Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-140-2019.pdf
PDF · 105.22 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/140/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 851 99, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX D., o zaplatenie 787,90 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 555,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 15.01.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 41,10 % o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia 787,90 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že spoločnosť Provident Financial s.r.o. uzatvorila dňa 05.06.2014 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.609642535, na základe ktorej poskytla žalovanej bezúčelový úver vo výške 780 eur. Žalovaná zo zmluvy uhradila len sumu 224,10 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka postúpená za žalobcu. Dňa 21.07.2017 uzatvorila žalovaná so žalobcom splátkovú dohodu, na základe ktorej bola vyčíslená pohľadávka žalobcu na 1 189,60 eura. Uvedenou dohodou žalovaná uznala svoj dlh čo do dôvodu aj výšky, pričom súhlasila s tzv. kapitalizáciou dlhu, tzn. uvedená suma sa stala istinou uznaného záväzku. 3. Žalobca ako dôkazy označil: výpis z obchodného registra žalobcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.06.2014, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, splátkovú dohodu z 07.07.2017, upozornenie na možnosť zosplatnenia z 30.11.2018, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 14.01.2019, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spolu s podacím hárkom. 4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.04.2019 platobný rozkaz sp. zn. 18Up/242/2019, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Žalobca podal včas návrh na pokračovanie v konaní, preto sa platobný rozkaz v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zrušil. Vec bola dňa 27.06.2019 postúpená Okresnému súdu Prešov. 5. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami žalovanej na známe adresy (O. X, D., L. X, D., Ž. XX, R.), ale bezúspešne, pretože žalovaná si zásielku neprevzala. Napriek všetkým úkonom potrebným na zistenie skutočného pobytu žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovanej. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na svojej webovej stránke a úradnej tabuli súdu dňa 11.09.2019. Uplynutím 15 dní nastala fikcia o doručení žaloby žalovanej. Všetky ďalšie písomnosti súd jej už doručuje na adresu podľa § 116 ods. 1 písm. a) CSP, teda na adresu, ktorú
má evidovanú v registri obyvateľov, čo vyplýva z § 116 ods. 3 CSP. Žalovaná sa k doručenej žalobe nevyjadrila a žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužila. 6. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 7. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 787,90 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.12.2019 o 12.55 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 05.11.2019. 8. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: 9. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. a žalovaná uzatvorili dňa 05.06.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 609642535, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 780 eur. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,30 % ročne, t.j. 111,73 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 152,07 eura. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) 68,79 %. Celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť predstavuje sumu 1 043,80 eura. Priemerná RPMN bola uvedená 49,67 %. Žalovaná sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 17,40 eura a výška poslednej dlžnej sumy je 17,20 eura. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. 10. Dňa 05.06.2014 žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili tiež zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na základe nej sa poskytovateľ - spoločnosť Provident zaviazal, že žalovanej za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy č. 609642535, a to v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná sa zaviazala, že za poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 401,70 eura v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 6,70 eura a poslednú splátku vo výške 6,40 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru. 11. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila na úver č. 609642535 sumu 224,10 eura. 12. Listom zo dňa 16.12.2016 bolo žalovanej oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, čím je daná jeho vecná aktívna legitimácia. 13. Dňa 07.07.2017 žalovaná podpásala tzv. Splátkovú dohodu, v ktorej sa žalobca a žalovaná dohodli, že sa doterajší záväzok žalovanej vo výške 1 239,17 eura nahrádza záväzkom novým doterajší záväzok v celom rozsahu zaniká a klient je povinný plniť nový záväzok vo výške 1 189,60 eura. Veriteľ súhlasil s tým, že pohľadávka bude klientom hradená v splátkach, ktoré boli špecifikované (44 splátok po 30 eur a 45. Splátka splatná dňa 26.03.2021 vo výške 28,35 eura). 14. Upozornením na možnosť zosplatnenia zo dňa 30.11.2018 žalobca upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celej splátkovej dohody vzhľadom k tomu, že je v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 25.07.2017 viac ako 3 mesiace. Žalobca uviedol, že dlh žalovanej spočívajúci v neuhradených splátkach a sankciách predstavuje ku dňu 30.11.2018 sumu 533,36 eura. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. 15. Listom zo dňa 14.01.2019 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru k uvedenému dňu a žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 1 279,36 eura najneskôr do 29.01.2019. 16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákona o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. 18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 19. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalovaná pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať. 20. Preskúmaním uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Táto zmluva síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru (obdobne napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19C/43/2016, sp. zn. 32Csp/54/2017, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9Csp/206/2017, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Csp/93/2017). Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle §11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 21. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe, že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych poplatkov, mnoho krát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie právneho predchodcu žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu. 22. Súd ďalej zistil, že v zmluve absentuje správne uvedenie ďalšej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je pravdou, že v zmluve sa nachádza suma 1 043,80 eur, ktorá pozostáva z úveru 780 eur, z úroku
111,73 eura (22,30 % p.a. zo sumy úveru) a z poplatku za garantovanú službu 152,07 eura. Avšak táto suma 1 043,80 eura nie je konečná s poukazom na uzatvorenú ďalšiu zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá zmluva je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedená odmena, ktorú sa zaviazala žalovaná uhradiť vo výške 401,70 eura. Takto celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v skutočnosti nie je suma 1 043,80 eura, ale suma 1 445,50 eura (1 043,80 eura + 401,70 eura). Vzhľadom na túto skutočnosť v zmluve uvedenú sumu 1 043,80 eura súd považoval za zavádzajúcu vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch. 23. Zároveň podľa názoru súdu v zmluve chýba náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch (termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). V danom prípade v zmluve je uvedené, že „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“. Takéto vyjadrenie termínu splatnosti spotrebiteľského úveru je spôsobilé vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu, v ktorý deň nastáva konečná splatnosť úveru, preto ho súd nepovažoval za dostatočné. 24. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 780 eur, pričom žalovaná uhradila z tejto sumy 224,10 eura. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi sumu 555,90 eura ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a žalovanou splatenou sumou a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu o rozsahu splatenia úveru nijakým spôsobom nespochybnila. 25. Na záver súd dodáva, že splátkovú dohodu zo dňa 07.07.2017 vyhodnotil ako absolútne neplatný úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, lebo tento úkon napriek tomu, že je označený ako „splátková dohoda“ zahŕňa v sebe dohodu o novácii (nahradenie pôvodného záväzku novým). Javí sa, že ide o nekalú obchodnú praktiku na strane žalobcu, ktorý pod dojmom poskytnutia splátkového kalendárna spotrebiteľovi v skutočnosti sleduje svoj záujem. Súd nespochybňuje, že dohoda o novácii je legálny inštitút občianskeho hmotného práva. V súdenej veci, ale treba prihliadať na spôsob, akým tento právny úkon vznikol a z akých dôvodov. Žalobca v splátkovej dohode okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorým sa dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil záväzok žalovaného uhradiť čiastky, na ktoré veriteľ podľa názoru súdu z dôvodov vyššie uvedených, nemá nárok. Cieľom žalobcu tak nebol ústretový prístup k spotrebiteľovi, ale zabezpečiť si právny titul na vymáhanie sumy, na ktorý nemá právny nárok, čo súd vyhodnotil tiež ako rozporné s dobými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). 26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Žalovaná sa so splnením svojho záväzku dostala do omeškania, preto jej vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Vzhľadom k tomu, že žalobca požadoval úroky z omeškania od 15.01.2019, kedy žalovaná bola preukázateľne v omeškaní, súd priznal úroky z omeškania od tohto dátumu. Výška uplatneného úroku z omeškania neprevyšuje prípustnú výšku úroku z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd priznal žalobcovi ním požadované úroky z omeškania. 29. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 41,10 % (úspech žalobcu bol 70,55 % a úspech žalovanej 29,45 %).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).