Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-10-2024.pdf
PDF · 77.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/10/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. februára 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/80/2023 zo dňa 05. decembra 2023, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/80/2023 zo dňa 05. 12. 2023 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
odsudzuje
obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Žiari nad Hronom, trvale bytom C., prechodne bytom D. XX, C. – D.,
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 400,- (štyristo) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/80/2023 zo dňa 05. 12. 2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 10. 07. 2023 v čase o 21:21 h v Žiari nad Hronom, okres E. F. G. v predajni OD Tesco, SNP 100, odcudzil 1 pár obuvi o veľkosti 42 v hodnote 29,95 Eur, a to tak, že túto si obul na nohy a takto prešiel cez pokladničnú zónu predajne bez jej zaplatenia, čím svojím konaním spôsobil spol. Tesco Stores SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828, škodu vo výške 29,95 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že za skutok zo dňa 01. 07. 2023, kedy sa dopustil drobnej krádeže, bol za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, príslušníkom OO PZ Žiar nad Hronom v blokovom konaní postihnutý uložením sankcie vo výške 20,- Eur, ev. č. bloku A 22 00729457 zo dňa 01. 07. 2023, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01. 07. 2023.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil v podstate tým, že uložený trest považuje za neprimeraný, za skutok, ku ktorému sa priznal, je možné uložiť aj iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Poukázal na zásady ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona a podľa jeho názoru účel trestu možno dosiahnuť lepšie alternatívnymi trestami, ako je napr. trest domáceho väzenia alebo trest povinnej práce. Pre účely uloženia trestu domáceho väzenia dal písomný sľub, že sa v súdom určenom čase bude zdržiavať na adrese svojho bydliska a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží niektorý z alternatívnych trestov.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že riadne pracuje, má trvalý pracovný pomer vo firme Izolgroup, mesačne zarobí cca 800,- Eur. Zotrval na podanom odvolaní a požiadal, aby krajský súd rozhodol tak, ako to uviedol v písomnom odôvodnení odvolania.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal, a ktoré je v zmysle zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto ani krajský súd výrok o vine nepreskúmaval.
Čo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je neprimeraný. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1
Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 400,- Eur. Pri ukladaní trestu krajský súd v prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Krajský súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol na okolnosti prípadu, keď sa obžalovaný dopustil krádeže so vzniknutou škodou vo výške 29,95 Eur, ktorú si poškodený ani neuplatnil v rámci adhézneho konania, keďže tovar bol nepoškodený vrátený do predaja. Súd taktiež prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý sa prejednávaného trestného činu dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda s najväčšou pravdepodobnosťou mu bude nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, a preto krajský súd dospel k záveru, že za prejednávanú trestnú činnosť je možné uložiť obžalovanému peňažný trest, ktorý je vzhľadom na vyjadrenia obžalovaného v rámci verejného zasadnutia dostatočný, a to jednak vzhľadom na ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie, pričom dostatočne zabezpečí prevýchovu obžalovaného a zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného. V neposlednom rade krajský súd prihliadol aj na postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti, keď sa ku spáchaniu skutku priznal a vyjadril ľútosť nad svojím konaním.
V zmysle zákona pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, krajský súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.