Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_27C-25-2019.pdf
PDF · 75.58 KB
No categories available
27C/25/2019
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E.-K., t. č. bytom Y. D. XXX/X, B.-XXXX N., Q. Q., zast.: JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, proti žalovaným: 1./ A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. V. XXX/XX, E. 2./ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. L. XXX/X, E., prechodne na adrese: Z. V. X, E., 3./ K. O. K.. Q.. X.., D. X, C., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 22. 11. 2019 bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) doručená žaloba o uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka bytu v dome a o určenie, že výkon záložného práva je vo vzťahu ku konkrétnym pohľadávkam premlčaný. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na H.. K. Č.. X N. E. na X. poschodí obytného domu, so súpisným číslom XX, postavený na parcele č. XXX/X. S vlastníctvom bytu je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo výške 12041/63861 a spoluvlastnícky podiel vo výške 12041/63861 k pozemkom s parcelnými číslami XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, pozemky parcely registra L., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmerách 293 m2, 36 m2, 36 m2 a 9 m2. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí obytného domu, pričom s vlastníctvom bytu je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo výške 9864/63861 a spoluvlastnícky podiel vo výške 9864/63861 k pozemkom. Žalovaní v 1. a 2. rade sú zároveň bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí obytného domu, s vlastníctvom bytu je tiež spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo výške 10647/63861 a spoluvlastnícky podiel vo výške 10647/63861 k pozemkom. Žalovaný v 3. rade je výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí obytného domu. S vlastníctvom bytu je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo výške 12085/63861 a spoluvlastnícky podiel vo výške 12085/63861 k pozemkom. Žalovaný v 3. rade je zároveň výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 1 a č. 2 nachádzajúcich sa na prízemí obytného domu. S vlastníctvom nebytového priestoru je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu s spoločných zariadeniach domu vo výške 3101/63861 a 16123/63861 a spoluvlastnícky podiel vo výške 3101/63861 a 16123/63861 k pozemkom.
2. Žalovaná v 1. rade vykonáva správu vyššie uvedeného bytového domu. Žalobkyňa nadobudla byt na základe darovacej zmluvy z 17. 01. 2019 od predošlej vlastníčky P.. G. B., pričom pred podaním návrhu na vklad požiadala správcu o vydanie potvrdenia, že nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Až 28. 05. 2019 sa prvýkrát dozvedela o existencii nedoplatku na byte a o jeho výške z vyúčtovania za rok 2018, pričom evidovaný nedoplatok je vo výške 19 506,42 €. Súčasťou vyúčtovania bol aj nedoplatok z vyúčtovania za rok 2017 vo výške 17 339,04 € a podala v stanovenej lehote reklamáciu ročného vyúčtovania, v
ktorom napádala uvedenú výšku nedoplatku. S výškou nedoplatku za rok 2017 uvedenou v ročnom vyúčtovaní nesúhlasila a zároveň poukázala na to, že nárok za obdobie staršie ako 3 roky je premlčaný. Po otvorení schôdze konanej 27. 10. 2019 v priestoroch prevádzky H. L. na prízemí obytného bytu žalobkyňa namietala nezákonnosť konania schôdze, neplatnosť zmluvy o výkone správy a skutočnosť, že správca nie je zapísaný v zozname správcov bytov a zmluva o výkone správy zanikla ku 30. 06. 2018. Takisto vzniesol námietku premlčania výkonu záložného práva vo vzťahu k pohľadávkam žalobkyne starším ako 36 mesiacov.
3. Spolu so žalobou bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobkyňa uviedla, že sa domáha toho, aby bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek výkonu záložného práva k nehnuteľnosti žalobkyne, a to vo vzťahu k pohľadávkam žalovaných ako vlastníkov bytov a domu a na úhradách za plnenie, ktorých splatnosť nastala pred viac ako 36 mesiacov. Žalobkyňa mala za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať a žalobkyňa nemá inú možnosť ako zabrániť žalovaným v realizácií výkonu záložného práva k nehnuteľnosti žalobkyne a nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu neuviedla, aké neodkladné opatrenie žiada, aby súd nariadil.
4. Podľa § 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
5. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
6. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Žalobkyňou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky, pretože neobsahuje určitý a zrozumiteľný petit, keď z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, vydania akého neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha. Petit neodkladného opatrenia musí byť zrozumiteľný a určitý z dôvodu, že súd musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním tohto návrhu sledoval. Požiadavka, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zjavné, akého neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, nemožno vykladať tak, že by žalobkyňa bola povinná urobiť návrh znenia výroku rozhodnutia súdu, v návrhu však žalobkyňa musí uviesť presné, určité a zrozumiteľné označenie, tak aby z obsahu návrhu bolo možné vyvodiť povinností, ktoré majú byť rozhodnutím súdu uložené. V petite žalobkyňa uvádza, ako by mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
10. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla, čoho sa konkrétne domáha, absentuje petit návrhu. Ide o všeobecnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 CSP v nadväznosti na § 132 a 127 CSP. Ide teda o takú vadu návrhu, ktorá bráni pokračovaniu v konaní a rozhodnutiu o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd s poukazom na § 327 CSP vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje. Znenie uvedeného ustanovenia súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ide o také vady, ktoré bránia v pokračovaní v konaní.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočností, keďže návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitostí, súd tento návrh v zmysle § 327 CSP odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.