Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-3S/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu : JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu : JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, IČO : 14 285 410, miesto podnikania : Partizánska 684/80, Poprad právne zastúpený : Advokátska kancelária RADAČOVSKÝ & PARTNERS s.r.o., IČO : 45 593 159, so sídlom Žriedlová 3, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101590512/2020 zo dňa 16.10.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 23.10.2017 vykonali zamestnanci Colného úradu Prešov u žalobcu miestne zisťovanie za účelom dodržiavania ustanovení o používaní elektronickej registračnej pokladne a o správe daní a poplatkov, z ktorého bola vyhotovená zápisnica so záverom, že na základe výsledkov preverenia pokladničných dokladov uvedených v zápisnici existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname elektronickej registračnej pokladnice. Zároveň boli pri miestnom zisťovaní zabezpečené : počítač HP a tlačiarne tak, ako je to uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní.

2. Následne na základe žiadosti Colného úradu Prešov vykonal Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy technickú expertízu zaistenej registračnej pokladnice číslo 717102079358002. Výsledok expertízy je obsiahnutý v správe zo dňa 03.01.2018 so záverom, že na zabezpečenej elektronickej registračnej pokladnici bolo jednoznačne preukázané, že podnikateľ ( žalobca poznámka súdu ) vykonával tlač falošných pokladničných dokladov vo veľkom rozsahu a to opakovane, minimálne v období od 30.06.2008 do 23.10.2017, pričom celková suma falošných pokladničných dokladov podľa výpočtov predstavuje 1 593 600,20 Eur. Servis elektronickej registračnej pokladnice vykonávala spoločnosť ASECCO SOLUTIONS a.s. ktorá bola aj dodávateľom softvérovohardvérového riešenia „ASECCO BLUEGASTRO“, ktorý umožňoval v preverovanom prípade pozmeňovanie údajov v elektronickej registračnej pokladnici a v kontrolných zoznamoch a Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy uzavrel, že nie je možné, aby sa táto identifikovaná

činnosť diala bez vedomosti tejto spoločnosti. Od 17.11.2016 bola servisnou organizáciou spoločnosť PROINIT s.r.o..

3. V časovom slede vzhľadom na zistené skutočnosti bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2015 so začiatkom dňa 07.03.2018, z ktorej bol vyhotovený dňa 24.10.2018 protokol číslo 102117577/2018 za zdaňovacie obdobie roku 2015 so záverom : „ Podnikateľ preukázateľne a dlhodobo falšoval pokladničné doklady za prijatú hotovosť, výška rozdielu dane z pridanej hodnoty za tržby krátené daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie 2015 predstavuje sumu 34 302,07 Eur. Tvrdenia podnikateľa sú v priamom rozpore s údajmi evidovanými v zabezpečenom počítači, ako aj zo zisteniami Colného úradu Prešov a Colného úradu Bratislava .“

4. Dňa 28.01.2019 vydal správca dane rozhodnutie o vyrubení dane z pridanej hodnoty vo výške 2 084,74 Eur za obdobie február 2015, ktoré bolo na základe odvolania daňového subjektu - žalobcu rozhodnutím žalovaného číslo 101225545/2019 zo dňa 22.05.2019 zrušené a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu ( § 24 ods.2 a § 63 ods.2 daňového poriadku ). Podľa jeho názoru sa správca dane nedostatočne vysporiadal s preukázaním prijímania tržieb na základe tlače falošných pokladničných dokladov na základe expertízy elektronickej registračnej pokladnice. Taktiež bol toho názoru, že vyjadrenie pracovníčky Lenky Kičákovej prítomnej pri miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017 nie je dostatočný dôkaz pre vyrubenie dane. Poukázal zároveň na technickú expertízu kde je uvedené, ktorý zamestnanec aké tržby účtoval. Vzhľadom na tento záver žalovaný uložil správcovi dane po vrátení veci :

- vypočuť zamestnancov, ktorých výpoveď bude mať výpovednú hodnotu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu najmä s ohľadom na ich vedomosť o spôsobe používania elektronickej registračnej pokladnice, na vykonávanie uzávierok a odovzdávanie hotovosti a prijímania tržieb,

- vypočuť spoločnosť ASECCO SOLUTIONS a.s. o výpoveď k dodanému pokladničnému systému BLUEGASTRO, ktorý je súčasťou skúmanej elektronickej registračnej pokladnice vrátane jeho nastavenia pri dodaní, poučenia o jeho používaní, jeho programového riešenia a o možných zásahoch vzhľadom na výsledky expertízy

- na návrh žalobcu vypočuť zamestnancov finančnej správy, ktorý vykonávali technickú expertízu a to z dôvodu, že má za to, že uskutočnený telefonický rozhovor pracovníka správcu dane s týmito zamestnancami nemá povahu výsluchu - odvolací orgán nariadil za účasti daňového subjektu uskutočniť ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava, oddelenia certifikácie a forenznej analýzy, ktorí vykonali expertízu ERP,

- a preveriť všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné pre správne určenie dane.

6. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie vo vyrubovacom konaní v zmysle usmernenia žalovaného doplnil dokazovanie. Vypočul zamestnancov žalobcu, ktorí používali na evidenciu tržieb v elektronickej registračnej pokladnici v kontrolovanom zdaňovacom období, zástupcu dodávateľa systému Asseco BLUEGASTRO a vykonal ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava. Na všetkých ústnych pojednávaniach sa za žalobcu zúčastnil jeho splnomocnený zástupca, ktorý voči vykonanému vypočúvaniu svedkov podal námietku zákonnosti výsluchu. Uviedol, že daňový subjekt tieto dôkazy nenavrhol vykonať. Pri svojej námietke poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. zo dňa 03.10.2017, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19.12.2017.

7. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím zo dňa 03.02.2020 číslo : 100323890/2020 vyrubil žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 2084,74 Eur. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane uzavrel, že daňový subjekt v zdaňovacom období február 2015 porušil v znení neskorších predpisov tým, že nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej tlačiarne nezaznamenávali, boli tlačené na pripojenej nefiskálnej tlačiarni cez typ platby Hotovosť*. Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani daň z pridanej hodnoty.

8. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.10.2020 číslo 101590512/2020 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záveru, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný má za to, že správca dane postupoval v konaní v zmysle platných právnych predpisov, v konaní posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, vyhodnotil ich podľa svojej úvahy, všetky vo vzájomných súvislostiach, v logických nadväznostiach a svoje zistenia náležite odôvodnil.

II.

Správna žaloba

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 101590512/2020 zo dňa 16.10.2020, ako aj rozhodnutia správcu dane číslo 100323890/2020 zo dňa 03.02.2020.

10. V správnej žalobe namietal: nulitu napadnutého rozhodnutia, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci, ako aj rozpor skutkového stavu zisteného správcom dane s administratívnymi spismi.

11. Obsahom námietky nulity rozhodnutia bolo tvrdenie žalobcu o tom, že protokol z daňovej kontroly obsahuje nesprávne označenie daňového subjektu a nemožno ho použiť ako dôkaz, a toto označenie je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, a teda správnym orgánom označený daňový subjekt neexistoval v čase vykonania kontroly ani v čase vydania rozhodnutia.

12. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti a nezákonnosti rozhodnutia v nej namietal to, že sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími námietkami a zároveň ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami a právnymi predpismi sa riadil pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu. Podľa neho nie je zrejmé z rozhodnutia ako sa vysporiadal so všetkými svedeckými výpoveďami, ktoré jednoznačne popreli existenciu druhej tlačiarne. V rozhodnutí neuviedol jediný dôkaz, ktorý by preukazoval prijatie platieb žalobcom od tretích osôb na základe správcom dane deklarovaných falošných interných dokladov.

13. V námietke nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci žalobca uviedol, že vzhľadom na časovú diskontinuitu je absolútne vylúčená akákoľvek spojitosť medzi dotknutým časovým zdaňovacím obdobím a miestnym zisťovaním, ktoré sa uskutočnilo o niekoľko rokov neskôr, nakoľko miestne zisťovanie v roku 2017 nemá objektívny vplyv na udalosti, ktoré sa uskutočnili v zdaňovacom období, pre ktoré je vydané napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odvoláva na svedkyňu A. B., tá v dotknutom zdaňovacom období nepracovala pre žalobcu. A pokiaľ ide o technickú expertízu, tá neuvádza ani na jednom mieste zmienku o tom, že žalobcom došlo k pozmeňovaniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici a v kontrolnom zázname, a preto nie je zrejmé, prečo sa takéto tvrdenia nachádzajú v rozhodnutí, keď v žiadnom z vykonaných dôkazov takéto pozmeňovanie nebolo zistené.

14. Čo sa týka námietky rozpor skutkového stavu zisteného správcom dane s administratívnymi spismi, ten žalobca vidí najmä vo výpovedi svedkov, ktoré boli nezákonnými. Rozpor vidí konkrétne v tom, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na výpoveď zo zápisnice z miestneho zisťovania zamestnanca A. B., pričom v prvotnom zrušujúcom rozhodnutí sa žalovaný vyjadril, že toto jej vyjadrenie nie je postačujúce. Žalobca má za to, že z výpovedi vyplynulo, že ani jediný svedok nepotvrdil používanie funkcie Hotovosť*. Žalovaný si účelovo vyberal výpovede svedkov, vôbec sa nezaoberal napr. výpoveďou svedka C., ktorý vo výpovedi poprel tvrdenia správneho orgánu I. stupňa . Záver správcu dane o tom, že v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní bolo preukázané, že cez predmet číslo 2, ktorého technická expertíza označuje ako tlačiareň LK-T20, výrobné číslo SW08012456 mali byť vytlačené doklady nevychádza zo zisteného skutkového stavu, a tento je len v technickej expertíze. Poukázal na výpoveď svedka D. E., ktorý vyvrátil, že by sa v prevádzke žalobcu mala nachádzať tlačiareň LK-T20, výrobné číslo SW08012456 a aj výsluchom viac ako 10 svedkov bola popretá existencia tejto tlačiarne. Tvrdenia žalovaného o preukázaní prijatej tržby v dotknutom zdaňovacom období je v

rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, nakoľko poukázal na vyjadrenie zamestnancov Finančného riaditeľstva SR, ktorí ako svedkovia vylúčili, že technická expertíza je dôkazom o existencii prijatia tržby za dotknuté zdaňovacie obdobie, ani jeden z nich neuviedol miesto technickej expertízy, ktoré by preukázalo prijatie tržby v dotknutom zdaňovacom období. Taktiež má za to, že závery správneho orgánu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a zároveň boli v konaní aj nesprávne vyhodnotené nezákonné výsluchy a ani jeden svedok nepotvrdil domnienky správneho orgánu prvého stupňa.

15. Námietkou nesprávneho právneho posúdenia poukázal žalobca na nesprávne právne posúdenie vykonaného dôkazu a to technickej expertízy, keď samotné osoby, ktoré vykonávali expertízu uviedli, že expertíza nie je dôkazom o prijatom zdaniteľnom plnení. Taktiež žalovaný nesprávne právne posúdil vznesené námietky zaujatosti.

16. Poslednou žalobnou námietkou - námietkou porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy upriamil pozornosť na to, že správca dane ako prvostupňový správny orgán vykonával vo vykonávacom konaní dôkazy, z ktorých vychádzalo jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného, pričom tieto dôkazy boli nezákonne vykonané, pretože podľa § 68 ods.3 daňového poriadku môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn.: a iné s tým, že nie je pravdivé tvrdenie správcu dane o tom, že tieto rozhodnutia sa týkajú iných prípadov ako prejednávaného. Má za to, že aplikovanie vyhľadávacej zásady tak, ako to uložil žalovaný správnemu orgánu I. stupňa - správcovi dane je v rozpore s judikatúrou, na ktorú poukázal a výsluchy, ktoré vykonal správca dane vo vykonávacom konaní mohol vykonať v priebehu daňovej kontroly. Poukázal aj na to, že bolo porušené ustanovenie § 60 ods.5 Daňového poriadku, nakoľko troch výsluchov sa zúčastnila osoba - D. F. C., voči ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, o ktorej bolo rozhodnuté až dňa 10.10.2019 a má za to, že argumentácia o neodkladnosti úkonu - výsluchu napriek vznesenej námietky zaujatosti nie je dôvodná. Taktiež o námietkach zaujatosti vznesených voči D. E. a G. E. bolo rozhodnuté až dňa 09.10.2019, kedy už táto bola prítomná na ústnych pojednávaniach v Bratislave. Z uvedených dôvodov tak správca dane porušil ustanovenie § 60 ods.5 daňového poriadku a zaťažil dokazovanie nezákonnosťou, keď zamestnanec, o ktorého zaujatosti nebolo rozhodnuté môže vykonávať len nevyhnutné úkony. Mohol odročiť na rozhodnutie o námietkach a výsluchy vykonať až po tomto rozhodnutí. Taktiež bolo porušené právo žalobcu, keď mu nebola umožnená účasť na dokazovaní čo do znaleckého dokazovania ohľadom zabezpečenej elektronickej registračnej pokladnice, vo vzťahu ku ktorej bola vyhotovená expertíza.

17. Zároveň žiadal priznať žalobe odkladný účinok. O tomto jeho návrhu bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove č. konania : - 54 zo dňa 31.08.2021 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku bol zamietnutý.

III.

Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.08.2021 navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko má za to, že námietky žalobcu sú nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Pokiaľ ide o námietky nulity rozhodnutia ako aj nulity protokolu jedná sa o totožné námietky aké boli vznesené v odvolaní a s týmito sa žalobca vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietky nezákonnosti vykonania dôkazov žalovaným k tomuto uviedol, že výsluchy vo vykonávacom konaní boli vykonané na základe právneho názoru odvolacieho orgánu, a teda správny orgán prvého stupňa postupoval podľa § 74 ods. daňového poriadku. Aj táto námietka bola uplatnená v odvolaní a žalovaný sa s ňou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namieta tvrdenie žalovaného o tom, že zamestnanci žalobcu používali pri evidencii tržieb aj funkciu Hotovosť* k tomuto poukázal na výpoveď svedka C. F. obsiahnutej v zápisnici č. 102245661/2019 zo dňa 26.09.2019, ktorá odpovedala, že používala obe funkcie aj Hotovosť aj Hotovosť* a taktiež aj na výpoveď svedka G. C. obsiahnutú v zápisnici č. 102006467/2049 zo dňa 21.08.2019, ktorý uviedol, že používal obe funkcie. Skutočnosť, že zamestnanci žalobcu používali obe funkcie pri evidencií tržieb potvrdzuje aj prehľad používateľských kont podľa jednotlivých zamestnancov a súm vystavených falošných pokladničných dokladov typom platby Hotovosť* od 01.01.2009 do 31.10.2017, ktorý uvádza technická expertíza. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že svedok D. E. vyvrátil tvrdenia správcu dane o existencii akejsi nefiskálnej

tlačiarne, nakoľko vykonaná technická expertíza potvrdila, že C. A. bola zabezpečená na predajnom mieste Club Hotel Olympia nefiskálna tlačiareň, ktorá slúžila na tlač falošných pokladničných dokladov. Falošný ochranný znak „MF“ bol preddefinovaný do pamäti tejto tlačiarne ako „obrázok“ ( bitmapa ) a jeho tlač pri falošných pokladničných dokladoch bola vyvolávaná sekvenciou IC 70 01 00 ( FS p). Pokladničný systém, ktorý bol podrobený expertíze obsahuje štatistiky platieb o tom, kto a v akom množstve používal jednotlivé typy platieb. Expertíza uvádza prehľad počtov a súm vystavených pokladničných dokladov od 30.06.2008 do 23.10.2017 za všetky používateľské kontá evidované v programe BLUEGASTRO , nie záznamov, čo je dôkazom o tom, že bločky boli tlačené a nefiskálna tlačiareň bola na predajnom mieste aj v dotknutom zdaňovacom období, keďže i za toto obdobie boli v pamäti programu BLUEGASTRO nájdené falošné pokladničné doklady. Žalovaný zároveň poukázal na to, že systém BLUEGASTRO zaznamenáva celú históriu od svojho prvého spustenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom toho, že o vznesených námietkach zaujatosti nebolo rozhodnuté k tomu žalovaný uviedol, že o týchto bolo rozhodnuté samostatnými rozhodnutiami č. 102342111/2019 zo dňa 10.10.2019, č.102342148/2019 zo dňa 09.10.2019, č. 102342198/2019 zo dňa 09.10.2019, ktoré rozhodnutia boli doručené žalobcovi. Čo sa týka námietky nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly, s tou sa vysporiadal už v odvolaní. Navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Replika

19. V replike zo dňa 12.02.2022 žalobca zotrval na svojej žalobe a jej dôvodoch.

V.

Duplika

20. Replika bola zaslaná žalovanému na dupliku, ktorý ju prevzal avšak v konaní sa už ďalej nevyjadril.

VI.

Konanie na správnom súde

21. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

22. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.02.2024 na ktorom rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili včas a riadne.

VII.

Relevantná právna úprava

23. Podľa o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa o správe daní a poplatkov ( ďalej len Daňový poriadok ), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viestˇ.

27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 47 písm. c) Daňového poriadku, protokol musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosťˇ registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 60 odsek 1 a 2 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno matˇ pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

31. Podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí bytˇ uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má bytˇ tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.

32. Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

33. Podľa § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

34. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu.

35. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania

správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

36. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku (posledná veta), ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

37. Podľa , obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

38. Podľa v znení účinnom do 30.6.2019, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu. Podľa v znení účinnom do 30.6.2019 daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

39. Podľa v znení účinnom do 30.6.2019, Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy a vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru, b) rozhoduje v konaní o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice podľa osobitného predpisu, c) vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.

40. Podľa . o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

41. Podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019 na účely tohto zákona sa rozumie kontrolným záznamom kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podľa ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov, dokladov podľa ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice.

42. Podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.

43. Podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.

44. Podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019, konanie o certifikácií vykonáva Colný úrad Bratislava.

45. Podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019, colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiťˇ elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

46. Podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v znení účinnom do 31.12.2019, Colný úrad Bratislava za účelom preverenia podozrenia podľa ods. 1 vykoná technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.

VIII.

Právny názor správneho súdu

47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba žalobcu nie je dôvodná a nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

49. Podľa (ďalej aj „“), vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

50. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd už prejednal v inom konaní totožnú vec týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 3 194,56 Eur za zdaňovacie obdobie december 2016, pričom pri výkone daňovej kontroly u žalobcu tak za mesiac február 2015, ako aj za mesiac december 2016 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných správcom dane, ktoré sú uvedené, a ktorých závery sú zhrnuté v Protokoloch o vykonaní kontroly - pri zdaňovacom období za mesiac február 2015 ide o Protokol č.102117577/2018 zo dňa 24.10.2018 ( v súhrne išlo o zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 ) a za zdaňovacie obdobie december 2015 v Protokole č.102121215/2018 zo dňa 25.10.2018 ( v súhrne išlo o zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016 ).

51. Pokiaľ ide o námietku nulity rozhodnutia a nulity protokolu s jej obsahom sa súd v žiadnom smere nestotožňuje. Žalobca namieta, že protokol ako aj rozhodnutia obsahujú nesprávne označenie žalobcu a takisto je takéto nesprávne označenie žalobcu uvedené v rozhodnutiach, avšak tieto jeho tvrdenia nie sú pravdivé. Súd má za to, že žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole označený v súlade s ustanovením § 63 ods.3 a § 47 písmeno c) Daňového poriadku ako fyzická osoba podnikateľ

správne uvedeným menom, priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi o IČO, DIČ a IČ DPH, ktoré umožňovali jednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej je rozhodnutie adresované, a ktorej sa týka protokol. Z tohto dôvodu ani nebolo nevyhnutné, aby v tomto smere žalovaný a ani správca dane vykonali dokazovanie k zisteniu žalobcu na Okresnom úrade Poprad. Pokiaľ mal žalobca na mysli to, že za jeho menom a priezviskom nie je uvedený dodatok Club Hotel OLYMPIA a z tohto dôvodu sú tak protokol ako aj rozhodnutia nulitné, nemožno s tým súhlasiť, nakoľko ako už súd uviedol, žalobcu je možné jednoznačne a nezameniteľne identifikovať prostredníctvom IČO, DIČ a IČ DHP.

52. Taktiež nebola v konaní dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa neuvedenia adresy sídla správcu dane. Správny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že správne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Poprad, ktorá v zmysle v znení účinnom do 30.06.2019, patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Prešov a bola organizačnou zložkou tohto správcu dane prezidentom finančnej správy. Uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky a zároveň neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu Daňového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu. Uvedená adresa pobočky bola adresou organizačnej zložky správcu dane, s ktorou žalobca v priebehu konania (či už konania o správnom delikte alebo v rámci súvisiacich daňových konaní) opakovane písomne komunikoval, kde sa tiež prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňoval procesných úkonov a kam tiež adresoval svoje opravné prostriedky. Neuvedenie sídla správcu dane Daňového úradu Prešov preto nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach, či už v rovine hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej, resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať. Žalobca navyše v správnej žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.

53. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia taktiež nebola v konaní dôvodná. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmá správna úvaha žalovaného, ktorou bol vedený pri rozhodovaní o odvolaní a taktiež je z neho zrejmé aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je možné vyvodiť aj to, akými právnymi predpismi sa riadil pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu v odvolacom konaní.

54. Čo sa týka porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, s týmto tvrdením žalobcu sa nebolo možné stotožniť. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu ohľadom porušenia prejednávacej zásady vo vyhľadávacom konaní. Je pravdou to, že pre daňovú kontrolu je príznačná vyhľadávacia zásada a pre vyrubovacie konanie platí prejednávacia zásada. Prejednávaciu zásadu nemožno vykladať kategoricky a izolovane tak, ako je to v rozsudku, na ktorý poukazuje žalobca pod sp. zn.: . Nemožno striktne a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník. V predmetnej veci bolo podstatné to, že k doplneniu dokazovania došlo na základe námietok žalobcu, ktoré tento uviedol v odvolaní voči prvému rozhodnutiu správcu dane, ktoré sa dotýkali porušenia jeho práv pri vykonaní dôkazov. V nadväznosti na uvedené poukazuje správny súd na ustanovenie § 74 ods.3 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie. Príslušné ustanovenie ako predpoklad pre oprávnenie na vykonanie dokazovania odvolacím orgánom nevyžaduje podanie návrhu na vykonanie dôkazov daňovým subjektom (ani nelimituje takto vykonané dokazovanie koncentráciou vo vzťahu k dokazovaniu počas daňovej kontroly). Odvolacie konanie funkčne a z hľadiska časovej nadväznosti procesných postupov nasleduje za vyrubovacím konaním. Na základe uvedeného vidí správny súd ako odôvodnený záver, že prípadné vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane žalovaným ako odvolacím orgánom a to vykonané na jeho pokyn, nie je možné bez ďalšieho považovať za nezákonný procesný postup (keďže takýto postup predstavuje len odraz právomoci žalovaného ako odvolacieho orgánu vo vzťahu k dokazovaniu v odvolacom konaní, ktorej by sa inak mohol sám ujať ako odvolací orgán). Na druhú stranu, všetky procesné inštitúty v rámci správy daní je nutné vykladať v nadväznosti na základné princípy správy daní predovšetkým princíp zákonnosti správy daní ( Daňového poriadku), zásadu úzkej súčinnosti ( Daňového poriadku) a v nadväznosti na princíp zákonnosti ukladania daní vyjadrený v . Zároveň nie sú vylúčené situácie, kedy by obdobný postup vykonaného dokazovania mohol byť považovaný za postup v rozpore so zákonom a takto získané dôkazy by bolo nutné vyhodnotiť ako nezákonné. Bolo by to tak predovšetkým v prípade, ak by sa jednalo o procesný postup, ktorým

by účelovo malo dôjsť k obchádzaniu zákonných časových limitov pre vykonanie daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku), prípadne k obchádzaniu predpokladov pre začatie opätovnej daňovej kontroly (§ 44 ods. 4 Daňového poriadku). Preto zákonnosť dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania, ktorých vykonanie nebolo navrhnuté daňovým subjektom, je potrebné hodnotiť vždy vzhľadom k okolnostiam konkrétnej daňovej veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod 58 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. z.. zo dňa 05.10.2023, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožňuje: „..... V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.2.2022, v zmysle ktorého v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly. V prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ umožňujúcej tlač dokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom formulovaná a podopretá zákonným dôkazom vo forme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly. Počas daňovej kontroly bola taktiež ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri realizovaní zdaniteľného obchodu (táto skutková okolnosť bola podopretá dôkazom vo forme vykonaného nákupu pri miestnom zisťovaní zamestnancom správcu dane). Dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní možno hodnotiť ako dôkazy, ktoré takto ustálené skutkové okolnosti daňovej veci podstatným spôsobom nemenia a ani nedopĺňajú. Správny súd zároveň nezistil na strane správcu dane a žalovaného také porušenie procesných práv, ktoré by zaťažovalo predmetné dokazovanie vadou nezákonnosti. Z tohto dôvodu správny súd považoval tieto dôkazy za dôkazy zákonné. V nadväznosti na posúdenie zákonnosti príslušných dôkazov sa správny súd zaoberal taktiež otázkou, či je možné dôkazné informácie získané z týchto dôkazov (t.j. dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania bez návrhu žalobcu) pripísať na ťarchu dôkazného bremena žalobcu. K využitiu dôkazných informácii v neprospech daňového subjektu možno podľa názoru správneho súdu prikročiť iba v tých procesných situáciách, kedy dôkazné bremeno ohľadom skutkovej okolnosti, na ktorú sa viaže dôkazná informácia, prejde na daňový subjekt. Na prechod dôkazného bremena na daňový subjekt pri správe daní sa vo všeobecnosti vyžaduje dodržanie postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ohľadom tohto svojho právneho záveru poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 24. februára 2022 (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 18/2022 ZNSS). V prejednávanej veci je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ). Žalobca koncentroval svoju žalobnú argumentáciu vo vzťahu k daňovej kontrole na namietanie porušenia jeho procesných práv podľa Daňového poriadku (správna žaloba, str. 18). Žalobca vo svojej správnej žalobe ohľadom priebehu daňovej kontroly nenamietal porušenie Daňového poriadku. Preto správny súd po nezistení iných procesných vád daňovej kontroly mal za to, že dôkazné bremeno pre účely vyrubovacieho konania a nadväzujúceho odvolacieho konania zaťažovalo žalobcu v celom rozsahu vytýkaných skutkových zistení, tak ako tieto boli opísané v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 102121215/2018. Z dôvodu, že dôkazné informácie zistené správcom dane z dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní spadali do takto vymedzeného dôkazného rámca, nevidel správny súd dôvod na to, aby ich použiteľnosť pri hodnotení dôkazov v prejednávanej veci považoval za neprípustnú. „

55. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nesprávne právne posúdil vykonaný dôkaz, a to technickú expertízu, keď samotné osoby, ktoré vykonávali expertízu uviedli, že expertíza nie je dôkazom o prijatom zdaniteľnom plnení. Taktiež žalovaný nesprávne právne posúdil vznesené námietky zaujatosti. Súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenie v zmysle ktorého : „ colný úrad alebo daňový úrad, ktorý zabezpečil elektronickú pokladnicu, požiada finančné riaditeľstvo o technickú expertízu. Finančné riaditeľstvo posúdi odôvodnenosť vykonania expertízy. Ak nie je dôvod na vykonanie technickej expertízy, finančné riaditeľstvo vráti elektronickú registračnú pokladnicu colnému úradu alebo daňovému úradu, ktorý vydá rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice. „ . Do pozornosti dáva aj ustanovenie písmeno c) zákona č. 652/204 Z.z. podľa ktorého : „ Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy : vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.“ A taktiež aj na ustanovenie Daňového poriadku v znení ako je uvedený vyššie v bode 28. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorý len demonštratívne vymenúva dôkazy, ktoré môžu byť použité pre dokazovanie, pričom nezakazuje použitie aj iných dôkazov získaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

56. Správny súd s poukazom na ustanovenie Daňového poriadku ako aj na ustanovenie a písmeno c) považuje výsledky technickej expertízy za dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi , o ktorých dôveryhodnosti nie je namieste pochybovať. Je bežným postupom správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a použiť nimi získané informácie ako dôkazy za účelom správneho vyčíslenia základu dane. Správca dane ani nemôže sám vypracovávať znalecký posudok v takýchto veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu odborné posúdenie, ktoré zákonodarca zveril tak ako je to zrejmé z ustanovenia a ustanovenia písmeno c) Colnému úradu Bratislava, oddeleniu certifikácie a forenznej analýzy, ktorý ako jediný štátny orgán je oprávnený vykonávať takéto posúdenie. Vychádzajúc z toho tak bolo správne právne posúdenie vykonanej expertízy ako zákonného dôkazu a preto táto námietka nebola v konaní dôvodná.

57. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia vznesených námietok zaujatosti súd je toho názoru, že tieto boli tak správcom dane ako prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným správne právne posúdené. S poukazom na ustanovenie § 13 ods.3 Daňového poriadku každé podanie posudzujú daňové orgány podľa jeho obsahu. Z obsahu námietok vznesených proti zamestnancom, ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania dňa 09.10.2019 vyplýva, že tieto sa týkali iba procesného postupu namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26.09.2019. O týchto námietkach ako to vyplýva z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutiami zo dňa 10.10.2019 č. 102342111/2019, zo dňa 09.10.2019 č. 102342148/2019 a zo dňa 09.10.2019 č. 102342198/2019. Súd poukazuje na to, že žalobca správnosť uvedených záverov o nevylúčení zamestnancov žalobcu v správnej žalobe nerozporoval a taktiež žalobca na rozdiel od výsluchov jeho zamestnancov, nerozporoval zákonnosť týchto procesných úkonov, keďže vykonanie výsluchu zamestnancov Colného úradu Bratislava sám navrhoval v daňových konaniach.

58. Vo vzťahu k námietke zistenia skutkového stavu, ktoré bolo podľa žalobcu nedostačujúce pre riadne posúdenie veci ako aj vo vzťahu k námietke, že zistenie skutkového stavu veci bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu súd uvádza, že sa s nimi v žiadnom smere nestotožnil. Na tomto mieste súd poukazuje na body 59-70 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.: , kde sa Správny súd dopodrobna vysporiadal s týmito žalobnými námietkami, s ktorého odôvodnením uvedeným vo vyššie citovaných bodoch sa súd stotožňuje a na ktorý poukazuje.

59. Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vykonaných výsluchov bývalých zamestnancov žalobcu vo vyrubovacom konaní z dôvodu, že takéto výsluchy neboli žalobcom navrhnuté a nemožno akceptovať takýto postup správcu dane, keď vykonal tieto výsluchy vo vyrubovacom konaní k tomuto súd uvádza, že sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožňuje. Výsluchy boli vykonané na základe pokynu žalovaného v jeho zrušujúcom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil do vyrubovacieho konania. Takýto postup nie je nezákonný tak ako to súd uviedol už vyššie v bode 54. odôvodnenia tohto rozsudku. Správne preto bolo aj stanovisko žalovaného v jeho rozhodnutí, ktoré žalobca napadol správnou žalobou, keď uviedol na strane 19 odôvodnenia svojho rozhodnutia to, že : „ výpovede svedkov vykonané v ďalšom konaní nemožno považovať za nezákonne získaný dôkaz, ako to namieta daňový subjekt. Správca dane nepochybil a konal v súlade s § 74 ods.4 Daňového poriadku.“

60. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný odvoláva na vyjadrenie A. B. v zápisnici o miestnom zisťovaní aj keď v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že takéto vyjadrenie nie je pre rozhodnutie vo veci a pre zistenie skutkového stavu postačujúce pre konštatovanie porušenia ustanovení § 24 ods.3 a § 63 ods.2 daňového poriadku, a teda toto jeho tvrdenie nie je v súlade so skutočnosťou, súd k tomuto uvádza, že práve preto, že správca dane pri vydaní prvého rozhodnutia vychádzal len z expertízy a z jej výpovede a nevykonal návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania žalovaný skonštatoval, že len toto jej tvrdenie nemôže byť dostačujúcim dôkazom pre vyrubenie dane. To neznamená že týmto žalovaný vyslovil, že jej výpoveď nemožno vyhodnotiť v rámci dokazovania. Práve naopak vzhľadom na návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré však správca dane nevykonal nad rámec dôkazov, ktoré správca dane vyhodnotil, a ktoré žalovaný nepoprel že nie sú dôkazmi a nemožno z nich vychádzať skonštatoval, že vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre záver správcu dane.

61. K námietke žalobcu o tom, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne nevyjadril, že nepoužíval funkciu Hotovosť*, a že ani jeden svedok nepotvrdil domnienky žalovaného o používaní funkcie Hotovosť* súd

uvádza, že zo zápisníc o výsluchoch bývalých zamestnancov žalobcu je zrejmé, že títo na otázku, či používali funkciu Hotovosť * odpovedali : nepamätám si, jedine svedkyňa C. F. - bývalá zamestnankyňa žalobcu výslovne uviedla, že používala aj funkciu Hotovosť* tak ako aj bývalý zamestnanec žalobcu G. C., ktorý uviedol, že používal obe funkcie Hotovosť a Hotovosť*. Používanie tejto funkcie potvrdila aj A. B. do zápisnice o miestnom zisťovaní. To, že zamestnanci žalovaného používali funkciu Hotovosť* nie je domnienka žalovaného, ale je to skutočnosť, ktorú potvrdila technická expertíza zaistenej pokladnice z prevádzky žalovaného a pri vyhodnotení všetkých dôkazov - vrátane expertízy, ktorá to uvádza v prehľade používateľských kont podľa jednotlivých zamestnancov a súm vystavených pokladničných dokladov typom Hotovosť * od 01.01.2009 do 23.10.2017 - vo vzájomnej súvislosti a každý jednotlivo podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, pri tvrdení bývalých zamestnancov žalobcu s výnimkou vyššie spomenutých ( F., B. a C.) že si nepamätajú žeby používali funkciu Hotovosť* nebolo možné dospieť k inému záveru ako k tomu, ku ktorému dospel správca dane, a na základe ktorého svojim rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane za mesiac február 2015, ktorého rozhodnutie žalovaný potvrdil svojim rozhodnutím.

62. Žalobca v žalobe uvádza, že je nepochopiteľné, prečo sa žalovaný odvoláva na výpovede svedkov, ktorých výpovede sa mu zrejme hodili pre vydanie napadnutého rozhodnutia. K tomuto súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 24 ods.6 Daňového poriadku : „ Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, a zároveň v zmysle ustanovenia § 24 ods.6 Daňového poriadku : „Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.“ Vychádzajúc z týchto zákonných znení Daňového poriadku, nič nebránilo žalovanému pri hodnotení výsledkov dokazovania použiť výpovede všetkých zamestnancov žalobcu, nakoľko sa v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach od 30.06.2008 do 23.10.2017 jednalo o ten istý daňový subjekt, tú istú prevádzku a tú istú registračnú pokladnicu č. DKP 71710207293580002 a išlo o dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo už bolo viackrát konštatované aj v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR.

63. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že v celom dokazovaní vedenom správcom dane nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že akýkoľvek doklad, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza bol v zdaňovacom období vytlačený, k tomuto súd poukazuje na vykonanú expertízu, ktorá je zákonným dôkazom a ktorá jednoznačne potvrdila tlač falošných pokladničných dokladov cez funkciu Hotovosť* cez nefiskálnu tlačiareň, ktorej existenciu žalobca popiera hoc táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z expertízy.

64. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že pokiaľ ide o výsluchy zamestnancov Colného úradu, ktorý vykonal technickú expertízu , išlo o nezákonné výsluchy ak boli vykonávané spolu a vyslúchané osoby boli prítomné v jednej miestnosti pri výsluchu, čo je neprípustný spôsob vedenia výsluchu, Súd poukazuje na to, že svedok je osoba, ktorá vypovedá o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami. V prípade zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu t.j. D. H. a G. E. nemožno povedať, že išlo o svedkov, nakoľko títo nevypovedali o tom, čo vnímali vlastnými zmyslami, ale vypovedali o tom, akým spôsobom získali príručky k elektronickej registračnej pokladnici a taktiež k tomu, aby objasnili skutočnosti obsiahnuté v expertíze a teda možno uvažovať o tom, že podali do zápisnice odborné vyjadrenie ako osoby v postavení znalca. Súd konštatuje, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o tom, že pri ich výsluchu postupoval nezákonným spôsobom keď im dal možnosť vyjadriť sa k technickej expertíze za ich vzájomnej prítomnosti, a námietka žalobcu vznesená pri ich výsluchu bola len účelová s cieľom zvrátiť výsledok, ktorý bol premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa .

65. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nebol na svojich právach ukrátený, rozhodnutia oboch správnych orgánov súd považuje za zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

66. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a tak, že účastníkom súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo žiadať.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).