Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPr/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne O.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W., Z. XXX/X, zastúpenej M.. V. Z., advokátkou so sídlom H., A. XX, proti žalovanému O. poliklinika W., so sídlom W. nad S., A. C. XXXX/XXX, L.: XX XXX XXX, zastúpenému M.. O. N., advokátkou so sídlom H. H., Ľ. S. XXX/X, o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku P. súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02. apríla 2019, č. k. -95 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že uložené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017, je neplatné. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 04.03.2013 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pozíciu zdravotná sestra

- rehabilitácia. Dňa 03.05.2017 prevzala žalobkyňa od žalovaného podanie nazvané ako "Porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 02.05.2017, v ktorom žalovaný uvádza skutkové podstaty porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne a upozorňuje ju na možnosť výpovede z pracovného pomeru podľa . Súd prvej inštancie konštatoval, že na tamojšom súde je vedená žaloba o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru pod sp. zn. s totožnými stranami sporu v skutkových veciach spolu súvisiacimi. V tomto konaní žalobca sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 07.08.2017, ktorá bola uplatnená podľa . Vec nie je právoplatne skončená. Skôr ako súd pristúpil k posúdeniu merita veci, zaoberal sa procesnou podmienkou konania a to, či je splnený predpoklad naliehavého právneho záujmu na určenie, že uložené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo strany žalovaného, je neplatné. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Pokiaľ právna otázka - platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je, podľa ustálenej súdnej praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe odôvodnil tým, že tento nie je potrebné preukazovať, nakoľko tento nárok vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že skúmanie platnosti či neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca zo strany zamestnávateľa, je súd povinný skúmať zo zákona, s odkazom na a . Ak zákonodarca upravil, že spory medzi zamestnancom

a zamestnávateľom riešia súdy, to znamená, že túto právomoc nemajú iné orgány verejnej moci, ale riešenie týchto sporov je zverené práve súdom. Ide o všeobecnú formuláciu zákona, ktorá nezakotvuje povinnosť riešiť akýkoľvek pracovnoprávny spor, bez toho, aby súd skúmal hmotnoprávne a najmä procesnoprávne podmienky konania. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že skúmanie platnosti úkonu súdom, ktorý je napadnutý touto žalobou, sa bude ako prejudicálna otázka riešiť v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn.: , teda žalobca nemôže mať na takomto určení naliehavý právny záujem v osobitnom konaní, ide o neúčelnú žalobu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v . Keďže súd je viazaný žalobným návrhom, neostávalo mu nič iné, len žalobu zamietnuť. Pre úplnosť považoval súd za potrebné uviesť, že ak žalobca mal záujem cestou súdu osobitne skúmať upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, mal postupovať podľa a ak by bol s pracovným posudkom nespokojný, tento môže napadnúť na súde zákonom stanovenej lehote podľa ods. 3 citovaného zákona. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: zo dňa 29.11.2016, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd spojil konania vedené na tamojšom súde pod sp. zn.: a sp. zn.: do jedného konania z dôvodu hospodárnosti konania, súd tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že žaloba vedená pod sp. zn. nespĺňa kritéria určovacej žaloby podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila ust. , s poukazom na to, že neboli splnené procesné podmienky a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalobu o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny podala na súd v čase (26.06.2017), keď nemala ešte od zamestnávateľa doručenú výpoveď z pracovného pomeru na základe ust. . Dňa 09.08.2017 prevzala od žalovaného druhé upozornenie na porušenie pracovne disciplíny spolu s výpoveďou z pracovného pomeru, v ktorej výpovedi bolo ako prvé porušenie pracovnej disciplíny poukázané na porušenie zo dňa 02.05.2017, ktorého vyslovenia neplatnosti sa domáhala v preskúmavanej veci. Svojím podaním zo dňa 20.08.2018 navrhla, aby súd v zmysle v záujme hospodárnosti konania právnu vec sp.zn. o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny vydaným uznesením spojil do jedného konania so žalobou o určenie neplatnosti výpovede vedenom pod sp. zn. , nakoľko veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých sporových strán. Súd prvej inštancie jej návrhu na spojenie veci nevyhovel, napriek tomu, že boli splnené všetky procesné podmienky. Podľa názoru žalobkyne odôvodnenie súdu v bode 23. napadnutého rozsudku, v ktorom súd odôvodnil, prečo nevyhovel jej návrhu na spojenie veci je nepreskúmateľné, vydané bez toho, aby sa súd vysporiadal s názormi žalobkyne v podanej žalobe. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že pri podaní tejto žaloby sa opierala o ustanovenie v v tom, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v prejednávanej veci , konkrétne ustanovenie čl. 9 základných zásad a ust. , podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom a nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Mala za to, že jej právom vyplývajúcim z neoprávnene uloženého disciplinárneho opatrenia je ochrana osobnosti v zmysle ust. Obč. zákonníka. V podanej žalobe sa bráni a neuplatňuje si žiadny hmotný nárok, iba nehmotný nárok, a to očistenie svojho mena. Vzhľadom k tomu, že navrhla súdu spojenie oboch prípadov na spoločné konanie mala za to, že v spojenom konaní bude ako o predbežnej otázke rozhodnuté o platnosti/neplatnosti prvého disciplinárneho opatrenia. Domnieva sa, že súd v spojenom konaní by ustálil, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prvého disciplinárneho opatrenia z jej strany bol daný a v tomto smere by predbežne rozhodol, ako i rozhodne o celkovej žalobe v konaní o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Vyslovila názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by mala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny. V čase rozhodovania súdu, t.j. dňa 02.04.2019 sa už viedol súdny spor o neplatnosť výpovede (), kde sa súd prejudiciálne zaoberal aj otázkou, či žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu dňa 02.05.2017. Dňa 18.06.2019 došlo k rozhodnutiu v tejto veci, kde taktiež bola žaloba žalobkyne zamietnutá. Ak aj žalobkyňa predmetnú žalobu podala ešte v čase, keď nedostala od žalovaného výpoveď, následne po podaní žaloby o neplatnosť výpovede až do času rozhodovania súdu o neplatnosť porušenia pracovnej disciplíny, mala dostatok času túto žalobu vziať späť, nakoľko sa prejudiciálne riešila

otázka platnosti porušenia pracovnej disciplíny v konaní o neplatnosť výpovede. Návrh na spojenie predmetných vecí bol podľa jeho názoru pokusom žalobkyne vyhnúť sa náhrade trov konania po späťvzatí žaloby. Rovnako mohla žalobkyňa vziať žalobu späť ešte na pojednávaní dňa 02.04.2019 po tom, čo bol súdom vyslovený právny názor o nedôvodnosti podanej žaloby.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa , (, ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017 v zmysle . Nestotožnil sa s právnym názorom žalobkyne, že skúmanie platnosti či neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca zo strany zamestnávateľa je súd povinný skúmať zo zákona s odkazom na a . Poukázal na to, že skúmanie platnosti úkonu súdom, ktorý je napadnutý touto žalobou sa bude ako prejudiciálna otázka riešiť v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemôže mať na takomto určení naliehavý právny záujem v osobitnom konaní, ide o neúčelnú žalobu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v , preto žalobu zamietol.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:

7. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017 je neplatné. Vzhľadom na takto formulovaný žalobný návrh zo strany žalobkyne je zrejmé, že sa jedná o žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je v zmysle ust. , podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade nejde o žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa ust. , nakoľko neexistuje žiaden osobitný právny predpis, ktorý by podanie takejto žaloby umožňoval. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe tým, že tento nie je potrebné preukazovať, nakoľko tento nárok vyplýva z osobitného predpisu s odkazom na a , odvolací súd sa s týmto názorom žalobkyne nestotožnil. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 18. napadnutého rozsudku, pokiaľ zákonodarca upravil, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom riešia súdy, to znamená, že túto právomoc nemajú iné orgány verejnej moci, ale riešenie týchto sporov je zverené práve súdom. Ide o všeobecnú formuláciu zákona, ktorá nezakotvuje povinnosť riešiť akýkoľvek pracovnoprávny spor bez toho, aby súd skúmal hmotnoprávne a najmä procesnoprávne podmienky konania. Podľa názoru odvolacieho súdu zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva pre žalobkyňu naliehavý právny záujem, aby sa domáhala určenia neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny. Podľa ustálenej judikatúry súdov, určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou naplnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V danom prípade k odstráneniu neistého právneho postavenia žalobkyne v žiadnom prípade nedôjde. Z obsahu spisu je zrejmé, že zo strany žalovaného bol so žalobkyňou už ukončený pracovný pomer, a to výpoveďou zo dňa 07.08.2017, ktorá bola uplatnená podľa . V rámci výpovede žalovaný poukázal práve aj na porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne zo dňa 02.05.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 27.10.2017 podala na súde prvej inštancie žalobu o neplatnosť výpovede, ktoré konanie je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. . Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.06.2019 č. k. -179 bola žaloba žalobkyne o neplatnosť výpovede zamietnutá, pričom rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V rámci konania o určenie neplatnosti výpovede sa ako prejudiciálna otázka skúmala aj platnosť upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko týmto by nedošlo k

odstráneniu jej neistého právneho postavenia. Jedná sa len o predbežnú otázku, ktorá musí byť riešená súdom v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. So zreteľom na uvedené žalobkyňa v odvolaní nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

8. Za rovnako neopodstatnené vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie námietky žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie s poukazom na to, že nevyhovel jej návrhu na spojenie konania o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny s konaním o určenie neplatnosti výpovede. V konaní o určenie neplatnosti výpovede sa prejudiciálne riešila otázka platnosti porušenia pracovnej disciplíny z 02.05.2017, ktoré bolo jedným z dôvodov skončenia pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou. Keďže žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti porušenia pracovnej disciplíny bola procesne neprípustná, nebol dôvod na spojenie konania s konaním o určenie neplatnosti výpovede.

9. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky žalobkyne neopodstatnené.

10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).