Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/124/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu: F. F., R. XXXX/XX, XXX XX X., IČO: 17 289 211, zastúpený: JUDr. Martin Tomas, advokát, Ul. 1. mája 216/7, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Eurosolution s.r.o., Studenohorská 2079/42, 841 03 Bratislava, IČO: 46 321 756, o zaplatenie 890,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 890,- eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo realizovať služby pri elektroinštaláciách na stavbách v rámci GMS zo strany žalobcu pre žalovaného. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.09.2013 do 28.02.2014. Žalobca realizoval práce vo Francúzsku do dňa 16.12.2013 a nakoľko sa už pred týmto dňom necítil po zdravotnej stránke dobre, o čom žalovaného ústne - telefonicky upovedomil, vrátil sa zo zdravotných dôvodov späť na Slovensko. Žalobca za vykonanú prácu podľa výkazu odpracovaných hodín vystavil žalovanému faktúru č. 02/12/2013 zo dňa 31.12.2013 na sumu 890,- eur. Žalovaný však žalobcovi oznámil, že v zmysle zmluvy ods. 7 písm. c) mu nevznikol nárok na úhradu zmluvnej odmeny, pretože svojvoľne opustil pracovisko. Žalobca mal za to, že v jeho prípade nedošlo k svojvoľnému opusteniu pracoviska, ale išlo o zdravotné dôvody, ktoré nezniesli odklad, pričom žalobca sa mal zúčastniť viacerých vyšetrení a od 07.01.2014 bol uznaným za dočasne práceneschopného.

2. Uznesením č.k. -128 zo dňa 20.06.2019 odvolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. -105 zo dňa 14.03.2018, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil skutočnosť, že nebol preukázaný dôvod, že žalobca nemôže vykonávať činnosť, na ktorú sa zmluvou zaviazal. Rovnako tak bez odôvodnenia bolo hodnotenie súdu listinného dôkazu, a to potvrdenia o práceneschopnosti, pričom odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, z čoho konajúci súd vychádzal, keď bez vyhodnotenia ďalších listinných dôkazov dospel k záveru, že pre konanie nie je relevantné, že PN žalobcu je až zo dňa 07.01.2014 a predmetom žaloby je úhrada faktúry za činnosti vykonané v mesiace december 2013. Odvolaciemu súdu ďalej nebolo zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neodôvodnil, na základe akých dôkazov mal za preukázané svojvoľné opustenie pracoviska žalobcom a z akého dôvodu neprihliadol na listinné

dôkazy predložené žalobcom, ako výpis č. XXXXXXXXXXXX z účtu poistenca, z ktorého vyplýva, aké zdravotnícke úkony žalobca po návrate na Slovensko absolvovať a v ktorých dátumoch, ďalej malo ísť o storno letenky, z ktorého vyplýva, že dôvodom bola choroba a zhoršenie zdravotného stavu od 16.12.2013, čo mal potvrdiť aj ošetrujúci lekár. Odvolací súd nesúhlasil ani s názorom súdu, že potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa 07.01.2014 nie je pre súdne konanie relevantné, nakoľko tento dôkaz svedčí v prospech preukázania príčinnej súvislosti medzi zdravotnými dôvodmi žalobcu a jeho odchodom domov, a to aj vzhľadom na to, že je logický postup, že až po absolvovaní viacerých vyšetrení bol uznaný za práceneschopného.

Odvolací súd mal za to, že prvoinštančný súd nezdôvodnil, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd sa nevysporiadal dôsledne s tvrdeniami žalobcu, ktorý v konaní preukazoval, že má nárok na zaplatenie odmeny za mesiac december 2013 do dňa ukončenia poskytovania služieb, t.j. 16.12.2013, nakoľko z jeho strany nemalo dôjsť k porušeniu ods. 7 písm. c) zmluvy.

Odvolací súd poukázal na to, že úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť nárok žalobcu, dostatočne sa vysporiadať s listinnými dôkazmi, ktoré predložil na preukázanie svojho nároku a rozhodnutie náležite odôvodniť. Úlohou súdu bude tiež ustáliť, vzhľadom na sporné tvrdenia strán sporu, z akého dôvodu prestal žalobca vykonávať služby v zmysle uzatvorenej zmluvy a či mu vznikol nárok na vyplatenie odmeny za mesiac december 2013 do dňa 16.12.2013.

3. Žalobca v následnom konaní vo svojom vyjadrení uviedol, že niekoľkokrát žalovaného upozorňoval a oznamoval mu, že z jeho strany nedošlo k svojvoľnému a trvalému opusteniu pracoviska, ale išlo o zdravotné dôvody, ktoré nezniesli odklad, čo preukazuje fakt, že po návrate na Slovensko žalobca absolvoval vyšetrenie u všeobecného lekára, ako aj ďalšie odborné vyšetrenia. Žalobca poukázal na výpis z účtu poistenca, z ktorého vyplýva akých zdravotných úkonov sa zúčastnil s tým, že od 07.01.2014 bol uznaným dočasne práceneschopným. Podľa žalobcu aj zo storna letenky vyplýva, že skutočne išlo o chorobu, resp. že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu od 16.12.2013, čo potvrdil aj ošetrujúci lekár MUDr. B.. Podľa žalobcu je tak zrejmé, že z jeho strany nešlo o svojvoľné opustenie pracoviska, ktoré by malo charakter jednostranného odstúpenia od zmluvy. Žalobca Ďalej uviedol, že aj ak by neodletel na Slovensko, vo Francúzsku by zo zdravotných dôvodov nemohol vykonávať svoju práce, a tak by len čakal na odlet, resp. chodil po vyšetreniach vo Francúzsku aj keď nevie po francúzsky a tlmočník mu nebol k dispozícii. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný vedel, že má na 19.12.2013 kúpenú letenku a mal ju zarezervovanú od 06.11.2013.

Žalobca ďalej poukázal na email od žalovaného zo dňa 18.12.2013, z ktorého vyplýva, že ho žalovaný vyzval na vyhotovenie výkazu za december 2013 s rozpisom za jednotlivé dni. Z uvedeného vyplýva, že ani žalovaný v tom čase nerozporoval to, že žalovaný pre neho v decembri nič neodpracoval. Túto skutočnosť žalovaný podľa žalobcu nerozporoval ani v odpore, to, že žalobca nič neodpracoval začal žalovaný tvrdiť až následne.

4. Žalovaný v následnom konaní vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní uviedol, že má za to, že za predčasným odchodom žalobcu z pracoviska neboli zdravotné dôvody. Žalovaný poukázal na email zo dňa 30.10.2013, kde sa chcel žalobca dohodnúť so žalovaným na kúpe letenky na piatok 20.12.2013, pričom ako dôvod uviedol, že letenka až na 21.12.2013 by bola drahšia a v sobotu by mal horšie vlakové spojenie do Popradu. Žalovaný pritom poukázal na fakt, že žalobca v konaní preukázal, že letenku mal pôvodne kúpenú na 19.12.2013. V emaile zo dňa 15.12.2013 žalobca popisuje žalovanému jeho problém s ubytovaním. Ubytovanie zabezpečoval a hradil žalovaný, a to na 4 až 5-posteľovom byte, pričom nemal so žalobcom žiadnu klauzulu o tom, že ho musí informovať o príchode nových spolubývajúcich. Žalovaný uviedol, že nakoľko sa blížil koniec roka a nebola hotová subdodávka, doplnil dvoch ľudí na výpomoc. V elektronickej komunikácii mal žalobca žalovaného vydierať a vymáhať odškodné, ak nebude v byte bývať sám, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi, keď uviedol, že bol veľmi nahnevaný, keď ku nemu na ubytovňu prišli ďalší dvaja kolegovia. Emailom zo dňa 15.12.2013 sa žalovaný snažil žalobcovi objasniť situáciu ohľadne ubytovania a mal za to, že situácia sa vyriešila.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že potvrdenie o návšteve obvodného lekára zo dňa 18.12.2013 mu bolo doručené až 08.01.2014, avšak na tomto potvrdení nebola žiadna diagnóza ani dočasná práceneschopnosť, preto má žalovaný za to, že žalobca opustil pracovisko svojvoľne. Žalovaný odmietol

tvrdenie žalobcu z odvolania zo dňa 14.03.2018, kde mal uviesť, že MUDr. B., je ich ošetrujúcim lekárom. Táto informácia je podľa žalovaného chybná, nakoľko tohto lekára žalovaný ani nepozná. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca zaslal až 20.01.2014 odporúčanie dermatológa, aby absolvoval krátku PN, tá však žalovanému doručená nebola.

Žalovaný tiež poukázal na email zo dňa 31.01.2014, kde žalobca uviedol, že z práce bol nútený odísť v decembri z dôvodu neúctivého a neprofesionálneho správania konateľky firmy. V následnom emaile zo dňa 12.02.2014 žalobca uviedol, že jeho zdravotné problémy sa zhoršili po situácii s ubytovaním, pričom žalovaný poukázal na fakt, že v auguste 2013 predložil žalobca potvrdenie o dobrom zdravotnom stave a zrazu došlo k jeho zhoršeniu. Podľa žalovaného z emailovej komunikácie vyplýva, že hlavným problémom bola neadekvátna reakcia žalobcu na príchod dvoch pracovníkov, ktorí prišli na výpomoc. Zmeny letenky, taktiež podľa neho nespravil žalobca v dôsledku zdravotného stavu, ale pod vplyvom afektu. Podľa žalovaného mala spoločnosť navyše uzatvorené poistenie s asistenčnou službou, ktorú žalobca mohol využiť. Žalovaný poukázal aj na telefonát manželky žalobcu zo dňa 14.12.2013, ktorá mala konateľku žalovaného informovať o zhoršenej situácii s ubytovaním, pričom žalobca mal byť nahnevaný a nebol ochotný bývať s ďalšími dvomi pracovníkmi. Konateľka žalovaného sa jej situáciu snažila vysvetliť a informovala ju o potrebe nutne dokončiť zákazku. Napriek tomu žalobca v ten istý deň pracovisko opustil, keďže dňa 15.12.2013 už bol doma. Všeobecného lekára však podľa potvrdenia navštívil až 18.12.2013. Žalovaný mal za to, že toto potvrdenie z 18.12.2013 bolo použité na storno letenky, pričom o storne letenky sa žalovaný dozvedel až zo žaloby. Žalovaný spochybnil potvrdenie všeobecného lekára, nakoľko ten mu potvrdil, že zhoršenie zdravotného stavu nastalo 16.12.2013, pričom u lekára bol až 18.12.2013.

K vyplateniu mzdy za mesiac december 2013 žalovaný uviedol, že žalobca nebol ich zamestnancom, ale subdodávateľom, pričom u neho sa posudzovalo, či plánovaný objem prác bol urobený. Riaditeľ zákazníckej firmy GSM, pre ktorú mal žalobca dodávať práce potvrdil vo svojom vyhlásení, že v decembri 2013 žalobca neodovzdal pracovnú úlohu a pracovisko opustil svojvoľne bez upovedomenia. Zákazník potvrdil, že z uvedených dôvodov nemohol zaplatiť akúkoľvek fakturáciu za toto obdobie, keďže žalobca nepracoval a ušiel z pracoviska, čím navyše vytvoril svojím konaním problémy v dokončovacej fáze stavby. Faktúry v zmysle zmluvy navyše mali byť vyplácané po odsúhlasení zo strany GMS, avšak k takémuto odsúhlaseniu za mesiac december 2013 nedošlo. Podľa žalovaného navyše žalobca s lekárskym potvrdením čakal až kým nebudú vyplatené mzdy, ktoré sa vyplácali v dňoch 13.01.2014 - 17.01.2014 a potvrdenie od lekára je z 20.01.2014.

Žalovaný poukázal aj na fakt, že keď žalobcu v roku 2015 kontaktoval z dôvodu hľadania pracovníkov, ten mu povedal, že v predmetnom čase keď na obed prišli do ubytovne ďalší dvaja pracovníci, nahneval sa a odišiel.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 26.08.2013 (č.l. 5 spisu), faktúra č. 02/12/2013 (č.l. 6), výzva na zaplatenie zo dňa 29.10.2014 (č.l. 7), oznámenie žalovaného zo dňa 31.01.2014 (č.l.8), návrh mimosúdnej pokonávky zo dňa 04.12.2014 (č.l. 9), odpoveď na návrh mimosúdnej pokonávky zo dňa 09.01.2015 (č.l. 10), výpis z účtu poistenca za obdobie 01.11.2012 - 30.03.2014 a zoznam poskytnutých zdravotných úkonov a služieb (č.l. 11), potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 07.01.2014 ( č.l. 16), hlásenie o poistnej udalosti poistenie storna (č.l. 17), poistka č. XXXXXXXX o individuálnom komplexnom cestovnom poistení (č.l. 49), potvrdenie spoločnosti GMS zo dňa 02.09.2016 (č.l. 68), výpisy z účtu žalovaného (č.l. 73), mailová komunikácia zo dňa 15.12.2013 (č.l. 79), výmenný lístok o návšteve lekára zo dňa 18.12.2013 (č.l. 80), email zo dňa 17.01.2015 (č.l. 103), email zo dňa 30.10.2013 (č.l. 147), emailová komunikácia z 15.12.2013 (č.l. 148-149), listová obálka z 08.01.2014 (č.l. 150), listová obálka z 20.01.2014 (č.l. 152), lekárska správa z 20.01.2014 (č.l. 153), email zo dňa 31.01.2014 (č.l. 154), email zo dňa 12.02.2014 (č.l. 155), email zo dňa 18.12.2013 (č.l. 167).

6. Na pojednávaní dňa 12.12.2019 sa nedostavili žalobca ani jeho právny zástupca. Nakoľko právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 10.12.2019 ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a požiadal súd aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti, súd vec prejednal v zmysle v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

7. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

8. Súd po vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v zmysle intencií a pokynov odvolacieho súdu a opätovne posúdil nárok žalobcu s ohľadom na všetky predložené listinné dôkazy. Súd sa primárne zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na okamžité ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb v zmysle ods. 7 písm. c) tejto zmluvy. Na základe vykonaných dôkazov má súd za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca opustil pracovisko svojvoľne, nie na základe zdravotných problémov, čím došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy. Súd k tomuto záveru dospel na základe listinných dôkazov predložených tak žalobcom ako aj žalovaným. Žalobca vo svojich tvrdeniach uviedol, že zdravotný stav sa mu zhoršil 16.12.2013. Toto tvrdenie vyplýva tak zo žaloby, ako aj z následných vyjadrení žalobcu, ale aj storno letenky, kde sa uvádza, že ide o chorobu, ktorá trvá od 16.12.2013. Potvrdenie o návšteve lekára však bolo MUDr. B. vyhotovené až dňa 18.12.2013, kedy mal byť žalobca u neho na celodennom vyšetrení. Vzhľadom na to, že 16.12.2013 bol pondelok, je nepochopiteľné, prečo by žalobca navštívil lekára až 18.12.2013, t.j. v stredu, keď náhle zhoršenie zdravotného stavu, pre ktorý nemohol pracovať prišlo už v pondelok. Z výpisu z účtu poistenca č. XXXXXXXXXXXX navyše vyplýva, že na lekárskom vyšetrení u všeobecného lekára MUDr. B. bol žalobca až dňa 20.12.2013, pričom ako diagnóza je uvedené číslo F čo podľa zdravovedy predstavuje diagnostikovanú bolesť v dolnej časti chrbta. Taktiež výdaj liekov potvrdzuje predpisy zo dňa 20.12.2013, pričom malo ísť o lieky na tú istú diagnózu. Rovnako tak zo storna letenky vyplýva, že MUDr. B. ako dátum, kedy žalobca ochorel uviedol dátum 20.12.2013, pričom diagnóza bola psoriáza a choroba vysokého krvného tlaku. Vzhľadom na tieto informácie vyplývajúce z uvedených listinných dôkazov nemal súd za preukázané, že dôvodom prečo žalobca odišiel z pracoviska 16.12.2013 boli zdravotné problémy. Naopak z týchto listinných dôkazov vyplýva, že potvrdenie od MUDr. B. zo dňa 18.12.2013 bolo antidatované dňa 20.12.2013, a to účelovo pre poistenie storna letenky. Zo spomínaného výpisu z účtu poistenca taktiež vyplýva, že na dermatologickom vyšetrení bol žalobca až dňa 20.01.2014, pričom od decembra 2013 až do 20.01.2014 na žiadnom inom všeobecnom či odbornom vyšetrení nebol. Z uvedeného vyplýva, že aj potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa 09.01.2014 s dátumom od 07.01.2014 bolo vyhotovené účelovo. Z tohto potvrdenia o dočasne práceneschopnosti navyše nevyplýva dokedy bol žalobca práceneschopný, vyplýva z neho však diagnóza L-40.9, t.j. choroby kože - psoriáza. Žalobca navyše nepreukázal, že potvrdenie o práceneschopnosti žalovanému doručil, nakoľko tento tvrdil, že mu nikdy doručené nebolo, narozdiel od potvrdenia o návšteve lekára zo dňa 18.12.2013 a potvrdenia od dermatológa zo dňa 20.01.2014, ktoré mu doručené boli. Z potvrdenia o dermatologickom vyšetrení navyše vyplýva, že dermatológ odporúča PN, avšak ak by žalobca už na PN bol, prečo by dermatológ opätovne PN odporúčal. Navyše poslednú liečbu problému, pre ktorý mal prestať žalobca pracovať, dermatológ uviedol v roku 2009, malo ísť o psoriázu, ktorá mala byť dôvodom PN už od 07.01.2014. Vzhľadom na uvedené, súd lekárske potvrdenia v spojení s výpisom s účtu poistenca č. XXXXXXXXXXXX a stornom letenky považoval za zmätočné, a teda nepreukazujúce zdravotné dôvody, ktoré by mali viesť k náhlemu odídeniu z pracoviska.

9. Súd navyše poukazuje na mailovú komunikáciu zo dňa 15.12.2013, kde sa žalobca nesťažoval na zdravotné problémy, ale na problémy s ubytovaním, keď bez ohlásenia prišli k nemu bývať ďalší dvaja pracovníci. Žalobca v tomto emaile uviedol, že bude požadovať kompenzáciu, alebo spoluprácu ukončí. Následne mailom 31.01.2014 oznámil žalobca žalovanému, že z práce bol nútený odísť z dôvodu neúctivého a neprofesionálneho správania zo strany žalovaného a z dôvodu, aby neurobil hanbu sebe ani firme. Žalobca síce v následnom emaile zo dňa 12.02.2014 uviedol, že zdravotný stav sa mu zhoršil od situácie s ubytovaním, avšak opätovne poukázal na to, že pre prácu musia byť vytvorené podmienky na normálne fungovanie, čo ubytovanie troch chlapov v mini priestore určite nie sú. Aj táto mailová komunikácia dokazuje fakt, že žalobca z pracoviska odišiel nie zo zdravotných dôvodov, ale z dôvodu hnevu, ktorý vyplynul z ubytovania s ďalšími dvoma pracovníkmi. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca svojvoľne opustil pracovisko, čím boli splnené podmienky na okamžité skončenie zmluvy v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy.

10. Napriek tomu, že súd má za to, že k ukončeniu zmluvy došlo v zmysle ods. 7 písm. c) zmluvy, a teda žalobca nemal nárok na odmenu za celý mesiac, súd sa pre úplnosť zaoberal aj prípadným nárokom žalobcu na odmenu za odpracovaný čas v mesiaci december 2013, a to do dňa jeho údajného odchodu 16.12.2013. Z ods. 5 zmluvy vyplýva, že cena práce je závislá od odpracovaných hodín

a platené sú iba skutočne odpracované hodiny. Dohodnutú cenu mal žalovaný uhrádzať na základe fakturácie mesačne, a to po predchádzajúcom odsúhlasení a prevzatí služieb od GSM. Súd poukazuje na potvrdenie spoločnosti GSM zo dňa 02.09.2016, v ktorom bolo uvedené, že žalobca v mesiaci december 2013 nedokončil pracovnú úlohu a odišiel z pracoviska bez upozornenia, preto mu nebola vyplatená príslušná časť fakturovanej ceny. Z emailu zo dňa 18.12.2013 navyše vyplýva, že žalovaný žalobcu vyzval, aby odovzdal jeho pracovný výkaz za mesiac december s rozpisom na jednotlivé dni, pričom uviedol, že uprednostňuje jeho zaslanie emailom. Žalobca však nepreukázal, že by výkaz žalovanému zaslal, pričom takýto výkaz tak zo strany žalobcu, ako ani žalovaného súdu predložený nebol. Vzhľadom na to, že výkaz mal byť odoslaný emailom, je predpoklad, že žalobca by ho mal mať k dispozícii v prípade, ak ho žalovanému posielal. Nakoľko však žalobca takýto výkaz ako dôkaz súdu nepredložil, súd nemal preukázanú jeho pracovnú činnosť za mesiac december 2013, čo potvrdila aj spoločnosť GSM, ktorá faktúru č. 02/12/2013 neodsúhlasila, práve naopak potvrdila, že práce za mesiac december 2013 neboli dokončené.

11. Nakoľko na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikol nárok na odmenu za mesiac december 2013 fakturovaný faktúrou č. 02/12/2013, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle (ďalej len ) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.