Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-2582-2015.pdf
PDF · 63.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/2582/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 proti povinnému: U. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška so sídlom kpt. Nálepku č. 8, Michalovce, o vymoženie pohľadávky vo výške 283,08 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi so sídlom kpt. Nálepku č.8, Michalovce, trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.5.2015 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 153309 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 25.6.2015 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Blaško.
2. Podaním zo dňa 14.4.2016 oprávnený navrhol exekúciu zastaviť.
3. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a nepochybný prejav vôle oprávneného exekúciu zastaviť, súd exekúciu v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavil.
6. Súdny exekútor si uplatnil v predmetnom konaní náhradu trov exekúcie podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 Eur, 20% DPH v sume 6,64 Eur, spolu 39,83 Eur.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
10. Súd priznal súdnemu exekútorovi min. odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a DPH vo výške 6,64 Eur.
11. Podľa § 203 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Oprávnený v podaní uvádza, že exekučné tituly sa stali neúčinným až po začatí exekučného konania, kedy povinný dodatočne splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému, teda že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
13. Súd pri úvahe, koho zaviaže na úhradu trov exekúcie vychádzal z procesného zavinenia zastavenia exekúcie, t. j. že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie. Pri tvrdení oprávneného, že povinný až dodatočne splnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému, je otázna relevancia takého tvrdenia, nakoľko oprávnený v tomto exekučnom konaní je subjektom, ktorý vydal rozhodnutia, na podklade ktorých je vedené predmetné exekučné konanie. Výstupom oprávneným uvádzaných skutočností (teda neúčinnosť exekučného titulu) by malo byť rozhodnutie, resp. oznámenie orgánu, ktorý vydal exekučné tituly o ich zrušení, neplatnosti, či neúčinnosti. Zo strany oprávneného takéto skutočnosti preukázané neboli, preto súd ani neuvažoval o zastavení exekúcie z dôvodov podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ako to navrhoval oprávnený, ale exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
15. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, §355ods.2 C.s.p. v spojení s § 357 C.s.p. ).