Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-415-2015.pdf
PDF · 81.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/415/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: BYTOVÉ DRUŽSTVO PREŠOV, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665 zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov proti žalovanej: W. J., L.. XX.X.XXXX, J. I. XX, XXX XX G. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s. r. o., so sídlom 080 01 Prešov, Konštantínova 3, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 242,73 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou na tunajšom súde dňa 19.10.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 609,61 eura s 8,15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 633,73 eura od 1.7.2014 do 31.5.2015 vo výške 47,40 eura, zo sumy 68,08 eura od 1.7.2014 do 31.5.2015 vo výške 5,09 eura, zo sumy 68,08 eura od 1.8.2014 do 31.5.2015 vo výške 4,62 eura, s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 609,61 eura od 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 0,43 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 0,43 eura od 1.8.2015 do zaplatenia a zo sumy 0,43 eura od 1.9.2015 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „žalovaná je vlastníčkou bytu č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXXX, kat. úz. G., ale si od roku 2014 neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, nakoľko nepoukazuje žalobcovi - správcovi domu mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, na plnenie spojené s užívaním bytu a na správu domu. Ku dňu podania návrhu žalovaná dlhovala žalobcovi sumu vo výške 609,61 eura. Dlžná suma pozostáva z nedoplatkov za: v roku 2013 naviac uhradené: - 9,66 eura, I-III/2014 naviac uhradený rozdiel á 0,17 eura, IV-VI/2014 naviac uhradený rozdiel á 0,05 eura, VII/2014 rozdiel vo výške 68,08 eura, VIII/2014 rozdiel vo výške 68,08 eura, IX-XII/2014 naviac uhradený rozdiel á 0,59 eura, I-VI/2015 naviac uhradený rozdiel á 0,59 eura, VII, VII, IX/2015 rozdiel á 0,43 eura, nedoplatok vyúčtovanie r. 2013: 633,73 eura, preplatok vyúčtovania r. 2014: - 145,35 eura. Na vzniknutý nedoplatok žalobca upozornil žalovanú písomnou upomienkou zo dňa 29.9.2015.
2. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.6.2018 č.k. 19C/415/2015-284 bolo rozhodnuté tak, že „I. Konanie o zaplatenie 8,05 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 1,29 eura od 1.6.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e . II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 609,61 eura s 815 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 633,73 eura od 1.7.2014 do 31.5.2015 vo výške 47,40 eura, s 8,15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 68,08 eura od 1.7.2014 do 31.5.2015 vo výške 5,09 eura, s 8,15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 68,08 eura od 1.8.2014 do 31.5.2015 vo výške 4,62 eura, 8,05 % úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 608,32 eura od 1.6.2015 do zaplatenia, s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 0,43 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 0,43 eura od 1.8.2015 do zaplatenia, s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 0,43 eura od 1.9.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
3. V dôsledku odvolania žalovanej rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.10.2019 č.k. 5Co/182/2018-323 bolo rozhodnuté tak, že odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I o zastavení konania a to konkrétne v časti výroku II o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 433,42 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku priznanej istiny nad sumu 433,42 eur do 609,61 eur zmenil rozsudok súdu 1.inštancie tak, že návrh zamietol a Zrušil rozsudok vo výroku čo do úroku z omeškania a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neporušil žiadne právne ustanovenie ani žiadnu právnu povinnosť a nie je a nemôže byť zodpovedný za vzniknutý stav, hoci je pravdou, že námietky žalovanej v tomto smere prijal a pokiaľ bolo možné, snažil sa o tom, aby pri rozúčtovaní tepla v budúcnosti akceptoval aj takéto výhrady vlastníkov bytov. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného 5Co/182/2018 9 dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania, a to konkrétne v časti II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 433,42 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 387 CSP ako vecne správny. Odvolací súd mal za preukázaný skutkový stav čo do preplatku v sume 178,71 eur, ku ktorému započítaniu došlo jednostranným právnym úkonom žalobcu vo vzťahu k žalovanej i vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 21.06.2018 jednoznačne vyhlásil, že pokiaľ ide o preplatok, ktorý vznikol vo výške 178,71 eura bude v neskoršom konaní započítaný na túto istinu, žalovaná s tým súhlasí. Z dôvodu hospodárnosti i vzhľadom na jednoznačne zistený skutkový stav i čo do sumy 178,71 eur zároveň odvolací súd akceptoval i rozdiel vzniknutý na platbách spojených s užívaním bytu za obdobie od podania žaloby vo výške 2,53 eur. Preto vo zvyšku priznanej istiny nad sumu 433,42 eur do 609,61 eur odvolací súd podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh zamietol. Uviedol ďalej, že možno prisvedčiť žalovanej, že vo výroku rozsudku čo do úroku z omeškania zo sumy 609,61 eur je nesprávne uvedených 815 %. Zároveň odvolací súd zmenil rozsudok v časti nad sumu 433,42 eur čo do istiny. Preto bolo účelné v tejto časti rozsudok zrušiť. Zároveň sa zmenil i pomer úspechu a neúspechu vo veci. Preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 389 v spojení s ustanovením § 391 CSP zrušil rozsudok vo výroku čo do úroku z omeškania a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Súd preto na pojednávaní konanom dňa 12.12.2019 konal iba o zostatku nároku a to o úrokoch z omeškania.
6. Právny zástupca žalobcu uviedol, že suma, ktorá bola čo do istiny priznaná, bola započítaná na preplatok žalovanej, ktorý jej vznikol za zúčtovacie obdobie, ktoré bolo splatné v 30.6.2019. Zvyšok tohto preplatku vo výške 141 eur bol vrátený žalovanej vzhľadom na to, že prebiehal súdny spor, a preto nebol započítaný na úroky z omeškania z tohto sporu. Prepočítal predmetné nároky ohľadom úrokov z omeškania s tým, že ich špecifikoval tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 633,73 eura od 17.2014 do 31.5.2015 vo výške 47,40 eura, 8,15 % úroky z omeškania ročne zo sumy 68,08 eura od 1.7.2014 do 31.5.2015 vo výške 5,09 eura, 8,15 % úroky z omeškania ročne zo sumy 68,08 eura od 1.8.2014 do 31.5.2015 vo výške 4,62 eura, 8,05 % úroky z omeškania ročne zo sumy 608,32 eura od 1.6.2015 do
30.6.2018 vo výške 150,93 eura, 8,05 % úroky z omeškania ročne zo sumy 429,62 eura od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo výške 34,49 eura a 8,05 % úroky z omeškania zo sumy 0,43 eura od 1.7.2015, 1.8.2015 a od 1.9.2015 do 30.6.2018 vo výške po 0,10 eura, celkovo teda žiadal o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 242,73 eura.
7. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nenamieta voči tejto špecifikácii a s výškou úrokov z omeškania súhlasí.
8. Preto súd vo veci rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Keďže strany sporu sa dohodli na tomto zostávajúcom nároku a žalovaná strana voči nemu námietky nevzniesla, súd mal tento nárok žalobcu čo do skutkového a právneho zdôvodnenia za nesporný, preukázaný a dôvodný a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie týchto úrokov z omeškania v zmysle upraveného a špecifikovaného návrhu žalobcu.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd voči žalovanej 100 % nárok na náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od pôvodného rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi s tým, že súd v konečnom rozhodnutí posúdi dôvodnosť uplatnených trov právneho zastúpenia s prihliadnutím na predložené vyčíslenie. Súd nevidí v podstate a povahe sporu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal aplikovať ustanovenie § 257 CSP a úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).