Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-49-2019.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci manželky: L. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., N. XX/XX, t. č. bytom D. R., D. 4, zast. Mgr. Zsoltom Ördöghom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, proti manželovi: L.. I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., N. XX/XX, zast. JUDr. Karolom Pešlom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. júna 2019 č. k. 9Pc/36/2018-68 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 15. 11. 1986 v D., zavedené v knihe manželstiev vo zväzku 10, ročník 986, na strane 124, pod por. č. 34 rozviedol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18, § 23 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) a na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 15. 11. 1986 v D., z ktorého manželstva pochádzajú 2 plnoleté deti, V. N., nar. XX. XX. XXXX a U. N., nar. XX. XX. XXXX. Posledným spoločným bydliskom manželov boli D., N. XX/XX. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov minimálne od mája 2018, kedy navrhovateľka podala návrh, je vážne narušené. Z výpovede účastníkov konania mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi minimálne posledné tri roky sú vážne narušené, manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú. Od júla 2018 ani nežijú v jednej domácnosti, keďže navrhovateľka spolu s plnoletými deťmi sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Rozhodnutiu navrhovateľky predchádzala jedna z posledných hádok v marci 2018, kedy manžel pod vplyvom alkoholu bol agresívny, musela z domu ujsť, pričom ešte predtým priniesol nôž, sekeru a žiadal ju, pokiaľ s ním nie je spokojná, nech ho zabije a odsekne mu hlavu. Po tomto incidente navrhovateľka z domu ušla, a keď sa chcela vrátiť v domnienke, že manžel už spí, zistila, že manžel ju z domu vymkol. Takýchto hádok sa v manželstve vyskytlo niekoľko. Podľa tvrdenia navrhovateľky, manžel požíva v nadmernom množstve alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých je agresívny, čo manžel však popiera, že alkohol požíva len v obmedzenom množstve, a to jedno až dve pivá. Manžel verbalizoval snahu obnoviť manželské spolunažívanie s tým, že mal záujem ísť k mediátorovi. Navrhovateľka tvrdila, že v čase, keď ešte mala záujem na zachovanie manželstva, prosila manžela, aby išli k mediátorovi alebo k psychológovi, ale vtedy manžel záujem zachrániť manželstvo nemal. Teraz už navrhovateľka tento záujem nemá. V tomto smere snahu manžela súd vyhodnotil ako zbytočné naťahovanie súdneho sporu, keďže od 04. 05. 2018, odkedy je podaný návrh na súd, mal manžel rok na to, aby vyvinul iniciatívu
a všetkými spôsobmi sa pokúsil navrhovateľku presvedčiť, aby sa do spoločnej domácnosti k nemu vrátila, pričom manžel žiadnu takúto snahu nevyvinul, stretol sa s navrhovateľkou len náhodne v meste v novembri 2018, kedy jej povedal, aby sa k nemu vrátila a napísal jej 3 e-maily, kedy jej gratuloval k narodeninám, Novému roku a volal ju na oslavu svojich menín, kedy ju prosil, aby mu pomohla navariť halászlé. Takéto správanie manžela súd nepovažoval za skutočný záujem o navrhovateľku, pričom manžel na pojednávaní aj prehlásil, že je mu jedno, či navrhovateľka bude mať priateľa alebo viacerých priateľov, len aby sa vrátila do spoločnej domácnosti. Navrhovateľka po celý čas zotrvala pevne na svojom rozhodnutí ukončiť manželské spolunažívanie. Súd prvej inštancie preto nevidel reálny predpoklad, že by v budúcnosti toto manželstvo mohlo spĺňať účel, pre ktorý bolo vytvorené. Uzavrel, že manželstvo účastníkov konania minimálne od mája 2018, t. j. rok, je čisto formálnym zväzkom, z ktorého dôvodu manželstvo účastníkov v intenciách ustanovenia § 23 Zákona o rodine rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal manžel v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal, že už vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod v chronologickom popise uviedol významné udalosti a diania, ktoré sa stali počas 33-ročného manželského života s manželkou. Zdôraznil, že pre neho bola vždy prioritná rodina a spoločný manželský život a v tomto smere bol iniciatívny ohľadne výstavby aj ich spoločného rodinného domu. Enormné vypätie fyzických, ako i psychických síl pri stavbe rodinného domu sa odrazilo na jeho zdraví, pričom ako 30-ročný musel podstúpiť vážnu operáciu a neskôr po recidívach musel opakovane podstúpiť ďalšie operácie. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu musel meniť aj zamestnania, pričom v tejto dobe aj za vzniknutých ťažších podmienok si s manželkou dokázali nájsť k sebe cestu a stále spolunažívali riadne ako manželia. Poprel tvrdenie manželky, že ju obviňoval z nevery, keďže poznajúc jej povahu a charakter, jej aj v súčasnosti dôveruje. Manželkinu tvrdenú dvojmesačnú známosť s iným mužom považoval za účelovú taktiku. Uviedol, že intímne sa s manželkou nestýka len od jej odchodu zo spoločnej domácnosti, keďže ešte aj predtým mali spoločne intímny styk. Pokiaľ ide o jeho vyjadrenie na pojednávaní, že mu je jedno, či manželka bude mať priateľa alebo viacerých priateľov, uviedol, že myslel to tak, že ich bude mať pri zachovaní všetkej počestnosti. Odchod manželky zo spoločnej domácnosti považoval za jej demonštráciu, ako mu dokázať, že nie je od neho závislá, ale skôr naopak, že v súčasnosti vzhľadom na jeho pomery, je závislý on od nej. Zdôraznil, že sa snažil prejaviť snahu o obnovu ich spolunažívania. I keď jej dočasnú adresu nepoznal, tak aspoň formou e- mailu jej vyjadril svoju ľútosť a prianie, že ju aj s deťmi každý deň očakáva a bude veľmi rád, ak sa vrátia do ich domova. Iný spôsob obnovenia spolužitia nerealizoval práve z dôvodu, že nepoznal jej adresu súčasného ubytovania, a preto mal veľkú radosť aspoň z náhodného stretnutia s manželkou v novembri 2018, kedy prejavil svoj záujem a prosbu, aby mohol spoločne tráviť Vianoce 2018. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že jeho snaha ohľadne návštevy mediátora alebo psychológa je len zbytočné naťahovanie súdneho sporu. V tomto smere uviedol, že bol pol roka dlhodobo práceneschopný, a teda nebolo to z jeho viny, že sa k tomu skôr nedostali. Za nepravdivé označil tvrdenia manželky o jeho nadmernom požívaní alkoholu, keďže prekonávajúce choroby a s tým spojená liečba mu to nedovoľujú. Záverom poukázal, že počas trvania manželstva nikdy na manželku a deti fyzicky nezaútočil a ani im neublížil. Pokiaľ aj bola hádka, tak sa to riešilo bez toho, aby to malo za následok dlhodobý rozchod. Vyslovil názor, že jeho manželstvo s manželkou sa ešte môže zachrániť, z ktorého dôvodu má skutočný záujem o spoločný pohovor u mediátora alebo psychológa. Uzavrel, že svoju manželku stále ľúbi, chce jej byť stále nápomocný a chce s ňou dožiť aj spoločne starobu.
3. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že v danej veci boli vykonané všetky dôkazy potrebné na ustálenie skutkového stavu preukazujúceho opodstatnenosť návrhu na rozvod manželstva, a teda skutočný stav veci bol súdom zistený správne a úplne. S poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 CMP a § 22 ods. 1, 2 Zákona o rodine mala za to, že súd prvej inštancie si svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k zisťovaniu príčin rozvratu manželstva a zistenie správneho a úplného skutkového stavu veci náležite splnil. Uviedla, že úmysel manžela zachrániť ich manželstvo nie je vážny, resp. manžel chce zostať v manželskom zväzku s ňou iba ako pro forma. Trvala na tom, že nechce ďalej zotrvať v manželstve s odporcom, manželstvo nemôže plniť svoj účel. Poukázala, že manžel sa k návrhu na rozvod vyjadril až po 9 mesiacoch, dovtedy sa len snažil oddialiť pojednávanie vo veci, a teda i rozvod manželstva početnými potvrdeniami o práceneschopnosti, pričom jej nepovedal, že je chorý a tiež ani to, o akú chorobu ide. Naviac, na e-mail, že chce zachrániť manželstvo, ktorý jej napísal 1-krát, a to len v novembri 2018, si spomenul až pri podávaní odvolania proti napadnutému rozsudku. Poprela
tvrdenie manžela, že mali spolu intímny styk predtým, ako odišla zo spoločnej domácnosti. Rovnako za nepravdivé označila jeho tvrdenia o jeho alkoholizme a o tom, že ju nijako psychicky nevydieral a ani ju fyzicky nenapadával a v tomto smere uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení v konaní. S poukazom na skutočnosť, že sa manžel dostavil až na štvrté nariadené pojednávanie, že za celú dobu konania preukázal len jediný e-mail, v ktorom sa ju snaží presvedčiť o potrebe zachovania manželstva, na ktorý si vôbec nespomenul ani na pojednávaní, hoci bol dotazovaný, aby preukázal akúkoľvek snahu, zároveň o tomto e-maile sa nezmienil ani v jeho vyjadrení k návrhu na rozvod zo dňa 14. 02. 2019, pochybovala o vážnosti uvedeného e-mailu. Poznamenala, že manžel ani v dobe od júnového pojednávania doteraz jej nenapísal žiaden e-mail, nepokúsil sa ani o stretnutie, pričom na druhej strane neustále tvrdí, že svoju manželku ľúbi, pričom sa priznal, že dal manželke do ruky nôž a sekeru, aby mu odťala hlavu, ak je s ním nespokojná. Zdôraznila, že už nechce zažiť viac takýchto situácii a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov k tomu manžel pristúpil. Ohľadom námietky manžela, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností uviedla, že žiadne dôkazy na vykonanie manžel nenavrhol, ani vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod, ani na pojednávaní a ani v inom svojom podaní, pričom pred vydaním uznesenia súdu o skončení dokazovania na pojednávaní výslovne uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Uzavrela, že predmetné manželstvo si dlhodobo neplní svoj účel a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že svoj účel ani v ďalšom už nemôže plniť, a vzhľadom i na jej novú známosť, absenciu spolužitia a intímneho vzťahu, jej obavy zo spolužitia s odporcom a chýbajúcu obojstrannú vôľu, je nepochybné, že obnovu spolužitia manželov nie je možné ani očakávať. Navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Manželka písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21. 08. 2019 doplnila svoje vyjadrenie k odvolaniu manžela a uviedla, že rodina bola prioritná hlavne pre ňu, a preto bola ochotná podstupovať roky čokoľvek, len aby sa mali lepšie. Zo strany manžela cítila často nezáujem o rodinu a deti. Posledných 15 rokov bol stále viac a viac depresívny, čo kompenzoval doma alkoholom, z čoho pramenila aj jeho neznesiteľná povaha, ktorá bola ku koncu aj sprevádzaná fyzickým násilím voči nej. Už roky nevedeli bez hádky a urážok komunikovať. Uviedla, že rodina bola prakticky posledných pätnásť rokov nefunkčná. Nesúhlasila s vyjadrením manžela, že mal enormné vypätia fyzických a psychických síl pri stavbe domu, keďže väčšinu z toho riadila ona a neskôr aj financovala, manžel bol aj v tom čase často liečený alkoholom v posteli. Manžel v žiadnom zamestnaní nevydržal dostatočne dlho, aby mohol zabezpečiť pre rodinu stabilný príjem, pričom vždy, keď sa kvôli jeho povahe dostal do ťažkostí a prepustili ho, vždy mu pomáhala k novému miestu a podporovala ho. Jeho povahou a prístupom zapríčinil, že sa nemohli s nikým vonku stýkať. Často zvažovala odísť od manžela, ale mala strach, že to sama s deťmi nedokáže. V tejto súvislosti uviedla, že syn bol školopovinný a dcéra študovala na vysokej škole. Rozhodla sa odísť až po významnom fyzickom incidente manžela, a to s podporou jej detí. Opätovne zdôraznila, že nie je ochotná vrátiť sa späť. Záverom poukázala, že ju manžel často obviňoval z nevery, v slabej chvíli povedal, že syn V. nie je jeho, so synom sa už 6 rokov spolu nebavia, manžel si dokonca nechal urobiť aj test DNA. Je to už rok, čo nežijú v spoločnej domácnosti, za ten čas manžel nevyvinul reálnu snahu o obnovenie spolužitia, pričom ani raz sa nespýtal, ako žijú. Jeho najväčšie úsilie boli dva e-maily a náhodné stretnutie v meste, kedy sa tiež nespýtal, ako žijú. Pred prvým pojednávaním pozval dcéru na obed, ale syna ani nespomenul. Po stretnutí dcéry s otcom, dcéra povedala, že tam viac už nepôjde. Uzavrela, že manželstvo už 15 rokov si neplní svoju spoločenskú, rodinnú, ani inú sociálnu funkciu a hlavná snaha manžela udržať ich manželstvo sa opiera len o jeho egoistické potreby mať doma služby, byť vyživovaný manželkou a nedeliť si spoločný majetok.
5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že ešte pred uzavretím manželstva v roku 1982 nadobudol nehnuteľnosť, na ktorej si ako manželia postavili novú stavbu, ktorej vlastníčkou je tiež manželka. Odpracoval 12 rokov v príspevkovo-rozpočtovej organizácii v OÚNZ v Nových Zámkoch, v roku 1998 pre lepšie platové podmienky sa zamestnal v hospodárskej organizácii Heineken Hurbanovo. Nasledujúce 3-ročné obdobie však bolo veľmi náročné: nové pracovisko (nové pracovné prostredie a náplň práce), kolaudácia novostavby, zdravotné problémy. Táto enormná záťaž, ustarostenosť, stres sa potom odrazila na jeho zdraví a ako 30-ročný musel podstúpiť vážnu operáciu. Manželka bola v tom čase na materskej dovolenke so synom V., pričom tiež pomáhala a vybavovala veci ohľadom stavby. Po zastabilizovaní zdravia sa zamestnal v Plastike Nitra, kde odpracoval 13 rokov, ďalej v Samsung Galanta, kde odpracoval dva roky. V ďalšom období, keďže ochorel, boli jeho príjmom nemocenské dávky, neskôr podpora v nezamestnanosti, t. č. je na úrade práce a v roku 2020 chce podať žiadosť o starobný dôchodok. Uviedol, že nie je pravda, že nejavil snahu o obnovu spolunažívania. V tomto smere
uviedol, že dňa 11. 09. 2018 zaslal e-mail, kde manželke vyjadruje okrem iného stanovisko k návrhu na rozvod a vyjadruje v ňom svoju ľútosť a prianie. Prekážkou stretnutia s manželkou bola skutočnosť, že nevedel jej adresu, dozvedel sa ju až na rozvodovom konaní dňa 10. 06. 2019 na súde prvej inštancie. Ďalšou prekážkou bolo, že bol dlhodobo práceneschopný od 27. 08. 2018 do 28. 02. 2019 s tým, že mal povolené denné vychádzky v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 13.00 hod. do 15.00 hod., pričom v uvedenom čase bola manželka v práci a pracovisko nie je vhodné prostredie na riešenie rodinných, manželských a intímnych problémov a rovnako je nevhodné aj na zasielanie súkromnej pošty (manželka v tom čase ešte nemala vlastnú e-mailovú adresu). Manželke poslal niekoľko e-mailov, napr. k jej meninám, narodeninám, Novému roku, pričom jeden z nich bol aj s pozvaním celej rodiny na jeho meniny. Zdôraznil, že sa rozvádzať nechce, celé rozvodové konanie je pre neho veľmi emočne náročné a pobyt na súde stresujúci. Mal za to, že existuje reálny predpoklad, že za pomoci odborníka na manželské vzťahy, mediátora, sa dá manželstvo udržať. V intenciách ustanovenia § 96 ods. 2 CMP preto navrhol, aby súd vyzval účastníkov, aby sa pokúsili o zmierne riešenie mediáciou.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo bez prejednania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
13. Z citácie vyššie uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
14. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva prevažne vtedy, ak sa manželia nespravujú (prípadne nemôžu spravovať) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z čl. I a VI Základných zásad a z ustanovenia § 18 až 21 Zákona o rodine (teraz § 18 až § 20 Zákona o rodine). Zrušenie manželstva rozvodom neodôvodňuje pochopiteľne, akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa
rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodčiniteľný, nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok dialektického zhodnotenia intenzity (hĺbky) a trvalosti rozvratu. Kvalifikácia rozvratu vzťahov medzi manželmi sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi skutočne prejavuje v plnení účelu manželstva (R IV/1996).
15. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, ako i príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. V tomto smere súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, a to najmä výsluchom oboch účastníkov konania na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 10. 06. 2019, kde obaja manželia zhodne uviedli, že od júla 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, manželka sa spolu s plnoletými deťmi odsťahovala do podnájmu v D. R., od tej doby spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú. Manželka na pojednávaní, ako i v priebehu celého konania, prezentovala svoj nezáujem obnoviť manželské spolunažívanie, poukazovala na agresívne správanie manžela, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, nezáujem manžela o rodinu, ako i skutočnosť, že posledné dva mesiace má nadviazanú známosť s iným mužom. Manžel tvrdí, že manželku stále ľúbi, má záujem obnoviť s ňou spolunažívanie, a to aj napriek tomu, že manželka má novú známosť. V tomto smere na pojednávaní manžel uviedol, že mu je jedno, že manželka má novú známosť, len nech sa vráti, môže mať pritom priateľov, koľko chce. Podľa vyjadrenia manželky, ktoré manžel na pojednávaní nespochybnil, so synom sa nerozpráva od jeho 12-tich rokov. Manželka tiež uvádzala, že sa snažila obnoviť manželské spolužitie, ale manžel to v čase, keď ešte o to mala záujem, odmietal. Problémy v ich manželstve trvajú už od roku 2000, kedy manžel prišiel o prácu, následne vystriedal viacero zamestnaní, podľa tvrdenia manželky, manžel začal požívať v nadmernom množstve alkohol, pod vplyvom ktorého bol agresívny. Pri jednej z posledných hádok jej manžel dal do ruky nôž a potom sekeru, ktorú skutočnosť potvrdil aj manžel. Podľa jeho tvrdenia manželke vtedy povedal, že keď je s ním nespokojná, nech ho zabije, odsekne mu hlavu. Po tomto incidente sa manželka rozhodla, že už viac nechce byť v spoločnej domácnosti s manželom, nemajú žiadne spoločné záujmy, plány, nevedeli sa nikdy na ničom dohodnúť, manžela sa bojí, nie je ochotná s ním obnoviť manželské spolužitie. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že manželia od júla 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, vzájomne si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o domácnosť a intímne spolu nežijú, ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat nie je len krátkodobý, ale trvalý. V prípade účastníkov sú splnené hmotnoprávne podmienky dané zákonom pre rozvod, keďže pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, si manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, zvlášť za situácie verbalizovaného, kategoricky odmietavého postoja manželky k ďalšiemu pretrvávaniu, toho času nepochybne len formálneho zväzku, kedy nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V danom prípade ide o kvalifikovaný rozvrat manželstva, ktorý svojou dĺžkou a intenzitou narušenia vzájomných vzťahov možno pokladať za nenapraviteľný, v dôsledku čoho manželstvo nemôže plniť svoj účel. Pokiaľ ide o tvrdenia manžela v odvolaní ohľadne jeho záujmu stretávať sa s manželkou a jeho citového vzťahu k manželke, odvolací súd zdôrazňuje, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode, porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo, pričom žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svoje funkcie a účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené. Náhodné stretnutie s manželkou v meste v novembri 2018, ako i príležitostnú e-mailovú komunikáciu zo strany manžela odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažoval za skutočný prejav o manželku, o aktívnu snahu o obnovenie ich manželského spolužitia, pričom manželom tvrdený nepriaznivý zdravotný stav nemohol byť v tomto smere prekážkou. Rovnako za nedôvodný považuje odvolací súd i návrh manžela o zmierne riešenie prostredníctvom mediátora, keď na postup podľa ustanovenia § 96 ods. 2 CMP nie sú splnené podmienky, predovšetkým účelnosť využitia takéhoto spôsobu zmiernenia, ako i vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Povinnosť súdu zmierovať manželov treba vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého prípadu, pričom nie je procesnou vadou konania, ak súd rozhodne o rozvode manželstva bez toho, aby sa pokúsil o zmierenie manželov, keď je mu zrejmé, že príčiny rozvratu sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. Citované ustanovenie dáva súdi iba možnosť účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, pričom účelná je výzva v prípade, kde obaja manželia pozitívne reagujú na poučenie o možnosti zmierneho riešenia, resp. na pokusy súdu o odstránenie príčin rozvratu. Preto za situácie, že manželka prehlasuje, že manželstvo si dlhodobo neplní spoločenskú funkciu, manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, manželka má novú známosť, ako i vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky a citové odcudzenie, nie je takýto
spôsob zmiernenia účelný. Rozvrat manželstva v danej veci bol spôsobený viacerými príčinami, pričom poslednou príčinou, ktorá viedla k bezprostrednému rozhodnutiu manželky podať návrh na rozvod, bola hádka medzi manželmi, kedy manžel dal do ruky manželke nôž a potom sekeru, ktorú hádku potvrdil i manžel, pričom ním uvádzaný dôvod, prečo to urobil, nič nemenení na situácii, že toto nie je príklad harmonického spolunažívania manželov a riešenia vzájomných manželských nezhôd. Z uvedeného dôvodu preto tvrdenie manžela, že odchod manželky zo spoločnej domácnosti je len jej demonštráciou dokázať mu, že nie je od neho závislá, skôr naopak, že on je závislý od nej, považoval odvolací súd bez právneho významu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol na všetky príčiny, ktoré sa na rozvrate vzťahov účastníkov konania podieľali a v tomto smere dospel k správnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia.
16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).