Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-30-2019.pdf
PDF · 99.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č.. XX, XXX XX S. U., právne zastúpeného JUDr. Martinom Ribárom, advokátom so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava 1, za účasti osobitného subjektu Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, právne zastúpeného: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, o zaplatenie 9.520,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Konanie v časti zaplatenia sumy 288,58 eur s prísl. sa zastavuje.
III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%
odôvodnenie:
1. Žalobou z 22.02.2019 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo podľa žalobcu nesplnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke z 22.06.2015 č. 801 50 33, ktorej predmetom boli peňažné prostriedky v celkovej výške 9.800 eur. 2. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 151,88 eur. Do podania žaloby žalovaný na dl zaplatil 1.460,10 eur.
3. Listom zo 27.02.2016 označenou ako predžalobná upomienka vyzval žalobca žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok naraz. Celkový dlh tak na danej zmluve ku dňu podania žaloby predstavoval podľa tvrdenia žalobcu sumu 9.520,51 eur.
4. Žalobca sa tak na žalovanom domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške 9.520,51 eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 03.05.2016 do zaplatenia.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 09.04.2019. Uviedol, že úver je potrebné podľa ust. §11 ods. 1 Zákona č. 129 / 2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch potrebné klasifikovať ako bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva sporových strán neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. §9 ods. 2 citovanej zákonnej úpravy. Okrem toho vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že pôvodný veriteľ pohľadávky vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru pre nesplnenie splátky splatnej k 20.12.2015, a preto premlčacia doba podľa ust. §103 druhej vety OZ začala plynúť odo dňa zročnosti tejto splátky, t. j. dňom 20.12.2015 a uplynula 20.12.2018. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca nereagoval. Nereagoval ani na výzvu súdu prvej inštancie na späťvzatie žaloby.
6. Osobitný subjekt namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia, s. r. o. Poukázal na skutočnosť, že pôvodný veriteľ vyzval žalovaného podľa ust. §53 ods. 9 OZ na zaplatenie dlhu listom z 27.02.2016. List žalovaný neprevzal, čo žalobca preukázal vrátenou poštovou zásielkou. Neskôr listom z 27.04.2016 veriteľ pohľadávky spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. úver zosplatnil. Žalobca však nepreukázal doručenie tejto zásielky žalovanému ani len podacím lístkom alebo hárkom. Preto k zosplatneniu nedošlo, naďalej pokračuje režim splatnosti splátok, pričom posledná splátka bude splatná v júni 2025.
7. Osobitný subjekt v tejto súvislosti poukázal na ust. §17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 438/2015 Z. z. a 299/2016 Z. z., podľa ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu, to neplatí ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a po a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa §20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a po b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Osobitný subjekt namietol, že v danom prípade nebola splnená podmienka podľa ust. §17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto postúpenie pohľadávky je neplatné a žalobca (Intrum Slovakia, s. r. o.) nie je nositeľom práv, ktoré si v konaní uplatňuje.
8. Okrem toho osobitný subjekt namietol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, podľa ktorého s pôvodným veriteľom uzavrel rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a túto nechal zaregistrovať na Okresnom súde Kežmarok v osobitnom registri pod sp. zn. 1OpP 2/2018. Podľa neho je síce pravdou, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku v ust. §167a upravuje aj súdny register OpP, avšak táto právna úprava je úpravou nižšej právnej sily ako zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok. Preto namietol, žeby žalobca vôbec preukázal postúpenie pohľadávky.
9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 22.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 9.800 eur pri celkovej výške 18.237,60 eur a celkových nákladoch spotrebiteľa 8.437,60 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi dohodnutú sumu v 120 mesačných splátkach vo výške 151,98 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 14,90%, RPMN 14,90% a priemernej hodnote RPMN 10,39%.
10. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 06/2025 (jún roku 2025).
11. Medzi stranami nebolo sporným tvrdenie žalobcu, že žalovaný na uvedený dlh zaplatil 1.460,10 eur.
12. Z listinného dôkazu žalobcu označeného ako ,,Predžalobná upomienka“ súd zistil, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na jednorazové zaplatenie istiny v celkovej výške 9.520,51 eur v lehote troch dní od doručenia výzvy. List žalovaný neprevzal, čo je zrejmé z vrátenej poštovej zásielky žalobcovi.
13. Neskôr listom z 27.04.2016 pôvodný veriteľ úver zosplatnil. Doručenie tejto zásielky do dispozičnej sféry žalovaného nepreukázal.
14. 22.05.2019 pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) postúpil pohľadávku z predmetnej Zmluvy na žalobcu. Na základe tejto právnej skutočnosti súd na návrh postupníka pripustil zmenu v osobe pôvodného žalobcu.
15. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným právnym záverom.
16. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. §1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
18. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. §2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
19. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. §53 ods. 9 OZ).
20. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Žalobca v prejednávanom spore ani netvrdil, že sa so žalovaným dohodol na svojom práve žiadať v prípade jeho omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak ako to predpokladá ust. §565 OZ.
22. Avšak, aj keby sa zmluvné strany dohodli na tejto možnosti veriteľa uplatniť právo podľa ust. §565 OZ, právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa si ho uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu §53 ods. 9 OZ. Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným keďže je v rozpore so zákonom (ust. §39 OZ).
23. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak pokračuje až do splatnosti poslednej splátky v júni roku 2025.
24. Pôvodný veriteľ (žalobca) však s aktuálnym veriteľom (žalobcom) uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky už 22.05.2019.
25. Žalobca (ani pôvodný, ani aktuálny) nepredložil v konaní dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky veriteľom ani dôkaz preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom (aktuálnym žalobcom). Obaja žalobcovia (pôvodný ani aktuálny) v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázali žeby žalovanému doručili do jeho sféry vplyvu oznámenie o postúpení pohľadávky, prípadne preukázanie postúpenia pohľadávky. Na preukázanie takéhoto doručenia v civilnom sporovom konaní rozhodne nepostačuje kópia podacieho hárku č. EPH163163847.
26. Žalobca v ďalšom tvrdil, že s pôvodným veriteľom pohľadávky uzavrel 22.05.2019 Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a táto má byť, podľa jeho tvrdenia, založená v registri Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 1OpP 2/2018.
27. Podľa ust. §132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
28. Podľa ods. 2 posledne citovaného zákonného ustanovenia opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
29. Žalobca (pôvodný, ani aktuálny) však v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky ani oznámenie o jej postúpení nepredložili. Odkazujúc na ust. §132 ods. 2 C. s. p. tak súd musel konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom o tejto tvrdenej právnej skutočnosti.
30. V tejto súvislosti sa dopĺňa, že nie je povinnosťou súdu vykonať dokazovanie listinným dôkazom, ktorý sporová strana založila do osobitného registra súdu bez toho, aby jeho vykonanie riadne navrhla v konaní vo veci samej. Je procesnou povinnosťou sporovej strany prostriedky procesného útoku prípadne prostriedky procesnej obrany uplatňovať výlučne v konaní vo veci samej tak ako to vyplýva i z ust. §132 ods. 3 C. s. p.
31. Okrem uvedeného sa dodáva, že ust. §167 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov je v rámci hierarchie noriem práva normou sekundárnou a odvodenou. Platí tak, že táto norma je z hľadiska svojej sily normou slabšou ako normy práva primárne a originárne obsiahnuté v ust. §132 C. s. p.
32. Právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádza a veriteľ ho nemôže previesť na tretiu osobu, to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (ust. §17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 438/2015 Z. z.).
33. Je zrejmé, že v danom prípade veriteľ porušil ustanovenie §17 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto zmluvu je tak potrebné kvalifikovať ako právny úkon neplatný.
34. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí pôžičky nie je aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol.
35. Okrem uvedeného dôvodom zamietnutia žaloby bola i skutočnosť, že pohľadávka voči žalovanému bola premlčaná, a preto by i v prípade splnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu (postupníka) bolo potrebné prisvedčiť námietke žalovaného tak ako je uvedené vyššie.
36. Žalovaný bol v konaní plne úspešný. Aplikúc zásadu úspechu v konaní mu bol preto voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa ust. §255 ods. 1 C. s. p.
37. Osobitný subjekt bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu bol podľa ust. §255 ods. 1 C. s. p. voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% pri celkovej hodnote sporu vo výške 9.520,51 eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa ust. §255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa ust. §256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
40. Predmetom konania bol pôvodne nárok pôvodného žalobcu na uspokojenie pohľadávky vo výške 9.520,51 eur s prísl. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy v celkovej výške 288,58 eur. Bolo preto namieste posúdiť otázku zavinenia za vznik trov i tejto časti konania.
41. Rozhodovanie súdu o náhrade nákladov konania pri jeho zastavení z dôvodu zavinenia niektorej zo sporových strán predstavuje procesnú sankciu svojho druhu, ktorá má kompenzačnú povahu. Platí totiž, že náhradu nákladov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená o zásadu zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tej strane, ktorá ich vznik zavinila. V takom prípade nemožno vykladať pojem ,,zavinenie“ v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je chovanie sporovej strany (teda i prejav vôle žalobcu spočívajúci v späťvzatí žaloby).
42. V ust. §256 ods. ods. 1 C. s. p. sú premietnuté zákonné princípy, podľa ktorých náhrada nákladov zaťažuje tú stranu, ktorá v spore nebola úspešná, prípadne stranu, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Náklady strany pritom predstavujú majetkovú ujmu, ktorú strana utrpela v adekvátnej príčinnej súvislosti so samotným konaním. Tento zásah je strana bez náhrady povinná strpieť zásadne len vtedy, ak ju sama spôsobila. Procesnoprávny inštitút náhrady trov (nákladov) konania tak predstavuje zvláštny prípad náhrady škody, a to škody, ktorá vznikla v súvislosti so sporovým konaním. V tomto zmysle je potrebné porozumieť i zásade úspechu vo veci, ktorá ovláda náhradu nákladov sporového konania a rovnakým spôsobom je potrebné chápať i zásadu zavinenia obsiahnutú vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. V prípade zastavenia konania (v prejednávanej veci v rozsahu zaplatenia sumy v celkovej výške 288,58 eur) nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho rozhodovania. Preto nemožno pre určenie, kto vznik nákladov konania spôsobil aplikovať kritérium úspechu vo veci. Týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom slova zmysle), kto zavinil, že konanie nemohlo dospieť do štádia vecného rozhodnutia. Aplikáciu zásady zavinenia je potrebné vnímať ako kompenzáciu nákladov, ktoré vznikli tomu, kto zastavenie konania nezavinil.
43. V kontradiktórnom konaní sa otázka náhrady nákladov konania odvíja od zistenia, ktorá zo strán v konaní dosiahla a v akom rozsahu procesný úspech. Pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca v zásade nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne pre chovanie žalovaného.
44. Pri zvažovaní dôvodnosti uplatneného nároku je však neprípustné jeho formalistické posúdenie. V konkrétnom prípade (ako je tomu v prejednávanom spore) je nevyhnutné prihliadnuť i k odôvodneniu žalobného petitu, a to za účelom eliminácie stavu, ktorý by bol v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti. Princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, pretože nielen petit, ale i skutkové tvrdenia, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha (pozri napr. Ústavný súd ČR, ÚS I. ÚS 2899/10).
45. Napriek tomu, že sa dôvodnosť späťvzatia posudzuje hlavne procesne, nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania zastaveného pre späťvzatie z dôvodu, že po podaní žaloby zaplatil žalovaný žalobcovi požadovanú sumu, opomenúť niektoré hmotnoprávne aspekty (ak sa viažu k overeniu zavinenia na zastavení konania). Súd sa preto, za účelom posúdenia, či bola žaloba podaná dôvodne, v prípade sporu, či žalovaný uspokojil žalobcom uplatňovaný nárok splatný pred alebo po podaní žaloby, nemôže zásadne vyhnúť odpovedi na otázku, kedy sa vymáhaný nárok stal splatným (pozri NS ČR sp. zn. 29Cdo 170 / 2015).
46. Keďže v prejednávanej veci vznikol obdobný spor (námietka osobitného subjektu, ktorou namietal, že pôvodný žalobca (veriteľ) postúpil na žalobcu (postupníka) pohľadávku nesplatnú, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť túto otázku i v rámci rozhodovania o nároku osobitného subjektu na náhradu trov konania voči žalobcovi.
47. Pôvodný žalobca v právnom postavení veriteľa právo podľa ust. §565 OZ uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu §53 ods. 9 OZ. Preto v okamihu podania žaloby nenastal stav žalovateľnosti nároku voči žalovanému (actio nata). Režim splátok úveru pokračuje až do júna roku 2025. Z uvedeného je zrejmé, že už samotná žaloba z 22.02.2019 bola pôvodným žalobcom podaná
nedôvodne, a preto všetky náklady, ktoré konanie vo veci samej vyvolalo, je nutné pričítať práve na jeho ťarchu. Náhrada trov zastaveného konania tak žalobcovi patriť nemôže.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.