Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-126-2019.pdf
PDF · 132.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/126/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu L. U., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom Z. Z., 1. mája XXX, zastúpeného L.. L. P., advokátom so sídlom Y. M., E. XXXX, proti žalovanému H. zastúpenému advokátskou kanceláriou G. o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.mája 2019, č. k. 18C/72/2014-324 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej zamietajúcej časti II. p o t v r d z u j e.
Napadnutý rozsudok vo výrokovej vyhovujúcej časti I. z m e ň u j e tak, že žalobcu o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia H., konaného dňa 12.01.2014 v bodoch 4, 5, 6, 7 a 8 z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že uznesenie zhromaždenia Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z., konaného dňa 12.01.2014, je v bodoch 4, 5, 6, 7, 8, ktorými sa: - ruší Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Z. Z., XXX XX Z. Z. - bez právnej subjektivity, -zakladá pozemkové spoločenstvo s názvom "Urbárska spoločnosť pozemkové spoločenstvo Z. Z." adresa: XXX XX Z. Z. XXX, - schvaľuje zmluva o pozemkovom spoločenstve a stanovy Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z., - volí výbor Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z. v zložení: I. F., V. F., X. L., C. Jašo, C.. U. G., C.. arch. U. V., - volí dozorná rada Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z. v zložení: U. G., C.. C. E., L. F., - ukladá novozvolenému výboru: a) previesť registráciu urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z.: notár, Okresný úrad Trenčín, odbor pozemkovo-lesný, X. banka, Štatistický úrad SR, daňový úrad, b) skontrolovať stav majetku, c) zostaviť finančný a hospodársky plán USPS dokonca marca 2014, d)vyrovnať záväzky voči podielnikom za roky 2005 až 2013 je neplatné. Vo výroku II. vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že uznesenie Valného zhromaždenia Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z., konaného 12.01.2014, valné zhromaždenie: 1. súhlasí s programom zhromaždenia, 2. volí pracovné orgány zhromaždenia: A) mandátovú komisiu v zložení: Ing. U. G., V. F., L. X., B) navrhol komisiu v zložení: I. F., C. L., C) volebnú komisiu v zložení: U. B., L. v B., M. P., D) zapisovateľ: C.. R.. U. V., E) overovateľ zápisnice: I. P., U. X., 3. berie na vedomie správu o stave a hospodárení USPS prednesenú predsedom výboru s pripomienkami, 4. ruší Urbársku spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Z. Z., XXX XX Z. Z. - bez právnej subjektivity, 5. zakladá pozemkové spoločenstvo s názvom "Urbárska spoločnosť pozemkové spoločenstvo Z. Z." adresa: XXX XX Z. Z. XXX. Schvaľuje zmluvu o pozemkovom
spoločenstve a stanovy Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z., 6. zvolilo výbor Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z. v zložení: I. F., V. F., X. L., C. L., C.. U. G., C.. arch. U. V., 7. zvolilo dozornú radu H. spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z. v zložení: U. G., C.. C. E., L. F., 8. ukladá novozvolenému výboru: a) previesť registráciu urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z.: notár, Okresný úrad Z., odbor pozemkovo-lesný, X. banka, Štatistický úrad SR, daňový úrad, b) skontrolovať stav majetku, c) zostaviť finančný a hospodársky plán USPS dokonca marca 2014, d) vyrovnať záväzky voči podielnikom za roky 2005 až 2013 je neplatné. Na základe vykonaného dokazovaniu dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti celého uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti dňa 12.01.2014, pričom celé uznesenie pozostávalo z viacerých čiastkových rozhodnutí. Súd zastáva názor, že jednotlivé body uznesenia sú samostatné, o každom bolo možné prijať samostatné uznesenie, a preto je možné v každom bode uznesenia skúmať splnenie podmienok pre určenie neplatnosti toho ktorého bodu. Ako vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia sa môže domáhať len prehlasovaný člen spoločenstva. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je členom spoločenstva, ktorý sa zúčastnil na uvedenom zhromaždení a na tomto aj hlasoval. Z notárskej zápisnice notárky K. M. N 14/2014, Nz 2728/2014, NCRls 2760/2014 zo dňa 12.01.2014 vyplynulo, že pri voľbe členov mandátovej komisie, návrhovej komisie, volebnej komisie, overovateľov zápisnice a zapisovateľa nebol žiaden člen spoločenstva proti, t. z. nikto nebol prehlasovaný, teda ani žalobca, a preto žalobca v tejto časti uznesenia (bod 2 uznesenia) nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti dotknutého uznesenia. Čo sa týka bodu 1 a bodu 3 uznesenia, ktorými bol schválený program zasadnutia a zhromaždenie zobralo na vedomie správu o stave a hospodárení spoločenstva, možno konštatovať, že tieto rozhodnutia nemajú vplyv na práva a povinnosti členov spoločenstva, resp. práva a povinnosti členov spoločenstva neboli týmito rozhodnutiami nijak ukrátené, a preto nevzniká potreba určenia neplatnosti takýchto rozhodnutí. Sankcia určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia ako kolektívneho orgánu je krajným riešením, ktoré je možné aplikovať v prípadoch, kedy by spôsob, akým bolo valné zhromaždenie vedené, alebo akým bolo jeho rozhodnutie prijaté, porušoval právo niektorého z členov valného zhromaždenia tým, že by ho ukrátil na jeho právach. Iná situácia nastáva v prípade bodu 4 dotknutého uznesenia. Týmto bodom uznesenia sa ruší pôvodné pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Z už citovanej notárskej zápisnice vyplýva, že členovia spoločenstva odhlasovali zrušenie pôvodného spoločenstva tak, že za zrušenie hlasovalo 168 podielnikov, čo je 54,37 % z celkového počtu podielnikov, proti hlasoval 1 člen a nikto sa hlasovania nezdržal. Keďže jeden člen bol proti, mohol týmto byť i žalobca. Súd tak ustálil, že žalobca je v tejto časti aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 15 ods. 1 zákona sa na zrušenie spoločenstva vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov členov zhromaždenia. Nestačí preto, že za zrušenie spoločenstva hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov, pretože títo spolu nemusia dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Nie každý člen má totiž rovnaký počet hlasov. Počet hlasov každého člena sa odvíja od podielu tohto člena na spoločnej nehnuteľnosti. Nakoľko z notárskej zápisnice nevyplýva, aký počet hlasov bol udelený za zrušenie pôvodného spoločenstva, nemožno uzavrieť inak, ako že uznesenie o zrušení pôvodného spoločenstva nebolo prijaté zákonom stanovenou väčšinou hlasov a z toho dôvodu je neplatné. Ďalším bodom, bodom 5, bolo prijaté rozhodnutie o založení spoločenstva a schválení zmluvy o pozemkovom spoločenstve a stanov. Z obsahu zmluvy o pozemkovom spoločenstve, ktorá bola predmetom schvaľovania, mal súd za preukázané, že táto sa dotýka tam uvedených nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania. V zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona sa teda jedná o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Na založenie spoločenstva v prípade spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti sa v zmysle § 4 ods. 1 zákona vyžaduje súhlas všetkých vlastníkov. V danom prípade však súhlas všetkých vlastníkov udelený nebol. O založení spoločenstva sa hlasovalo v rámci bodu 11, kedy bolo prijaté záverečné uznesenie (z obsahu notárskej zápisnice nevyplýva, že by sa o založení spoločenstva hlasovalo v priebehu zasadnutia, či už prostredníctvom hlasovacích lístkov alebo zdvihnutím ruky; navyše na zasadnutí neboli ani všetci vlastníci prítomní). Toto uznesenie bolo schválené jednoznačnou väčšinou prítomných podielnikov. Už zo samotného vyjadrenia "väčšina prítomných" možno mať za to, že súhlas všetkých vlastníkov udelený nebol. Odhliadnuc od toho, možno dať za pravdu žalobcovi, že vyjadrenie "jednoznačná väčšina" je neurčité. Nie je zrejmé, koľko členov zhromaždenia sa na hlasovaní zúčastnilo, koľkí hlasovali za, koľkí proti, príp. či sa niekto zdržal hlasovania. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie nebolo prijaté zákonom predpísaným spôsobom, a preto je neplatné. Súčasťou tohto bodu bolo aj rozhodnutie o schválení zmluvy o spoločenstve a stanov. Zmluva o spoločenstve ako aj stanovy sa schvaľujú nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. Na tomto mieste žalobca tvrdil, že nebol
stanovený spôsob prideľovania hlasov jednotlivým členom. Súd teda skúmal, či predmetné rozhodnutie bolo prijaté zákonom predpokladaným spôsobom. V zmysle § 15 ods. 2 zákona sa na schválenie zmluvy vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov, pričom každý člen má taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti na výkone práv a povinností a tento pomer je vyjadrený podielom na spoločnej nehnuteľnosti. Ak je však spoločná nehnuteľnosť zapísaná na viacerých listoch vlastníctva a nie je možné pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností určiť, tento pomer možno určiť dohodou alebo rozhodnutím zhromaždenia. V danom prípade sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na viacerých LV, pričom na každom LV je podiel členov spoločenstva iný. Bolo preto potrebné určiť či už dohodou alebo rozhodnutím zhromaždenia pomer členov spoločenstva, akým sa budú podieľať na výkone práv a povinností. Takáto dohoda, príp. rozhodnutie zhromaždenia však absentuje, čo v konaní nebolo sporné. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že určil pre každého vlastníka 1 hlas na každých 1.000 m2, takéto rozhodnutie súd považuje za svojvoľné, nemajúce oporu v zákone, v dohode, či v rozhodnutí zhromaždenia. Uvedeným postupom totiž žalovaný zasiahol nežiaducim spôsobom do práv tých členov spoločenstva, ktorých výmera nehnuteľnosti je menšia ako 1.000 m2 a svojvoľne ich vylúčil z hlasovania tým, že im nepriznal žiaden hlas. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaný nepostupoval ani v súlade so stanovami pôvodného pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, nakoľko podľa týchto stanov by každému vlastníkovi na podiel 10 prináležal 1 hlas. Za takto zisteného stavu potom počet hlasov nezodpovedá skutočnosti, v dôsledku čoho nie je možné určiť, či hlasovania sa zúčastnila skutočná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov a či predmetné rozhodnutie bolo touto aj prijaté. S poukazom na uvedené má súd za to, že rozhodnutie o schválení zmluvy a stanov nebolo prijaté zákonom stanoveným spôsobom a z toho dôvodu je neplatné. Rovnako tieto dôvody platia aj pre voľbu členov orgánov spoločenstva, keď ani v tomto prípade nie je možné určiť, či sa hlasovania zúčastnil potrebný počet hlasov a či rozhodnutie bolo potrebným počtom hlasov odsúhlasené. Čo sa týka posledného rozhodnutia v bode 8 uznesenia, ani toto nebolo prijaté zákonom stanoveným spôsobom, nakoľko, ako vyplýva z notárskej zápisnice, toto odsúhlasila v bode 11 notárskej zápisnice jednoznačná väčšina prítomných, pričom vôbec nie je zrejmé, aký počet táto väčšina predstavuje, aký počet hlasov bol za prijatie rozhodnutia v bode 8, aký počet bol proti. Z tohto pohľadu súd aj toto rozhodnutie považuje za neplatné. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sa hlasovalo zdvihnutím ruky, nie hlasovacími lístkami a hlasovania sa zúčastnilo len asi 28 členov, tieto jeho tvrdenia neboli v konaní preukázané. Je síce pravda, že niektoré hlasovania prebehli aj formou zdvihnutia ruky, ale ani vypočutí svedkovia nevedeli uviesť, o čom (o ktorom bode programu) sa takýmto spôsobom hlasovalo. Práve naopak žalovaný dostatočne v konaní preukázal, že hlasovanie prebehlo aj formou hlasovacích lístkov, ktoré v konaní predložil. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, že body 4, 5, 6, 7, 8 uznesenia určil za neplatné a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Právne vec posudzoval podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 4, 5, § 14 ods. 4, § 15 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách účinného v čase konania zhromaždenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď v predmetnej veci mala každá strana úspech čiastočný (žalobca mal úspech v časti určenia neplatnosti 5 rozhodnutí, žalovaný v časti 3 rozhodnutí), keďže pomer úspechu oboch strán bol približne rovnaký, tak žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu.
3. Žalobca svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby v bodoch 1/, 2/ a 3/ a v časti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ a písm. h/ CSP. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pri voľbe členov mandátovej komisie, návrhovej komisie, volebnej komisie, overovateľov zápisnice a zapisovateľa nebol žiaden člen spoločenstva proti, t. z. že nikto nebol prehlasovaný a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti dotknutého uznesenia v bode 2/ a čo sa týka bodov 1/ a 3/, ktorými bol schválený program zhromaždenia, ktoré zobralo na vedomie správu o stave a hospodárení spoločenstva, že tieto rozhodnutia nemajú vplyv na práva a povinnosti členov spoločenstva a preto nevzniká potreba určenia neplatnosti týchto rozhodnutí. Upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že z obsahu notárskej zápisnice notárky Zuzany Karasovej N 14/2014, NZ 2728/2014, NCRls 2760/2014 z 12.01.2014 /strana 2 prvý odsek/ je zrejmé, že žalobca vzniesol voči programu zhromaždenia námietky, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 3/. Za tejto situácie mal za to, že konštatovanie súdu uvedené v bode 23. odôvodnenia rozsudku o tom, že v tejto časti uznesenia bod 2/ nebol žiaden člen spoločenstva proti , t. z. že nikto nebol prehlasovaný je zrejme v rozpore s vykonaným dokazovaním. Čo sa týka bodu 3/ programu schôdze v znení „berie na vedomie správu o stave a hospodárení prednesenú predsedom výboru s pripomienkami“,
o takomto programe schôdze nebolo možné rozhodnúť, nakoľko správu o stave a hospodárení je možné alebo schváliť alebo neschváliť, resp. zobrať na vedomie, ale nie podmienečne. Z obsahu notárskej zápisnice nie je zrejmé aké pripomienky mali byť schválené a ktoré nie. Neobstojí ani tvrdenie súdu, že rozhodnutiami v bodoch 1/ až 3/ nebol zasiahnuté do práv žalobcu. Žalobca ako člen spoločenstva má záujem na tom, aby členské schôdze boli zvolané a vedené v súlade so zákonom, aby boli uznesenia prijaté zákonom stanoveným spôsobom. Ďalej namietal zmätočnosť výroku II. a III. z dôvodu, že pokiaľ súd ustálil, že na schôdzi konanej dňa 12.01.2014 sa nezúčastnil dostatočný počet podielnikov a z toho vyvodil neplatnosť uznesení prijatých v bodoch 4/ - 8/, potom je zrejmé, že rovnaká vada sa vzťahuje aj na rozhodnutia prijaté pod bodom 1/ - 3/. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Vytýkal súdu, že vychádzal z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem, z formalistického výkladu listinných dôkazov a súd svoj právny názor prijal na základe domnienok a dohadov, nie na základe skutočne preukázaných skutočností. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd pre žalobcu z nepochopiteľných dôvodov vzhliadol v predmetnom spore nedostatok aktívnej legitimácie vo vzťahu k uzneseniu bode 2/ a nevzhliadol neplatnosť uznesení v bodoch 1/ až 3/, aj keď dôvody, pre ktoré určil neplatnosť zvyšných uznesení v bodoch 4/ až 8/ sa v celom rozsahu vzťahujú na prvé tri body. Ďalej namietal nesprávnosť rozsudku aj v časti výroku o náhrade trov konania, keď je zrejmé, že žalobca v konaní nebol úspešný len v nepatrnej časti / uznesenia prijaté v bode 1/ až 3/, poukázal na viaceré rozhodnutia ÚS SR. Trval na tom, že v podstatnej časti bol úspešný a preto mal súd rozhodnúť o trovách konania tak, že zaviaže žalobcu /zrejme myslel žalovaného/ povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100%. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alt. aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
4. Žalovaný svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch na základe odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP. Namietal záver súdu prvej inštancie, že celé uznesenie pozostávalo z viacerých čiastkových rozhodnutí, že jednotlivé body uznesenia sú samostatné a o každom bolo možné prijať samostatné uznesenie, nakoľko o žalobou napadnutom rozhodnutí sa hlasovalo ako celku a vyslovenie neplatnosti týchto čiastkových rozhodnutí prijatých na valnom zhromaždení žalobca žalobou nenapadol. Aj keby sa prijal výklad súdu, že je možné v každom bode uznesenia skúmať splnenie podmienok pre určenie neplatnosti tohto ktorého bodu, tak sa nemožno stotožniť so záverom, že uznesenie je v bodoch 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ neplatné. Za správne považoval konštatovanie súdu, že pri voľbe členov mandátovej komisie, návrhovej komisie, volebnej komisie, overovateľov zápisnice a zapisovateľa /bod 2/ uznesenia/ nebola žiadny člen spoločenstva proti, nikto nebol prehlasovaný, preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Rovnako za správne považoval aj konštatovanie, že čo sa týka bodu 1/ a 3/ uznesenia, ktorými bol schválený program zasadnutia a zhromaždenia zobralo na vedomie správu o stave a hospodárení spoločenstva, že tieto rozhodnutia nemajú vplyv na práva a povinnosti členov spoločenstva. Za správny považoval aj záver, že sankcia určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia ako kolektívneho orgánu je krajným riešením, ktoré je možné aplikovať v prípadoch, kedy by spôsob, akým bolo zhromaždenie vedené, alebo akým bolo jeho rozhodnutie prijaté, porušoval právo niektorého z členov zhromaždenia tým, že by ho ukrátil na jeho právach. Za nesprávny však považoval záver súdu prvej inštancie o neplatnosti bodu 4/ uznesenia, ktorým sa ruší pôvodné pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Poukázal na ust. § 31 ods. 5, 6 a 9 prvá vety zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, z ktorého je zrejmé, že ak by aj nedošlo k zrušeniu pôvodného pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity na zasadnutí zhromaždenia, k tomuto by došlo zo zákona. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že z notárskej zápisnice vyplýva, že členovia spoločenstva odhlasovali zrušenie pôvodného spoločenstva tak, že za zrušenie hlasovalo 168 podielnikov, čo je 54,37% z celkového počtu podielnikov, proti hlasoval 1 člen a nikto sa hlasovania nezdržal. Za nesprávny však považoval názor súdu, že uznesenie o zrušení pôvodného spoločenstva nebol prijaté zákonom stanovenou väčšinou a z toho dôvodu je neplatné. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, ako vyplýva z notárskej zápisnice na zhromaždení bolo prítomných 169 členov s celkovým podielom na spoločnej nehnuteľnosti o veľkosti 857 636/1 420 000-ín. Podiel žalobcu na spoločnej nehnuteľnosti predstavuje 10 098/1 420 000-ín, keďže za hlasovalo 168 členov, proti 1 /žalobca/ a nikto sa nezdržal, tak za prijatie predmetného rozhodnutia hlasovali členovia s celkovým podielom na spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu 857 636/1 420 000-ín mínus 10 098/1 420 000-ín t. j. 847 538/1 420 000-ín, čo predstavuje 59,68% -ný podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Preto záver súdu o tom, že uznesenie o zrušení pôvodného spoločenstva nebol prijaté zákonom stanovenou väčšinou, a z toho dôvodu je neplatné, je celkom zjavne v rozpore so
skutočnosťou, respl v rozpore s vykonaným dokazovaním. Rovnako za nesprávny považoval aj záver súdu o neplatnosti bodu 5/ uznesenia, ktorým malo byť prijaté rozhodnutie o založení spoločenstva a schválení zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Poukázal na ust. § 4 ods. 1 pred bodkočiarkou zákona o pozemkových spoločenstvách, z ktorého je zrejmé, že spoločenstvo sa zakladá zmluvou o spoločenstve, ktorá sa uzatvára tak, že za ňu hlasujú členovia spoločenstva s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že o založení spoločenstva sa hlasovalo v rámci bodu 11, keď v skutočnosti sa hlasovalo o zmluve o spoločenstve ako i stanovách, a to v rámci bodu 7 za použitia na to určených hlasovacích lístkov. O zmluve o spoločenstve ako i stanovách hlasovali členovia s celkovým počtom hlasov /počítaných podľa podielov/ 709, proti boli s počtom hlasov 4, pričom už z toho je zrejmé, že hlasujúcim proti nemohol byť žalobca, nakoľko tento mal počet hlasov 10. V tomto prípade tak žalobca nemohol byť prehlasovaný a teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Za nesprávny považoval aj záver súdu o tom, že v danom prípade sa jedná o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. d/ zákona o pozemkových spoločenstvách, a teda že na založenie spoločenstva v prípade spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti sa v zmysle § 4 ods. 1 cit. zákona vyžaduje súhlas všetkých vlastníkov. V predmetom prípade sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, kedy o založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Poukázal aj na ust. § 4 ods. 2, § 30 cit. zákona a § 14 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorých účastníkom konania o registráciu spoločenstva
- žalovaného, bo žalobca, ktorý mohol využiť všetky právne prostriedky proti rozhodnutiu správneho orgánu, čo však nespravil a akékoľvek súdne rozhodnutie v tomto spore už nie je spôsobilé zmeniť právne postavenie žalobcu. Za rovnako nesprávny považoval aj záver súdu o neplatnosti bodu 6/ a 7/ uznesenia, týkajúcim sa voľby členov orgánov spoločenstva, keď ani v tomto prípade nie je možné určiť, či sa hlasovania zúčastnil potrebný počet hlasov a či rozhodnutie bolo potrebným počtom hlasov odsúhlasené. Nesprávny je záver súdu, že členovia orgánov sa volili v rámci bodu 11/, v skutočnosti sa volili v rámci bodu 8/. Tvrdil, že pri voľbe členov orgánov nejde o prijatie rozhodnutia ako uvádza súd, ale o voľbu v ktorej je potrebné , aby zvolený člen získal nadpolovičnú väčšinu hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Považoval za logické, že členmi orgánov sa stanú tí, ktorí vo voľbe získajú najväčší počet hlasov a je pojmovo vylúčené, aby bol niekto vrátane žalobcu prehlasovaný. Vo voľbe sa totiž volí z kandidátov ich krúžkovaním, a nehlasuje sa za alebo proti prijatiu rozhodnutia. Žalobca preto ani v tomto prípade nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. S poukazom na ust. § 15 ods. 1, 2 a § 9 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách mal za to, že z týchto ustanovení je zrejmý spôsob výpočtu hlasov jednotlivých členov spoločenstva. Ako vyplýva z prezenčnej listiny, ktorá bola prílohou notárskej zápisnice, pri každom členovi spoločenstva je uvedená výmera jeho pozemkov a od tejto sa odvíja počet hlasov s tým, že každý člen spoločenstva mal 1 hlas na každú 1000/1 420 000-inu jeho podielu, teda o niečo menej ako v skutočnosti, a to výlučne z dôvodu uľahčenia spočítavania hlasov, keďže spoločenstvo má 309 členov. Uvedená prax bola zaužívaná i v spoločenstve bez právnej subjektivity a v žiadnom prípade nešlo o svojvoľné stanovenie počtu hlasov. Navyše, ak je rozhodnutie prijaté väčšinou hlasov členov, ktorí majú každá o niečo menej hlasov ako v skutočnosti, zodpovedá matematickej logike, že uvedené rozhodnutie bude prijaté s ešte väčším počtom hlasov v prípade spočítania skutočného počtu. Ďalej poukázal na ust. § 31 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého Urbárska spoločnosť poz. spol. Trenčianska Turná /bez právnej subjektivity/ ak právny predchodca žalovaného, boli povinné upraviť svoje pomery novým požiadavkám cit. zákona, čo bolo prvoradým dôvodom konania zhromaždenia, a teda bolo v záujme všetkých členov spoločenstva bez právnej subjektivity. Mal za to, že výrok rozsudku je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti, nakoľko nie je riadne odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia a skutočnosť v ňom uvedené sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Názor žalovaného, že jednotlivé uznesenia prijaté na zhromaždení nemožno od seba oddeliť nemôže obstáť, ak totiž žalovaný podľa vlastných tvrdení vyhotovil viacero hlasovacích lístkov, potom je zrejmé, že hlasovaní a uznesení muselo byť viacero. K tvrdeniam žalovaného v bode V. odvolania uviedol, že sú čistou fabuláciou a špekuláciou, pričom ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie nikdy nepredniesol a preto na ne v rámci odvolacieho konania nemožno prihliadať. Mal za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že body 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ uznesenia zhromaždenia konaného dňa 12.01.2014 sú
neplatné. Okolnosť, že v zápisnici nie je dostatočne uvedené o aké hlasovanie sa pri jednotlivých bodoch programu jednalo, a kto z členov spoločenstva bol proti, nemožno dať na ťarchu žalobcovi. Mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti výroku I. vecne správny. V ostatnom sa pridržiaval svojho odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ako vecne správny, a vo výroku II. a III. rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, alt. aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nikdy netvrdil, že jednotlivé uznesenia prijaté na schôdzi nemožno od seba oddeliť. Avšak žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti celého uznesenia prijatého na schôdzi. O žalobou napadnutom rozhodnutí sa na schôdzi hlasovalo v rámci bodu 11. programu, a to ako celku, nie jednotlivých bodoch. V rámci programu schôdze sa prijalo viacero rozhodnutí, o ktorých sa hlasovalo, a ktoré rozhodnutia žalobca žalobou nenapadol. Ďalej poukázal na to, že sa v predmetnom prípade jedná o spoločnú nehnuteľnosť a nie o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, a na základe uvedeného je potrebné na predmetnú veci aplikovať výlučne zákonné ustanovenia týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti a nie ustanovenia týkajúce sa spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný uvádza v bode V. odvolania nové skutkové tvrdenia, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo aká väčšina hlasovala o predmetnom bode.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku II. vecne správny a vo výroku I. je treba rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietnuť.
8. Súd prvej inštancie založil svoj vyhovujúci výrok I. napadnutého rozsudku na tom právnom závere, že uznesenie zhromaždenia Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Z. Z. bez právnej subjektivity konajúceho sa dňa 21.01.2014, ktorým bolo zrušené pôvodné pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, ktorým bolo založené pozemkové spoločenstvo s názvom Urbárska spoločnosť pozemkové spoločenstvo Z.. Z. s právnou subjektivitou, ktorým bola schválená zmluva o pozemkovom spoločenstve a stanovy spoločenstva, ktorým bol zvolení výbor pozemkového spoločenstva v zložení I. F., V. F., X. L., C. L., C.. U. G., C.. arch. U. V., ktorým bola zvolená dozorná rada pozemkového spoločenstva v zložení U. G., C.. C. E., L. F., a ktorým bolo uložené novozvolenému výboru a) previesť registráciu urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z.: notár, D. úrad Z., odbor pozemkovo-lesný, X. banka, Štatistický úrad SR, daňový úrad, b) skontrolovať stav majetku, c) zostaviť finančný a hospodársky plán USPS dokonca marca 2014, d)vyrovnať záväzky voči podielnikom za roky 2005 až 2013 je neplatné z dôvodu, že žalobca bol jednak aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby v zmysle § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách a jednak uvedené uznesenia neboli prijaté zákonom stanovenou väčšinou hlasov členov spoločenstva a zákonom stanoveným spôsobom. Svoj zamietajúci výrok II. založil súd prvej inštancie na tom právnom názore, že pri voľbe členov mandátovej, návrhovej, volebnej komisie, overovateľov zápisnice a zapisovateľa nebol žiadny člen proti, t.j. nikto nebol prehlasovaný, teda ani žalobca a preto žalobca na vyslovenie neplatnosti v tejto časti uznesenia nie je aktívne legitimovaný. Čo sa týka bodu 1/ a bodu 3/ uznesenia, ktorým bol schválený program a zhromaždenie zobralo na vedomie správu o stave a hospodárení spoločenstva konštatoval, že tieto rozhodnutia nemajú vplyv na práva členov spoločensetva a preto nevznikla potreba určenia neplatnosti týchto rozhodnutí.
9. Odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie vo výroku II. za správny a právny názor vyslovený vo výroku I. za správny nepovažuje z nasledovných dôvodov:
10. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30.06.2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri.
11. Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona, spoločenstvá bez právnejs ubjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 30.06.2014 podať návrh na zápis podľa § 24.
12. Podľa § 31 ods. 9 veta prvá citovaného zákona, ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa ods. 5, zmluva o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje.
13. Podľa § 31 ods. 10 citovaného zákona, ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predplisov nesplní povinnoť podľa odseku 6, zrušuje sa.
14. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa odseku 5.
15. Hore uvedené zákonné ustanovenie § 31 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách obsahuje prechodné ustanovenie o postavení pozemkových spoločenstiev a o konaniach vo vzťahu k zákonu č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zrušovacie ustanovenia a ustanovenia o účinnosti. Ustanovuje sa, že spoločenstvá s právnou subjektivitou, ktoré boli založené podľa doterajších predpisov - zákonom č. 181/1995 Z.z., a ktoré sa podľa tohto zákona považovali za pozemkové spoločenstvá sú spoločenstvami podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa budú považovať za takéto spoločenstvá i po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, avšak len do splnenia povinnosti prispôsobiť svoje právne pomery tomuto zákonu (t.j. najmä nadobudnúť právnu subjektivitu). Takto je stanovená povinnosť spoločenstvu bez právnej subjektivity (ods. 6) založenú podľa doterajších predpisov podať návrh na registráciu spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, t.j. transformovať (zmeniť) sa na spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa tohto zákona.
16. Z listinných dokladov založených v spise jednoznačne vyplýva, že zhromaždenie Pozemkového spoločenstva, Urbárskej spoločnosti Z. Z. bez právnej subjektivity konajúce sa dňa 12.01.2014 bolo zvolané práve za účelom transformácie spoločenstva v zmysle hore citovaných ustanovení zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2013. Táto skutočnosť vyplýva z notárskej zápisnice notárky K. M. č. N 14/2014, Nz 2728/2014, NCRls 2760/2014 zo dňa 12.01.2014, ktorou bol osvedčený priebeh zasadnutia valného zhromaždenia Urbárskej spoločnosti, Pozemkového spoločenstva Z. Z., ako aj zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, Urbárskej spoločnosti, Pozemkové spoločenstvo Z. Z. konaného sa dňa 12.01.2014. I keď v tejto zápisnici sa konštatuje v bode 6/ a 7/, že programom zhromaždenia bolo zrušenie pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity a založenie pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, z bodu 5/ jednoznačne vyplýva, že program zhromaždenia sa týkal novej právnej úpravy zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého sa pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity malo „pretransformovať“ na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Nešlo teda o zrušenie pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, ale len o jeho premenu na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Napokon to vyplýva aj z Potvrdenia Okresného úradu Trenčín, Pozemkový a Lesný odbor z 07.02.2014, ktorý podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách zaregistroval návrh I. F. a Ing. arch. U. V. a dňa 07.02.2014 zapísal Urbársku spoločnosť, Pozemkové spoločenstvo Z. Z. do registra pozemkových spoločenstiev ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou.
17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase konania zhromaždenia (dňa 12.01.2014) každý člen spoločenstva pri rozhodovaní o právach a povinnostiach má taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4.
18. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva, v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje, alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
19. Z obsahu spisu a žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti rozhodnutia - uznesenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva v bodoch 1/ až 8/, konaného sa dňa 12.01.2014
a ako dôvod uvádza samotný priebeh hlasovania, keď nikde nie je uvedený spôsob hlasovania, podľa akého vzoru boli pridelené hlasy jednotlivým členom spoločenstva a či vôbec bolo zhromaždenie uznášaniaschopné.
20. Z notárskej zápisnice notárky K. M. zo dňa 12.01.2014 č. N 14/2014, Nz 2728/2014, NCRls 2760/2014, ktorou sa osvedčil priebeh zhromaždenia Urbárskej spoločnosti, Pozemkového spoločenstva Z. Z., ako aj zo zápisnice Urbárskej spoločnosti, Pozemkového spoločenstva Z. Z. zo dňa 12.01.2014 vyplýva, že z celkového počtu spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti 309, bolo na zhromaždení prítomných 169 členov, čo predstavovalo 54,69% z celkového počtu spoluvlastníkov, čo predstavovalo majetková podiel 857636/1420000, t.j. 60,40% celkového majetku, čo predstavovalo 844 hlasov z celkového počtu hlasov 1300. Za body uznesenia prijatého na tomto zhromaždení, a to schválenie programu zhromaždenia, voľbu mandátovej komisie, návrhovej komisie, volebnej komisie, zapisovateľa a overovateľov zápisnice, hlasovalo 169 prítomných členov spoločenstva, nikto nehlasoval proti. I keď žalobca tvrdí, že voči týmto bodom uznesenia vzniesol námietky, čo je napokon uvedené aj v zápisnici zo zhromaždenia, pri následnom hlasovaní o týchto bodoch uznesenia však nikto nebol proti. Preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia v uvedených bodoch, nakoľko nebol prehlasovaný tak, ako to vyžaduje ust. § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Odvolací súd tiež zdiela názor súdu prvej inštancie, že daným rozhodnutím nijakým spôsobom nebol žalobca ukrátený na svojich právach člena spoločenstva, nakoľko sa nejednalo o také rozhodnutie, ktoré by malo zásadný vplyv na jeho práva.
21. Pokiaľ ide o správu o stave a hospodárení spoločenstva, ktorá bola zhromaždením vzatá na vedomie, odvolací súd uvádza, že v zákonnom ustanovení § 14 ods. 4 písm. a) až j) citovaného zákona sa neuvádza, že je potrebné o nej hlasovať. Len pod písmenom e) sa uvádza, že do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, teda nehovorí o rozhodovaní pri podávaní správy o stave a hospodárení spoločenstva. Preto odvolací súd nevzhliadol tiež potrebu o tomto bode hlasovať členmi spoločenstva a tak ani nemožno hovoriť o prehlasovaní člena spoločenstva.
22. Pokiaľ ide o ostatné rozhodnutia zhromaždenia - zrušenie pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, založenie pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, schválenie zmluvy o pozemkovom spoločenstva a Stanov Urbárskej spoločnosti , Pozemkového spoločenstva Z. Z., zvolenie výboru spoločenstva, zvolenie dozornej rady a uloženie výboru povinnosť registrovať pozemkové spoločenstvo, skontrolovať stav majetku, založiť finančný a hospodársky plán pozemkového spoločenstva do marca 2014 a vyrovnať záväzky voči podielnikom za roky 2005 až 2013, na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd je toho názoru, že tieto rozhodnutia boli riadne schválené zhromaždením v súlade so zákonom o pozemkových spoločenstvách. Ako už odvolací súd hore uvádzal, na zhromaždení spoločenstva podľa notárskej zápisnice bola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov spoločenstva a nadpolovičná väčšina všetkých hlasov. Z notárskej zápisnice a vypočutých svedkov i ďalších listinných dôkazov vyplýva, že hlasovanie prebiehalo tajne, pri hlasovaní o zmluve o založení pozemkového spoločenstva a stanovách platil hlasovací lístok bielej farby, na voľbu členov výboru spoločenstva platil hlasovací lístok zelenej farby a na voľbu členov dozornej rady hlasovací lístok žltej farby. Na každom hlasovacom lístku bol uvedený počet hlasov (pre konkrétneho člena spoločenstva). Za zmluvu o pozemkovom spoločenstve a stanovy hlasovalo 709 hlasov, t.j. 54,5%, za členov výboru spoločenstva hlasovalo - za I. F. 722 hlasov, t.j. 55,54 %, za V. F. hlasovalo 721 hlasov, t.j. 55,46%, za X. L. hlasovalo 712 hlasov, t.j. 54,77%, za C. L. hlasovalo 739 hlasov, t.j. 56,85%, za Ing. U. G. hlasovalo 746 hlasov, t.j. 57,62 %, za Ing. arch. U. V. hlasovalo 712 hlasov, t.j. 54,77%, za členov dozornej rady - za U. G. hlasovalo 718 hlasov, t.j. 55,23%, za Ing. C. E. 741 hlasov, t.j. 54% a za L. F. 742 hlasov, t.j. 57,08%.
23. Uvedené rozhodnutia boli takto prijaté nadpolovičnou väčšinou členov spoločenstva a odvolací súd zdiela názor, že na prijatie týchto rozhodnutí postačovala nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva. Za nesprávne považoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že na založenie spoločenstva a schválenie zmluvy o pozemkovom spoločenstve a stanov bol potrebný súhlas všetkých vlastníkov spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o pozemkových spoločenstvách. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejedná o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale o spoločnú nehnuteľnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona, čo vyplýva z listov vlastníctva a v danom prípade sa nejednalo o založenie spoločenstva v zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona, ale už ako bolo hore konštatované o transformáciu spoločenstva podľa § 31 zákona o pozemkovom spoločenstve , na schválenie ktorej bola potrebná nadpolovičná väčšina členov spoločenstva. Pokiaľ ide o určenie hlasov, ktoré boli stanovené ako jeden hlas na 1000m2 nehnuteľnosti, takýto počet bol podľa vyjadrenia žalovaného stanovený už v minulosti počas existencie pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity. Preto odvolací súd nepovažuje takýto výpočet za nesprávny, v rozpore so zákonom.
24. Odvolací súd preto odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné a odvolacie námietky žalovaného považoval za opodstatnené.
25. Odvolací súd na základe hore uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vo výrokovej časti I. správny a preto ho v tejto časti v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku. Pokiaľ ide o výrokovú časť II. v tejto časti tiež z hore uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za správny a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
26. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).