Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-168-2019.pdf
PDF · 132.56 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/168/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47232471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava proti žalovanému: U.st. VACHAN Peter JUDr., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina o zaplatenie 1.344,22 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 941,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 25.6.2019 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania v kapitalizovanej výške 130,29 EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.7.2019 voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.344,22 EUR s príslušenstvom, titulom nezaplatenia zosplatnenej istiny úveru a úroku z úverovej zmluvy. Súčasne požaduje náhradu trov konania. 2. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 16.9.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky, pričom všetky súčasti Zmluvy sú uložené v registri OpP vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. OpP 1 OpP/78/2018. Žalovaný svojím podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.600 EUR. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 25.1:2017 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaný vykonal úhrady spolu vo výške 276,49 EUR. Žalobca pred podaním žaloby výzvou zo dňa 1:7.2019 opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, žalovaný do dňa podania žaloby žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonal. V súlade so zmluvnými dokumentmi vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V Zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 18 % ročne. Napriek tomu, že v súlade s Obchodnými podmienkami je žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve, žalobca si uplatňuje voči žalovanému zmluvné úroky po zosplatnení úveru. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému od momentu zosplatnenia úveru len
zákonné úroky z omeškania. Platby vykonané žalovaným po zosplatnení sa započítavajú prednostne na istinu. Určujúcim dátumom pre začatie úročenia zákonným úrokom, a to percentom z dlžnej istiny po vykonaní poslednej úhrady žalovaného, je deň nasledujúci po poslednej vykonanej platbe žalovaného. Na základe uvedených skutočností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nasledujúce sumy: istinu vo výške 941,96 EUR, úrok z istiny vo výške 239,32 EUR (súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), zákonný úrok z omeškania vo výške 130,29 EUR (od momentu zosplatnenia úveru do momentu vykonania poslednej úhrady žalovaným), zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 941,96 EUR od 25.6.2019 do zaplatenia, poplatky vo výške 32,65 EUR. 3. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy - Aktuálny stav úveru ku dňu 30.6.2019, Doručenku, Podací hárok č. B. Podací hárok č. B. Predžalobnú výzvu, Upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, Výzvu na úhradu dlžnej sumy, Zmluvu o úvere dostupná pôžička. 4. Dňa 2.8.2019 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz sp. zn. 35Up/902/2019.Návrh s Platobným rozkazom, prílohami a procesným poučením boli žalovanému doručené v zmysle ust. § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) dňa 7.8.2019. 5. Proti Platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12.8.2019 odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa jeho názoru Zmluva obsahuje nesprávnu výšku celkových nákladov spojených so zaplatením úveru a v dôsledku toho aj nesprávnu výšku RPMN, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, ako aj tým, že zmluva neobsahuje náležitosť § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010, teda neobsahuje vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky u každej takejto čiastkovej položky osobitne. Nakoniec namieta, že výška úroku uvedená v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je neprimerane vysoká. 6. V replike žalobca k absencii rozdelenia splátok úveru na istinu, úroky a poplatky v zmluve poukázal na smernicu 2008/48/ES, resp. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./ Klára Biróová, v ktorého zmysle zmluva musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, kde je uvedené, že členské štáty nesmú zachovať, ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. K rozporu úroku s dobrými mravmi uviedol, že najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočíta zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle ministerstva financií. Pre 2: štvrťrok roku 2013 (podľa času uzavretia zmluvy) bola hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za obdobné typy spotrebiteľských úverov s rovnakou dobou splatnosti 18,84 %. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje 37,68 %, preto žalobca pri určení výšky úrokov postupoval v intenciách zákona. 7. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil: Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013, Predpis splátok k zmluve o úvere, Sadzobník poplatkov. 8. V duplike 24.9.2019 žalovaný uviedol, že zo zmluvy o úvere musí spotrebiteľ jednoznačne vedieť, koľko splátok uhradí a v akej výške, čo v uvedenej zmluve absentuje, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010, zmluva neobsahuje presný údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, čo má za následok nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa. Úrok v zmluve je podľa jeho názoru nesprávny, argumentuje dôvodovou správou k zákonu č. 129/2010. Ročná úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi. 9. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 13.12.2019, predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 22.10.2019, právnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.10.2019. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil žalobca dňa 11.12.2019, pričom súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil dňa 2.12.2019 s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. 10. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, že pojednával v neprítomnosti strán sporu. Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 11. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 12. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 14. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 17. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. 20. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 22. Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 30.04.2014, ďalej v texte len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 24. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 25. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 27. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 28. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
P r á v n e posúdenie veci : 29. Predmetom sporu, je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.344,22 EUR, ktorý pozostáva zo sumy : istiny vo výške 941,96 EUR, úroku z istiny vo výške 239,32 EUR (súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), zákonný úrok z omeškania vo výške 130,29 EUR (od momentu zosplatnenia úveru do momentu vykonania poslednej úhrady žalovaným), zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 941,96 EUR od 25.6.2019 do zaplatenia, poplatky vo výške 32,65 EUR, ako aj úrok z omeškania zo sumy 941,96 EUR vo výške 5 % ročne od 25.6.2019 do zaplatenia. 30. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí „dostupnej pôžičky“, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 31. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. 33. Z obsahu listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 16.9.2013 strany sporu uzavreli Zmluvu o úvere Dostupná pôžička (nie tzv. „šikovná pôžička, na ktorú sa právny zástupca žalobcu vo vyjadrení odvoláva, čo je pravdepodobne iný finančný produkt žalobcu), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.600 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušenstvom v 72 mesačných splátkach po 43,27 EUR s dátumom prvej platby do 15.10.2013, dátumom ďalšej platby k 15. dňu v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti úveru 15.9.2019, úrokovou sadzbou 18 %, uvedením RPMN banky 19,55 % a priemernou RPMN na trhu 18,84 %, t.j. celková výška nákladov na úver je 997,19 EUR. Žalovaný však záväzok uhrádzať splátky úveru neplnil riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 30.12.2016 označeným ako „upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej splátky úveru, spolu s príslušenstvom do 15 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy. 34. Nakoľko k úhrade celej dlžnej sumy zo strany žalovaného nedošlo, listom zo dňa 25.1.2017 označeným ako „výzva na úhradu dlžnej sumy“ žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 1.490,42 EUR najneskôr do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, a zároveň žalovanému oznámil, že k 25.1.2017 sa pohľadávka žalobcu zo Zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. 35. Žalovaný k 30.6.2019 uskutočnil úhrady spolu vo výške 381,55 EUR tak, ako to vyplýva z aktuálneho stavu úveru k 30.6.2019 a nezaplatil 1.218,45 EUR. 36. Rovnaká suma dlhu na istine z pôžičky 1.218,45 EUR, vyplýva aj z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.1.2017. 37. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný v období od 22.2.2017 do 24.6.2019 uhradil spolu 276,49 EUR.
38. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu o spotrebiteľských úveroch bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ ES. 39. Po posúdení obsahu Zmluvy o úvere Dostupná pôžička zo dňa 16.9.2013 uzavretej medzi stranami sporu z pohľadu zákonných náležitostí vyžadovaných v zmluve podľa § 9 ods. 2 v tom čase platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, chýba v zmluve údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože v zmluve je len odkaz na dobu splácania úveru (6 rokov), a údaj konečnej splatnosti úveru (15.9.2019), čo nie sú údaje totožné s dobou trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absencia tejto zmluvnej náležitostí má
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 40. Ďalej súd dospel k záveru, že v Zmluve o úvere Dostupná pôžička zo dňa 16.9.2013 absentuje uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá musí byť spotrebiteľovi známa v čase uzavretia zmluvy s dodávateľom tak, aby bol spotrebiteľ oboznámený s celkovou sumou úveru, vrátane všetkých dohodnutých nákladov. Je pravdou, že v zmluve sa nachádza údaj „celková výška nákladov 997,19 EUR“, avšak pojem celková výška nákladov a „celková výška spotrebiteľského úveru“ (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch) sú dva rozličné pojmy, ktoré nie je možné zamieňať, a ani vykladať a prepočítavať tak, ako to navrhol právny zástupca žalobcu. Uvedený údaj musí byť v zmysle cit. zákonného ustanovenia v zmluve uvedený číselne, musí byť určitý a zrozumiteľný, a nie predmetom ďalších výpočtov, aj keby išlo o jednoduché počty, na ktoré sa právny zástupca žalobcu odvoláva. V opačnom prípade by išlo o výklad v rozpore so zákonom. V dôsledku absencie zákonom požadovanej náležitosti sa úver podľa § 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. 41. Ďalej súd zistil, že v Zmluve o úvere Dostupná pôžička zo dňa 16.9.2013 absentuje aj zákonnom vyžadovaný údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, ktorou je doba trvania zmluvy, v dôsledku čoho sa tento spotrebiteľský úver v súlade s ust. § 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. 42. Veriteľ alebo finančný agent je podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o podstatných náležitostiach zmluvy tak, aby tieto informácie boli spotrebiteľovi zrozumiteľne a jasne vysvetlené. 43. Jednou z týchto náležitostí je výška RPMN, ktorá bola v posudzovanej zmluve uvedená ako RPMN banky 19,55 % a RPMN trhu 18,84 %, pričom však pri prepočte za použitia kalkulačky RPMN pre spotrebiteľský úver, zo stránky NBS pre výpočet RPMN a a ročného úroku s odkazom na stránky „Finančné centrum O peniazoch Zoznam.sk“ bolo zistené, že išlo o nesprávny údaj zmluve, nakoľko správna výška RPMN banky v konkrétnom prípade mala byť uvedená 28,29 %. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobcu nebola dostatočne naplnená informačná povinnosť poskytovateľa úveru. Tento nesprávny údaj v zmluve spôsobuje rovnaký následok ako jej neuvedenie. Nepravdivý údaj o RPMN je sankcionovaný tým, že úver podľa § 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. 44. V Zmluve bol ďalej dohodnutý a žalovaným napadnutý úrok z úveru vo výške 18,00 % ročne pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov boli v tom čase (september 2013) vo výške 14,41 %, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s § 39 Občianskeho zákonníka sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. 45. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 26.04.2012). 46. V tomto prípade však dohodnutá výška úrokov neprevyšuje „podstatne“ úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, preto súd túto námietku žalovaného neuznal ako dôvodnú a dospel k záveru, že toto dojednanie nie je v rozpore s dobrými mravmi s následkom neplatnosti tohto dojednania. Súd sa v tejto otázke stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu. 47. Súd ďalej neakceptoval argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, ktorá sa týka dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 k občianskemu zákonníku, nakoľko „návrh“ zmeny právnej úpravy (návrh na doplnenie nového odseku 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité, o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený za obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritériá majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto
termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20 %., podľa názoru súdu nie je právne záväzný. Právne záväzné je Nariadenie a zákon o ktoré sa, ako je vyššie uvedené, súd opiera. 48. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že výška úroku dojednaná v zmluve (18 %) neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, teda odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v tomto prípade je prípustná, a teda nejde o neplatné zmluvné dojednanie.
49. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nakoľko považuje úver poskytnutý žalovanému podľa zmluvy zo dňa 16.9.2013 za bezúročný a bez poplatkov, ako aj z dôvodu, že žalovaný uskutočnil úhrady vo výške 381,55 EUR (podľa aktuálneho výpisu z účtu k dátumu zosplatnenia úveru 25.1.2017) a vo výške 276,49 EUR (podľa žaloby úhrady vykonané v období od 22.2.2017 do 24.6.2019), tak je povinný zaplatiť žalovanému zostávajúcu sumu istiny z úveru 941,96 EUR (1.600-658,04 /381,55+276,49/). V tejto časti žaloby preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej istiny z úveru vo výške 941,96 EUR. 50. Súd z dôvodu preukázateľného omeškania žalovaného s úhradou peňažného dlhu, priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to jednak v kapitalizovanej sume 130,29 EUR (vypočítané od momentu zosplatnenia úveru 25.1.2017 do momentu vykonania poslednej úhrady žalovaným 24.6.2019), ako aj vo výške 5 % ročne zo sumy 941,96 EUR od 25.6.2019 až do zaplatenia, ktoré boli určené vo výške podľa nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v účinnom znení. 51. Žalobu v prevyšujúcej časti z vyššie uvedených dôvodov s odkazom na ust. § 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, o zaplatenie úroku z istiny vo výške 239,32 EUR (súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), ako aj o zaplatenie poplatkov vo výške 32,65 EUR), ako nedôvodnú zamietol. Na doplnenie právnej argumentácie súd uvádza : 52. V právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 5. a 6. otázku uviedol, že Článok 10ods.2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, rozhodnutí krajských súdov (napr. KS TN 19Co 594/15 , KS BB 14Co 692/15) v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musel skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť
porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nie je možné priznať Smernici ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Okresný súd Poprad, sp. zn. 12Csp/63/2016, zo dňa 24. 01. 2018). Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Odvolací súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Krajský súd Žilina, sp. zn. 7Co/340/2017 , zo dňa 24. 01. 2018). Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Krajský súd Krajský súd Trnava, sp. zn.: 9Co/278/2017 zo dňa 23.1.2018).
T r o v y konania :
53. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 54. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 55. Podľa zásad o náhrade trov konania súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore v rozsahu 40 % (zo 100 % žalovanej sumy 1.344,22 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 941,96 EUR, čo je pre žalobcu 70 % úspech a 30 % neúspech). 56. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).