je v takýchto prípadoch nevyhnutné zohľadňovať. Neprimeraný rozsah navrhované vecného bremena vyplýva najmä z existencie funkčnej studne v mieste navrhované vjazdu a z právoplatného stavebného povolenia, ktorého podmienky sú v rozpore s navrhovaným vecným bremenom. Žiadna bezprostredne hroziaca ujma nevznikla počas tohto konania žalobcovi, nakoľko stavebné povolenie bolo vydané ešte pred podaním žaloby a dokonca ešte pred nadobudnutím pozemkov žalobcom. Aj samotná žiadosť o stavebné povolenie bola podaná ešte pred nadobudnutím pozemkov žalobcom z tohto titulu odmieta akékoľvek účelové konanie žalovanej, ktoré tvrdil žalobca. Žalovaná poukazuje na nevyhnutnosť zaoberať sa otázkou, za akým účelom nadobudol žalobca pozemky do vlastníctva a akým spôsobom mienil riešiť prístup k nim, žalobca je už 4. vlastníkom bez zabezpečeného prístupu k pozemkom. Čo sa týka studne, ktorú žalobca spochybňuje, táto bola zrealizovaná pred podaním žaloby a žalovaná disponuje dôkazom dodacím listom, ktorý v prípade potreby vie predložiť súdu. K neprávoplatnému skončenému inému súdnemu konaniu o ktorom nemá vedomosť sa nemôže vyjadriť. Právny zástupca považuje žalobcom navrhnuté dôkazy za navrhnuté účelovo a žalobca mal priestor prísť dnes a prezentovať svoj názor, ale dnes tu nie je. Doteraz nebola spochybnená neexistencia stavby na pozemku žalobcu a jej dokazovanie obhliadkou na mieste samom považuje za absurdné a nepovažujem za podstatné, či tam niekedy teoreticky postavená môže byť. K obhliadke na mieste samom uvádza, že to navrhovala, ale na tomto dôkaze už netrvá.

17. Právna zástupkyňa žalovanej titulom záverečnej reči uviedla, že opakuje nosný argument, ktorý spočíva v absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k pozemku bez stavby ku ktorej nemá prístup. Nakoľko zákon umožňuje súdu zriadiť svojim rozhodnutím vecné bremeno len v tých prípadoch, ktoré sú výslovne upravené v . V prejedávanom prípade, tak rozhodnuté byť nemôže. K apeláciám právneho zástupcu žalobcu na rozhodnutie prvostupňového a krajského súdu v prípade návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia uviedla, že týmito rozhodnutiami nebolo žiadnym spôsobom rozhodnuté v odlišných intenciách ako prejavil konajúci súd v predbežnom právnom názore, nakoľko neodkladné opatrenie sa rozhodovalo v súlade s a nasl. a žalobca navrhoval, aby strpela žalovaná právo prechodu a prejazdu a nie aby bolo zriadené vecné bremeno.

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX evidovaného Okresným úradom v A., katastrálnym odborom (č.l. 6) mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Q. B., obec Q. B., okres A. a to pozemkov parc. reg. „K.“ č. XXX/X vo výmere XXX m2 - orná pôda, parc. reg. „K.“ č. XXX/X vo výmere XXX m2 ostatná plocha, parc. reg. „K.“ č. XXX/X vo výmere XXX m2 ostatná plocha.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX evidovaného Okresným úradom v A., katastrálnym odborom (č.l. 7) mal súd preukázané, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Q. B., obec Q. B., okres A. a to pozemkov parc. reg. „K. Č.. XXX/X vo výmere XXXX m2 orná pôda, parc. reg. „K.“ č. 490/2 vo výmere XXX m2 orná pôda.

20. Z kópie katastrálnej mapy (č.l. 8) mal súd preukázané, že z D. E. nie je priamy prístup na parcely žalobcu č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X. K parcele žalobcu č. XXX/X je priľahlá parcela žalovanej č. XXX/X a k tej je priľahlá parcela žalovanej č. XXX/X, na ktorú je prístup z D. E..

21. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom č.l. 13-19 vyplýva, že pozemok žalobcu je nezastavaným pozemkom, zarasteným trávou, nenachádza sa na ňom žiadna stavba.

22. Medzi stranami boli ďalej nesporné skutkové tvrdenia, že na pozemku žalobcu parc. č. XXX/X sa žiadna stavba nenachádza, žalobca má záujem na tomto pozemku postaviť stavbu, ale v súčasnosti

nie je vlastníkom stavby, k pozemkom žalobcu nie je zriadená prístupová cesta ani iná komunikácia, žalobca pozemky kúpil bez prístupu k nim, v minulosti bol prístup pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X zabezpečený cez iné pozemky. Žalovaná získala stavebné povolenie na výstavbu rodinného na pozemkoch v jej vlastníctve domu dňa 20.5.2021, pričom právny predchodca žalobcu bol účastníkom tohto stavebného konania.

23. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

25. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (1). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (2).

26. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (1). Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (3).

27. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

28. Súd sa v konaní najprv zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaná v konaní namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

29. Žalobca sa žalobou domáha zriadenia vecného bremena a to práva cesty - prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovanej parc. č. XXX/X J. XXX/X v prospech každodobého vlastníka pozemku parc. XXX/X, ktorý pozemok v súčasnosti vlastní žalobca. Na pozemku žalobcu parc. č. XXX/X, ku ktorému žalobca žiada zriadiť vecné bremeno, sa žiadna stavba nenachádza.

30. Spôsoby vzniku vecných bremien sú v vymedzené taxatívne a nie je možné ich rozširovať. Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Orgánom príslušným na zriadenie vecného bremena je súd alebo orgán verejnej správy. V oboch prípadoch tieto rozhodnutia musia vychádzať z konkrétneho zákonného dôvodu; ani súd, ani orgán verejnej správy nemôžu zriadiť vecné bremeno na základe vlastnej úvahy.

31. Súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch, ako v tých ktoré sú upravené v ustanoveniach <https://app.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq&refSource=text>, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom na jeho riešenie (pozri R 37/1985, uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. - R 47/1991).

32. Podľa súčasnej právnej úpravy zakotvenej v <https://app.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq&refSource=text> možno rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno len v troch prípadoch a to podľa <https://app.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2de&refSource=text> ods. 3, podľa <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngeztkyy&refSource=text> ods. 3, podľa .

33. Podľa ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Z ustanovenia <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2tc3y&refSource=text> ods. 3 jednoznačne vyplýva okruh účastníkov súdneho konania ako nositeľov oprávnenia a tomu zodpovedajúcej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva. Na podanie žaloby je teda aktívne legitimovaný vlastník stavby, pričom žaloba smeruje proti vlastníkovi priľahlého pozemku. Ustanovenie v danom prípade nepoužíva termín vlastník „pozemku“, ani všeobecný termín vlastník „nehnuteľnosti“, ale výlučne len termín vlastník „stavby“, a preto je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť súdne zriadenie prístupu len v prospech vlastníka stavby.

34. „Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa <https://app.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2tc3y&refSource=text> ods. 3 možno za podmienok v tomto ustanovení uvedených. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tieto tri podmienky: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Podľa <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2tc3y&refSource=text> ods. 3 možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Ak zákon upravuje zriadenie vecného bremena výlučne v prospech jediného subjektu - vlastníka stavby, nemožno zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka inej nehnuteľnej veci, teda ani v prospech vlastníka pozemku.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2015, 1289 s)

35. „O zriadení práva cesty rozhoduje súd na základe žaloby vlastníka stavby. Musí z nej vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené a čo žalobca navrhuje. Žalobcom je vlastník stavby, ktorému chýba prístup k verejnej komunikácii.“ (, Veľký komentár, 2. zväzok Vecné práva a zodpovednosť za škodu ( - ), JUDr. Imrich Fekete, str. 555 ).

36. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že ustanovenie je možné vykladať extenzívne a analogicky ho aplikovať aj na vlastníka pozemku, keď názor žalobcu nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a toto nevyplýva ani zo žiadnej judikatúry, práve naopak, z vyššie citovaných rozhodnutí a z odbornej literatúry vyplýva, že súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch, ako v tých, ktoré sú upravené v ustanoveniach <https://app.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq&refSource=text>. Vecné bremeno môže súd zriadiť len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka inej nehnuteľnej veci, teda ani v prospech vlastníka pozemku. Žalobcom požadované vecné bremeno je možné zriadiť len zmluvou.

37. K tvrdeniu žalobcu, že prípustnosť zriadiť vecné bremeno súdom v prejednávanom prípade vyplýva z rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z rozhodnutia odvolacieho súdu súd uvádza, že predmetom neodkladného opatrenia nebolo zriadenie vecného bremena podľa o ods. 3 , ale súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a nasl. , konkrétne , ktorým žalobca žiadal uloženie povinnosti žalovanej strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde cez pozemok žalovanej . Skutočnosť, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana (avšak neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán), žiadnym spôsobom neznamená, že by tým mala byť zároveň preukázaná aj dôvodnosť jeho nároku vo veci samej, t.j. zriadenie vecného

bremena v zmysle . Tunajší súd naviac v rozhodnutí konštatoval, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, zamietnutie uvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal za preukázané, že pomery strán je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia.

38. Vzhľadom na to, že žalobca nie je vlastníkom stavby, ale len vlastníkom pozemku, nie je v zmysle aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Súd preto žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol a z dôvodu hospodárnosti sa už nezaoberal skúmaním splnenia ďalších dvoch hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

39. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie s obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. , predmetom ktorého konania je zriadenie vecného bremena a v ktorom sa tiež rieši otázka výkladu ust. , pričom aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu má preukazovať predbežné opatrenie vydané v tomto konaní v roku 2010.

40. Súd nevykonal dokazovanie s obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. z dôvodu, že uvedený spis nemá súvis s tu prejednávanou vecou (nie sú totožné ani strany sporu ani totožný predmet konania), predbežným opatrením z uvedeného spisu vydaným v roku 2010 nie je súd v tomto konaní viazaný, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktorým by bol súd viazaný a navyše, uvedené konanie nie je právoplatne skončené.

41. Súd ďalej nevykonal dokazovanie obhliadkou nehnuteľnosti (žalobcom navrhované preukázanie umiestnenia studne žalovanej a či je možné na pozemku žalobcu zriadiť stavbu) z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti, nakoľko žaloba je nedôvodná z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

42. Neexistencia stavby na pozemku žalobcu bola nesporná, preto žalobcom navrhnutá ohliadka pozemku žalobcu uplatnená na pojednávaní bola nadbytočná, nehospodárna, nakoľko nesporné skutočnosti sa z dôvodu hospodárnosti nepreukazujú a naviac tento návrh na dokazovanie ani nebol uplatnený včas a jeho vykonanie by vyžadovalo odročenie pojednávania.

43. Súd nevykonal ani výsluch strán sporu z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti, nakoľko podstatné skutkové tvrdenie o tom, že žalobca nie je vlastníkom stavby, bolo nesporné, preto jeho ďalšie preukazovanie nebolo potrebné. Výsluch žalobcu navrhnutý na pojednávaní ku skutočnostiam, ktoré sa týkali spochybňovania jeho dobrej viery pri nadobudnutí pozemkov, jednak nebol navrhnutý včas, nakoľko žalovaná vo všetkých svojich písomných podaniach na okolnosti nadobudnutia pozemkov žalobcom poukazovala a jednak bol nadbytočný, keďže žalobu súd zamietal z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, preto súd tento dôkaz nevykonal.

44. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia podľa pomeru úspechu a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.