Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Csp/224/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. XX/XX, XXX XX E. B., za účasti osobitného subjektu: Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, právne zastúpeného: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, o zaplatenie 554,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 21.08.2017 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške 554,55 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Dôvodom podľa žalobcu bolo porušenie záväzkov zo strany žalovaného zo zmluvy o úvere č. 99854042002 z 21.08.2014, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet podľa výpisov priložených k žalobe.

3. Podľa príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP. Podľa bodu 3.8 Všeobecných obchodných podmienok bol žalovaný povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru a poplatkov podľa Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.

4. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. Žalobca preto zatvoril účet žalovaného č. D. o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, a preto žalobca pre zatvorením účtu vykonal 18.07.2017 internú účtovnú transakciu kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. D..

5. Žalovaný dlh s príslušenstvom voči žalobcovi uznal a navrhol ho splácať splátkami vo výške podľa dohody so žalobcom, ktorú by súd v tomto konaní schválil. Zároveň vyslovil súhlas s pribratím osobitného subjektu do konania.

6. Osobitný subjekt namietol, že zo žaloby je možné sa dozvedieť len to, že žalobca zriadil žalovanému účet, že žalovaný nemal v istom čase na účte dostatok peňažných prostriedkov, pričom len nepriamo sa dá usúdiť, že nedostatok peňažných prostriedkov znamená v danom prípade nepovolený debet a že žalobca v postavení banky sám sebe zaplatil sumu 554,55 eur.

7. Namietol tiež, že z listinného dôkazu označeného ako ,,Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov je možné zistiť, že žalobca umožnil žalovanému debet vo výške 1.000 eur. Nie je absolútne zrejmé, prečo žalobca zrušil žalovanému účet, keď debet predstavoval iba sumu vo výške 554,55 eur, čo je vysoko pod povolený debet.

8. Podľa osobitného subjektu tak zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a prečo sa toho domáha.

9. Namietol tak, že žaloba neobsahuje náležitosti podľa ust. a to aj napriek tomu, že vo veci už rozhodoval i odvolací súd.

10. Podľa ust. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

12. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

15. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

16. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.

17. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.

18. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

19. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR / 2010, / 2013, / 2011, obdobne II. ÚS ČR ). Ak tak neurobí, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

21. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému jednoduché popretie. Uvedená procesná situácia nastala i v prejednávanom spore s tým, že popretie vykonal osobitný subjekt.

22. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcu o porušení zmluvnej povinnosti žalovaným boli v žalobe uvedené len všeobecne a obmedzovali sa na používanie právnych pojmov, bolo jeho procesnou povinnosťou potom, ako osobitný subjekt tieto jeho tvrdenia podrobnejšie poprel, svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy tiež podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú povinnosť však žalobca nesplnil, keďže bol v spore pasívny.

23. Pasivita žalobcu je zrejmá aj z jeho postoja k základnému procesnoprávnemu inštitútu pojednávania, keď súdu podaním z 21.11.2019 adresoval oznámenie, že sa ,,ospravedlňuje z účasti na všetkých ďalších nariadených pojednávaniach/predbežných prejednaniach sporu z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania...“ Z tohto podania je zrejmá vôľa žalobcu viesť spor pred súdom Slovenskej republiky korešpondenčnou formou a prenášať tak zodpovednosť za vlastný spor na štát.

24. Je tak potrebné prisvedčiť námietke osobitného subjektu, podľa ktorej opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy tak ako to predpokladá ust.

25. Žalobca nezdôvodnil, prečo vlastne žalovaného žaluje, keď on sám v žalobe uvádza, že mu povolil debet v celkovej výške 1.000 eur a žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu len do výšky 554,55 eur.

26. Na základe uvedeného súd uzavrel, že prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe z 21.08.2017 nemôžu byť dostatočným podkladom pre konštatovanie jej dôvodnosti. Z uvedeného dôvodu bola zamietnutá.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia pri uplatnení zásady úspechu v konaní. Keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Keďže mu žiadne trovy nevznikli, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku II rozsudku. V konaní bol úspešný i osobitný subjekt, a preto, aplikujúc zásadu úspechu, mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.