Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-178-2012.pdf
PDF · 68.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-13Er/178/2012
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: I., so sídlom O., o vymoženie pohľadávky 3.825,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou, Exekútorský úrad so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, pod spisovou značkou EX 390/12 (náhradník súdneho exekútora JUDr. Veroniky Kučavíkovej) a na Okresnom súde v Čadci na základe poverenia č. XXXX XXXXXX. * zo dňa 03.04.2012, pod spisovou značkou súdu 13Er/178/2012 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,57 €.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 07.02.2012 u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 03.04.2012 v konaní 13Er/178/2012 pod č. XXXX XXXXXX *.
2. Súdny exekútor dňa 04.05.2015 predložil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 55,75 €.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
4. Vzhľadom k tomu, že oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil, v súlade s vyššie citovaným právnym ustanovením o zastavení exekúcie súd exekúciu zastavil.
5. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
9. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
10. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 vyhlášky za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 €.
11. Súd taktiež priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, a to za poštovné vo výške 2,60 €, ktoré bolo v exekučnom spise preukázané doručenkami, resp. vrátenými zásielkami opatrenými poštovou pečiatkou, a za cestovné vo výške 3,02 €.
12. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 7,35 €, nakoľko v exekučnom spise nebol takýto výdavok preukázaný, je teda súdom nepreskúmateľný.
13. Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za administratívny materiál vo výške 0,36 €. Súd mu ich náhradu nepriznal. Otázky náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29.04.2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akým by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd preto súdnemu exekútorovi nepriznal požadovaný náhradu hotových výdavkov za kancelársky materiál.
14. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 5,62 € (2,60 € + 3,02 €).
15. V danom prípade preto odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 38,81 € (33,19 € + 5,62 €).
16. Pretože súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu preto priznal aj DPH vo výške 20 % z celkovej sumy, teda 20 % zo sumy 38,81 = 7,76 €.
17. Nevyhnutné a účelné trovy exekúcie v tomto konaní sú tak vo výške 46,57 € (38,81 € + 7,76 €).
18. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
19. V danom prípade, keďže oprávnený žiadal exekúciu zastaviť zavinil zastavenie exekúcie, preto ho súd zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 242 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 CSP).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 CSP).
Sťažnosť len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustná.