Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_PN-21Csp-7-2023.pdf
PDF · 71.21 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-21Csp/7/2023
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Advokátskej kancelária Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: U.. Z. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. K. XXXX/ XX, Z., o zaplatenie sumy 7.844,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.844,75 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.844,75 Eur od 29.07.2020 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 220,- Eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne VÚB, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 23.02.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.844,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.844,75 Eur od 29.07.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 19.06.2023 žalovaný uznal nárok žalobcu a dal podnet žalobcovi, aby navrhol rozsudok pre uznanie, nakoľko nemá záujem, aby vznikali ďalšie trovy. Zároveň uviedol, že v súčasnosti je jeho sociálna situácia nepriaznivá, trpí na psychické ochorenie (spočiatku od roku 2013 diagnostikované ako paranoidná schizofrénia a od roku 2022 ako nediferencovaná schizofrénia). Z toho dôvodu bol viackrát hospitalizovaný a práceneschopný. Jeho psychické ochorenie je tiež dôvodom, prečo sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie. Z uvedených dôvodov navrhol splácať svoj dlh splátkami vo výške 120,- Eur mesačne.
3. Podľa § 282 zák. č. 160/12015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
4. Podľa § 283 CSP, ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
5. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
6. Súd o uplatnenom nároku rozhodol podľa § 282 CSP na základe toho, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.06.2023 uznal nárok žalobcu, čo do dôvodu a výšky a žalobca preto navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Žalobca zároveň súhlasil s uložením povinnosti žalovanému splácať uvedenú dlžnú pohľadávku v splátkach, avšak suma 120,- Eur mesačne nie je podľa neho primeraná výške žalovanej sumy, a preto navrhol sumu 220,- Eur mesačne.
7. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 282 CSP, súd rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie.
8. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)
9. Žalovanému súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 a 4 CSP umožnil na základe vykonaného dokazovania v časti príjmových pomerov žalovaného plnenie dlhu v splátkach. Žalobca súhlasil s rozdelením plnenia na splátky, ktoré budú primerané výške pohľadávky. Súd dospel k záveru, že pomery žalovaného, ktorý je momentálne bez zamestnania, avšak i vzhľadom na výsledok elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni, podľa ktorého mal žalovaný vymeriavací základ za posledné obdobie 09/2023 v sume 18.453,13 Eur, odôvodňujú aplikáciu ustanovení § 232 ods. 3 a 4 CSP, pričom v súlade s judikatúrne ustáleným pravidlom, podľa ktorého dlh má byť v prípade jeho rozdelenia na splátky splatený najneskôr do troch rokov, určil žalovanému splátky vo výške 220,- Eur mesačne, so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci so žalobcom požadovanou sankciou straty výhody splátok, v prípade, ak niektorá zo splátok nebude riadne a včas žalovaným uhradená. Vo vzťahu k návrhu žalovaného uhrádzať splátky v sume maximálne 120,- Eur mesačne súd uvádza, že z titulu svojho autoritatívneho rozhodnutia nemôže pri danej výške pohľadávky určiť splátky v žiadanej sume, keď takýmto spôsobom by bolo plnenie uznaného dlhu rozdelené na obdobie viac ako 5 rokov, čím by bol neprimerane znevýhodnený žalobca. Dohodnutie nižších splátok ako bolo určené rozhodnutím súdu je však možné kontaktovaním žalobcu a dohodnutím prípadných nižších splátok priamo s ním.
10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).
14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia podľa § 356 písm. a/ CSP. Odvolanie je
prípustné v časti paričnej lehoty a proti výroku o nároku na náhradu trov konania. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresnom súde Trnava, okrem osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).